Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 19C/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417204905
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417204905.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu:
D. G., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. A. XXX, XXX XX P., Š. Z. J., v konaní právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Dušan Klimo, advokát, so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom,
proti žalovaným: X/ I. Š., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XX/XX, XXX XX Ž. F. U., Š. Z.O. J. a X/ C. Š.,
F.. XX.XX.XXXX, Q. T. T. XX/XX, XXX XX Ž. F. U., Š. Z. J., v konaní obaja zastúpení JUDr. Alenou

Pečenkárovou, advokátkou, so sídlom Pažiť 188, 958 03 Pažiť, v konaní o žalobe na zriadenie vecného
bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Súd z r u š u j eneodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Ž. F. U. Č..P.. XXC/XX/XXXX-
XX W. C. XX.XX.XXXX v znení jeho zmeny uznesením Krajského súdu T. T. Č..P.. XXCo/XXX/XXXX-
XX zo dňa XX.XX.XXXX.

Súd p r i z n á v a žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia D. G. I. E. G. sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhali voči
žalovaným zriadenia vecného bremena prechodu a prejazdu cez parcelu reg. B. Č.. XXX/X R. P.. Ú.. O.
vedenú na A. Č.. XXX. V žalobe poukázali na to, že žalobca 1/ je vlastníkom domovej nehnuteľnosti súp.

č. XX na parcele B. Č.. XXX evidovanej Okresným úradom katastrálnym odborom v Ž. F. U. F. A. Č..
XXX v k. ú. O.. Žalobkyňa 2/ v uvedenej nehnuteľnosti trvalo žije. Žalobcovia ako vstup do nehnuteľnosti
ako spoločný dvor s právnymi predchodcami žalovaných užívali parcelu č. XX a parcelu L. Č.. XXX/X.
Dňa XX.XX.XXXX bol pre potreby predaja nehnuteľností vyhotovený znalecký posudok, ktorým bola z
parcely L. Č.. XXX/X vytvorená nová parcela B. Č.. XXX/X ako spoluvlastníctvo žalobcu 1/ a právnej
predchodkyne žalovaných I. Z.. Napriek tejto skutočnosti, že parcela B. Č.. XXX/X bola v spoločnom
vlastníctve žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalovaných obec O. dňa XX.XX.XXXX kúpnou zmluvou

odpredala túto parcelu do výlučného vlastníctva výhradne právnej predchodkyni žalovaných I. Z.. Obec
v kúpnej zmluve žiadala v prospech žalobcov zriadiť vecné bremeno, ktoré však nebolo zrealizované,
a to napriek tomu, že cez túto parcelu je jediný možný a dlhodobo používaný vstup do predmetných
nehnuteľností.ZuvedenéhodôvodupredmetnúparceluB.Č..XXX/Xnadobudližalovaníbezvyznačenej
ťarchy prechodu a prejazdu. Žalovaní následne na tejto parcele bez súhlasu obce vybudovali oplotenie,
čímbrániavstupudodomovejnehnuteľnosti,dohospodárskejbudovyakoajnaspoločnýdvoržalobcom.

Žalovaní boli žalobcom mnohokrát vyzývaní na mimosúdny pokus o pokonávku, ktorý však zostal bez
povšimnutia. Naopak, žalovaní vstup cez parcelu B. Č.. XXX/X prehradili pletivom.2. Uznesením Okresného súdu Ž. F. U. sp. zn. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s
uznesením Krajského súdu v T. T. sp. zn. XXCo/XXX/XXXX-65 zo dňa XX.XX.XXXX bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť znášať prechod žalobcami 1/ a

2/, a to aj v časti oplotenej pletivovým plotom cez nehnuteľnosť v ich vlastníctve, a to až do právoplatného
skončenia vo veci samej.

3. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zobrala žalobu v
priebehu konania späť, súd konanie o žalobe žalobkyne 2/ uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zastavil.

