Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/147/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208317
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1320208317.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyKúšovejačlenieksenátu
JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej, v právnej veci navrhovateľa: EKO - podnik
verejnoprospešných služieb, Halašova 20, 832 90 Bratislava, IČO: 00 491 870, zast. RASLEGAL, s. r.
o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 855 561, proti povinnému: Impactmedia s. r. o., Zámocká 30,
811 01 Bratislava, IČO: 51 058 791, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní navrhovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/210/2020-34 zo dňa 17.09.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/210/2020-34 zo dňa
17.09.2020 p o t v r d z u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol a rozhodol, že povinnému náhradu trov konania nepriznáva.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetným návrhom navrhovateľ žiadal, aby súd zriadil
sudcovské záložné právo k technickému zariadeniu umiestnenému na exteriéri budovy Tržnice na
Šancovej ulici v Bratislave - k veľkoplošnej LED obrazovke o veľkosti 16,64 m x 5,76 m, s celkovou
záberovou plochou 95,85 m2.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.03.2019 navrhovateľ ako prenajímateľ uzatvoril s povinným ako
nájomcom Zmluvu o nájme č. 01/OD/2019, predmetom ktorej bol prenájom exteriéru strechy Tržnice na
Šancovej ulici v Bratislave. Výška nájomného bola dohodnutá v sume 5.477,09 Eur bez DPH štvrťročne.
Nájomca bol povinný platiť aj úhrady za energie a dodávky služieb spojených s nájmom.
Nájomca dlhuje nájomné za prvý kvartál 2020, ktoré mal uhradiť do 31.01.2020 a za druhý kvartál 2020,
splatné do 30.04.2020. Súčasne má nevysporiadaný nedoplatok za energie za obdobie roku 2019.

Žalobu na zaplatenie dlhu navrhovateľ nepodal, uviedol však, že podal návrh na spísanie vecí podľa
ustanovenia § 672 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka.
Dôvodom návrhu na zriadenie sudcovského záložného práva je podľa navrhovateľa skutočnosť, že
budúca exekúcia bude ohrozená. Povinný listom zo dňa 20.03.2020 navrhovateľovi oznámil, že v
dôsledku straty zákaziek nevie platiť nájomné a ponúkol vysielanie ako kompenzáciu dlhu. Listom zo
dňa 28.08.2020 povinný oznámil, že je platobne neschopný a plánuje vstúpiť do likvidácie.

Konajúci súd vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 343 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 344 CSP, upravujúcich zabezpečovacie a
neodkladné opatrenie.
Na základe listín tvoriacich prílohu návrhu súd prvej inštancie skúmal, či boli v konaní osvedčené
základné predpoklady pre vyhovenie podanému návrhu, a to konkrétne, či navrhovateľ osvedčil
existenciu práva, ktorému má byť poskytnutá ochrana formou zabezpečovacieho opatrenia, ďalej

existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, ako aj bezprostrednosť tejto hrozby, ktorá odôvodňuje
bezodkladný zásah súdu.Súd dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu svojho práva vyplývajúceho zo vzájomného
zmluvného vzťahu s povinným. Pohľadávka má predstavovať neuhradené nájomné a služby spojené s
nájmom, presnú výšku navrhovateľ neuviedol.

Ďalej súd skúmal, či bola v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčená dôvodná
obava, že výkon exekúcie bude ohrozený. Súd sa zaoberal otázkou, či v správaní povinného bolo možné
konštatovať prinajmenšom snahu o vykonanie úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia
pohľadávky navrhovateľa.
S ohľadom na uvedené skutkové tvrdenia navrhovateľa a spôsob ich osvedčenia, považoval súd prvej

inštancie predpoklady nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v predmetnom konaní za neprítomné a
neosvedčené. Súd poukázal na nájomnú zmluvu článok 7, bod 7.1., podľa ktorej prenajímateľ mal zložiť
kauciu zodpovedajúcu štvrťročnému nájomnému. K zloženej kaucii sa navrhovateľ nevyjadril. Súd tiež
zistil, že navrhovateľ podal návrh na spísanie vecí podľa § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré
konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/210/2020. Nájomca využil zákonné
záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti na zabezpečenie nájomného k hnuteľným veciam, ktoré sú

na prenajatej veci a patria nájomcovi.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, povinnému v súvislosti s
rozhodnutím o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia trovy nevznikli, preto mu ich súd
nepriznal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktoré v zmysle
ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uznesenie súdu prvej inštancie trpí podľa odvolateľa viacerými vadami, nakoľko sa súd nevysporiadal

so zásadnými okolnosťami:
- súd prvej inštancie neposudzoval navrhované dôkazy komplexne, vo vzájomných súvislostiach a s
ohľadom na jednotlivé skutkové okolnosti,
- uznesenie je zaťažené arbitrárnym prístupom súdu,
- súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil/neposúdil charakter úhrad spojených s nájmom.

