Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/266/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617204175
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1617204175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: P. Q., nar. XX.X.XXXX, P. XX, O. A.
P., proti žalovanému: McGrath & Arthur s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 35 962 836, zastúpenému
MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Malacky č.k. 27Csp/308/2017-60, zo dňa 8.12.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, že Zmluva o úvere a ďalších
úverových produktoch č. XXXXXXXX je neplatná, a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku, mení
tak, že žalobu zamieta.

II. Vo výroku, ktorým určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere a ďalších úverových

produktoch č. XXXXXXXX je neplatná, potvrdzuje.

III. Odvolanie proti výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok vo výške XXX eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, odmieta.

IV. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch
č. XXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle tejto zmluvy, je neplatná; žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku; žalobcovi náhradu trov konania nepriznal; a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu
súdny poplatok XXX eur do 3 od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu 4.4.2017 domáhal, aby súd určil, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č.
XXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy, sú neplatné, a že žalovaný je povinný vydať mu bezdôvodné

obohatenie XXX,XX eura. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že 7.7.2008 so spoločnosťou GE Money,
a.s., Bottova 7, Bratislava, uzatvoril Zmluvu o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX,
na základe ktorej mu boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk) s
dohodnutými splátkami v sume XXX,XX eura (X.XXX Sk) s účinnosťou od 7.8.2008, na 72 mesiacov.
Žalobca v žalobe uviedol, že túto spotrebiteľskú zmluvu považuje za neplatnú z dôvodu
obsahu neprijateľných podmienok, nečitateľnosti a nejasnosti. Mal za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy

umožňuje postihnúť jeho majetok, t.j. jeho mzdu aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo
v rozpore s kogentnými predpismi a to bez predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom. V žalobe
tiež tvrdil, že pohľadávka žalovaného vzniknutá na základe Zmluvy o úvere je premlčaná, ažalovanýzrážkamizomzdynadobudolbezdôvodnéobohatenievovýškeXXX,XXeura,počítanésúčtom
vykonaných zrážok zo mzdy za mesiac november 2016 (v sume XXX,XX eura) a za mesiac december
2016 (v sume XXX,XX eura).

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie zo Zmluvy
oúvereaďalšíchúverovýchproduktochzodňa7.7.2008(ďalejako„Zmluvaoúvere“)ustálil,žežalovaný
ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk)
s dohodnutými splátkami v sume XXX,XX eura (X.XXX Sk) s účinnosťou od 7.8.2008, na 72 mesiacov;

cena úveru bola určená na 8.814,18 eura (XXX.XXX Sk); RPMN bola 15,47 %. Zistil, že v Zmluve o úvere
bolo predtlačené vyhlásenie, že zákazník vyslovene súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so
splácaním úveru podľa zmluvy, môže GE Money, a.s. požadovať, aby zákazníkovi vykonával platiteľ jeho
mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky do výšky stanovenej Občianskym súdnym poriadkom v
ustanoveniach o výkone rozhodnutia, a to až do úplného splatenia úveru vrátane úrokov a
zmluvnej pokuty, a aby zrazenú sumu poukazoval na účet GE Money, a.s.; dohoda o

zrážkach zo mzdy sa mala vzťahovať aj na budúceho platiteľa mzdy zákazníka, ako aj na
iné príjmy zákazníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Z
oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 27.9.2013 mal súd prvej inštancie za
preukázané, že pôvodný veriteľ oznámil žalobcovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky na
nového veriteľa - žalovaného. Skonštatoval, že z výplatnej pásky žalobcu za mesiac november 2016

vyplynulo, že zamestnávateľ v prospech žalovaného zrazil sumu XXX,XX eura a z výplatnej pásky za
mesiac december 2016 je zrejmé zrazenie sumy XXX,XX eura v prospech žalovaného.

3.Súdprvejinštancienaúvodpoznamenal,žesazaoberalotázkoucharakterupodanejurčovacejžaloby
a dospel k záveru, že ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., t.j. o určenie

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu; pričom právnou skutočnosťou je platnosť
spotrebiteľskej Zmluvy o úvere a Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej na zabezpečenie takéhoto úveru
a určenie takejto právnej skutočnosti vyplýva z § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré umožňuje
spotrebiteľovi brániť sa žalobou na súde proti porušiteľovi jeho spotrebiteľských práv. Dodal, že v
časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia ide o žalobu na plnenie v zmysle § 137 písm. a) C.s.p.