4. Uznesením vyhlásením na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v prítomnosti všetkých sporových strán súd
pripustil zmenu petitu žaloby, ktorým žalobca žiadal zriadiť vecné bremeno nevyhnutnej cesty v prospech
vlastníka domu súp. č. XX na parcele B. Č.. XXX v k.ú. O. na A. Č.. XXX cez parcelu B. Č.. XXX/X v
k.ú. O. vedenú na LV č. XXX.

5. Žalovaní 1/ a 2/ so žalobou nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť v celom rozsahu. Poukázali na to, že
zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov je pre nich neakceptovateľné, nakoľko vo veľkej miere
porušuje ich vlastnícke práva. Z predloženej dokumentácie, ktorú poskytol právny zástupca žalobcov je
pritom zrejmé, že pri prevode nehnuteľností z obce O. na právnu predchodkyňu žalovaných nevznikla
žiadnaťarchanapredmetnejparcele,čojedokladovanéajkúpnouzmluvouaopravnýmidoložkamiknej.

Žalobcovia však napriek tomu, že parcelu B. Č.. XXX/X odkúpili do výlučného vlastníctva, t. j. bez zápisu
ťarchy na LV č. XXX, vždy umožnili žalobcom bezproblémový prechod do ich nehnuteľností v čase, keď
žalobcovia nemali inú možnosť ako sa dostať k svojej nehnuteľnosti, pretože daná cesta bola v tom
čase jediná prístupová cesta až do obdobia, keď bola vyriešená prístupová komunikácia k nehnuteľnosti
žalobcov z miestnej komunikácie, ktorá sa nachádza nad ich nehnuteľnosťami, a to parc. reg. B. Č..

XXX/XX-XX vedená na LV č. XXX. Obec ako vlastník daných parciel je povinná pozemnú komunikáciu
udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý sú určené. Tieto parcely sa nachádzajú priamo nad
nehnuteľnosťou žalobcu, v ktorej žalobkyňa 2/ trvalo žije. Samotný žalobca danú komunikáciu využíva,
napríklad v roku 2017 si z danej parcely ku svojej nehnuteľnosti priviezol na nákladnom aute palivové
drevo. V ďalšom žalovaní poukázali na to, že tvrdenie právneho zástupcu žalobcov nie je pravdivé,

nakoľko žalobcovia neboli nikdy podieloví spoluvlastníci parcely B. Č.. XXX/X. Taktiež tvrdenie, že jediný
možný prístup na nehnuteľnosti žalobcov je cez parcelu XXX/X nie je pravdivé, nakoľko žalobca má
zriadením miestnej komunikácie nad jeho nehnuteľnosťou vyriešený prístup na svoje parcely. Dôvod
oplotenia parcely vo vlastníctve žalovaných bol ten, že im na tejto parcele neoprávnene parkovali cudzie
motorové vozidlá a narušovali ich užívanie parcely. Pletivo však nie je pevne spojené so zemou a

je ponechaný priestor na peší prechod cez danú parcelu, ktorá prechádza daným otvorom ku svojim
nehnuteľnostiam. Žalovaní v závere poukázali na to, že žalobcom neboli nikdy vyzvaní na to, aby danú
situáciu riešili a nebol im z ich strany navrhnutý žiadny mimosúdny pokus o zmier, hoci ho v roku 2016
kontaktovala starostka obce telefonicky a v prítomnosti žalovaných ho vyzvala, aby sa snažil dosiahnuť
dohodu so žalovanými, čo sa dodnes nestalo.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením výpisu z LV č. XXX v k. ú. O.,
výpisom z LV č. XXX v k. ú. O., výpis z LV č. XXX v k. ú. O., informatívnou kópiou z katastrálnej mapy,
výpisom z LV č. XXX v k.ú. O., fotografiami, znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom
O.. E. U., výsluchom starostky obce O. Ľ. M. a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7.Žalovaní1/a2/súvlastníkmiparcelyč.XXX/Xzastavanéplochyanádvoriaovýmere65m2zapísanej
na LV č. XXX v k. ú. O., ktorá je umiestnená v zastavanom území obce. Predmetnú parcelu žalovaní
podľa zápisu na LV nadobudli kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX od I. Z.. Z informatívnej kópie z
katastrálnej mapy súd zistil, že rodinný dom žalobcu sa nachádza nad parcelou XXX/X, ktorá parcela

