Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 3, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/592/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513203769
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2513203769.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: E. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. Z. XXX, proti žalovanému: Trnavský samosprávny kraj, so sídlom J. 10, Trnava,
IČO: 37 836 901, o zaplatenie 6.318 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.03.2013, doručenou súdu dňa 14.03.2013 v spojení s jej doplnením
doručeným súdu dňa 23.08.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 6.318,- Eur spolu
s úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 6.318,- Eur od 15.10.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov

konania titulom bezdôvodného obohatenia.

2. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 8C/592/2013-85 zo dňa 21.10.2014 žalobu zamietol a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenie §
151n ods. 1, § 151o ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 4 ods. 1, 2 zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri
majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie

územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 66/2009 Z. z.“), pričom
dospel k záveru, že vecné bremeno obmedzuje vlastníka pozemku v prospech obce alebo vyššieho
územného celku v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie činnosti samospráv. Vlastník pozemku pod
stavbou (žalobca) je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu do vykonania
pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 9Co/265/2015-122 zo dňa 17.05.2015

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodnení
uviedol, že súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou žalobcu. Z obsahu jeho žaloby je zrejmé, že
sa domáha svojho nároku ako vlastník pozemku na ktorom je umiestnená stavba vo vlastníctve
žalovaného. Vec je preto treba posúdiť z pohľadu náhrady za zákonom zriadené vecné bremeno, ktoré
vlastníka pozemku obmedzuje. Uviedol, že v ďalšom konaní súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho
názoru odvolacieho súdu vykoná dokazovanie zamerané na primeranú náhradu za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva žalobcu.

4. Súd prvej inštancie vo veci opätovne konal, doplnil dokazovanie v naznačenom smere, z vykonaného
a doplneného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:5. Z výpisu z listu vlastníctva číslo 5XX pre katastrálne územie Dolné Otrokovce zo dňa 12.03.2014
vyplýva, že nehnuteľnosť parcelu č. 3XX/X - orná pôda, vo výmere XXX m2 vlastní žalobca v celosti.

6. Z identifikácie parciel zo dňa 28.11.2011 vyplýva, že parcela č. XXX/X, stav podľa údajov registra C
KN, zastavaná plocha o výmere XXX m2.

7. Z Geometrického plánu na určenie vlastníctva parc. č. XXX/X, číslo XXX/XXXX, vyhotoveného O..
D. M., vyplýva, že parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha (cesta), vo výmere XXX m2, v katastrálnom

území U. Z., bola vytvorená oddelením od parcely číslo XXX/X - orná pôda, vo výmere XXX m2,
zapísanej pôvodne na liste vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie C. Z..

8. Zo znaleckého posudku č. XXX/XXXX Ing. I. R. zo dňa 05.12.2011 vyplýva, že na parcele č. XXX/
X, katastrálne územie C. Z. je dlhodobo postavená líniová stavba - asfaltová cesta, spájajúca obec s
vnútroštátnou cestnou sieťou - cesta je spojnou medzi obcou a štátnou cestou O.. triedy č. XXX U. - Q..

9. Z písomnosti Slovenskej správy ciest zo dňa 17.10.2003 vyplýva, že časť pozemku parcela č. XXX,
katastrálne územie C. Z. je zastavaná stavbou cesty O./XXXX, ktorá je vo vlastníctve štátu a majetkovej
správe Slovenskej správy ciest.

10. Z identifikácie parciel zo dňa 29.09.2003 vyplýva, že parcela č. XXX/X zastavaná plochy o výmere
XXX mX je vo vlastníctve J. republiky - Sl. Správa ciest Bratislava.

11. Z písomnosti Správy a údržby ciest trnavského samosprávneho kraja zo dňa 05.03 2009 vyplýva,
že časť pozemku žalobcu je zastavaná stavbou cesty III/5142, ktorá je vo vlastníctve Trnavského

samosprávneho kraja.

12. Z delimitačného protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľného majetku - cestný majetok spísaný
v súlade s § 24b ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom
znení a podľa „Dohody o prechode majetku a s ním súvisiacich práv a povinností z vlastníctva štátu v

správe Slovenskej správy ciest na Trnavský samosprávny kraj“ vyplýva, že odovzdávajúci: Slovenská
správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO 00 33 28 odovzdal preberajúcemu: Trnavský samosprávny
kraj, Starohájska 10, Trnava, IČO 378 369 01 nehnuteľný majetok - cestný majetok, ktorý odo dňa
prechodu t. j. k 1. 1. 2004 ako majetok bol v správe odovzdávajúceho a prechádza do vlastníctva
vyššieho územného celku, na území ktorého sa nachádza t. j. Trnavského samosprávneho kraja okrem

iného aj cesta III/5142 U. Z..

