Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415217965
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4415217965.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A. I., C. XXX/XX, 2/ A. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., S. XX, 3/ B. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom A., I. XXXX, R., 4/ H. W., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., O. str. XX, C., 5/ W. R., nar. XX.
XX. XXXX, bytom I., R. XX, 6/ N. S., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. T. XXX, 7/ U. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom S. XXX, 8/ I. R., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX, 9/ W. S., rod. R., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A. I., H. 6, 10/ X. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. X - O., S. XXX/X, R. republika, všetci
zastúpení: Advokátska kancelária Mgr. Jozef Vida, s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Turecká 36, IČO: 47

258 250, proti žalovaným: 1/ U. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I., B. M. XXX/X, zastúpený: JUDr. Juraj
Tibenský, advokát so sídlom Nitra, Štefánikova 15 2/ W. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., C. XX, o
vydanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov v 1. až v 10. rade proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 12. februára 2020, č. k. 9C/581/2015-232, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči

žalobcom v 1. až. v 10. rade.

Žalovanému v 2. rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v 1. až. v 10 rade, ktorou sa
domáhali určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že sú právnymi nástupcami a oprávnenými dedičmi po
neb. W. R., nar. XX.XX.XXXX a zomr. XX. XX. XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému
v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom v 1. až 10. rade (ďalej
len „žalobcovia“) a žalovanému v 2. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne oprel o ust. § 509, § 557 ods. 1, § 558, § 859 ods. 1, § 873 Občianskeho
zákonníka, § 106 ods. 3 zák. č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom
(ďalej len „Notársky poriadok“), § 21 ods. 1, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. o niektorých
opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, účinného k 14. 05. 2015. Uviedol, že žalobu
žalobcovia odôvodňovali tým, že sú právnymi nástupcami a oprávnenými dedičmi po nebohom W. J.,
nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B., ktorý bol ich starým otcom, nakoľko

otec žalobcov v 1. a 2. rade A. R., je už nebohý a takisto aj ďalšie deti po neb. W. J., ktorých dedičia
sú žalobcami. Po smrti poručiteľa sa viedlo dedičské konanie pod č. k. D 190/55 na bývalom Štátnom
notárstve v C. H., pričom dňa 07. 03. 1955 bolo vydané uznesenie, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie
dedičstvadedičmi,ktorísúuvedenípriamovtomuznesení.Posmrtistaréhootcažalobcov,poneb.W.J.,sa viedlo dodatočné dedičské konanie na bývalom Štátnom notárstve v C. H. pod č. D 1006/74, kde však
manželka nebohého W. J. pani A. R. neuviedla všetkých dedičov po poručiteľovi, ale iba žalovaných a
na základe tejto skutočnosti bývalé A. notárstvo v C. H. potvrdilo nadobudnutie dedičstva žalovanému v

1. a v 2. rade (ďalej len „žalovaní“). Následne žalovaný v 1. rade dňa 10. 02. 2015 podal na Okresný súd
Nové Zámky návrh na dodatočné prejednanie dedičstva pod č. k. 16D/225/2015, v ktorom ako dedičov
po poručiteľovi neb. W. J. označil iba seba a žalovaného v 2. rade, hoci mal a musel mať vedomosť o
okruhu dedičov po poručiteľovi, ktorými v skutočnosti boli neb. K. R., zomrelý, jeho právom B. R., nar.
XX. XX. XXXX, H. W., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, neb. A. R., zomrelý, jeho právom žalobcovia v 1. a 2.

rade, W. R., nar. XX. XX. XXXX, N. S., nar. XX. XX. XXXX, ktorá zomrela XX. XX.XXXX a jej právom U.
R., nar. XX. XX. XXXX, I. R., nar. XX. XX. XXXX, W. S., nar. XX. XX. XXXX, X. I., nar. XX. XX. XXXX,
ktorá medzičasom zomrela dňa 09. 10. 2016 a jej právom vnuk X. I., nar. XX. XX. XXXX, D. R., nar. v
roku XXXX, ktorá však bola osvojená cudzími osobami a v súčasnosti podľa vedomostí žalobcov býva
v B., W. R., nar. v roku XXXX, ktorý bol tiež osvojený cudzími osobami a v súčasnosti podľa vedomostí
žalobcov býva v B., nebohý W. R., nar. XX. XX. XXXX, zomrelý a jeho právom žalovaní v 1. a 2. rade.