podľa zhodných skutkových tvrdení tak žalobcu ako aj žalovaných tvorila ich spoločný dvor a v minulosti
bola využívaná na prechod k nehnuteľnosti žalobcov. Z kópie z katastrálnej mapy súd ďalej zistil, že v
blízkosti rodinného domu žalobcu súp. č. XX postaveného na parcele XXX sa nachádza aj parcela XXX/
X zastavané plochy a nádvoria o výmere 448 m2 evidovaná Okresným úradom, katastrálnym odborom
na LV č. XXX v k. ú. O., ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, jeho matky E. G., žalovaných,

ako aj ostatných osôb. Z informatívnej kópie z katastrálnej mapy ďalej vyplýva, že nad nehnuteľnosťou
vo vlastníctve žalobcu prechádza parcela B. Č.. XXX/XX, pričom z LV č. XXX v k. ú. O., na ktorom je o.i.
evidovaná predmetná parcela, vyplýva, že ide o zastavané plochy a nádvoria pri ktorých je evidovaný
katastrálnym úradom kód 22, ktorý označuje pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba -cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich
súčasti. Predmetná parcela je vo vlastníctve obce O..

8. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že v danej nehnuteľnosti nebýva, žije v nej matka. V súčasnej
dobe býva v T. A. spolu s manželkou v rodinnom dome, ktorý má s manželkou v BSM. Vzhľadom k
tomu, že v súčasnej dobe si vybavuje predčasný dôchodok, hodlá sa od januára 2019 presťahovať do
rodinného domu k matke natrvalo. V súčasnej dobe matku navštevuje každý víkend, niekedy u nej strávi
celý deň, nakoľko je staršia a má zdravotné problémy. K nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, kde žije jeho

matka chodí cez pozemok vo vlastníctve žalovaných, ktorí mu to zatiaľ nezakázali. Palivové drevo na
zimu vozil z obecnej cesty, ktorá je nad nehnuteľnosťou, nakoľko cez pozemok žalovaných by sa tam v
súčasnej dobe nedostal, keďže na ňom osadili plot. V minulosti cez pozemok, ktorý je v súčasnej dobe vo
vlastníctve žalovaných, chodili horní aj dolní susedia, nakoľko to bol prechod na spoločný dvor. Súhlasil
by s tým, aby žalovaní vybudovali na pozemku bránu, od ktorej by mu dali kľúč.

9. Žalovaná 1/ v konaní pred súdom uviedla, že v roku 2011 kúpili rodinný dom súp. č. XX v k. ú. O.
spolu s pozemkom. V zmluve nebola uvedená žiadna ťarcha, a táto nebola uvedená ani u ich právnej
predchodkyne. Na pozemku chceli osadiť veľkú bránu spolu s bráničkou, avšak v tom čase ich oslovila
starostka obce na podnet žalobcu, preto danú bránu doposiaľ na pozemku neosadili. Preto pozemok
ohradili len pletivom, kde nechali asi 1 meter voľný na prechod, z kadiaľ chodí každý z dediny k matke

žalobcu, ktorá predáva vajíčka. Cez tento priechod chodí aj samotná matka žalobcu, žalobca, jeho syn
a ostatní ľudia z dediny. Žalovaná 1/ poprela, že by žalobcovi, či jeho matke bránili v prechode cez ich
pozemok peši. V ďalšom žalovaná 1/ poukázala na to, že obec vyporiadala miestnu komunikáciu nad
nehnuteľnosťou žalobcu, kde je osadený aj miestny rozhlas, chodia z tadiaľ ľudia do kostola, a to peši
aj na autách. Sama tadiaľ chodieva obyčajným osobným motorovým vozidlom. Žalovaná 1/ v závere