4. Na ozrejmenie právnej stránky Zmluvy o úvere súd prvej inštancie uviedol, že sa jedná o typickú
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom ku dňu
vzniku zmluvného vzťahu a § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva bola vyhotovená ako
formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné podmienky, ktoré žalobca nemohol

ovplyvniť, keďže boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Mal za nepochybné, že právny
predchodca žalovaného pri uzatváraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti,
a že žalobca je fyzickou osobou, ktorá uzatvorila Zmluvu o úvere za účelom priamej osobnej spotreby
pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.

5. Pokiaľ sa jedná o žalobcom uplatnený nárok na určenie, že Zmluva o úvere je neplatná ako celok;
súd prvej inštancie poukázal v prvom rade na to, že Zmluva o úvere vôbec neobsahuje dojednanie o
úrokovej sadzbe, obsahuje len uvedenie ceny úveru ako sumy X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk). Vyslovil
názor, že takéto dojednanie úrokovej sadzby je neplatné jednak pre rozpor so zákonom a jednak pre
rozpor s dobrými mravmi. Objasnil, že § 497 Obchodného zákonníka, ako aj v § 4 ods. 2 písm. h)

zákona č. 258/2001 Z.z. jasne definujú, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o (spotrebiteľskom) úvere
je ročná úroková sadzba úveru. Zdôraznil, že uvedenie iba výšky ceny poskytnutého úveru pri vedomosti
veriteľa, že úroková sadzba je podstatnou náležitosťou zmluvy, je možné označiť aj za konanie v rozpore
s dobrými mravmi s cieľom ovplyvniť správanie spotrebiteľa a neuvedením zákonných náležitostí využiť
neskúsenosť a tieseň spotrebiteľa vo svoj prospech. Podotkol, že úroková sadzba úveru je síce len

časťou samotnej zmluvy, ale ide o podstatnú časť zmluvy, a hoci nesplnenie obligatórnych náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusí samo o sebe znamenať neplatnosť zmluvy ako takej (zákon
takýto úver namiesto neplatnosti zmluvy sankcionuje určením úveru za bezúročný a bez poplatkov), tak
v situácii, keď ide o esenciálnu časť zmluvy, ktorá má formulárovú podobu a bola skoncipovaná výlučne
veriteľom (žalovaným), nezodpovedá takáto zmluva požiadavkám stanoveným v zákone, berúc zreteľ

na povahu právneho úkonu, obsah právneho úkonu, ktorý zakladá hrubú nerovnováhu práv a
povinností v neprospech slabšieho spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na evidentnú nadvládu nad dlžníkom
(žalobcom). Na uvedenom základe dospel súd prvej inštancie k záveru, že Zmluva o úvere je neplatná
ako celok v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.6. K posúdeniu nároku žalobcu na určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným v rámci Zmluvy o úvere; súd prvej inštancie poznamenal, že vzhľadom na

záver o neplatnosti Zmluvy o úvere, na zabezpečenie ktorej bola Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá,
stráca platnosť aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a to z dôvodu svojej akcesorickej
povahy. Považoval za potrebné ozrejmiť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná aj z iných dôvodov;
a to vzhľadom na skutočnosť, že neobsahovala výšku pohľadávky, ktorá mala byť zabezpečená, t.j.
vymedzenie zabezpečenej pohľadávky bolo neurčité a teda neplatné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Zdôraznil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je navyše súčasťou formulárovej zmluvy,
ktorá nebola individuálne dojednaná a svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom
postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu. Skonštatoval, že neurčitosť zmluvného
dojednania o výške zrážok má za následok neplatnosť dohody, pretože sa jedná o jednostranné
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený. Upriamil
pozornosť na to, že v spore nebolo preukázané, že žalobca mal možnosť odmietnuť zabezpečovací

prostriedokposkytovanéhoúveru,vzhľadomnato,žeDohodaozrážkachzomzdybolapriamosúčasťou
Zmluvy o úvere, a nebola uzavretá ako samostatná zmluva; a takéto zmluvné dojednanie je preto
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo je ďalším dôvodom neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy.

