Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16CoPr/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513228553
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1513228553.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej v spore žalobcu: G..Y.. Y. N..V..Q.., Piaristická 6,
Trenčín, IČO: 36 331 171, zastúpeného advokátskou kanceláriou agner & partners, s. r. o., Špitálska 10,
Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: F. H., J.. X.XX.XXXX, Mamateyova 1586/10, Bratislava,
zastúpenému advokátkou JUDr. Jarmilou Čižmárovou, Mliekarenská 8, Bratislava, Q. L. X.XXX,XX D.
N. K.., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 47Cpr/40/2013-639,
zo dňa 8.10.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 2.591,44 eura a úroky zo omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.591,44 eura od
29.11.2012 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia; povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Bratislava V trovy konania vo výške 54,48 eura, do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia a povinnosť zaplatiť žalobcovi na trovách konania 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca
sa žalobou zo dňa 23.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.591,44 eura z dôvodu

nevyúčtovania preddavkov na zahraničné pracovné cesty, čím mu vznikol v tejto výške schodok na
zverených hodnotách.

2. Súd prvej inštancie (v poradí prvým) rozsudkom zo dňa 22.2.2016 zamietol žalobu, s odôvodnením,
že žalovaný nezodpovedá za vzniknutú škodu, ktorá mala vzniknúť nevyúčtovaním preddavkov na
služobné cesty. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.4.2018, sp. zn. 10CoPr/5/2016 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia

konštatoval, že súd prvej inštancie neposúdil vec správne po právnej stránke na základe vykonaného
dokazovania a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozsudku (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vykonal dokazovanie a zistil, že žalovaný bol zamestnaný
u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.5.2012 v pracovnej pozícii vodič medzinárodnej
kamiónovej dopravy pre Európu; dňa 29.5.2012 žalovaný podpísal so žalobcom dohodu o hmotnej

zodpovednosti, pričom pracovný pomer žalovaného u žalobcu bol ukončený 28.3.2013. Žalobca vyčíslil
pohľadávku uplatnenú v návrhu na základe pohybu peňažných prostriedkov, v ktorom sú uvádzané
položky v súvislosti s poskytovaním záloh; ide o položky pod číslom 1 až 10, pričom rekapitulácia
poskytnutých záloh bola vykonaná k 26.9.2012 (počiatočný stav), kde sa uvádza údaj, že žalovanémubola poskytnutá záloha vo výške 730,05 eura. Z tohto počiatočného stavu sa následne pripočítavali
ďalšie plusové a mínusové položky, pričom výsledná suma bola taká, že žalovaný nevyúčtoval zálohy
v celkovej výške 2.591,44 eura. Z prehľadu o pohybe peňažných prostriedkov od 29.5.2012 je uvedený

výdaj z pokladne vo výške 420,78 eura zo dňa 20.6.2012 a výdaj z pokladne zo dňa 29.6.2012 vo výške
532,14 eura; tieto dve položky mali vzniknúť tým, že bola uložená pokuta za preťaženie vozidla a za
preklad nákladu. Zo stanoviska Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 26.3.2013 vyplynulo, že
zamestnávateľneposkytujeprivysielanísvojichzamestnancovnazahraničnépracovnécestypreddavky
na stravné do sumy predpokladaných náhrad. Prevzatie sumy 2.039,78 eura žalovaným potvrdzuje

jeho podpis o prevzatí, ktorý nikdy nespochybnil, keď spochybňoval len to, že po podpise mu peniaze
odovzdané neboli; v tomto smere súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka S.Á. H., Z. J., ako aj
na samotný doklad o prevzatí peňazí, ako dostatočný pre potvrdenie, že žalovaný túto sumu prevzal a ju
nezúčtoval, pričom nebolo podstatným, či existuje originál dokladu. Súd prvej inštancie ďalej vyhodnotil,
že žalovaný zodpovedá aj za položky v sume 420,76 eura a 532,14 eura, pričom sa zaoberal v tomto
smere aj výpoveďami svedkov G. a S., ktorí uviedli, že vodič vozidla nemá vždy možnosť ovplyvniť