poukázala na to, že mali záujem dohodnúť sa so žalobcom na danom riešení práva prechodu, s tým
že by sa dohodli na osadení veľkej brány s bráničkou a súhlasili by s tým, že by žalobca z jeho matkou
chodil cez malú bráničku peši do svojej nehnuteľnosti, avšak trvajú na tom, aby osobné motorové vozidlá
chodili zhora z obecnej cesty, nakoľko obecná cesta bola vybudovaná práve za tým účelom a obec do
jej vybudovania investovala nemalé finančné prostriedky.

10. Žalovaný 2/ v konaní pred súdom uviedol, že nesúhlasí so zriadením ťarchy v podobe vecného
bremena súdom. Poukázal na to, že matke žalobcu nebránia, aby chodila pešo cez ich pozemok, stále
cez ich pozemok prechádza. Žalovaný 2/ v ďalšom poukázal na to, že cez parcelu, ktorá je vo vlastníctve
obce a nachádza sa nad nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcu chodí sám peši aj autom, táto nie je v

najlepšom stave, avšak sa cez ňu dá prejsť. Je na obci, aby sa s danou vecou vyporiadala a miestnu
komunikáciu udržiavala v lepšom stave.

11. Starostka obce Ľ. M. v konaní pred súdom uviedla, že žalobca nebýva v nehnuteľnosti, býva v
nej jeho matka. Žalobcu vidí v obci málo, matku zrejme chodí pozerať len keď je to nevyhnutné. Jeho

auto v súčasnosti parkuje na miestnej komunikácii pod rodinným domom žalovaných. V minulosti obec
nezaznamenala žiadne problémy s prechodom cez túto parcelu, nakoľko túto parcelu vlastnila obec.
V tom čase bola parcela prístupná občanom obce a voľne cez ňu prechádzali. Žalobca vtedy zvykol
parkovať so svojím autom na tejto parcele, priamo pri svojom rodinnom dobe. Pokiaľ ide o parcelu XXX/
XX, táto je vo vlastníctve obec O., na tejto nie je asfaltový povrch. Uvedená parcela je síce schodná,

avšak nie je v dobrom stave. Obec plánuje dať uvedenú parcelu do poriadku, avšak zatiaľ na to nemá
financie. Matku žalobcu E. G. často vidí v obchode, zrejme naďalej chodí cez pozemok žalovaných.
Svedkyňa potvrdila tvrdenia žalovaných o tom, že žalobcu oslovila za tým účelom, aby sa so žalovanými
dohodol ohľadne zriadenia prechodu ku svojej nehnuteľnosti, avšak nevie či ich následne kontaktoval.

12. Podľa § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej
veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať.
Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo
patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom
veci na nadobúdateľa.

13. Podľa § 151o ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúťtiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Ak nie je vlastník
stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,

súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v
práve cesty cez priľahlý pozemok.

14. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca sa
domáhalpredmetnoužalobouzriadeniavecnéhobremenanevyhnutnejcestyvprospechvlastníkadomu

súp. č. XX na parcela B. Č.. XXX v k. ú. O. na LV č. XXX (ktorá je v súčasnej dobe v jeho vlastníctve)
na parcele B. Č.. XXX/X v k. ú. O. vedenej na LV č. XXX, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Spôsoby
vzniku vecných bremien a práv zodpovedajúcich vecným bremenám sú v zákone uvedené taxatívne.
Vecné bremená môžu byť zriadené zmluvou, platným závetom, môžu vzniknúť v rámci dohody dedičov,
ale taktiež konštitutívnym rozhodnutím oprávneného orgánu v prípadoch, v ktorých to právny predpis
umožňuje. V danom prípade sa žalobca domáhal vydania konštitutívneho rozhodnutia súdu, na základe