Odvolateľ ďalej uviedol, že povinný si postupom času prestal plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo
Zmluvy o nájme č. 01/OD/2019 a nájomné spolu so súvisiacimi platbami prestal uhrádzať. Nároky
navrhovateľa nájomca - povinný nespochybňuje.
Navrhovateľ dňa 09.09.2020 podal na Okresnom súde Bratislava III návrh na spísanie hnuteľných
vecí (vedený pod sp. zn. 23Cb/210/2020), ktorým sa dožaduje zachovania zákonného záložného

práva. Nakoľko zákonné záložné právo pokrýva iba pohľadávky z nájomného, rozhodol sa navrhovateľ
podať návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia - sudcovského záložného práva. Týmto žiadal
zabezpečenie ostatných pohľadávok z nájomného vzťahu. Konkrétne ide o úhrady za služby spojené s
nájmom a nedoplatky energií, t. j. pohľadávky mimo samotného nájomného.
Zabezpečovacím opatrením teda navrhovateľ požadoval zabezpečiť práve a jedine také pohľadávky,

ktoré nespadajú pod zákonné záložné právo.
Poukázal tiež na článok 7, bod 7.1. zmluvy, podľa ktorého mal nájomca zložiť kauciu vo
výške štvrťročného nájomného. Navrhovateľ uviedol, že ku dňu podania návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ani ku dňu spracovania a podania odvolania, žiadnu kauciu neeviduje.
K osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie navrhovateľ poukázal na list nájomcu zo dňa 20.03.2020,

ktorým povinný oznámil, že v dôsledku straty zákaziek nevie platiť nájomné, preto ponúkol vysielanie v
rámci obrazovky ako možnú formu kompenzácie nájomného a ďalej na e-mail konateľky nájomcu zo dňa
28.08.2020, ktorým oznamuje, že nájomca je platobne neschopný a plánuje situáciu riešiť likvidáciou
firmy.
Vzhľadom na uvedené skutkové tvrdenia má odvolateľ - navrhovateľ za to, že podmienky nariadenia

zabezpečovacieho opatrenia sú splnené. Konanie a vyjadrenie nájomcu nasvedčujú obave z možného
marenia exekúcie. Navrhovateľ preto zastáva názor, že je nevyhnutné čo najskôr predmetné uznesenie
zmeniť tak, že odvolací súd zriadi zabezpečovacie opatrenie v prospech navrhovateľa v zmysle jeho
návrhu zo dňa 09.09.2020. Navrhovateľ súčasne žiadal priznanie náhrady trov celého konania proti
povinnému, v rozsahu 100 %.

3. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, uznesenie o jeho zamietnutí a odvolanie boli
doručené povinnému, povinný sa k nim nevyjadril.4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom
spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa § 343 ods. 1, 2, 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra.

7. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

8. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Zabezpečovacie opatrenie je novým inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči
dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne
priznaná súdnym rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia

o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a
existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude
zmarená.

11. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva

na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP, aj napriek
existencii skoršieho záložného práva.

12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí
súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich

zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné,
aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
Osvedčenie akejkoľvek skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Navrhovateľom navrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči odporcovi. Okrem existencie nároku
musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná

budúca exekúcia voči odporcovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť
reálna a musí hroziť bezprostredne. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia
by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou

nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo 144/97; zverejnené
v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998).

13. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je

existencia zákonného dôvodu, t.j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami, ktorý
vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď miera
osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery, že je
potrebné takto rozhodnúť.14. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétna peňažná pohľadávka
špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez

osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo
vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Vo veci samej nemusí dôjsť k úspešnému ukončeniu sporu zo strany
žalobcu. Preto nariadiť zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zasahuje do vlastníckeho práva
žalovaného, s cieľom zabezpečiť prípadný výkon rozhodnutia o priznaní pohľadávok, je mimoriadne.

15. V konaní o návrhu na vydanie zabezpečovacieho, ako aj neodkladného opatrenia musia
byť rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho konania,
vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí mať rovnako ako iné
rozhodnutie zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom jeho

svojvôle, pričom musí byť primeraným spôsobom odôvodnené.

16. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie mal odvolací súd preukázanú existenciu zmluvného vzťahu
medzi navrhovateľom a povinným na základe Zmluvy o nájme č. 01/OD/2019, predmetom ktorej bol
prenájom exteriéru strechy Tržnice na Šancovej ulici v Bratislave.

