Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Csp/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118395715
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:6118395715.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: W. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A., o zaplatenie 3.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8% ročne zo sumy 3.000,- eur od 14.04.2018 do zaplatenia, a to do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 04.12.2018, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 03.06.2020, domáhal pôvodne vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

sumu 3.000,- eur, úrok vo výške 19% ročne zo sumy 3.000,-eur od 14.04.2018 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.000,- eur od 14.04.2018 do zaplatenia, ako aj náhradu trov
konania.

2. Po čiastočnom späťvzatí žaloby ešte v priebehu upomínacieho konania zostala predmetom konania
suma 3.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.000,- eur od 14.04.2018
do zaplatenia.

3. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.03.2010 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a
žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej sú Všeobecné
obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Na základe zmluvy bol žalovanému poskytnutý
úver, a to vo výške 5.900,- eur. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v
splátkach. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil
svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine

„Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak sa žalovaný dostal do omeškania
s platením splátok, pôvodnému veriteľovi - Poštová banka, a.s. vznikol nárok požadovať od dlžníka
(žalovaného) predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Pôvodný veriteľ si právo požadovať
predčasné splatenie istiny úveru v súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na
úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva
predčasne splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku.
Úroky sú uplatňované odo dňa nasledujúceho po dni poslednej platby žalovaného. Úhrady realizované

žalovaným boli započítané na úroky do dátumu poslednej platby, ktoré si žalobca v konaní neuplatňuje.
Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca, pričom zmluvami o postúpení je preukázaný celý rad
postúpení a tým aj aktívna vecná legitimácia žalobcu pre toto konanie. Žalobca ďalej uviedol, že
pohľadávka bola voči žalovanému už súdne uplatňovaná, a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobevyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom zo dňa 21.06.2013, sp.zn.
IK-C/1112/0033, právoplatným dňa 29.11.2013, vykonateľným dňa 03.12.2013. Dňa 23.03.2015 bol
podanýnávrhnavykonanieexekúcie,žiadosťovydaniepovereniabolaprávoplatnezamietnutá.Žalobca

vychádza zo skutočnosti, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku ako aj pri zamietnutí, resp. zastavení
exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť
plnenia voči svojmu dlžníkovi na podklade rozhodcovského rozsudku. Na obe situácie je potrebné
nazerať analogicky a veriteľovi nemožno odpierať súdnu ochranu a nepriznanie jeho nároku v konaní
na štátnom súde, ktoré bude viesť po zastavení exekučného konania len z toho dôvodu, že nedošlo

k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, ktoré na rozdiel od zastavenia exekučného konania výslovne v
zákone dáva veriteľovi možnosť pokračovania v konaní o zaplatenie po jeho zrušení, ktorého iniciovanie
je závislé výlučne od vôle dlžníka. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému bola zaslaná výzva, žalovaný
napriek tomu k dnešnému dňu žalobcovi nezaplatil v celom rozsahu dlžnú sumu.

4. Žalobca ako dôkazy predložil Aktuálny stav úveru ku dňu 01.12.2014, obchodné podmienky pre úver

dostupná pôžička, Prílohu č. 1. k zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvu o postúpení pohľadávok č.
2/2014 zo dňa 08.12.2014 s prílohou, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 3/2014 zo dňa 09.12.2014,
Rozhodcovský rozsudok sp.zn. IK-C/1112/0033, Všeobecné obchodné podmienky, Zmluvu o úvere č.
9147571010 zo dňa 01.03.2010, Výzvu na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 21.07.2011 s
fotokópiou doručenky, Výzvu na zaplatenie - predžalobnú výzvu zo dňa 22.11.2018 s Podacím hárkom

č. EPH145018928, uznesenie OS Trnava č.k. 49Er/724/2015-36 zo dňa 17.08.2016.

5. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel,
dôkazy neoznačil.

6. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

8. Súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu,

ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti
žalovaného,ktorýmalpredvolaniedoručené(nač.l.105,107,a109),svojuneprítomnosťneospravedlnil,
o odročenie pojednávania nežiadal, pričom súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 01.03.2010 Zmluvu o úvere č.

XXXXXXXXXX., na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 5.900,- eur, s
úrokovou sadzbou vo výške 19% ročne, RPMN vo výške 20,74% a priemernou hodnotou RPMN vo
výške19,11%,pričomcelkovávýškanákladovbolauvedenávsume3.909,67eura.Žalovanýsazaviazal
splácať úver v 70 mesačných splátkach vo výške 154,40 eura. Prvá splátka bola splatná dňa 06.04.2010
a posledná splátka dňa 06.01.2016. Žalovaný sa dostal so splácaním úveru do omeškania, preto

pôvodný veriteľ oznámil žalovanému Výzvou na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 21.07.2011,
že úver sa stal k 21.07.2011 predčasne splatným v celom rozsahu. Zmluvami o postúpení pohľadávok
bola pohľadávka pôvodného veriteľa postúpená až na spoločnosť žalobcu. Žalovaný na predmetný úver
zaplatil celkom sumu 2.008,50 eura (podľa Aktuálneho stavu úveru ku dňu 01.12.2014).

10. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je
právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok.

11. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,

z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

14. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) a j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí obsahovať
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

16. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), pri nesplnení podmienok podľa
odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak
však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a

l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)

18. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

19.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

20. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol

pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
(Poštová banka, a.s.) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, ktorou
právny predchodca žalobcu ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo

výške 5.900,- eur. Žalobca je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od
právneho predchodcu. Právny vzťah založený predmetnou úverovou zmluvou je právnym vzťahom
založenýmspotrebiteľskouzmluvouajenevyhnutnéposudzovaťhonielenpodľapríslušnýchustanovení
Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahyspotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 258/2001 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže
právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý

úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady
lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o

spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa. Prednostné použitie Občianskeho zákonníka
na spotrebiteľské vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná OZ) sa pritom nevzťahuje
len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015,
pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto sa od jeho účinnosti
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací súd uviedol, že

ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou.

23. Keďže predmetná zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2
písm. b) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 4 ods. 2
ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

24. Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva

neobsahuje v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by
sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z
dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne
a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je. Ďalej súd zistil, že zmluva neobsahuje v

rozpore s ustanovením § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) riadne
uvedenú RPMN, keď tento údaj je uvedený vo výške 20,74%, avšak táto hodnota nebola určená
správne. Súd pre výpočet použil vzorec podľa prílohy č. 1 ZoSÚ, pričom správny údaj o výške RPMN
je podľa tohto výpočtu 25,61%. Keďže v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne uvedená ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, nie je možné uvedený údaj považovať za v

zmluve uvedený. Rovnako v zmluve chýba náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Tento údaj je uvedený vo výške 3.909,67 eura, pričom uvedená suma nezodpovedá násobku splátky vo
výške 154,50 eura a počtu splátok 70 (t.j. 10.815,- eur) mínus suma úveru 5.900,- eur, resp. zo zmluvy

nie je zrejmé, z čoho táto suma pozostáva. V prípade celkových nákladov dlžníka je potrebné trvať na
tom, aby išlo o údaj vypočítaný na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, tak ako to požaduje ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy). Je úlohou dodávateľa, aby uzavrel so spotrebiteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere v takom
znení, ktoré je v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 ZoSÚ, inak sa v zákonom stanovených prípadoch

vystavuje riziku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Je bez významu, aký je rozdiel medzi uvedenou
sumou celkových nákladov dlžníka a správnym údajom (v tu prejednávanej veci ide o rozdiel 1.005,33
eura). Zákonodarca vyžaduje správne vypočítaný údaj o celkových nákladoch, pričom iba pri správnom
údaji je možné takýto údaj považovať za v zmluve uvedený. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že
nebola dodržaná náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia

zmluvy).

25. S poukazom na § 4 ods. 3 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), keďže zmluva
neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. d) a j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru by mal žalobca nárok na zaplatenie istiny 3.891,50 eura (5.900,- eur - 2.008,50
eura), z ktorej si žalobca uplatnil iba časť vo výške 3.000,- eur. Súd dodáva, že vzhľadom na podanie
žaloby na upomínací súd dňa 04.12.2018 neprichádzalo v zmysle prechodného ustanovenia § 879vOZ do úvahy použitie ustanovenia § 54a OZ. Vzhľadom na uvedené zaviazal súd žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 3.000,- eur, keď ide len o časť nevrátenej istiny bez úrokov a poplatkov.

26. Keďže žalovaný sa dostal s peňažným plnením do omeškania, je povinný okrem istiny zaplatiť aj
úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu už po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu dňa 21.07.2011, t.j. dňa 22.07.2011,
žalobca si však nárok na úrok z omeškania uplatnil až odo dňa 14.04.2018, preto mu súd úrok z
omeškania priznal až od tohto neskoršieho dátumu. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na §

10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. má žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
o 8 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Kudňuomeškaniažalovanéhosplnenímpeňažného
dlhu bola výška základnej úrokovej sadzby 1,50%. Žalobca by tak mal popri dlžnej istine nárok aj na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,50% (8 + 1,50%) ročne. Keďže si žalobca uplatnil úrok z
omeškania vo výške 8% ročne, súd mu v takejto výške úrok z omeškania priznal, keď nemôže prekročiť

žalobu a priznať viac.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú v celom rozsahu,
preto jej vo výroku I. rozsudku vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.000,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 3.000,- eur od 14.04.2018 do zaplatenia.

28. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

29. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil
súd žalovanému na splnenie dlhu v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 90 dní od
právoplatnosti rozsudku.

30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%, o

čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod
na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom

súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).