Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 3, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720201587
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5720201587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09, Paríž, Francúzska republika,
konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01, Bratislava,
IČO: 47 234 547, proti žalovanému: N. P., G.. XX.XX.XXXX, K. K. XXX, XXX XX, v konaní o zaplatenie
2.017 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 1.979,39 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z

tejto sumy od 16.1.2020 do zaplatenia a 10,90 % zmluvný úrok ročne zo sumy 1.890,33 € od 16.1.2020
do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 50 €, zročných vždy k poslednému dňu
kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku a s tým, že
nezaplatením zročnej splátky sa stáva zročný celý dlh.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50 % celkovo vzniknutých
trov konania žalobcu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin 15.4.2020 sa žalobca proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 2.017 € spolu so zmluvnými úrokmi z úverovej istiny vo výške 1.890,33 € v sadzbe
10,90 % ročne od 4.1.2018 do zaplatenia a 5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 1.979,39 € od

4.1.2018 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že dňa 24.1.2017 ako veriteľ uzavrel so žalovaným
zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Žalovanému bol poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 2.000 €, ktorý sa zaviazal splácať 36 mesačnými splátkami vo výške 65,38
€ so splatnosťou prvej splátky 15.2.2017. Celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 2.353,68 €. Úver bol
poskytnutý dňa 26.1.2017 a prevedený na účet žalovaného. Žalovaný však veľmi skoro prestal úver

riadne splácať a ku dňu spísania žaloby zaplatil len časť dlžnej sumy a to sumu 253,75 €. Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca využil dohodnutú možnosť zosplatniť úver a dňa
3.1.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa dlh žalovaného stal splatným v celom rozsahu.
Nárok žalobcu proti žalovanému pozostáva zo sumy 1.890,33 €, ktorá predstavuje dlžnú úverovú istinu,zo sumy 89,06 €, ktorá predstavuje dlžné zmluvné úroky, zo sumy 2,61 € z titulu dlžných poplatkov za
odklad mesačnej splátky úveru, zo sumy 35 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Žalobca k žalobe pripojil v žalobe uvedenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.1.2017 a jej

prílohy, informáciu o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej
mierynákladov.Súčasnepripojilsplátkovýkalendár,aleajskutočnýprehľadsplácaniaúveru,oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, predžalobnú výzvu z 30.1.2018 a doklad o doručení tejto
listiny žalovanému.

3. Žalobca na žalobe zotrval. Na výzvu súdu ohľadne preukázania niektorých sporných skutočností
nereagoval. Listom z 19.8.2020 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a navrhol pojednávať
v jeho neprítomnosti a pripojil ešte ďalšie listiny a to potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov
a potvrdenie o prijatí troch splátok v celkovej výške 253,75 € od žalovaného. Ešte predtým listom
zo 17.6.2020 žalobca vyjadril súhlas s tým, aby žalovaný splácal dlh mesačnými splátkami po 50 €
mesačne.

4. Žalovaný sa k žalobe i jej prílohám prvýkrát vyjadril dňa 31.5.2020 a skutočnosti tvrdené žalobcom
v žalobe nerozporoval. Požiadal len, aby mohol úver splácať splátkami po 50 € mesačne vzhľadom na
skutočnosť, že má momentálne obmedzený príjem do 324 € v čistom zárobku, keďže je zamestnaný
len na skrátený pracovný úväzok.

5. Na takýchto tvrdeniach žalovaný zotrval aj na pojednávaní dňa 3.9.2020, kde potvrdil, že žalobca mu
poskytol pôžičku, ktorú spotreboval. Peniaze prestal splácať, pretože sa dostal do finančných potiaží. Aj
keď v súčasnosti robí len na polovičný pracovný úväzok, naskytá sa možnosť lepšieho a finančne viac
ohodnoteného zamestnania a preto by sa v budúcnosti usiloval aj o vyššie splátky než tie, ktoré navrhol.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu žalobcom a takto
vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník dňa 24.1.2017 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere

druhu Pôžička na čokoľvek - bezúčelový úver vo výške 2.000 € pri výške úrokovej sadzby 10,90 %
ročne v počte mesačných splátok 36, bez poistenia, pri výške mesačnej splátky 65,38 €, RPMN úveru
11,46 %, odplaty vo výške 10,90 % ročne, celkovej čiastke k zaplateniu 2.353,68 €, priemernej RPMN
12,34 % ročne pri splatnosti mesačnej splátky k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola zročná 15.
deň nasledujúci po mesiaci, v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške a pri termíne

konečnej splatnosti úveru 15.2.2020. V časti 3. bod 3. písm. a) zmluvné strany dohodli právo veriteľa
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, čiže požadovať splatnosť úveru s účinnosťou, ktorú banka určí v
oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti za tam uvedených podmienok, najmä však, ak klient, čiže
dlžník, riadne a včas nespláca svoje záväzky.

8. Medzi stranami bolo nesporné, že úver bol poskytnutý žalovanému v dohodnutej výške a nesporné
bolo, že žalovaný zaplatil na začiatku zmluvného vzťahu len 3 splátky, spolu vo výške 253,75 €, z
toho poslednú zaplatil 15.6.2017 a potom už úver nesplácal. Táto skutočnosť viedla žalobcu k tomu,
že listom zo dňa 30.1.2018, ktorý žalovaný prevzal 2.2.2018, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru a žiadal sumu vo výške 2.017 € uhradiť na účet tam uvedený. Predčasná splatnosť úveru podľa

tohto listu bola vyhlásená k 3.1.2018 s tým, že žalobca od 4.1.2018 účtoval už aj úrok z omeškania. Na
výzvu súdu žalobca nepreukázal, že by splnil podmienky predpokladané v ust. § 53 ods. 9 C.s.p., čiže
splnil si notifikačnú povinnosť vo vzťahu k žalovanému a upozornil ho na možnosť vyhlásenia okamžitej
splatnosti úveru.

9. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k presvedčeniu, že žalobca so žalovaným síce uzavrel
korektnú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorej parametre uvádza súd vyššie v súlade s
ust. § 9 Zákona č. 129/2010 Z.z., avšak napriek tomu žalobe v celom rozsahu vyhovieť nemožno.

10. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v

splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.11. Súd dospel k presvedčeniu, že žalobca napriek výzve súdu nepreukázal zaslanie upozornenia
žalovanému pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru listom z 30.1.2018 v súlade s vyššie
citovaným zákonným ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zákonníka a preto listom z 30.1.2018 napriek tomu,

že táto možnosť v úverovej zmluve dohodnutá bola, nemohol platne zmeniť dohodnutú zročnosť úveru.
Tento list z 30.1.2018 ako jednostranný úkon veriteľa, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, nebol
produkovaný zákonom predpísaným spôsobom a preto zosplatnenie úveru nebolo vykonané platne (§
39 Obč. zákonníka).

12. Súd preto dospel k presvedčeniu, že žalovanému napriek listu veriteľa z 30.1.2018 zostala
zachovaná pôvodne dohodnutá povinnosť splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po 65,38
€. Naviac žalobca nepreukázal niektoré nároky, ktoré uplatňoval a totiž vznik nároku na náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 35 €, či vznik nároku na poplatky za odklad mimoriadnej splátky
vo výške 2,61 €. Súd dospel k presvedčeniu, že žalobcovi je možné priznať len sumu 1.979,39 €,
ktorá predstavuje súčet úverovej istiny 1.890,33 €, ktorú žalobca požadoval a sumy 89,06 €, ktorá

predstavovala vyčíslený nezaplatený zmluvný úrok do zosplatnenia úveru. K tejto sume súd priznal
žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne od 16.1.2020 do zaplatenia.

13. Nárok na úrok z omeškania nachádza právnu oporu v ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení
s ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Žalovaný bol určite v omeškaní s

týmito plneniami od 16.1.2020, teda deň nasledujúci po dni konečnej splatnosti úveru, ktorým bol 15.
január 2020. Súčasne súd potom priznal žalobcovi nárok na zmluvne dohodnuté úroky od 16.1.2020 z
úverovej istiny 1.890,33 €. Nárok žalobcu na zaplatenie úverovej istiny a zmluvných úrokov nachádza
právnu oporu v ust. § 497 a nasl. Obch. zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.).

14. Podľa § 497 Obch. zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa § 502 ods. 1 Obch. zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný

platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za
úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

16. Podľa § 502 ods. 2 Obch. zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov
sa týka ročného obdobia.

17. Súd nemohol priznať, vzhľadom na to, akým spôsobom žalobca formuloval svoj nárok, vychádzajúc

z presvedčenia o platnom zosplatnení úveru k 3.1.2018 úroky z omeškania z jednotlivých splátok,
ktoré mal žalovaný až po dobu do 15.1.2020 splácať vždy k 15. dňu v mesiaci, nakoľko súd zistil tieto
skutočnosti:

18. Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný do 15.6.2017 zaplatil sumu 253,75 €, čo predstavuje

3 celé splátky po 65,38 € a jednu neúplnú splátku 57,61 €. Keďže si strany sporu ako strany úverovej
zmluvydohodli36splátok,žalovanýbymalpripravidelnomsplácaníúveruzaplatiťeštecelých32splátok
po 65,38 € a jednu neúplnú splátku vo výške 7,77 €, čo celkovo predstavuje sumu 2.099,93 €. Pritom v
každej splátke bol zahrnutý aj zmluvne dohodnutý úrok. Táto suma bola viac než to, čo žalobca celkovo
požadoval (2.017 €). Súd nemohol prekročiť žalobou precizovaný návrh žalobcu a preto na

základe skutočností, ktoré boli súdu známe, rozhodol o nároku na zmluvný úrok a aj úrok z omeškania
tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú
zamietol. V súlade s ust. 232 ods. 3 C.s.p. súd vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovaného povolil
dlhšiu dobu na zaplatenie jeho záväzku a to tým, že žalovanému povolil dlh splácať splátkami, ktorých
výšku a zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Žalobca bol síce v konaní proti
žalovanému úspešnejší, avšak vzhľadom na výšku istiny a úroky, ktoré žalobcovi súd priznal, súd dospel
k presvedčeniu, že úspech žalobcu predstavuje len 75 % celkovo uplatneného nároku. Žalobca totižna zmluvných úrokoch a na úrokoch z omeškania, ktoré požadoval priznať podľa žalobného petitu,
teda približne za 2 roky, uplatňoval približne sumu 610 €, čo spolu s istinou predstavovalo 2.627 €. Súd
mu priznal len sumu 1.979 € s úrokmi až od januára 2020. Teda žalobca bol približne v rozsahu 25 %

celkovo uplatneného nároku neúspešný a čistý úspech žalobcu predstavuje rozdiel medzi úspechom
a neúspechom, teda 50 % celkovo uplatneného nároku. Len v takomto rozsahu súd žalobcovi proti
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.