7. V súvislosti s nárokom žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XXX,XX eura, ktoré

predstavovalo sumu zrazenú žalobcovi zo mzdy zamestnávateľom v prospech žalovaného
na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere, súd prvej inštancie uviedol, že
vzhľadom na neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy sú podľa § 457 Občianskeho zákonníka strany
povinné vydať si všetko, čo z neplatného právneho úkonu plnili. Z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že zamestnávateľ skutočne zrážky zo mzdy v prospech žalovaného vykonal, čo potvrdil aj

sám žalovaný. Uzavrel, že v prípade prijatej platby XXX,XX eura išlo teda zo strany žalovaného o prijatie
plnenia z neplatného právneho úkonu, t.j. došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia z
neplatného právneho úkonu na úkor žalobcu; pričom takto získané bezdôvodné obohatenie je žalovaný
povinný žalobcovi vydať.

8. Súd prvej inštancie objasnil, že námietkou premlčania sa v prejednávanom spore nezaoberal, nakoľko
bola nepodstatná; vzniesol ju totiž žalobca voči žalovanému v situácii, keď žalovaný voči nemu žiadny
nárok neuplatňoval.

9. Na uvedenom základe súd prvej inštancie podľa § 137 písm. d) C.s.p., § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007

Z.z., § 3 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 52a ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods.
5, ods. 6, § 451 ods. 1, ods. 2, § 456, § 457, § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a), § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., žalobe vyhovel. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. tak, že hoci bol žalobca v spore plne úspešný a
vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, náhradu trov konania mu nepriznal, pretože

mu žiadne trovy konania nevznikli, keďže bol zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za
žalobu a nebol v konaní ani zastúpený advokátom. Súd prvej inštancie dodal, že podľa § 2 ods.
2 zákona č. 71/1992 Zb. rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok vo výške XXX eur,
t.j. za tú časť žaloby, v ktorej bol neúspešný; vypočítaný za každý z dvoch určovacích petitov vo výške
XX,XX eura, za petit o vydaní bezdôvodného obohatenia v sadzbe 6% zo sumy, ktorá je predmetom

konania, t.j. XXX,XX eura, teda vo výške XX eur.

10. Proti vyhovujúcemu výroku, ktorým súd prvej inštancie určil, že Zmluva o úvere a ďalších
úverových produktoch č. XXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle tejto zmluvy, je neplatná
(výrok I.), proti vyhovujúcemu výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi XXX,XX

eura (výrok II.) a proti výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok
XXX eur (výrok IV.), podal odvolanie žalovaný a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov
jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Súdu prvej inštancie

vytýkal, že k záveru o neplatnosti Zmluvy o úvere dospel na základe aplikácie nesprávnej právnej
normy, t.j. § 39 Občianskeho zákonníka; bol názoru, že toto ustanovenie nemožno použiť z dôvodu, že
Občiansky zákonník je v prejednávanej veci lex generalis a prednosť má zákon č. 258/2001 Z.z. ako
lex specialis. Poznamenal, že v prípade, ak by absencia niektorej z obligatórnych náležitostí zmluvy oúvere spôsobovala jej neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, zákonodarca by takýto následok v
zákone č. 258/2001 Z.z. výslovne uviedol. V zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. však absencia obligatórnej
náležitosti zmluvy o úvere nespôsobuje jej neplatnosť, ale bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Dodal,

že Zmluvu o úvere uzavretú v roku 2008 navyše nemožno posudzovať v kontexte
znalostí súčasného spotrebiteľského práva a tieto znalosti aplikovať v jeho v neprospech.

11. Pokiaľ sa jedná o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy, žalovaný skonštatoval, že vzhľadom na
skutočnosť, že táto dohoda bola súčasťou samotnej Zmluvy o úvere, je zrejmé, že musela zabezpečovať

pohľadávku, ktorá vznikne porušením zmluvných povinností zo strany žalobcu ako dlžníka. Zastával
názor, že nie je možné vopred určiť ani presnú výšku pohľadávky, ktorá vznikne porušením zmluvných
povinností dlžníka, a ani výšku zrážok zo mzdy, pretože veriteľ nemá vopred vedomosť
o tom, aké bude mať dlžník v čase omeškania zamestnanie, resp. aká bude jeho mzda, z ktorej zákon
pripúšťa zrážky až do výšky v akej je ich možné vykonať na základe osobitného predpisu
(Exekučného poriadku). Argumentoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola v čase uzatvárania Zmluvy