13.ZozápisnicezrokovaniavpriestorochTrnavskéhosamosprávnehokrajazodňa21.03.2017vyplýva,
že rokovania sa zúčastnil žalobca a zástupcovia žalovaného, pričom žalobca bol oboznámený so
skutočnosťou,žeTrnavskýsamosprávnykrajnemákdispozíciipozemokvhodnýnazámenuanesúhlasí

s odkúpením predmetného pozemku. Žalobca bol ďalej oboznámený, že žalovaný nepodal návrh na PÚ.

14. Zo znaleckého posudku č. 32/2017 znaleckej organizácie AUDING, s.r.o. zo dňa 11.12.2017 vyplýva,
že všeobecná hodnota vecného bremena zriadeného zo zákona v prospech žalovaného - cesta č.
III/5142, ktorá zaťažuje pozemok nachádzajúci sa v katastrálnom území C. Z., obec Dolné Z., okres

U. zapísaná na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „E“ č. XXX/X za časové obdobie od
XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX predstavuje zaokrúhlene 560,- Eur.

15. Žalobca počas konania zotrval na svojich skutkových tvrdeniach, pričom podotkol, že predmetná
parcela je zapísaná v registri E ako orná pôda, ale v registri C ako zastavaná plocha, na ktorej žalovaný

podniká a užíva ju. V priebehu minulého roka tam boli vykonávané zmeny, bol položený nový asfalt
bez súhlasu vlastníka pozemku. Ďalej uviedol, že žalovaný 20 rokov nerešpektuje vlastnícke právo
majiteľa, rôznymi obštrukciami sa vyhýba plneniu, žalobcovi bola tak spôsobená škoda, keď došlo k
znehodnoteniu ornej pôdy, ktorú už nikto nikdy neobnoví.

16. Žalovaný v konaní uviedol, že v predmetnej veci na strane žalovaného nemohlo dôjsť k
bezdôvodnému obohateniu, keďže právnym titulom užívania pozemku je zákonom zriadené vecné
bremeno, ktoré bolo zriadené dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. Navyše žalovaný
žiadnym spôsobom neodôvodnil sumu 3,- Eur /m2 ročne, iba sa odvolal na znalecký posudok č.292/2011, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota pozemku vo výške 8,32 Eur / m2. žalobca
ďalej poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Uvedenými tvrdeniami žalovaný
spochybňoval nielen výšku ale aj samotný titul z bezdôvodného obohatenia, keďže bolo preukázané,

že titulom užívania je zákonom zriadené vecné bremeno. V prípade ak by aj došlo k zmene žaloby
nárok žalobu je premlčaný, keďže v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. vzniklo dňom účinnosti
zákona, za predpokladu, že vlastník stavby nemal ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou
zmluvne dohodnuté iné právo, vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom
stavby v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba

užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu
povolenúpodľaplatnýchprávnychpredpisov,ktoráprešlazvlastníctvaštátunaobecalebovyššíúzemný
celok. Právo na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena sa mohlo po prvý raz uplatniť dňom
nadobudnutia účinnosti zákona č. 66/2009 z. z., na základe ktorého vzniklo, t. j. 01.07.2009 a trojročná
premlčacia lehota na jeho uplatnenie márne uplynula pred dňom podania žaloby, teda 01.07.2012.
Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

17. Za základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom územní C., zapísanej na liste vlastníctva číslo 544 ako parcela č.
XXX/X - orná pôda, vo výmere XXX m2, z ktorej parcely bola na základe G. plánu číslo XXX/XXXX
oddelená parcela číslo XXX/X - zastavaná plocha (cesta), vo výmere XXX m2, katastrálne územie C. Z..

Novovytvorená parcela číslo XXX/X v katastrálnom území C. Z. nie je zapísaná v katastri nehnuteľností
a naďalej je vedená v katastri nehnuteľností ako súčasť parcely číslo XXX/X. Na parcele č. XXX/X sa
nachádza cesta O./XXXX. Žalobca je vlastníkom parcely č. XXX/X od roku XXXX, kedy ju nadobudol
od otca, pričom v tom čase už cesta na parcele existovala. Pôvodne štátna cesta tretej triedy (tzv. cesta
O./5142) prešla dňom 01.01.2004 na základe zákona č. 416/2001 Z. z. do vlastníctva samosprávneho