nakládku tovaru z pohľadu vodiča a z pohľadu vodiča sa to môže javiť ako správne, avšak následnou
kontrolou môže byť zistené, že vozidlo je preťažené, ako to bolo v danom prípade. Konštatoval, že vodič
je povinný riadiť sa pokynmi uvedenými v príručke na obsluhu vozidla a je zodpovedný za množstvo a
zaistenienákladu;uvedenévyplývazozákladnýchpovinnostívodiča(č.l.499spisu)atrestnéhorozkazu
Bezpečnostného riaditeľstva K., U.-XXXX M. Kanton W., zo dňa 14.8.2012, č. 11 12 30 70, ktorým bola

žalovanému uložená pokuta 620 frankov (532,14 eura) za to, že nedodržal minimálnu adhéznu tiaž
ťahača návesov TN: XXXCP/SK a ZV: XXXYE/SK o 420 kg a viedol dňa 26.6.2012 o 14:51 hod. v D.
A2 ťažké motorové vozidlo s prevýšením 1 cm, keď neuvážil alebo nebral ohľad na následky svojho
správania pri ľahkovážnom porušení povinností s tým, že uložená pokuta bola zaplatená bezhotovostne
dňa 26.06.2012 o 15:43 hod. a bola na účte žalobcu zúčtovaná dňa 29.6.2012. Z uvedeného teda

vyplýva, že vodič motorového vozidla je vždy zodpovedný za správnu prepravu nákladu z hľadiska
hmotnosti a jeho rozloženia, nakoľko v opačnom prípade by bolo možné spochybniť aj právne účinky
vyššie uvedeného trestného rozkazu, v ktorom je jednoznačne ustálená zodpovednosť žalovaného, a
preto je úplne bezpredmetné v posudzovanej veci skúmať, či vodič má alebo nemá možnosť ovplyvniť
naloženieprepravovanéhonákladu.Zvykonanéhodokazovaniatiežvyplýva,žežalovanýdňa19.6.2012

o 19:04 hod. vykonal z platobnej kary s koncovým číslom XXXX v meste M. výber hotovosti v sume 500
frankov (420,76 eura), ktorá bola na účte žalobcu zúčtovaná dňa 20.6.2012, pričom platobná karta č.
XXXX XXXX XXXX XXXX bola dňa 18.10.2010 pridelená zamestnancovi Z. S., ktorý vo svojej svedeckej
výpovedi potvrdil, že na príkaz žalobcu dňa 19.6.2012 asi o 16. hodine vyhľadal vo Š. žalovaného,
kde mu platobnú kartu, na ktorú boli žalobcom poukázané finančné prostriedky, odovzdal a žalovaný

v tej istý deň nechal vykonať prekládku nákladu v meste D. za sumu 500 frankov, avšak žalovaný
v konaní neuviedol žiadne konkrétne okolnosti, odôvodňujúce potrebu lepšieho naloženia a zaistenia
nákladu, čím žalovaný nevyvrátil tvrdenie žalobcu a nemohol sa zbaviť zodpovednosti. Konštatoval,
že rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 6.10.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok
žalovaného, pričom zistil, že oddlžením sú nedotknuté pohľadávky a to pracovnoprávne nároky voči

dlžníkovi, teda aj v danom prípade pohľadávka trvá, keďže nárok je uplatnený z pracovnoprávneho
vzťahu. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na nariadenie znaleckého dokazovania za
účelom preukázania, či bolo možné po obdržaní podkladov vykonať zúčtovanie pracovných ciest za
nasledujúci kalendárny mesiac, ako aj vyjadrenia znalca v akej výške boli vyplatené peňažné zálohy na
služobné cesty a či tieto zálohy boli zavedené do peňažného denníka žalobcu, teda preskúmať peňažný

denník za celé obdobie, ktoré sa týkalo žalovaného; tento dôkaz nevykonal z dôvodu, že príslušné
písomné doklady sú uvedené v spise, na týchto sa nedá nič meniť a to znamená, že sám tieto podklady,
bez potreby odborného posúdenia aj sám vyhodnotí.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie podľa § 36 ods. 1, ods. 7 zákona č. 283/2002