Predmetom dodatočného dedičského konania boli nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na Okresnom úrade
Nové Zámky, katastrálny odbor pre obec A. I., kat. územie B. I., vedené na LV č. XXXX, XXXX, XXXX
ako parcely registra „E“ podľa petitu pôvodnej žaloby a v kat. území A. I. nehnuteľnosti zapísaných na
LV č. XXXX, parcely registra „E“. Poručiteľ mal v uvedených nehnuteľnostiach spoluvlastnícky podiel v
1/2 z celku, pričom žalovaní na základe citovaného osvedčenia o dedičstve nadobudli podiel poručiteľa

rovnakým dielom, teda každý v 1/4 nehnuteľností, avšak zákonný podiel prináleží všetkým dedičom.

3. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol prvýkrát rozsudkom dňa 26. 02. 2018 č. k.
9C/581/2015-156 tak, že žalobe žalobcov vyhovel a určil, že sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú
zapísané na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálnom odbore pre obec A. I., kat. územie B. I., okres

C. H., na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX v nasledovných podieloch, žalobcovi v 1. rade v podiele
1/50-ina z celku, v 2. rade v podiele 1/50-ina z celku, v 3. rade v podiele 1/20-ina z celku, v 4. rade v
podiele 1/20-ina z celku, v 5. rade v podiele 1/50-ina z celku, v 6. rade v podiele 1/50-ina z celku, v 7. rade
v podiele 1/50-ina z celku, v 8. rade v podiele 1/150-ina z celku, v 9. rade v podiele 1/150-ina z celku a v
10. rade v podiele 1/10-ina z celku. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcom v 1. až

10. rade súd priznal nárok v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalovaného v 1. rade odvolací súd uznesením
č. k. 6Co/189/2018-207 zo dňa 27. 09. 2019 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, keď poukázal na to, súd prvej inštancie neposudzoval správne danú žalobu
ako žalobu o určenie vlastníckeho práva v zmysle ust. § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), a preto jeho rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom názore. Žalobcovia nežiadali

autoritatívne vyjasnenie neistých právnych pomerov, ale vznik nových pomerov. Žaloba oprávneného
dediča ako inštitút Občianskeho zákonníka je jediným právnym prostriedkom, ktorým sa oprávnený
dedič môže domáhať ochrany svojho dedičského práva. Odvolací súd poukázal na to, že na daný
prípad je potrebné aplikovať a spor prejednať v zmysle zák. č. 141/1950 Zb. (Stredného občianskeho
zákonníka), nakoľko poručiteľ zomrel v roku 1955. V ďalšom odvolací súd nesúhlasil s názorom súdu

prvej inštancie, že v danom prípade išlo o určenie vlastníckeho práva a že takéto právo sa nepremlčuje,
nakoľko nárok na vydanie dedičstva, prípadne dedičského podielu uplatnený dedičom, ktorý bol zistený
až neskôr sa totiž premlčuje v 3-ročnej lehote podľa § 558 OZ i vtedy ak dedič, ktorému dedičstvo
bolo potvrdené, ďalšieho dediča v konaní úmyselne neuviedol, resp. zamlčal. V ďalšom konaní odvolací
súd poukázal na to, že bude potrebné posúdiť vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných a

posudzovať túto otázku a nárok podľa právneho názoru odvolacieho súdu. Odvolací súd poznamenal
v ďalšom, že v predmetnej žalobe pokiaľ by bola uplatnená včas oprávnenými dedičmi, nebolo možné
žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu tak, ako to žalobcovia požadovali a to z dôvodov, že súd
prvej inštancie pri rozhodovaní žalobného návrhu absolútne opomenul aplikovať zákon č. 180/1995
Z. z., ktorého účelom vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v drobení

poľnohospodárskych a lesných pozemkov.