o úvere zakotvená výlučne v § 551 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovoval iba to, že má byť uzavretá
v písomnej forme; pokiaľ sa jedná o ďalšie náležitosti dohody o zrážkach zo mzdy,
tie sú uvedené priamo v § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., avšak toto ustanovenie bolo
prijaté až novelou účinnou od 1.5.2014, pričom prechodné ustanovenia predmetného zákona veriteľovi
neukladali povinnosť, aby svoje zmluvné vzťahy vzniknuté do prijatia novely upravil v zmysle

tohto zákona (teda spätne). Na uvedenom základe sa žalovaný domnieval, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy je platným právnym úkonom, pretože obsahuje náležitosti, ktoré v tom čase požadoval zákon, t.j.
Občiansky zákonník; pričom v žiadnom inom zákone dohoda o zrážkach zo mzdy toho
času upravená nebola. Pripomenul, že zákon o ochrane spotrebiteľa aj v súčasnosti umožňuje uzavrieť
dohodu o zrážkach zo mzdy, a pokiaľ spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, nie je

možné ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalovaný dodal, že vzhľadom na to, že Zmluva
o úvere a Dohoda o zrážkach zo mzdy sú platné, neexistuje dôvod, na základe ktorého by mohol byť
zaviazaný na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi, keďže nešlo o prijatie plnenia z
neplatného právneho úkonu.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť. Zastával názor,
že súd prvej inštancie riadne vykonal všetky navrhované dôkazy, svoje rozhodnutie vydal na základe
správnych skutkových zistení a vec správne právne posúdil. Zotrval na svojich písomných a ústnych
vyjadreniach v spore. Považoval za potrebné podčiarknuť, že žalovaný nepredložil ním (žalobcom)
navrhovaný dôkaz - oznámenie o splatnosti jednotlivých splátok, z ktorého by bol zrejmý

stav pohľadávky ohľadne jej premlčania, a to napriek tomu, že bol na predloženie tohto dôkazu súdom
prvej inštancie vyzvaný. Vyjadril presvedčenie, že podaním odvolania žalovaný naplnil čl. 5 C.s.p.

13. Žalovaný v odvolacej replike poukázal na to, že v spore predložil tabuľku - platobnú disciplínu
žalobcu, z ktorej je zrejmé, že žalobca svoj dlh riadne nesplácal; mal za to, že

námietka premlčania vznesená žalobcom je irelevantná, pretože on si do dnešného dňa neuplatňoval
voči žalobcovi na súde žiadne nároky. Nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že zrážky zo mzdy, ktoré
boli vykonané, sú zásahom do jeho (žalobcovho) majetku; a zdôraznil, že je potrebné si položiť otázku,
či nie je zásahom do jeho (žalovaného) majetku to, že žalobca si zobral úver, teda užíval jeho finančné
prostriedky, a následne tento úver riadne nesplácal, a to ani napriek tomu, že mu bola poskytnutá

dodatočná lehota na plnenie.

14. Žalobca v odvolacej duplike oponoval voči tvrdeniu žalovaného, že premlčanie je v tomto spore
nepodstatné;askonštatoval,žeonmájednoznačnenaliehavýprávnyzáujem nakvalifikáciipohľadávky
žalovaného ako premlčanej, a to za účelom zastavenia výkonu zrážok zo mzdy v prospech žalovaného

a súčasne za účelom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovaný získal zrážkami zo mzdy na
základe neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy.

15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch, prejednal odvolanie

žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p.;
rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.9.2020 (§ 219 ods. 3 C.s.p.).16. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je
nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový

stav aplikuje nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho
nesprávne interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

17. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383
C.s.p.) vyplýva, že Zmluvou o úvere a ďalších úverových produktoch zo dňa 7.7.2008 žalovaný ako

veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk) s dohodnutými 72
mesačnými splátkami vo výške XXX,XX eura (X.XXX Sk) s účinnosťou od 7.8.2008; cena
úveru bola určená vo výške X.XXX,XX eura (XXX.XXX Sk) a RPMN bola vo výške 15,47 %.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 7.7.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú

úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu,
ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu.