ktorého by súd zriadil vecné bremeno práva prechodu pre vlastníkov nehnuteľnosti súp. č. XX na CKN
č. XXX v k. ú. O. cez parcelu B. Č.. XXX/X v k. ú. O., ktorá je v súčasnej dobe vo vlastníctve žalovaných,
teda zriadenia vecného bremena, ktoré by bolo spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti a prechádzalo
by aj na prípadných právnych nástupcov žalobcu. V súlade s § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka
môže súd na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v

práve cesty cez priľahlý pozemok za predpokladu, že vlastník danej stavby nie je zároveň vlastníkom
priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. V takom prípade návrh na
zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v ktorého prospech súd zriadi vecné bremeno
spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, ak sú na to splnené vyššie uvedené predpoklady.
Je treba uviesť, že zriadenie vecného bremena je vážnym zásahom do vlastníckych práv vlastníkov

nehnuteľnosti, na ktorej má byť vecné bremeno zriadené. V danom prípade podal žalobu vlastník stavby
súp. č. XX (žalobca), ktorý sa domáhal zriadenia vecného bremena „in rem“ k parcele vo vlastníctve
žalovaných. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s vyššie citovaným ust. § 151o ods. 3 skúmal, či boli
naplnené zákonné predpoklady na zriadenie vecného bremena, t.j. či jestvuje priľahlý pozemok, cez
ktorý má žalobca možný prístup ku svojej nehnuteľnosti ako aj tú skutočnosť, či nie je možné zriadiť

prístup k jeho nehnuteľnosti inak (nap. zmluvne). Priľahlý pozemok je pritom pozemok, cez ktorý sa
vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa
ku komunikácii. V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním nepochybne zistené, že žalobca ako
vlastník stavby (rodinného domu súp. č. XX na parcele B. Č.. XXX R. P.. Ú.. O.) je spoluvlastníkom
priľahlého pozemku súp. č. B. Č.. XXX/X, cez ktorý má zabezpečený prístup k obecnej komunikácii,

ktorá slúži na prechod do dediny. Tvrdenia žalobcu, že sa nejedná o obecnú komunikáciu, resp. že táto
komunikácia nie je schodná či prejazdná boli v konaní vyvrátené výsluchom samotných strán sporu,
starostky obce, či výpisom z LV č. XXX, na ktorom je daná parcela evidovaná. V poznámke evidovanej
na LV č. XXX je jednoznačne uvedené, že sa jedná o cestnú, miestnu a účelovú komunikáciu, lesnú
cestu, poľnú cestu, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti, pričom z ich účelového určenia vyplýva,

že slúžia na prechod po nich.

15. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že právo nevyhnutnej cesty je možné zriadiť len v tom
prípade, ak prístup nie je možné zabezpečiť inak, najmä zmluvou, a to tiež len v takom rozsahu bez
ktorého by obvyklé užívanie stavby bolo znemožnené alebo značne sťažené. Zriadenie nevyhnutnej

cesty predstavuje závažný zásah do práv vlastníkov pozemku. Takýmto rozhodnutím by súd poskytol
žalobcovi neprimeranú výhodu, ktorá na druhej strane neprimeraným spôsobom zasahuje do práv
žalobcov. Súd na jednej strane musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, avšak na druhej
strane musí dbať na to, aby bol vlastník pozemku obmedzený vo svojich vlastníckych právach čo
najmenej. Z uvedeného dôvodu možno zriadiť cestu len v rozsahu zabezpečujúcom objektívne riadne

užívanie, i keď nepôjde o užívanie komfortné. Vecné bremeno nevyhnutnej cesty nemôže súd zriadiť
v prípade, ak má vlastník stavby zabezpečený prístup na základe obligačného práva, alebo ak môže
na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve. Tá skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí
pozemok na základe konštitutívneho rozhodnutia súdu by bol pre žalobcu pohodlnejší, resp. výhodnejší,
nemožno považovať za významnú. V danom prípade má žalobca prístup k nehnuteľnosti zabezpečený