4. Po vrátení veci súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal výpisom z LV č. XXXX kat. územia
B. I., preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam evidovaným na tomto LV ako
parcely registra „E“, evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX/X vo výmere XXXX m2 - ostatné

plochy, parc. č. XXX/X vo výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. XXX/X vo výmere XXXX m2
- ostatné plochy, parc. č. XXX/XXX vo výmere XXXX m2, sú žalovaný v 1. rade v podiele 3/8 z celku,
žalobca v 1. rade v podiele 1/8 z celku, žalovaný v 2. rade v podiele 3/8 z celku, S. D., nar. XX. XX.
XXXX v podiele 1/8 z celku. Výpisom z LV č. XXXX kat. územia B. I. mal preukázané, že podielovýmispoluvlastníkmiknehnuteľnostiamevidovanýmnatomtoLVakoparcelyregistra„E“,evidovanénamape
určeného operátu parc. č. XXX vo výmere XXXX m2 - trvalé trávne porasty, parc. č. XXX vo výmere
XXXXX m2 - orná pôda, parc. č. XXX vo výmere XXXX m2 - orná pôda, sú žalovaný v 1. rade v podiele

3/8 z celku, žalobca v 1. rade v podiele 1/4 z celku a žalovaný v 2. rade v podiele 3/8 z celku. Výpisom
z LV č. XXXX kat. územia B. I. mal preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam
evidovaným na tomto LV ako parcely registra „E“, evidované na mape určeného operátu parc. č. XXX/
X vo výmere XXXX m2 - orná pôda, parc. č. XXX/X vo výmere XXX m2 - orná pôda, parc. č. XXX/XXX
vo výmere XXX m2 - orná pôda, parc. č. XXX/XXX vo výmere XXX m2 - orná pôda, parc. č. XXX/X vo

výmere XXXX m2 - orná pôda, sú S. D., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/4 z celku, žalovaný v 1. rade v
podiele 3/8 z celku a žalovaný v 2. rade v podiele 3/8 z celku. Výpisom z LV č. XXXX kat. územia A. I. mal
preukázané, že podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnostiam evidovaným na tomto LV ako parcely
registra „E“, evidované na mape určeného operátu parc. č. XXXX/X vo výmere XXXXX m2 - orná pôda,
sú S. D., nar. XX. XX. XXXX v podiele 1/8 z celku, žalovaný v 1. rade v podiele 2/4 z celku a žalovaný
v 2. rade v podiele 3/8 z celku. Sobášnym listom bolo preukázané, že W. J., nar. XX. XX. XXXX uzavrel

manželstvo s A. S., nar. XX. XX. XXXX dňa XX. XX. XXXX. Spisom bývalého Štátneho notárstva v C. H.
č. D 190/55 bolo preukázané, že sa viedlo základné dedičské konanie po neb. W. J., nar. XX. XX. XXXX,
zomr. XX. XX. XXXX (ďalej aj „poručiteľ“), a že dedičmi boli z I. manželstva s I., rod. H., K. R., bytom A.,
A. R., bytom B., H. I., bytom M., z II. manželstva s A., rod. O., D. R., bytom W., MR, W. R., bytom W.,
MR v sirotinci, z III. manželstva s A., rod. S., mal. W. R., nar. XX. XX. XXXX a vdova A. R., rod. S.. Ďalej

bolo zistené, že poručiteľ zanechal závet, o ktorom bolo konštatované v rámci uznesenia o prejednaní
dedičstva zo dňa 07. 03. 1955, že závetca nevedel písať a závet opatril len rukoznakom a závet ďalej
neobsahuje doložku, že závetca pred svedkami uznal, že listina obsahuje jeho záver, a pre tieto formálne
vady bol závet vyhlásený za neplatný. Štátne notárstvo potvrdilo, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudli
ako dedičia zo zákona K. R., A. R., H. I., deti z manželstva s I. H., mal. D. R., mal. W. R., deti z manželstva

s A., rod. O., mal. W. R. syn z manželstva s A., rod. S. a vdova A. R., rod. S.. Ďalej sa rozhodlo tak, že sa
schválilo rozdelenie dedičstva tak, že dedičstvo ako domový majetok prevezmú mal. D. R., mal. W. R. a
mal. W. R. rovným 1/3 - 1/3 dielom so zaistením práva doživotného bývania pre vdovu A. R., rod. S.. M.
tohto uznesenia mali sa vykonať na návrh dedičky tieto zápisy: v kat. území B. vo vložke č. XXXX, parc.
č. - B - X - a v X/X, vkladá sa právo vlastníctva pre mal. D. R. v pomere X/X, b) mal. W. R. v pomere 1/3

a c) mal. W. R. v pomere 1/3 titulom dedenia, súčasne vkladá sa právo doživotného bývania v prospech
vdovy A. R., rod. S.. Spisom bývalého Štátneho notárstva v C. H. č. D 1006/74 bolo preukázané, že
dňa 10. 04. 1974 bola spísaná zápisnica za prítomnosti A. J., a to z dôvodu, že žiadala, aby Štátne
notárstvo previedlo náhradné dedičské konanie po poručiteľovi. Ďalej v tomto spise bolo zistené, že v
zápisnici o predbežnom vyšetrení z 10. 04. 1974 bolo konštatované, že dedičmi boli vdova A. R., rod.