Z.z. o cestovných náhradách, § 182 ods. 1, ods. 3 Zákonníka práce, žalobe vyhovel, nakoľko žalovaný je
plne zodpovedný za vzniknutý schodok v sume 2.591,44 eura, keď z dokazovania vyplynulo, že riadne
nevyúčtoval finančné prostriedky, ktoré prevzal, resp. postupoval nesprávne, pokiaľ mu bola uložená
pokuta, pričom jeho zavinením došlo k porušeniu povinností vodiča, a preto je plne zodpovedný. Súd
prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť na účet štátu trovy konania - svedočné vo výške 54,48

eura, ktoré vznikli v súvislosti s výsluchom svedka Z. S. a trovy boli hradené zo štátnych prostriedkov a
žalovaný úspech v konaní nemal. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., pretože žalobca
mal v konaní plný úspech.5. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v zmeniť a žalobu
zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že

v ňom namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,ženazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamanapadnuté
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby po zrušení v poradí
prvého rozsudku vykonal súd prvej inštancie dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky a vedenia
účtovníctve, pretože v spise sú doklady, ktoré vôbec nie sú vystavované v súlade so zákonom č.

433/2001 Z.z. o účtovníctve a to: výdavkový doklad žalobcu, ktorý je vystavený v jeden deň 26.9.2012
na sumu 100 eur, 730,05 eura a 2.039,78 eura (tieto doklady nie sú vôbec predkontované, teda
nie sú označené v prospech akého účtu boli v skutočnosti zaúčtované); ďalej je tu pokladničný
denník, teda vystavená jedna jeho strana bez pripojených dokladov, teda bez toho, aby bolo možné
preveriť či v skutočnosti tieto výdavkové doklady boli zaúčtované, resp. zavedené do pokladničného
denníka spoločnosti; vyúčtovania služobných ciest nie sú vo väčšine prípadov podpísané a odsúhlasené

žalovaným, takže sa nemohol k nim ani vyjadriť; nie sú predložené zo všetkých služobných ciest tak,
aby bol prehľad o všetkých poskytnutých preddavkoch/zálohách, aby mohli byť posudzované ako boli
zálohy vyplácané žalovanému za jednotlivé služobné cesty ak boli vyplácané; záloha vo výške 2.039,78
eura rovnako aj 730,05 eura je záloha, ktorej výška je aj podľa svedkov (Z. J. a S. H.) neobvyklá,
pričom zálohy sa vyplácajú vo výške 100 až 200 eur a sú zaokrúhlené na celé čísla; tvrdenie riaditeľa

dopravy pána H.Č., že ho požiadal o riešenie jeho finančných problémov a on mu vyhovel a dal mu
2.039,78 eura, preto neobstojí. Súd prvej inštancie dôvodil, že nevykoná znalecké dokazovanie, nakoľko
uvedené účtovné doklady sú v spise a nedá sa na nich nič meniť; to je síce pravda, ale účtovné doklady
neboli predložené tak, aby bolo jasne vidieť účtovné súvislosti v akom rozsahu boli zálohy (preddavky)
skutočne vyplatené, kde boli zaúčtované a či vôbec boli zaúčtované. Nestotožnil sa s tvrdením v