kraja z majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest, organizačnej jednotky Správa a údržba Trnava,
teda do vlastníctva žalovaného. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo
forme náhrady za užívanie nehnuteľností v jej výlučnom vlastníctve od žalovaného v sume 6.318,-
Eur za obdobie od 15.03.2010 do 15.03.2013 z dôvodu, že žalovaný nepretržite užíva nehnuteľnosti
v jeho vlastníctve neoprávnene bez právneho titulu, o tejto skutočnosti má žalovaný vedomosť a

doteraz so žalobcom neusporiadal vzájomné vzťahy k týmto nehnuteľnostiam. Podľa žalobcu dochádza
na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko žalobca plní žalovanému neexistujúci
záväzok bez právneho dôvodu. Výšku bezdôvodného obohatenia požadoval vo výške peňažnej sumy
obvykle vynakladanej v mieste a čase za užívanie podobných nehnuteľností, spravidla vo forme nájmu,
vypočítaného vzhľadom na rozsah a spôsob užívania a hodnotu nehnuteľností s tým, že za parcelu je

výška nájmu podľa žalobcu suma 3,- Eur/m2 v roku 2010, v roku 2011, v roku 2012, v roku 2013.

18. Podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.

19. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“),
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody

a úžitky a nakladať s ním.

20. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

21. Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho
vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.

22. Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka

nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.23. Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

24. Podľa § 151p ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona.

25. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

27.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

28. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím
umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

29. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z., obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal
podľa osobitných predpisov vlastníkom stavby prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho
usporiadania vlastníctva k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou
vlastníkovi pozemku pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok
v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním,

poskytne vlastník stavby v tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych
území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce. Ak sa neuplatní postup podľa odseku
1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení
pozemkových úprav podľa osobitného predpisu a podľa ods. 3, ak bol v katastrálnom území do účinnosti
tohto zákona schválený projekt pozemkových úprav, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod

stavbou sa vykoná formou jednoduchých pozemkových úprav.

30. Podľa § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 66/2009 Z. z., konanie o nariadení pozemkových úprav z dôvodu
usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť
vlastníka stavby. Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na

potreby vlastníka stavby. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou
poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom území, a
ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia obce,
v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, alebo
formou finančnej náhrady, ak a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia

náhrady, b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2, c) o to požiada vlastník pozemku. Podľa
ods. 4, pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby poskytnutia náhrad podľa
osobitného predpisu.

31. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto

zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku
pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou,
vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie

záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo
v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Vlastník pozemku pod stavbou
je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav
v príslušnom katastrálnom území.32. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, posudzoval nárok žalobcu ako
nároknaposkytnutieprimeranejnáhradyzazákonomzriadenévecnébremeno,keďžezobsahupodanej

žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha svojho nároku ako vlastník pozemku, na ktorom je umiestnená
stavba vo vlastníctve žalovaného.

33. Vecné bremeno okrem toho, že môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu, rozhodnutím
súdu, môže vzniknúť aj priamo zo zákona. Zákonom zriadené vecné bremeno je vlastník povinný

rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsahu a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo žiadať
náhradu. V prípade vecných bremien zriaďovaných priamo zo zákona ide vo svojej podstate o určitý druh
verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Toto obmedzenie vlastníckych práv je výrazom
prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené
súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Vecné bremená ex lege majú špecifický režim, upravený
verejnoprávnymi predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň však majú aj súkromnoprávny

prvok. Vecné bremeno charakterizuje občianske právo ako právo niekoho iného než vlastníka veci,
ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Zákonné vecné
bremená tento charakter majú tiež, ale ich režim nie je úplne totožný s režimom zmluvných vecných
bremien,pretožesariadiašpeciálnouúpravouprávnychpredpisovasubsidiárnesaaplikujúustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce vecné bremená. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena

jenepochybnemajetkovýmprávomosoby,ktorájepovinnýmsubjektomzvecnéhobremena.Predmetné
vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu
na spôsob zmeny vlastníctva. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je zásadne jednorazová
a nemá charakter opakujúceho sa plnenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/49/2014, ale aj sp. zn. 7Cdo/26/2014, prípadne rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.

23Co/411/2017).

34. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného na
liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie DZ.rc. č. XXX/X o výmere XXXmX, ktorý nadobudol v roku
XXXX od svojho otca. Na predmetnej parcele je postavená cesta III/5142, pôvodne štátna cesta tretej

triedy (tzv. cesta III/5142) prešla dňom 01.01.2004 na základe zákona č. 416/2001 Z. z. do vlastníctva
samosprávneho kraja z majetku štátu v správe Slovenskej správy ciest, organizačnej jednotky Správa a
údržba Trnava, teda do vlastníctva žalovaného. Cesta je užívaná všetkými vodičmi, ako príjazdová cesta
a slúži verejnému záujmu. S účinnosťou od 01.07.2009 v súlade so zákonom č. 66/2009 Z. z. v prospech
vlastníka cesty, t. j. žalovaného vzniklo zákonné vecné bremeno vo verejnom záujme na pozemku pod

stavbou (do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území) patriacom žalobcovi.

