Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/260/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617204759
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617204759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: T.. Q. Y., súdny exekútor, so sídlom
exekútorského úradu v P. M. F., P. X, proti žalovanej: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31595545, zast. Daliborom Tverďákom, advokátom,
so sídlom v Košiciach, Krmanova 1 o zaplatenie 9.832,48 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25. júna 2019 sp. zn. 9Csp/83/2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.6.2019 č.k. 9Csp/83/2017-155.

Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 25. júna
2019 č.k. 9Csp/83/2017-155 výrokom I. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 7.548,24 € s úrokom
z omeškania 8 % ročne od 7.4.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
rozhodol, že žalobca má nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 39 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 9.832,48 € s príslušenstvom na

tom skutkovom základe, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26.11.2012 č.k.
1C/79/2006-365 bol zaviazaný uhradiť trovy konania žalobkyni V. C., ktorá bola úspešná v konaní o
náhradu škody proti žalobcovi titulom jeho zodpovednosti ako súdneho exekútora vo výške 7.548,24 €,
ktoré s poukazom na poistnú zmluvu, uzavretú medzi Slovenskou komorou exekútorov a žalovanou dňa
12.11.2002 č. 00014100003, je povinná za žalobcu uhradiť žalovaná.

3.PozrušenírozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNováVeszodňa22.marca2018uznesenímKrajského

súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/245/2018 zo dňa 14. marca 2019 predmetom konania zostalo zaplatenie
sumy 7.548,24 € s príslušenstvom, keď v prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá a v
zamietavom výroku vyššie uvedený rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.

4. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané uzavretie vyššie uvedenej poistnej zmluvy,
súčasťou ktorej boli aj VPP - Všeobecná časť pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu a VPP
- zvláštna časť - Poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných

právnych predpisov. V zmysle čl. 2 bod 2 VPP - zvláštna časť bola poistná udalosť vymedzená tak,
že ak o náhrade škody rozhoduje oprávnený orgán, poistná udalosť nastala dňom, keď rozhodnutie
o výške škody, podľa ktorého má poisťovňa plniť, nadobudlo právoplatnosť. Podľa čl. 4 bod 4 písm.
b/, ak sa poisťovňa písomne zaviazala, je povinná nahradiť primerané náklady občianskeho súdnehokonania o náhradu škody, pokiaľ konanie bolo nevyhnutné pre zistenie zodpovednosti poisteného alebo
výšky škody a ak je poistený povinný tieto náklady nahradiť a splniť si povinnosti podľa čl. 5 písm. c/ a
e/. Podľa čl. 5 písm. c/ je poistený povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť, že poškodený

uplatnil právo na náhradu škody na súde alebo na inom príslušnom orgáne a podľa písm. e/ je poistený
povinný v konaní o náhradu škody postupovať v súlade s pokynmi poisťovne, najmä nesmie celkom ani
sčasti uznať alebo uspokojiť akýkoľvek nárok z titulu zodpovednosti za škodu bez predchádzajúceho
súhlasu poisťovne, zaviazať sa bez tohto súhlasu na uhradenie premlčanej pohľadávky alebo uzavrieť
súdny zmier.

5. Súd ďalej zistil, že žalobca listom zo dňa 18.12.2012 nahlásil žalovanej poistnú udalosť - škodu
spôsobenú pri výkone odbornej činnosti súdneho exekútora. Poukázal pritom na rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 1C/79/2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5Co/117/2012 zo dňa 18.10.2012, ktorým bol zaviazaný k úhrade škody vo výške 3.342,33 € s
príslušenstvom a taktiež na uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/79/2016-365 zo dňa

26.11.2012, ktorým bol zaviazaný zaplatiť trovy konania vo výške 7.548,24 €. Žalovaná listom zo dňa
21.12.2012 oznámila žalobcovi, že ním nahlásená škodová udalosť nespĺňa podmienky pre poskytnutie
poistného plnenia a odmietla náhradu škody poškodenej vyplatiť.

6. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/79/2006-301 zo dňa 1.2.2012 bol v tomto

konaní žalobca zaviazaný zaplatiť poškodenej V. C. sumu 3.342,33 € s 9 % ročným úrokom z omeškania
od 24.8.2004 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 6.388,06 € do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Uvedený rozsudok bol potvrdený v časti o povinnosti žalobcu v tomto konaní zaplatiť
poškodenej V. C. sumu 3.342,33 € rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/117/2012-345 zo
dňa 18.10.2012 a v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2012. Vo výroku o trovách konania

bol rozsudok súdu prvej inštancie vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zrušený a v
rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. O trovách konania následne
rozhodol Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením zo dňa 26.11.2012 č.k. 1C/79/2006-365 tak, že
žalobca v tomto konaní bol zaviazaný zaplatiť poškodenej V. C. trovy konania vo výške 7.548,24 €.

7. Škodu vo výške 3.342,33 € s príslušenstvom v zmysle rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 1C/79/2006-301 zo dňa 1.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5Co/117/2014-345 zo dňa 18.10.2012 zaplatil žalobca poškodenej V. C. v celkovej výške 6.025 € z
dôvodu, že túto odmietla za neho plniť žalovaná v zmysle poistnej zmluvy. Následne sa v konaní
vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod sp. zn. 9C/343/2013 domáhal od žalovanej

náhrady tejto vyplatenej škody titulom poistnej zmluvy, uzavretej medzi Slovenskou komorou exekútorov
a žalovanou dňa 12.11.2002 a žalovaná bola rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
9C/343/2013-157 zo dňa 20. mája 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k.
3Co/754/2014-194 zo dňa 26. októbra 2016, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 27.1.2017, zaviazaná
zaplatiť žalobcovi 6.025 € s príslušenstvom a nahradiť mu aj trovy konania.

8. Z vyššie uvedených rozsudkov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k.
1C 79/2006-301 zo dňa 1.2.2012 bol žalobca v tomto konaní zaviazaný k zaplateniu istiny 3.342,33
€ s príslušenstvom poškodenej V. C. titulom náhrady škody podľa § 33 Exekučného poriadku, keď
nesprávne vypočítal a vymohol odmenu exekútora a postupoval v rozpore s ust. § 61b Exekučného

poriadku. Žalovanú súd zaviazal zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú sumu spolu s príslušenstvom v
celkovej výške 6.025 € titulom poistného plnenia na základe poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou
ako poistiteľom a Slovenskou komorou exekútorov ako poisteným, pričom predmetná poistná zmluva sa
vzťahovalaajnažalobcuakočlenaSlovenskejkomoryexekútorovananímspôsobenúškoduprivýkone
exekučnej činnosti. V odvolacom konaní bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený vrátane právneho

posúdenia žalobou uplatneného nároku ako nároku na plnenie z poistnej zmluvy proti žalovanej.

9. Žalobcovi bolo dňa 15.1.2014 doručené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 10.1.2014 súdnym
exekútoromJUDr.JurajomKašickýmnazákladeexekučnéhotitulu-uzneseniaOkresnéhosúduSpišská
Nová Ves č.k. 1C 79/2006-365 zo dňa 26.11.2012 na vymoženie pohľadávky 7.548,24 €, na zaplatenie

ktorej bol žalobca v tomto konaní zaviazaný poškodenej V. C.. Následne bol vydaný dňa 14.5.2015
exekučnýpríkazanazákladenehoSlovenskákomoraexekútorovpoukázalanaúčetsúdnehoexekútora
za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 sumu 3.320,93 € a od 1.1.2017 do 31.12.2017 sumu 4.097,92 €.
Celkove podľa vyúčtovania vymoženej pohľadávky bola od povinného do 30.11.2017 vymožená suma7.951,77 € a od 30.11.2017 do 13.2.2018 suma 1.880,71 €. Z vymoženej sumy bola oprávnenej v
exekučnom konaní (poškodenej V. C.) vyplatená suma 7.868,08 €, pozostávajúca z istiny 7.548,24
€, súdneho poplatku 16,50 € a trov právneho zastúpenia v exekúcii 303,34 € a trovy exekútora

predstavovali 1.964,40 €.

10. Právne posudzoval vec podľa ustanovení § 391 ods. 1, § 788 ods. 1, 3, § 822, § 823 Obč. zák. a
§ 387 ods. 1 a § 397 Obch. zák.