žalobe, že nepodal včas záznamy o prevádzke vozidla tak, že žalobca mu nemohol cestovné náhrady
za služobné cesty riadne vyúčtovať, pretože žalobca má povinnosť podľa pracovnej zmluvy urobiť
žalovanému vyúčtovanie služobnej cesty najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca po predložení
dokladov žalovaným; ako je zrejmé z odpovede Inšpektorátu bezpečnosti, práce pracovisko G. G., boli v
riadnom termíne spracované to znamená, že ich musel v riadnom termíne aj odovzdať. V tejto odpovedi

tiež bolo skonštatované, že ďalšie zníženie stravného žalobcom nie je zo zákona prípustné, pretože
25 % zníženie stravného má zakotvené v pracovnej zmluve. Konštatoval, že z predložených dokladov
jednoznačne vyplýva, že žalobca najprv 26.9.2012 vystavil výdavkové doklady na sumy 2.039,78 eura,
100 eur a 730,05 eura a z tohto výdavkového dokladu mu "doplácal" cestovné náhrady za služobné
cesty v hotovosti v jednotlivých turnusoch a odcitoval (vložil do odvolania fotokópiu) z listu Inšpektorátu

bezpečnostipráce.Sícesúhlasil,ženemalčopodpisovaťprázdnevýdavkovédoklady,aleurobiltopreto,
že žalobca to odôvodňoval tým, aby neboli prieťahy pri vyúčtovaní služobných ciest a on potreboval
prácu. Stále mu nebolo zrejmé z čoho pozostáva suma 2.591,44 eura požadovaná žalobcom, pretože
najskôr tvrdil, že ide o zníženie cestovných náhrad z dôvodu, že nepredložil doklady na vyúčtovanie
cestovných náhrad včas a neskôr tvrdil, že ide o náhradu za spôsobenú škodu, ale tá by sa mala týkať

len súm 532,14 eura a 420,78 eura, keďže žalobca už nemá zákonný dôvod na zníženie cestovných
náhrad vyplatených žalovanému; ak mal tento dôvod, prečo mu to nevyúčtoval v rámci jednotlivých
turnusov. Pripomenul skutočnosť, že žalobca mu dlží ešte cestovné náhrady za služobné cesty vo výške
885 eur a 42,55 eura, ktoré mu stiahol z výplaty.

6.Žalobcavovyjadreníkodvolaniunavrholnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť;zároveňbol
názoru, že odvolanie nespĺňa náležitosti podľa § 363 C.s.p., nakoľko konkrétne neuvádza dôvody, pre
ktoré považuje rozsudok za nesprávny, konkrétne neuvádza odvolacie dôvody podľa § 365 C.s.p. a ani
neuvádza rozsah v akom tento rozsudok napáda a preto do úvahy prichádza aj odmietnutie odvolania.
Uviedol, že žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 2.591,44 eura s príslušenstvom, ktorá predstavovala

schodok na zverených hodnotách, t.j. na poskytnutých preddavkoch cestovných náhrad. Konkrétne
poskytol žalovanému preddavky cestovných náhrad, ktoré bol povinný vyúčtovať a v nevyúčtovanom
rozsahu vrátiť; nakoľko žalovaný nevyúčtoval poskytnuté preddavky cestovných náhrad v rozsahu
2.591,44euraatietopreddavkynevrátil,vznikolschodok,zaktorýjedanájehozodpovednosť.Nedošlok
žiadnemu rozšíreniu žaloby, iba na základe zistení a vykonaného dokazovania vyšlo najavo, že žalovaný

použil dňa 26.6.2012 časť poskytnutých preddavkov cestovných náhrad na zaplatenie pokuty vo výške
532,14 eura, za ktorú bola daná jeho zodpovednosť; to však do toho času nemal ako zistiť a preto
uplatnený nárok v rozsahu 532,14 eura prekvalifikoval na náhradu škody a ako škody aj prejednal.
Žalovaný sa ďalej v konaní snažil tvrdiť, že aj ostatné preddavky cestovných náhrad použil na zaplateniepokút, avšak svoje tvrdenie nepreukázal a preto zotrval na svojich tvrdeniach, že nárok v ostatnej časti
(s výnimkou 532,14 eura), ktorého zaplatenia sa domáha žalobou, vznikol z dôvodu nevyúčtovania a
nevrátenia poskytnutých preddavkov cestovných náhrad. Stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie,