35. Vo všeobecnosti povinnosť k vydaniu bezdôvodného obohatenia nastupuje, ak k vráteniu
neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi
stranami podľa príslušných ustanovení, ktoré sa na daný právny pomer vzťahujú a ak neprichádza do

úvahy ani zodpovednosť za škodu. Je potrebné zdôrazniť, že záväzok z bezdôvodného obohatenia
vzniká zásadne len v prípade, ak medzi stranami neexistuje iný právny vzťah, v ktorého rámci právna
norma ukladá povinnosť, smerujúcu v podstate rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie nejde,
ak je povinnosť plniť daná na základe iného ustanovenia zákona, alebo je založená zmluvne. Pri
takejto konštrukcii úpravy vzťahov medzi stranami sporu je potrebné uzavrieť, že nárok na náhradu za

zriadenie vecného bremena a jeho uplatňovanie ako jednorazovej náhrady má prednosť pred vydaním
bezdôvodného obohatenia, ktoré má charakter opakujúceho sa plnenia (podobne ako nájomné). V
súlade s vyššie uvedeným je potrebné rozlíšiť aj charakter odplaty pri vecných bremenách ako
jednorazovej a bezdôvodné obohatenie ako opakujúcej sa. Podľa názoru súdu z citovaného § 4 ods. 2
zák. č. 66/2009 Z. z. nevyplýva, či ide o právo, resp. povinnosť (strpieť výkon práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu) na dobu určitú alebo neurčitú. Z uvedeného ustanovenia vyplýva len možnosť
časového obmedzenia trvania vecného bremena, t. j. len do doby realizácie pozemkových úprav, pričom
v prejednávanej veci aj keď žalovaný nepožiadal o pozemkové úpravy, nie je vylúčené, že v budúcnosti
sa uskutočnia. Ak si potom žalobca uplatnil právo na zaplatenie náhrady na zriadené vecné bremeno,
zásadne išlo o jednorazovú odplatu, čo vyplýva z charakteru uplatneného nároku. Nešlo o vydanie

bezdôvodného obohatenia, o ktoré by mohlo ísť v prípade, ak by žalovaný užíval pozemok žalobcu
bez právneho dôvodu (§ 451 Občianskeho zákonníka). V prípade vydania bezdôvodného obohatenia
(alebo nájmu na základe zmluvy) je možné uvažovať o opakujúcom sa plnení na strane osoby, ktorá
pravidelne a neobmedzene užíva cudziu vec bez právneho dôvodu. Žalovaný však neužíva pozemokžalobcu bez právneho dôvodu, pretože na pozemku žalobcu vzniklo zo zákona ku dňu 01.07.2009 vecné
bremeno vo verejnom záujme, t. j. žalovaný má právny dôvod na to, aby užíval pozemok žalobcu. Ak má
odplata za zriadené vecné bremeno povahu jednorazového plnenia a v danom prípade zákonné vecné

bremeno vzniklo 01.07.2009, v súlade s § 101 Občianskeho zákonníka si vlastník pozemku nárok na
odplatu mohol uplatniť v lehote 3 rokov od jeho vzniku, t. j. do 01.07.2012 a ak tak neurobil, jeho právo sa
premlčalo a musí počítať s tým, že na námietku dlžníka jeho nároku súd nebude môcť vyhovieť. Žalobca
svoje právo uplatnil žalobou podanou na súde dňa 14.03.2013, teda po uplynutí premlčacej doby. Keďže
žalovaný v konaní úspešne uplatnil námietku premlčania, možno konštatovať, že žalobca si svoje právo

na súde uplatnil po uplynutí premlčacej doby, a preto súd žalobu vo výroku I. zamietol.

36. Podľa § 251 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď vo výroku II. rozhodol, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Žalovaný mal voči žalobcovi vo veci plný úspech a mal by nárok na náhradu účelne vynaložených trov

konania. Zo spisu je však zrejmé, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich
náhradu nepriznal, pričom tak rozhodol za použitia základných princípov uvedených v čl. 4 ods. 2 CSP
a č. l. 17 CSP, keďže CSP takúto situáciu neupravuje.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).