11. Konštatoval, že predmetom konania je poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovanej žalobcovi
na základe poistnej zmluvy, uzavretej medzi žalovanou a Slovenskou komorou exekútorov, ktorá sa
vzťahuje na danú vec, pretože žalobca ako člen Slovenskej komory exekútorov bol poistený na základe
uvedenej zmluvy u žalovanej. Žalovaný nárok v sume 7.548,24 € si uplatnil titulom trov súdneho konania,
kde predmetom bol nárok poškodenej V. C. titulom náhrady škody podľa § 33 ods. 1 Ex. poriadku,
uplatnený voči žalobcovi ako súdnemu exekútorovi, ktoré zaplatil poškodenej na základe právoplatného

rozhodnutia súdu.

12. Po vyhodnotení žalovanou vznesenej námietky premlčania ako nedôvodnej, zaoberal sa
dôvodnosťou samotného nároku uplatneného žalobou. Vychádzal z úpravy Všeobecných poistných
podmienok - zvláštna časť - Poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone odbornej činnosti podľa

osobitných právnych predpisov (ďalej len VPP 104) z čl. 4 ods. 4 písm. b/, v zmysle ktorého poisťovňa
je povinná nahradiť primerané náklady občianskeho súdneho konania o náhradu škody, pokiaľ konanie
bolo nevyhnutné pre zistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky škody a ak je poistený povinný
tieto náklady nahradiť a splnil povinnosti v čl. 5 písm. c/ a e/, ak sa poisťovňa na to písomne zaviazala.
Z vykonaného dokazovania vzal za preukázané splnenie všetkých podmienok uvedených vo vyššie

uvedenom čl. 4 ods. 4 písm. b/ VPP 104, okrem splnenia podmienky písomného záväzku poisťovne
nahradiť tieto primerané náklady.

13. Vychádzal teda zo záveru, že v konaní nebolo preukázané, aby zo strany žalovanej ako poisťovne
bol daný písomný záväzok nahradiť primerané náklady konania, v ktorom bola riešená otázka

zodpovednosti žalobcu za škodu. Poukázal však na to, že žalovaná do konania vedeného na Okresnom
súde Spišská Nová Ves pod sp.zn. 1C/79/2006 napriek výzve žalobcu nevstúpila, žalobca sa v
uvedenom konaní musel brániť sám, nemohol uznať nárok poškodenej, resp. uzavrieť súdny zmier,
pretože by sa jednalo o porušenie podmienok čl. 4 bod 4 a čl. 5 VPP 104 a žalobca by nemal nárok
na plnenie od žalovanej, ktorý bol mu priznaný v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves vedeného

pod sp.zn. 9C/343/2013. Následkom obrany žalobcu proti poškodenej, o ktorom konaní žalovaná mala
vedomosť, vznikli trovy, na úhradu ktorých bol zaviazaný žalobca priamo poškodenej. Z dôvodu, aby
žalobca mal právo na plnenie zo strany žalovanej, musel v zmysle čl. 4 a čl. 5 VPP 104 postupovať riadne
v konaní o náhrade škody, čím vznikli náklady v podobe trov konania poškodenej. Uvedené trovy je
pritompotrebnépovažovaťzapríslušenstvopohľadávkyvzmysle§121ods.3Obč.zák.,keďžesajedná

o náklady spojené s uplatňovaním, prípadne bránením práva. Uvedené náklady by pritom žalobcovi
nevznikli, ak by žalovaná v zmysle predmetnej poistnej zmluvy riadne poskytla plnenie poškodenej.

14. K stanovenej podmienke osobitného písomného záväzku poisťovne nahradiť primerané náklady
súdneho konania o náhradu škody ďalej súd uviedol, že nepozná prípad, kedy by zo strany poisťovne

došlo k osobitnému písomnému záväzku uhradiť náklady konania mimo poistnej zmluvy. V tomto
smere podľa názoru súdu doslovný gramatický výklad čl. 4 VPP 104 by bol neprimeraný v neprospech
jednej zo zmluvných strán, a to v neprospech poisteného. Nespochybnil pritom zmluvnú voľnosť pri
uzatváraní poistnej zmluvy, avšak konštatoval, že vzájomné pomery zmluvných strán by mali byť
upravené tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo potrebám a záujmom oboch zmluvných strán a mali

by byť v súlade a zodpovedať požiadavkám poctivého obchodného styku tak, aby zmluva a poistné
podmienky neboli len na ťarchu poisteného, ktorý poistné podmienky nevytvára. Konštatoval, že je
vysoko nepravdepodobné, aby poisťovňa mimo poistnú zmluvu ešte zvlášť samostatne udeľovala ďalší
písomný súhlas na poskytnutie poistného plnenia.