S. a deti po poručiteľovi J. U., nar. XX. XX. XXXX a J. W., nar. XX. XX. XXXX. V nehnuteľnostiach bolo
uvedené, že zanechal pozemok v B.. Ďalej bola predložená prídelová listina z roku 1972 s tým, že prídel
nastal v roku 1947. Išlo o parcely č. XXXX/XX - orná pôda o výmere X,XXXX há, parc. č. XXXX/XX - ST
plocha o výmere X,XXXX há, parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere X,XXXX há. Rozhodnutím zo dňa
25. 06. 1974 č. k. D 1006/74-11, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14. 10. 1974, bývalé Štátne notárstvo

v C. H. potvrdilo, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudli rovnakým dielom dedičia U. J., nar. XX. XX.
XXXX a W. J., nar. XX. XX. XXXX, pričom sa jednalo o prejednanie iba nehnuteľností vyššie citovaných
podľa prídelovej listiny z roku 1974. Iný majetok prejednaný nebol. Spisom Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 16D/225/2015 bolo preukázané, že navrhovateľ: U. J., bytom A. I., nar. XX. XX. XXXX podal
návrh na dodatočné prejednanie dedičstva, kde žiadal prejednať po poručiteľovi W. J., zomr. XX. XX.

XXXX novoobjavený majetok zapísaný na LV č. XXXX kat. územia B. I. a LV č. XXXX kat. územia A.
I.. Osvedčením o dedičstve č. k. 16D/225/2015-13 zo dňa 14. 05. 2015 notár ako súdny komisár W..
M. A. vydal osvedčenie o dedičstve, podľa ktorého žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli do podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade C. H., katastrálnom odbore pre kat. územie
B. I., zapísané na LV č. XXXX, XXXX, XXXX a v kat. území A. I. na LV č. XXXX, všetko parcely registra

„E“, každý z nich v podiele 1/4 z celku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. 05. 2015. Spisom
bývalého Štátneho notárstva č. k. D 1717/72 bolo preukázané, že bolo prejednané dedičstvo po neb. W.
R., zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. XXX, ktorý zanechal zákonných dedičov vdovu B. J., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. XXX a deti U. J., nar. XX. XX. XXXX a W. J., nar. XX. XX. XXXX. Zároveň bolo
uvedené, že dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Spisom Okresného súdu Nové Zámky

sp.zn.D2665/95bolopreukázané,žeboloprejednanédedičstvoponeb.A.J.,zomr.XX.XX.XXXX,ato
osvedčenímodedičstvevydanýmnotáromakosúdnymkomisáromdňa05.12.1997adedičmiboliB.S.,
nar. XXXX, bytom A. I. a právom nebohého W. R., zomr. XXXX jeho deti, U. J. a W. J.. Všetci traja dedičia
nadobudli nehnuteľnosť v obci A. I., zapísanú na Okresnom úrade C. H., odbore katastrálnom vo vložkeXXX, dedička B. S. v podiele 10/32 k celku a dediča U. J. a W. J. v rovnakých podieloch 5/32 k celku.
Toto osvedčenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 12. 1997. Spisom Okresného súdu Nové Zámky sp.
zn. 16D/279/2015 bolo preukázané, že navrhovateľ U. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. I. podal návrh na

dodatočné prejednanie dedičstva po neb. A. R., rod. S., zomr. XX. XX. XXXX ohľadom novoobjaveného
majetku nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. územia A. I. ako parcely registra
„E“ evidované na mape určeného operátu. Osvedčením o dedičstve č. k. 16D/279/2015-14 zo dňa 14.
05. 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 15. 2015 bolo preukázané, že dedičmi po neb. A. R.,
rod. S. boli neb. B. S., ktorá zomrela a jej právom deti D. S., bytom A. I. a X. S., bytom I. a právom neb.

W. R. jeho deti U. J. a W. J., s tým, že dedičia nadobudli predmetné nehnuteľnosti v podieloch D. S. 1/8
z celku, U. J. 2/8 z celku a W. J. 1/8 z celku s tým, že U. J. bol povinný vyplatiť náhradu dedičského
podielu X. S. vo výške 700 eur vo výške 10 dní od právoplatnosti tohto osvedčenia.