Nájomca dlhuje dohodnuté nájomné za prvý kvartál 2020, ktoré mal uhradiť do 31.01.2020 a za druhý
kvartál 2020, splatné do 30.04.2020. Súčasne má nevysporiadaný nedoplatok za energie za obdobie
roku 2019. Výšku tohto nedoplatku navrhovateľ v návrhu neuviedol.
Súd prvej inštancie považoval za osvedčenú existenciu práva vyplývajúcu zo vzájomného zmluvného
vzťahu s povinným, ktorá má predstavovať neuhradené nájomné a služby spojené s nájmom. Súd sa

tiež zaoberal otázkou, či v správaní povinného je možné konštatovať prinajmenšom snahu o vykonanie
úkonov, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu uspokojenia pohľadávky navrhovateľa a dospel k záveru, že
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v predmetnom konaní považuje za neprítomné
a neosvedčené.
Súd prvej inštancie považoval za dôležitú tiež skutočnosť, že navrhovateľ podal návrh na spísanie

vecí podľa § 672 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré je vedené na Okresnom súde Bratislava
III pod sp. zn. 23Cb/210/2020. Nájomca využil zákonné záložné právo prenajímateľa nehnuteľnosti na
zabezpečenie nájomného k hnuteľným veciam.
Súddospelkzáveru,žezákonnépredpokladynanariadeniezabezpečovaciehoopatreniavpredmetnom
konaní boli neprítomné a neosvedčené.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18. Odvolací súd bez toho, aby prejudikoval prípadné rozhodnutie vo veci samej, zdôrazňuje, že

podľa ustálenej judikatúry o potrebe zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia nesmú byť vážnejšie
pochybnosti.
Zo strany žalobcu je potrebné osvedčiť základ pohľadávky, jej výšku, jej neodkladnosť, či naliehavosť,
ako aj ohrozenie výkonu rozhodnutia, t. j. obavu, že exekúcia bude ohrozená.

19. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru,
že navrhovateľ neosvedčil základné predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho
opatrenia. V časti nároku predstavujúceho nájomné síce osvedčil dôvodnosť a trvanie tohto nároku, ako
ajjehovýšku,vtejtočastivšaksúčasnepodalnávrhnaspísanievecípodľa§672ods.1a2Občianskeho
zákonníka, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 23Cb/210/2020.

Zostatok pohľadávky, ktorá má predstavovať služby spojené s nájmom s výnimkou pohľadávok z
nájomného, navrhovateľ žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nevyčíslil, pričom je potrebné uviesť, že
povinný vo svojom liste zo dňa 20.03.2020 v zásade základ pohľadávky navrhovateľa nespochybnil,
požiadal o zrušenie nájomného za mesiac 03 a 04/2020 z dôvodu platobnej neschopnosti, nakoľko
klienti mu zrušili kampaň a firma vzhľadom k minulosti a nutnosti investícií do systému k LED obrazovke

nemá ušetrené žiadne finančné prostriedky. Ponúkol púšťanie spotov navrhovateľa v prípade, že by ich
potreboval. Vzhľadom na situáciu spôsobenú pandémiou COVID, žiadal o odpustenie nájmu.
Nie bez významu je skutočnosť, že veľkoplošná LED obrazovka umiestnená na exteriéri budovy Tržnice
na Šancovej ulici v Bratislave je t. č. nefunkčná, je mimo prevádzky bližšie neurčený čas, pretoje pravdepodobné, že navrhovateľ povinnému neposkytuje žiadne ďalšie služby spojené s nájmom
obrazovky.
Odvolací súd tiež považuje za potrebné uviesť, že v danom prípade sa zriadenie záložného práva

v rozsahu navrhovanom navrhovateľom - záložné právo k technickému zariadeniu umiestnenému na
exteriéri budovy Tržnice na Šancovej ulici v Bratislave - k veľkoplošnej LED obrazovke o veľkosti 16,64
m x 5,76 m, s celkovou záberovou plochou 95,85 m2 - sa javí ako neprimerané a nad nevyhnutnú mieru
by obmedzilo predpokladateľné plnenie zmluvných povinností druhej strany, čím by zároveň došlo k
neodôvodnenému zásahu do jeho práva.

20. Odvolací súd sa tiež stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, že v preskúmavanej veci
navrhovateľ dostatočne hodnoverným spôsobom neosvedčil dôvodnosť obavy z ohrozenia budúcej
vymožiteľnosti svojho nároku.
Vzhľadom na vyššie uvedené, nedošlo k splneniu zákonných predpokladov pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa, preto odvolací súd napadnuté uznesenie,

ktorým súd prvej inštancie návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol,
potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne.
K otázke zaplatenia kaucie zo strany povinného bude, vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľa, že ku dňu
podania predmetného návrhu a ku dňu podania odvolania ju neeviduje, potrebné vykonať dokazovanie
v konaní o veci samej, nakoľko v konaní o nariadenie zabezpečovacieho konania nie je možné túto

skutočnosť relevantne posúdiť, vzhľadom na nutnosť rešpektovania základných princípov sporového
konania, najmä s akcentom na prejednací princíp a princíp rovnosti zbraní.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).