ktorý nenariadil znalecké dokazovanie, nakoľko by bolo nadbytočné a nehospodárne; je spoločnosťou,
ktorej v rámci vykonaných auditov bola skúmaná a overovaná správnosť vedenia účtovníctva o čom
predložil správy o vykonaní auditov. Rozhodujúcim faktom je, že dané sumy boli prevzaté žalovaným
ako preddavky cestovných náhrad, o čom aj boli založené doklady do spisu, pričom žalovaný svoj
podpis na nich dokonca potvrdil. Žalobu podal z dôvodu, že žalovaný nevrátil poskytnuté preddavky

cestovných náhrad v rozsahu 2.591,44 eura, ktoré nevyúčtoval; teda netvrdí, že žalovaný v ostatnom
rozsahu vôbec nevyúčtoval poskytnuté preddavky cestovných náhrad. Žalovaný predložil vyúčtovania
pracovných ciest, na základe ktorých mu bol vyčíslený nárok na cestovné náhrady, ktorý mu bol
vyplatený a v rozsahu 2.591,44 eura preddavky nevyúčtoval a bol povinný ich vrátiť. Nebolo mu preto
zrejmé o akej sťažnosti žalovaný hovorí, ale súhlasil s tým, že zníženie stravného o viac ako 25 % nie
je možné; s týmto však nemajú nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, ktoré mal žalovaný vrátiť,

akýkoľvek súvis. Žalovanému poskytoval preddavky cestovných náhrad, tak ako aj v prípade ostatných
zamestnancov, ktoré logicky predpokladal, že žalovaný vyúčtuje, resp. budú zúčtované s jeho nárokom
na cestovné náhrady, na ktorý mu vznikne nárok po skončení pracovnej cesty; v rozsahu 2.591,44
eura však tieto poskytnuté preddavky cestovných náhrad ostali nevyúčtované a nevyporiadané. Z listu
inšpektorátu práce práve vyplýva opak a to, že žalobca poskytol žalovanému na cestovných náhradách

viac ako bol jeho zákonný nárok a že žalovaný prevzal preddavky cestovných náhrad tak ako tvrdí v
žalobe. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že podpisoval prázdne výdavkové doklady z dôvodu, aby
neboli prieťahy pri vyúčtovaní služobných ciest a potreboval prácu; toto tvrdenie je nepreukázané a
začal sa ním brániť až v priebehu súdneho konania a nepravdivosť tohto tvrdenia bola preukázaná
aj výsluchom svedkov H., J., S.V. a G.. K žalobe priložil jednoznačné doklady preukazujúce vznik

nevyúčtovaných preddavkov cestovných náhrad v sume 2.591,44 eura, ktoré žalovaný nevrátil, ďalej v
rámci celého konania opakovane boli preberané jednotlivé položky a doklady preukazujúce vznik týchto
nevyúčtovaných preddavkov cestovných náhrad a do konca boli prítomní aj svedkovia; od počiatku tvrdil,
že suma 2.591,44 eur predstavuje schodok na zverených hodnotách, t.j. sumu poskytnutých preddavkov
cestovných náhrad, ktorú žalovaný nevyúčtoval a nevrátil V konania vyšlo najavo, že suma 532,14 eura

bola použitá na úhradu pokuty, ktorá bola uložená žalovanému a preto ju dodatočne prekvalifikoval v
tomto rozsahu na náhradu škody. V žiadnom prípade neuznal, že výber sumy 420,73 eura dňa 20.6.2012
by mal predstavovať škodu a toto ani žalovaný nepreukázal; je to len účelové a ničím nepodložené
tvrdeniežalovaného.Faktomje,žesvýnimkousumy532,14eura,ktorúpoužilžalovanýnaúhradusvojej
pokuty, v ostatnom rozsahu poskytnuté preddavky cestovných náhrad prevzal, nevyúčtoval a nevrátil.