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

7.7.2008, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

20. Vychádzajúc z dikcie a teda doslovnej (gramatickej) interpretácie citovaných ustanovení Zákona o
spotrebiteľských úveroch účinných ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere, a súčasne zo skutkového
zistenia, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe (žalovaný tento skutkový záver
súdu prvej inštancie nepoprel), nebolo možné stotožniť sa s právnym posúdením súdu prvej inštancie

o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka; je nepochybné, že
pokiaľ zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. (lex specialis) výslovne upravil,
že absencia údaju o ročnej úrokovej sadzbe (o.i. aj všetkých ostatných náležitostí zmluvy o úvere
podľa § 4 ods. 2 cit. zákona) nespôsobuje neplatnosť zmluvy o úvere, je vylúčené, aby
súd cez aplikáciu § 39 Občianskeho zákonníka (lex generalis), z absencie tejto náležitosti

zmluvy, vyhodnotil zmluvu o úvere pre rozpor v dobrými mravmi ako absolútne neplatný právny úkon.
Nedostatok náležitosti ročnej úrokovej sadzby tak spôsobuje iba právnym následok, že poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

21. Zo zisteného skutkového stavu ďalej vyplýva, že v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch

č. XXXXXXXX, zo dňa 7.7.2008 (časť spoločné ustanovenia), bolo predtlačené vyhlásenie, že „zákazník
vyslovene súhlasí s tým, že ak sa dostane do omeškania so splácaním úveru podľa Zmluvy o úvere,
môže GE požadovať, aby Zákazníkovi vykonával platiteľ jeho mzdy (zamestnávateľ) mesačné zrážky a
to až do výšky stanovenej Občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia až
do úplného splatenia úveru vrátane úrokov a zmluvnej pokuty a aby zrazenú sumu poukazoval na účet

GE. Táto Dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na budúceho platiteľa mzdy zákazníka ako aj na
iné príjmy zákazníka, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.“

22. Na ozrejmenie právnej stránky posúdenia (ne)platnosti uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy,
považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací

prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí o.i.
obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Nedôvodnou
bola preto námietka žalovaného uplatnená v odvolaní, že uvedená dohoda bola platne uzatvorená, keď
argumentoval tým, že nie je možné vopred určiť presnú výšku pohľadávky, ktorá vznikne porušením

zmluvných povinností dlžníka ani výšku zrážok zo mzdy, pretože veriteľ nemá vopred vedomosť o tom,
aké bude mať dlžník v čase omeškania zamestnanie, resp. aká bude jeho mzda, z ktorej zákon pripúšťa
zrážky až do výšky v akej je ich možné vykonať na základe osobitného predpisu (Exekučného poriadku).
Maximálnu výšku zrážky zo mzdy podľa Občianskeho zákonníka totiž nemožno zamieňať s dohodnutouvýškou zrážky zo mzdy; zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky zrážok (t.j. rozsahu v akom má byť
naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy) v predmetnej dohode, je
pre jej neistý obsah neurčité.

23. Na ďalšie zdôraznenie správnosti výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie určil
dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú, odvolací súd uvádza, že žalobca ako spotrebiteľ nemal
možnosť odmietnuť zabezpečovací prostriedok poskytovaného úveru; predmetná dohoda o zrážkach zo
mzdy predstavuje formulárový typ zmluvy, ktorá v časti „spoločné ustanovenia“ Zmluvy o úvere vnútila

žalobcovi uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy, a to spôsobom, že prejav vôle žalobcu
ako zmluvnej strany k uzatvoreniu dohody o zrážkach zo mzdy, ako ďalšej zmluvy, sa
nevyžadoval. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ teda formulárovou zmluvou do prejavu vôle
žalobcu k uzavretiu Zmluvy o úvere, o uzavretie ktorej mal záujem, zahrnul bez ďalšieho
automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi
ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa)

ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samostatného prejavu vôle k
uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby úspechom dovodzovať prijatie návrhu na
uzavretie ďalšej zmluvy, t.j. dohody o zrážkach zo mzdy.

24. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovi je potrebné poskytnúť ochranu aj s ohľadom
na existenciu nebezpečenstva, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody,
umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na
ktorú skutočnosť musí byť braný ohľad. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy totiž umožňuje obísť
dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či tieto nespôsobujú

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné,
že Zmluva o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalovaného žalobcovi peňažný úver
je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá obsahuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy ako neoddeliteľnú súčasť,
preto ako taká podlieha kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých

zmluvných podmienkach, ktorý vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez
toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.

25. S poukazom na vyššie uvedené právne závery, skutočnosti uvádzané žalovaným vo vzťahu
k právnemu posúdeniu neplatnosti dohody o zrážkach v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť
záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pričom
odvolací súd uzatvára, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi v úverovej zmluve je
zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech

žalobcu ako spotrebiteľa, pretože je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie
zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly; ide
o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky
(napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah) nedokáže priamo
voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť; z tohto dôvodu moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v

rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho
postihnutia jeho majetku nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje žalovanému ako
veriteľovi z postúpenej pohľadávky priamo právny priestor na postihnutie majetku žalobcu a to vrátane
plnení z neprijateľných zmluvných podmienok. Možno preto opakovane zhrnúť, že predmetná dohoda
o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcu a je v rozpore s § 53

Občianskeho zákonníka, keďže žalobca bol už v čase vzniku úverovej zmluvy nútený uzatvoriť dohodu
o zrážkach zo mzdy. Nastúpený trend ochrany spotrebiteľa v uvedených prípadoch napokon podporil aj
zákonodarca zavedením nového ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) do zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, účinného od 1.5.2014, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia
pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej
listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.26. Po zhodnotení vecnej a právnej argumentácie, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch
č. XXXXXXXX je platným právnym úkonom, avšak poskytnutý úver je bez poplatkov a úrokov; súčasne
zohľadňujúc, že žalobca ako dlžník v zmysle rozpisu platieb bol povinný okrem sumy XXX,XX eura

zaplatiť žalovanému sumu XXX,XX eura, t.j. pri existencii splatného hmotnoprávneho
záväzku (dlhu) žalobcu voči žalovanému, tak odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku, ktorým určil, že Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX
je neplatná, a vo výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu XXX,XX eura,
podľa § 388 C.s.p. zmenil a žalobu zamietol; vychádzajúc pritom v celom rozsahu zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je viazaný (§ 383 C.s.p.) a ktorý po právnej stránke posúdil
inak a preto nemusel opakovať, príp. dopĺňať dokazovanie. S poukazom na správne vyhodnotenie
skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe v časti o určenie, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere a ďalších úverových produktoch č. XXXXXXXX je neplatná, odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

27. Žalovaný podal odvolanie aj proti výroku, ktorým mu súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť na
účet súdu súdny poplatok vo výške XXX eur.

28. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. od 1.7.2016 ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie

vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

29. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa. Civilný sporový poriadok v § 357 pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,

j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,

o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

30. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

31. Civilný sporový poriadok proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých
prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 357. Vychádzajúc z cit. ustanovení je zrejmé, že odvolanie
proti výroku, ktoré má povahu uznesenia, a ktorým súd prvej inštancie rozhodol o poplatkovej povinnosti
žalovaného zákon nepripúšťa. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalovaného podľa § 386

písm. c) C.s.p. odmietol.

32. Uvedený záver platí aj napriek nesprávnemu poučeniu súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku
omožnostiprotivýrokuIV.podaťodvolanie.Skutočnosťnesprávnehopoučeniaoprípustnostiopravného
prostriedku proti napadnutému výroku zo strany súdu prvej inštancie totiž nezakladá procesnú

legitimáciu jeho uplatnenia, keďže jeho prípustnosť je zo zákona (ex lege) vylúčená. Civilný sporový
poriadok v ustanovení § 362 ods. 3 poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho
poučenia súdu o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený
podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručeniaodvolaním napadnuteľného rozhodnutia. Ak teda súd prvej inštancie v poučení napadnutého rozsudku
uviedol, že proti výroku IV. je odvolanie prípustné, táto skutočnosť nezakladá právo na jeho uplatnenie
(Z IV, str. 768, Najvyšší súd SR sp. zn. 5 Sžf 47/2010).

33. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s
§ 255 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán nepriznal na náhradu trov
konania, nakoľko žiadna zo strán nemala v spore úspech.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).