15. Súd ďalej argumentoval tým, že žalovaná v súlade s poistnou zmluvou mala bez ďalšieho poskytnúť
po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn
1C/79/2006 plnenie poškodenej za žalobcu. Vzhľadom na to je tiež zrejmé, že žalovaná by uvedené
plnenie poškodenej neposkytla bez rozhodnutia súdu, a teda uvedené konanie bolo nevyhnutné na to,aby poisťovňa plnila na základe poistnej zmluvy. Za týchto okolností by bolo nelogické, ak by nemala
byť viazaná aj výrokom o náhrade trov konania spojených s uvedeným súdnym konaním.

16. S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi plnenie
uhradené poškodenej titulom trov konania vedeného na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn.
1C/79/2006, pretože súd v konaní rozhodoval o nároku, ktorý mala plniť žalovaná priamo poškodenej
a bez tohto rozhodnutia žalobca nemohol plniť poškodenej sám, poukazujúc na podmienky poistnej
zmluvy a všeobecné poistné podmienky.

17. Vzhľadom na obchodnoprávny charakter vzťahu medzi stranami sporu posudzoval omeškanie
žalovanej s plnením podľa ust. § 369 ods. 1, 2 Obch. zák. a priznal žalobcovi úroky z omeškania odo
dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej, t.j. od 7.4.2017 z dôvodu, že žalobca nepreukázal,
aby pred podaním žaloby vyzval žalovanú na plnenie ním uhradenej sumy poškodenej.

18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP a vychádzajúc z čiastočného
(ne)úspechu oboch sporových strán uzavrel celkový úspech žalobcu v rozsahu 39% a v tomto rozsahu
mu priznal aj náhradu trov konania.

19. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná podľa obsahu z dôvodov podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP a navrhla napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu v celom
rozsahu zamietne a prizná jej náhradu trov celého konania v plnej výška. Argumentovala tým, že
predmetom sporu je poistné plnenie z poistnej zmluvy č. 0001410003 zo dňa 12.11.2002, uzavretej
medzi žalovanou a Slovenskou komorou exekútorov k poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných predpisov a žalobcom uplatnená suma predstavuje trovy

súdneho konania vo výške 7.548,24 € s príslušenstvom, ktoré bol žalobca zaviazaný zaplatiť uznesením
zo dňa 26.11.2012 č.k. 1C/79/2006-365. Poukázala na to, že uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo dňa 14.3.2019 sp.zn. 6Co/245/2018 bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a v zmysle tohto
uznesenia splnenie písomného záväzku žalovanej na náhradu trov konania nebolo skúmané a ohľadne
tejto skutočnosti nebolo vykonané žiadne dokazovanie, z ktorého dôvodu považoval odvolací súd záver

o vzniku povinnosti plniť náhradu trov konania za predčasný. Zároveň odvolací súd uviedol, že dôkazné
bremeno na preukázanie splnenia tejto podmienky je na žalobcovi. Vytýkala súdu prvej inštancie, že
tento záväzný právny názor nerešpektoval. Žalobe znovu vyhovel bez toho, že by po zrušujúcom
rozhodnutí boli navrhnuté a vykonané dôkazy na preukázanie existencie písomného záväzku žalovanej
na náhradu trov konania. Nedošlo pritom ani k zmene tvrdených skutkových okolností. Súd prvej

inštancie založil svoj rozsudok výlučne na svojich právnych úvahách a konštrukciách. Neberie pritom
do úvahy dojednaný obsah poistnej zmluvy a všeobecné poistné podmienky. Preukázanie existencie
písomného záväzku žalovanej na náhradu trov konania je podmienkou pre poskytnutie poistného
plnenia. Práve z týchto dôvodov odvolací súd konštatoval, že je potrebné skúmať splnenie tejto
podmienky s tým, že dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Z dôvodu nepreukázania existencie

písomného záväzku žalovanej na náhradu trov konania mal súd žalobu zamietnuť a pokiaľ rozhodol
inak, je rozsudok pre žalovanú prekvapivý. Samotná skutočnosť, že súd nepozná prípady, kedy
by zo strany žalovanej došlo k osobitnému písomnému záväzku uhradiť náklady konania, nemôže
zakladať dôvodnosť podanej žaloby. Žalobca však ani netvrdil, že by o takýto súhlas žalovanú požiadal.
Interpretácia súdu o obsahu dojednaných zmluvných ustanovení podľa jej názoru je zásahom do

zmluvnej autonómie týchto strán. Žalovaná preto považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a
v rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu
ochranu. Z týchto dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.

20. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu

náhradu trov odvolacieho konania. Argumentoval tým, že ustanovenie článku 4 ods. 4 písm. b/ VPP
104 je alebo nesprávne alebo v rozpore s poistnou zmluvou. Zmyslom tohto článku je zabezpečiť
obhajobu alebo právne zastúpenie pre poistenca a nie pre protistranu, ktorá sa náhrady škody proti
poistenému domáha. Tejto argumentácii nasvedčuje aj znenie poistnej zmluvy medzi žalovanou a
Slovenskou komorou exekútorov zo dňa 30.11.1995, konkrétne článku 3 bod 20, v zmysle ktorého

ak poškodený uplatní svoje nároky súdne proti exekútorovi, zaväzuje sa poisťovňa, pokiaľ exekútor
splnil voči poisťovni všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z jednotlivých bodov tejto zmluvy, zaplatiť
(refundovať) do 15 kalendárnych dní všetky trovy a výdavky, ktoré musel znášať exekútor na základe
výsledkov takéhoto sporu, a to nad rámec limitu stanoveného v bode 1/5 tejto zmluvy. Poistná zmluva zodňa 12.11.2002 v článku 1 ods. 1 uvádza, že poistenie sa vzťahuje na všetky prípady zodpovednosti za
škodu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ak škoda bola zavinená
nedbanlivosťou exekútora, ako aj jeho koncipientov a zamestnancov. Uvádza tiež, ktoré všeobecné

poistné podmienky sa vzťahujú na dané poistenie. Podľa jeho názoru všeobecné poistné podmienky
musia byť koncipované na určitú skupinu poistených, napr. podnikateľov, advokátov a podobne a nie
ako sú formulované vo VPP 104, konkrétne článok 1 - rozsah poistenia. Znovu poukázal na to, ako
sa žalovaná správala pred podaním tejto žaloby, keď listom zo dňa 21.12.2012 oznámila žalobcovi, že
škodová udalosť nespĺňa podmienky poistného plnenia a dňa 12.4.2007 oznámila súdu, že do konania

v spore V. C. proti žalobcovi nevstupuje. Tým, že nevstúpila do konania na jeho strane, nesie za to
hmotnoprávnu zodpovednosť. Poukázal ďalej na názor Ústavného súdu Slovenskej republiky i Českej
republiky, v zmysle ktorého všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale
sa od neho smie a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku.
Tento názor sa ešte radikálnejšie musí uplatniť vo vzťahu k všeobecným poistným podmienkam, ktoré

len dopĺňajú poistnú zmluvu a výklad týchto poistných podmienok by sa podľa názoru žalobcu mal
riadiť kritériami, ktoré konštatuje ústavný súd k hodnoteniu konkrétnych zákonných ustanovení. Ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca spĺňa všetky podmienky pre plnenie zo strany poisťovne,
okrem jedinej - preukázania písomného záväzku poisťovne na náhradu trov konania. V tejto súvislosti
však poukázal na Nález Ústavného ČR sp. zn. III.ÚS 150/1999, v zmysle ktorého základné práva

a slobody v oblasti jednoduchého práva pôsobia ako regulatívne idey, nakoľko na nich obsahovo
nadväzujú komplexy noriem jednoduchého práva. Porušenie niektorej z týchto noriem, a to v dôsledku
svojvôle alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti (napr.
prepiatyformalizmus),potomzakladáporušeniezákladnéhoprávaaslobôd.Zovšetkýchtýchtodôvodov
považoval rozsudok súdu za vecne správny.

21. Žalovaná v replike zotrvala na dôvodoch odvolania a uviedla, že žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
uvádza úplne novú argumentáciu (výklad článku 4 ods. 4 písm. b/ VPP 104), ktorá nebola obsahom
jeho vyjadrení v doterajšom priebehu súdneho konania a s poukazom na § 366 CSP preto navrhla,
aby súd na túto argumentáciu neprihliadol. V ďalšom zopakovala svoju argumentáciu uvedenú v

odvolaní k nepreukázaniu podmienky písomného záväzku žalovanej nahradiť trovy konania. K žalobcom
predloženej poistnej zmluve zo dňa 30.11.1995 uviedla, že nielenže nesúvisí s prejednávaným
prípadom, ale ide o nový dôkaz, pre ktorého vykonanie nie sú splnené podmienky v zmysle § 366 CSP.
Nesúhlasilaanispoužitímpravidielvýkladuzákonanavšeobecnépoistnépodmienky,keďžepredmetom
konania nie je zákonný nárok, ale zmluvný nárok, majúci základ v poistnej zmluve a VPP.