Uviedol, že preddavky cestovných náhrad sa poskytujú na viacero pracovných ciest, vodiči zasielajú
STAZKY priebežne a zamestnáva cca 350 zamestnancov; s ohľadom na tieto skutočnosti nie je možné
zúčtovávať poskytnuté preddavky cestovných náhrad len za jeden turnus a aj administratívne by to bolo
podstatne náročnejšie, pričom nie je povinný ani takto postupovať.
7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového

poriadku, ďalej len "C.s.p.") preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.2.2020 (§ 219
ods. 3 C.s.p.).

8. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalovaného v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú
správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko má vychádzať z nesprávneho právneho
posúdenia veci pri nedostatočných a nesprávnych skutkových zisteniach), s ktorými sa odvolací
súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom
rozsahu o nedôvodnú (miestami až zmätočnú) argumentáciu a to s poukazom na dostatočné a

správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k vyhoveniu žalobe. Súd prvej
inštancie v preskúmavanej veci totiž vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na relevantnosť tvrdení žalovaného z
hľadiska skutočností uvádzaných na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania
v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich

základe vyvodil aj správny právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku, že žalovaný
zodpovedá za schodok na zverených hodnotách a škodu spolu v sume 2.591,44 eura. Súd prvej
inštancie v napadnutom rozsudku spoľahlivým spôsobom objasnil zákonné predpoklady zodpovednosti
zamestnanca za schodok na uverených hodnotách a za škodu, ďalej aké dôkazy v konaní vykonal, resp.nevykonal a ako ich vyhodnotil, pričom svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo v súlade s § 220 C.s.p.
odôvodnil.

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Na ozrejmenie právnej stránky posudzovanej veci odvolací súd uvádza, že konštrukcia
zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách je založená na tom, že zamestnanec,
s ktorým bola uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, nevyúčtoval hodnoty zverené mu na
základe tejto dohody, hoci ich bol povinný vyúčtovať, takže vznikol schodok. Je to zodpovednosť za
predpokladané zavinenie, spočívajúce v tom, že zamestnanec nesplnil povinnosť vyúčtovať zverené

hodnoty. Základnou právnou charakteristikou schodku je, že zamestnancovi zverené hodnoty, ktoré je
povinný vyúčtovať, chýbajú. Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o
hmotnej zodpovednosti, sama osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa § 182
Zákonníka práce; táto zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku,
t.j. na hodnotách (veciach) určených na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal.

11.Zoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancie,ktorýmedzistranaminebolsporný,vyplýva,že
žalobca ako zamestnávateľ 29.5.2012 uzatvoril so žalovaným ako zamestnancom pracovnú zmluvu, na
základe ktorej vznikol žalovanému pracovný pomer so zaradením na výkon práce vodiča medzinárodnej
kamiónovej dopravy pre Európu a súčasne v ten istý žalobca so žalovaným uzatvoril aj dohodu o

hmotnej zodpovednosti žalovaného za finančnú hotovosť, ceniny, tovar prevzatý na prepravu a jeho
uskladnenie, zásoby materiálu určené na obeh (spotrebu), zverené devízové prostriedky, karty na
tankovanie, bezhotovostný platobný styk a iné hodnoty podliehajúce pravidelnému zúčtovaniu, ktorými
bude s prihliadnutím na svoje pracovné zaradenie disponovať po celú dobu, po ktorú mu budú zverené.

12. Pokiaľ ide o skutkové zistenia týkajúce sa prevzatia žalovaným sumy 2.039,78 eura, súd prvej
inštancie vykonané dôkazy (vlastnoručne podpísaný pokladničný doklad o prevzatí zálohy zo dňa
26.9.2012, výpoveď svedkov J., H., S. a G.) vyhodnotil jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a
dospel k správnemu skutkovému záver, že žalovaný túto zálohu prevzal a nevyúčtoval; uvedené závery
potom platia aj vo vzťahu k počiatočnému stavu v sume 730,05 eura, ktorý taktiež žalovaný vlastnoručne

26.9.2012 podpísal a túto skutočnosť v konaní ani nepoprel.