z obecnej komunikácie č. XXX/XX, ktorá je vo vlastníctve obce, a to cez priľahlý pozemok XXX/X, ktorý
je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu. I keď daný prístup nie je tak komfortný ako prístup cez parcelu
vo vlastníctve žalovaných, uvedená skutočnosť z pohľadu zriadenia vecného bremena nie je podstatná.
Samotnýžalobcavkonanípredsúdompotvrdil,žeuvedenúkomunikáciuvyužívanaprechodnákladnýmvozidlom napríklad pri zabezpečení palivového dreva do nehnuteľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že
uvedený prístup z parcely č. XXX/XX je k nehnuteľnosti zabezpečený. Z vykonaného dokazovania
taktiež vyplynulo, že žalovaní nebránia žalobcovi, či jeho rodinným príslušníkom v prechode cez ich

pozemok peši, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že na ich pozemku vybudovali pletivové oplotenie, v
ktorom ponechali priestor na prechádzanie k nehnuteľnosti žalobcu. V konaní pred súdom súčasne
žalovaní prehlásili, že do budúcnosti mienia na danej parcele zriadiť bránu s bráničkou, pričom nehodlajú
žalobcovi a jeho rodinným príslušníkom znemožniť prístup peši ku svojej nehnuteľnosti. Z uvedených
dôvodov súd potom dospel k záveru, že v danom prípade nie je objektívna potreba zriadenia vecného

bremena súdom, nakoľko v danom prípade by bolo okrem iného možné zriadiť vecné bremeno aj na
základe zmluvy, a to v prospech konkrétnych vlastníkov nehnuteľnosti súp. č. XX na parcele B. Č..
XXX v k. ú. O., t. j. v prospech žalobcu a jeho rodinných príslušníkov. Zriadenie vecného bremena,
ktoré by bolo viazané k nehnuteľnosti - k parcele súp. č. XXX/X by predstavoval do budúcnosti závažný
zásah do vlastníckych práv žalovaných, ktorý by nad nevyhnutnú mieru poškodzoval vlastnícke právo
žalovaných, keďže podľa tvrdenia starostky obce sa v blízkej budúcnosti predpokladá rekonštrukcia

miestnej komunikácie, ktorá sa nachádza nad nehnuteľnosťou žalobcu, a teda žalobca a jeho rodinní
príslušníci budú mať po jej rekonštrukcii zabezpečený plnohodnotný prístup z tejto komunikácie. Výkon
práv žalobcu by tak bol v zjavnom nepomere k zásahu do vlastníckych práv žalovaných, a bol by v
rozpore s dobrými mravmi.

16. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe žalobcu nevyhovel a zamietol ju v celom rozsahu.

17. Záverom súd len stručne poznamenáva k výhradám žalobcu v tom smere, že predmetná
parcela XXX/X mala byť v minulosti na podklade predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX a
geometrického plánu č. XXX-XX/XXXX, ktorý tvorí jeho súčasť v spoluvlastníctve žalobcu a žalovaných,

že uvedené skutočnosti zo spisu nevyplývajú. Vzhľadom na zápis evidovaný na LV č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX (teda pred prevodom), na ktorom je ako vlastník pôvodnej parcely L. Č.. XXX/X ostatné
plochy o výmere 6123 m2 uvedený obec O. a na kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX v znení jej
opravných doložiek, na podklade ktorej potom došlo k prevodu danej parcely z obce O. na žalovaných,
nie je možné prisvedčiť právnej konštrukcii žalobcu o spoluvlastníctve danej parcely. O uvedenom

svedčí aj aktuálny zápis na A. Č.. XXX, na ktorom sú ako vlastníci evidovaní žalovaní v bezpodielovom
spoluvlastníctve 1/1.

18. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešným
žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalobcovi. O výške

trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

19. Súd vo výroku rozhodnutia súčasne zrušil neodkladné opatrenie nariadené Okresným súdom Ž. F.
U. č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v znení jeho zmeny uznesením Krajského súdu T. T. č.k.
XXCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v súlade s § 335 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.