22. Žalobca v duplike zotrval na skutočnostiach uvádzaných vo vyjadrení k odvolaniu. Uviedol, že
podstatnú časť argumentácie produkoval aj v konaní pred súdom prvej inštancie, naposledy vo svojom
podaní zo dňa 21.6.2019. Argumentáciu, ktorú použil vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej, reagovala na
tvrdenia žalovanej v odvolaní. Svoju argumentáciu nemal dôvod použiť pred podaním odvolania a jeho

rozšírená argumentácia vo vyjadrení k odvolaniu bola výlučne reakciou na obsah odvolania. Nepovažuje
preto za správny názor žalovanej, že ide o uplatnenie novôt v odvolacom konaní. Jeho argumentácia sa
týka výlučne právneho posúdenia veci a aj predložený dôkaz súvisel výlučne s argumentáciou žalovanej
produkovanou až v písomnom odvolaní. Táto argumentácia teda mohla byť uplatnená po prvýkrát až po
podaní odvolania žalovanou. Z týchto dôvodov zotrval na obsahu vyjadrenia k odvolaniu.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP) a dospel k záveru,

že odvolaniu žalovanej nie je možné vyhovieť.

24. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.februára 2020 o 9.45 hod.

v pojednávacej miestnosti č.dv. 202, II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
boli zverejnené dňa 11.februára 2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 1 CSP.26. Žalovaná uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).

27. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a

ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý spravodlivo.

28. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

29. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

30. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu

vyvodilajsprávnyprávnyzáveranebolozistenéžiadneporušenieprocesnýchprávaniinávadakonania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s

ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

32. Podstatou odvolacích námietok žalovanej je argumentácia, že žalobca v konaní nepreukázal a ani
netvrdil, že by sa žalovaná písomne zaviazala k úhrade trov súdneho konania, a tým nebolo preukázané
splnenie podmienky poskytnutia poistného plnenia v zmysle článku 4 bod 4. písm. b/ VPP 104, z ktorého

dôvodumalsúdžalobuzamietnuť.Výkladvšeobecnýchpoistnýchpodmienok,ktorésúsúčasťouzmluvy,
považuje za zásah do zmluvnej autonómie zmluvných strán a zároveň rozsudok je podľa jej názoru v
rozpore so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, vyjadreným v jeho zrušujúcom uznesení zo
dňa 14.3.2019 sp.zn. 6Co/245/2018.

33. Predmetom konania je zaplatenie sumy 7.548,24 €, ktorú predstavujú trovy konania poškodenej
V. C. v konaní o náhradu škody proti žalobcovi titulom jeho zodpovednosti ako súdneho exekútora,
a to s poukazom na poistnú zmluvu, uzavretú medzi Slovenskou komorou exekútorov a žalovanou č.
0001410003 zo dňa 12.11.2002.

34. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe vyššie uvedenej zmluvy poistenie sa vzťahuje
navšetkyprípadyzodpovednostizaškodu,ktorébymohlivzniknúťvsúvislostisvykonávanímexekučnej
činnosti, ak škoda bola zavinená nedbanlivosťou exekútora, ako aj jeho koncipientov a zamestnancov.
Na toto poistenie sa vzťahovali VPP Všeobecná časť pre poistenie majetku a zodpovednosti za škodu a
VPP - zvláštna časť - Poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone odbornej činnosti podľa osobitných

právnych predpisov (VPP 104).

35. V zmysle článku 4 bod 4. písm. b/ VPP 104, ak sa poisťovňa písomne zaviazala, je povinná uhradiť
primerané náklady občianskeho súdneho konania o náhradu škody, pokiaľ konanie bolo nevyhnutné prezistenie zodpovednosti poisteného alebo výšky škody a ak je poistený povinný tieto náklady nahradiť a
splnil povinnosti v článku 5 písm. c/ a e/.