13. Nebolo možné sa stotožniť s námietkou žalovaného v odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne
vyhodnotil jeho zodpovednosť za škodu vo výške 532,14 eura, predstavujúcu úhradu pokuty
(zaplatenej z prostriedkov žalobcu bezhotovostne dňa 26.6.2012 o 15:43 hod.) uloženej za nesprávne

rozloženie nákladu, pretože zavinené porušenie povinností vodiča (žalovaného) motorového vozidla
bolo konštatované trestným rozkazom Bezpečnostného riaditeľstva K. XXX, U.-XXXX M., Kanton
W., zo dňa 14.8.2012, č. 11 12 3070, za to, že nedodržal minimálnu adhéznu tiaž ťahača návesov
TNXXXCP/SK a ZVXXXYE/SK o 420 kg a viedol dňa 26.6.2012 o 14:51 hod. v D., A2, ťažké
motorové vozidlo s prevýšením 1 cm, keď neuvážil alebo nebral ohľad na následky svojho správania pri

ľahkovážnom porušení povinností; odvolací súd už vo svojom zrušujúcom rozhodnutí ozrejmil, že vodič
motorového vozidla je vždy zodpovedný za správnu prepravu nákladu (jeho hmotnosť alebo rozloženie),
nakoľko v opačnom prípade by bolo možné spochybniť aj právne účinky uvedeného trestného rozkazu
Bezpečnostného riaditeľstva M., ktorým bola jednoznačne ustálená právna zodpovednosť žalovaného.

14. Súd prvej inštancie napokon správne nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz a to znaleckého
skúmania znalcom z odboru ekonomiky na preverenie skutočnosti, či žalovaný predpokladal záznamy
z pracovných ciest v lehote tak, aby bolo možné po ich obdržaní vykonať zúčtovanie pracovných ciest
nasledujúci kalendárny mesiac, ďalej za účelom preverenia v akej výške boli vyplatené žalovanému
zálohy na služobné cesty a či tieto zálohy boli zavedené do peňažného denníka, t.j. či bolo vyúčtovanie

zahraničných ciest žalobcom vykonané v súlade so zákonom; totiž rozhodnutie posudzovanej veci
založenej na skutkovom tvrdení nevyúčtovania vyplatených záloh na zahraničné pracovné cesty,
poskytnutej hotovosti a zaplatenej pokuty, z logiky veci nezáviselo od posúdenia správnosti účtovnej
evidencie z pohľadu zákona o účtovníctve (či iného právneho predpisu), ale spočívalo na zistenía posúdení zverenia hodnôt žalovanému, ktoré bol povinný vyúčtovať, či posúdení zodpovednosti
žalovaného za škodu; za týmto účelom súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe ktorého dospel aj k správnym skutkovým zisteniam.

15. Záverom hodno podotknúť, že žalovaný v konaní po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu
prvej inštancie neprodukoval v spore už žiadne nové tvrdenia a dôkazy (okrem uvedeného návrhu
na vykonanie znaleckého dokazovania) a v podanom odvolaní v podstate zotrval na svojej pôvodnej
procesnej obrane, s ktorou sa v jednotlivých aspektoch vyporiadal odvolací súd už vo svojom

predchádzajúcom rozhodnutí, keďže súd prvej inštancie pôvodne žalobu zamietol.

16. Na uvedenom základe preto neboli žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní vôbec spôsobilé zmeniť
správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; s
ohľadom na právnu argumentáciu odvolacieho súdu, nemali odvolacie námietky žalovaného z hľadiska
právneho posúdenia veci a skutkových zistení veci nijaký význam.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).