Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 7, 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/33/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200927
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519200927.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: I. Q., nar.

X.X.XXXX, trvale bytom L. I. XXX, 065 02 L. I., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Marek Tkáč,
Námestie sv. Martina 39, 082 71 Lipany proti žalovanému: R. Y., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt Poprad,
občan SR, v konaní o vypratanie nebytového priestoru takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ývypratať nebytový priestor č. 3, druh nebytového priestoru garáž, v podiele
žalobcu1/1,nachádzajúcisavsuterénebytovéhodomu,súpisnéčísloXXX,zapísanýOkresnýmúradom
Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre k.ú. L. I., postavenom na pozemku parc. č. KN
C 731/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 370 m2, v k.ú. L. I., zapísanom Okresným

úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vypratania nebytového priestoru č. 3 - garáže nachádzajúcej
sa v suteréne bytového domu súpisné č. XXX zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. L. I. (ďalej aj „garáž“).

2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom garáže, ktorú bez právneho dôvodu a bez jeho
súhlasu užíva žalovaný. Žalovaný nemá s ním žiaden nájomný vzťah. Žalobca nemôže garáž užívať,
keďže tam má žalovaný uložené veci, a to oblečenie, nábytok a rôzne písomnosti, čím žalovaný
neoprávnenezasahujedovlastníckehoprávažalobcu.Žalobcasasnažilpredpodanímžalobyozmierne
riešenie, a to písomnou výzvou zo dňa 30.4.2019, ako aj osobným dohováraním alebo prostredníctvom
polície. V písomnej výzve poskytol žalovanému lehotu na vypratanie 15 dní odo dňa jej doručenia.
Písomnú výzvu prevzal žalovaný dňa 28.5.2019 a toho istého dňa podal žalovaný stanovisko, že do

30.6.2019 garáž vyprace, čo žalobca toleroval. K uvedenému dňu však k vyprataniu garáže nedošlo,
preto sa žalobca obrátil na súd.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe výzvu zo dňa 30.4.2019 adresovanú žalovanému s
potvrdením o jej osobnom prevzatí, stanovisko žalovaného k vyprataniu garáže zo dňa 28.5.2019, 2
fotografie z garáže a LV č. XXXX v k.ú. L. I.. Ako dôkaz v žalobe navrhol aj ohliadku na mieste samom
a svoj výsluch.

4. Súd poučil žalovaného o jeho procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanému poslal spolu
so žalobou a jej prílohami a uznesením, ktorým ho vyzval, aby sa k nej vyjadril, uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie jehotvrdení. Uvedená zásielka sa súdu vrátila s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“. Lustráciami
v súdu dostupných databázach sa súdu nepodarilo zistiť adresu súčasného pobytu žalovaného mimo
miesta trvalého bydliska. Súd preto v zmysle §116 ods. 2 C.s.p. zverejnil na úradnej tabuli a na webovej

stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia
považuje za doručenú dňa 30.10.2019. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám nevyjadril.

5.Súdvovecinariadilpojednávanie,naktorépredvolalstranysporuaichprávnychzástupcov.Zásielkas
predvolaním pre žalovaného bola doručovaná na adresu trvalého bydliska a bola neprevzatá v odbernej

lehote, preto ju súd považoval za doručenú v zmysle § 116 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 111 ods. 3 C.s.p.
Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, preto súd prejednal vec aj v jeho neprítomnosti.

6. Právny zástupca žalobcu a žalobca na pojednávaní trvali na podanej žalobe z dôvodov v nej
uvedených s tým, že stav sa doposiaľ nezmenil, teda žalovaný garáž nevypratal. Na výsluchu žalobcu
a ohliadke na mieste samom netrvali.

7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
predloženýmižalobcomakosúuvedenévbode3tohtoodôvodneniaazistil,žeskutkovýstavzodpovedá
stavu, ako ho žalobca popísal v žalobe a ako je uvedený v bode 2 tohto odôvodnenia. Tento ani nebol
sporný.

8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.

9. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

10. Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§

123 Občianskeho zákonníka). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať
vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej
inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Definovanie práv vlastníka platí pre každého vlastníka, pretože
ústavné právo ani zákon nerozlišuje medzi druhmi a formami vlastníctva. Vlastnícke právo má u každého
vlastníka rovnaký zákonný obsah a požíva rovnakú ochranu. Vlastnícke právo pôsobí voči všetkým, teda

každý je všeobecne zaviazaný nerobiť nič, čo by oprávnený subjekt rušilo pri výkone jeho vlastníckeho
práva. V prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva má vlastník veci možnosť brániť sa voči
osobe, ktorá do jej práva zasahuje.

12. Právna teória vychádzajúc z právnej úpravy § 126 OZ rozoznáva dve základné žaloby na ochranu

vlastníckeho práva, a to žalobu negatórnu a žalobu vindikačnú. Zatiaľ čo žaloba vindikačná (na vydanie
veci) má miesto tam, kde k porušeniu vlastníckeho práva dochádza neoprávneným zadržiavaním veci,
negatórna (zapieracia) žaloba smeruje k odstráneniu iných zásahov do vlastníckeho práva, než je
neoprávnené zadržiavanie veci. Na základe negatórnej žaloby sa vlastník môže domáhať, aby súd
uložil žalovanému zdržať sa neoprávnených zásahov a odstrániť prekážky, ktoré bránia vo výkone

vlastníckeho práva. Právnym základom oboch žalôb je vlastnícke právo žalobcu k veci, ktoré musí
žalobca v súdnom konaní preukázať.

13. Žalobca ako výlučný vlastník sa v danom prípade domáha vypratania garáže, v ktorej má žalovaný
uložené veci, ktoré bránia žalobcovi v riadnom a pokojnom užívaní garáže. Napriek výzve žalobcu a

prísľubu žalovaného k vyprataniu doposiaľ nedošlo. Súd mal teda preukázané, že zo strany žalovaného,
ktorý nemá žiaden právny vzťah so žalobcom, ani ku garáži, dochádza k neoprávnenému zásahu
do vlastníckeho práva žalobcu. V prípade ako je tento, teda keď je nehnuteľnosť okupovaná iným,
resp. vecami iného, sa má vlastník právo domáhať vypratania nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedených
skutočností a po zohľadnení citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že uplatnený nárok

žalobcu je dôvodný, preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na vypratanie garáže.

14. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto má voči žalovanému nárok na náhradutrov konania. Súd mu preto priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému. O výške trov bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.