36. V zmysle článku 5 VPP 104 je poistený povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť,
že poškodený uplatnil právo na náhradu škody na súde alebo na inom príslušnom orgáne (písm.
c/) a v konaní o náhradu škody je povinný postupovať v súlade s pokynmi poisťovne, najmä
nesmie celkom alebo sčasti uznať alebo uspokojiť akýkoľvek nárok z titulu zodpovednosti za škodu
bez predchádzajúceho súhlasu poisťovne, zaviazať sa bez tohto súhlasu na uhradenie premlčanej

pohľadávky alebo uzavrieť súdny zmier (písm. e/).

37. Vyššie uvedené ustanovenia VPP 104 teda stanovovali podmienky, za ktorých je poisťovňa povinná
nahradiť za poisteného aj trovy súdneho konania o náhradu škody, ak bol poistený povinný tieto náklady
nahradiť.

38. V zmysle vyššie citovaného článku 4 bod 4 písm. b/ VPP 104 sa pre vznik povinnosti poisťovne
nahradiť aj trovy súdneho konania vyžadoval aj jej písomný záväzok.

39. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že splnenie tejto podmienky v konaní nebolo
preukázané,keďžeanipovrátenívecisúduprvejinštancienaďalšiekonanieuznesenímKrajskéhosúdu

v Košiciach zo dňa 14.marca 2019 č.k. 6Co/245/2018-126 žalobca nepredložil dôkazy preukazujúce túto
skutočnosť a žalovaná splnenie tejto podmienky poprela.

40. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 6Co/245/2018-126
vytkol súdu, že na preukázanie splnenia podmienky písomného záväzku žalovanej nebolo vykonané

žiadne dokazovanie, a preto záver súdu o vzniku povinnosti poisťovne plniť náhradu trov súdneho
konania považuje za predčasný. Uložil preto súdu v konaní po vrátení veci zaoberať sa skúmaním
splnenia tejto podmienky a s jej (ne)splnením v odôvodnení rozsudku sa vyporiadať s tým, že dôkazné
bremeno je na žalobcovi.

41. Súd prvej inštancie dôsledne rešpektoval vyššie vyslovený právny názor, keď po doručení
zrušujúceho uznesenia vyzval sporové strany, aby uplatnili prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Potom, čo strany
sporu už nenavrhli vo veci vykonať žiadne dokazovanie, vo veci rozhodol a svoje úvahy, prečo napriek
nepreukázaniu splnenia podmienky písomného záväzku žalovanej nahradiť trovy súdneho konania

žalobe vyhovel, podrobne v odôvodnení uviedol a s týmto jeho výkladom článku 4 bod 4. písm. b/
VPP 104 sa v plnom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a považuje takýto výklad za zodpovedajúci
spravodlivému a rozumnému usporiadaniu zmluvných vzťahov.

42. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalovanej, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny

názor odvolacieho súdu vyslovený v jeho zrušujúcom uznesení a že by bol rozhodol v rozpore s týmto
vysloveným právnym názorom.

43. Odvolací súd považuje za správny postup súdu prvej inštancie, ak sa neriadil doslovným znením
sporného bodu VPP 104 a uskutočnil výklad v súlade s princípom spravodlivosti a v súlade s účelom,

ktorý bol sledovaný uzavretím poistnej zmluvy medzi Slovenskou komorou exekútorov a žalovanou.

44. Ako nepochybne vyplýva z článku 1 prvej časti poistnej zmluvy č. 0001410003, táto bola uzavretá
za účelom poistenia všetkých prípadov zodpovednosti za škodu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s
vykonávaním exekučnej činnosti, ak škoda bola zavinená, či už nedbanlivosťou exekútora, ako aj jeho

koncipientov a zamestnancov exekútora.

45. Pokiaľ exekútor zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti,
je pre tento prípad poistený, čo znamená jeho právo, aby plnenie poškodenému uskutočnila priamo
žalovaná. Poškodený pritom nemá právo na plnenie priamo proti poistiteľovi, teda ak žalovaná

(poisťovňa) odmietla plniť, poškodený je nútený vymáhať si tento nárok priamo od škodcu, a to aj súdnou
cestou, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci.46. Súd správne uzavrel, že žalobca vzhľadom na nesúhlas žalovanej plniť nemohol bez súhlasu
poisťovne ani len sčasti uznať alebo uspokojiť nárok poškodenej a bol teda nútený v súdnom konaní o
náhradu škody, začatom na základe žaloby poškodenej, riadne pokračovať až do konečného vyriešenia

otázky, či za túto škodu zodpovedá poškodenej a v akej výške.

47. Vyššie uvedené súdne konanie bolo teda nevyhnutné pre zistenie zodpovednosti žalobcu ako
poisteného, ako aj výšky škody.

48. Žalovaná napriek tomu, že jej žalobca bez zbytočného odkladu písomne oznámil, že poškodená
V. C. si uplatnila voči nemu právo na náhradu škody na súde a vyzval žalovanú na vstup do konania,
odmietla vstúpiť do konania s odôvodnením, že poistná zmluva sa na daný prípad nevzťahuje.

49. Na základe rozhodnutia súdu (rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1C/79/2006 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/117/2012) však bola vyššie uvedená otázka

posúdená inak, a to tak, že žalobca bol zaviazaný na náhradu škody spôsobenej v súvislosti s výkonom
exekučnej činnosti a následne žalovaná bola zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves
sp.zn. 9C/343/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/754/2014 na náhradu
žalobcom vyplatenej náhrady škody poškodenej, a to titulom poistného plnenia v zmysle poistnej zmluvy
č. 0001410003.

50. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, trovy súdneho konania, na zaplatenie ktorých bol žalobca
zaviazaný priamo vo vzťahu k poškodenej, predstavujú príslušenstvo pohľadávky poškodenej na
náhradu škody voči žalobcovi v zmysle ust. § 121 ods. 3 Obč. zákonníka, lebo išlo o náklady poškodenej
spojené s uplatnením pohľadávky na náhradu škody voči žalobcovi.

51. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, pokiaľ žalobca bol zaviazaný na náhradu škody titulom jeho
zodpovednosti ako súdneho exekútora, táto pozostávala zo samotnej pohľadávky na náhradu škody,
ale aj z jej príslušenstva, ktoré tvorili náklady súdneho konania, v ktorom poškodená uplatnila svoj nárok
na náhradu škody.

52. Pokiaľ poistná zmluva sa vzťahuje na všetky prípady zodpovednosti za škodu, ktoré by mohli
vzniknúť v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, považuje odvolací súd podmieňovanie náhrady
primeraných nákladov spojených so súdnym konaním o náhradu škody osobitným písomným záväzkom
poisťovne za dojednanie, ktoré je v rozpore s účelom, ktorý sa sleduje uzavretím poistnej zmluvy, ako

správne uviedol súd prvej inštancie a takéto dojednanie je zvlášť neprimerané v neprospech poisteného.

53. Správne súd v súvislosti so svojimi úvahami ohľadne vyššie uvedeného článku zohľadnil aj tú
skutočnosť, že v súdnej praxi sa nevyskytli prípady, kedy by zo strany poisťovne došlo nad rámec
samotnej poistnej zmluvy ešte aj k osobitnému písomnému záväzku uhradiť náklady konania a ani sama

žalovaná takýto prípad nepreukázala. Žalovaná sa pritom spočiatku ani touto námietkou nebránila, iba
všeobecne uvádzala nesplnenie podmienok pre výplatu poistného plnenia a nepreukázala takú svoju
prax, kde by v rovnakej situácii bola vyžadovala osobitný písomný záväzok k poistnej zmluve na úhradu
trov konania.

54. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd svoju úvahu, ako dospel k rozhodnutiu v danej veci, teda k
vyhoveniu žalobe napriek nesplneniu podmienky písomného záväzku žalovanej nahradiť trovy konania,
podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, táto úvahy je preskúmateľná tak stranami
sporu, ako aj odvolacím súdom, je logická a zodpovedajúca spravodlivému usporiadaniu právnych
pomerov sporových strán, a preto odvolacia námietka žalovanej o arbitrárnosti napadnutého rozsudku

a svojvoľných úvahách súdu prvej inštancie pri rozhodovaní je nenáležitá a postupom súdu nedošlo k
porušeniu práva žalovanej na súdnu ochranu.

55. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil,

vrátane výroku o náhrade trov konania.

56. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,2 CSP.57. Žalovaná bola v odvolacom konaní neúspešná, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania a vznikla jej povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému žalobcovi, preto odvolací

súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnej
žalovanej.

58. O výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle ust.
§ 262 ods. 2 CSP, rešpektujúc ust. § 251 CSP.

59. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).