5. Na základe vykonaného dokazovania, viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu, v
predmetnej veci súd prvej inštancie aplikoval na rozhodnutie vo veci zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky

zákonník,Strednýobčianskyzákonník,nakoľkoporučiteľW.zomreldňaXX.XX.XXXX,tedazaúčinnosti
Stredného občianskeho zákonníka. V danom prípade mal za nesporne preukázané, že žalobcovia
sa domáhali určenia vlastníckeho práva resp. vydania nehnuteľností v kat. území B. I. a A. I., podľa
predložených listov vlastníctva, keď v pôvodnom dedičskom konaní po nebohom W. J., zomrelom XX.
XX. XXXX, ktoré sa konalo ako dodatočné v roku 1974 s tým, že v tomto prípade došlo k pochybeniu

bývalého Štátneho notárstva C. H., ako aj samotnej dedičky, ktorá neoznačila pri predbežnom vyšetrení
všetkých dedičov, ktorí boli uvedení v pôvodnom dedičskom konaní z roku 1955, preto tento nárok
neposudzoval podľa ust. § 137 písm. c) CSP, pretože sa jednalo v danom prípade o žalobu oprávneného
dediča a ochrana oprávneného dediča je inštitútom dedičského práva. V danom prípade posudzoval,
pre námietku premlčania vznesenú žalovanými, či podľa ust. § 558 zák. č. 141/1950 Zb. bol nárok

na vydanie dedičstva premlčaný alebo nie. Zastal názor, že nárok žalobcov bol premlčaný, nakoľko
žalobcovia resp. ich právni predchodcovia, sa stali podľa práva vtedy platného na Slovenku v zhode s
§ 509 Stredného občianskeho zákonníka, dedičmi už okamžikom smrti poručiteľa a nárok na vydanie
dedičstva mohli uplatniť včas i napriek tomu, že ich žalovaní pri prejednaní dedičstva ako dedičov
úmyselne neuviedli resp. zamlčali. Teda žalobcovia ako oprávnení dedičia sa mali domáhať ochrany

svojho vlastníckeho práva v lehote troch rokov od tej doby, ako sa dozvedeli, že neboli úmyselne
uvedení alebo zamlčaní v dedičskom konaní, týkajúceho sa z roku 1974. Iný postup by znamenal
obchádzaniezákonaaajnarúšanieprincípovprávnejistotyaprávnehoštátu.Vkonaníbolojednoznačne
preukázané,žeoprávnenídedičialehotuuvedenúv§558nedodržali,tátoimuplynulaakeďžesajednáo
prekluzívnu lehotu, nebolo možné sa po jej uplynutí domáhať akéhokoľvek nároku. Z uvedeného dôvodu

žalobe žalobcov nevyhovel. K rozhodnutiu bývalého Štátneho notárstva C. H. pod sp. zn. D190/55
zo dňa 07. 03. 1955 uviedol, že zo spisu zistil nespornú skutočnosť a to, že toto uznesenie nebolo
doručené všetkým účastníkom, čo je preukázateľné z doručeniek a teda nikdy nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť. Pokiaľ by aj bolo právoplatné potom nesporne bývalé Štátne notárstvo žalobcom priznalo
aj podiely k nehnuteľnostiam, ktoré už boli prejednané v dedičskom konaní sp. zn. D190/55 a to

konkrétne parcelu č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXXX m2 aktuálne zapísaná na LV XXXX, pre kat.
územie A. I., okres C. H., to znamená, že ide o tú istú nehnuteľnosť ktorá bola prejednaná v dedičskom
konaní v roku 1955, a ktorú mal zdediť, a ktorej jediným oprávneným dedičom bol otec žalovaných a
nie právny predchodca žalobcov. Uvedené mal za zrejmé z rozhodnutia D190/55, výpisu z PKV 1611
zápisnice zo súpisu dedičstva, bez uvedenia parcelného čísla, na ktorej je postavený aj dom ale aj z

LV č. XXXX z roku XXXX, kedy spoluvlastnícky podiel k nej bol ešte písaný na W. J. nar. XXXX zomr.
XXXX. Z uvedených dôvodov žalobcom nemohli vzniknúť žiadne nároky z predmetnej nehnuteľnosti. S
poukazom na uvedenú skutočnosť, že dedičské rozhodnutie z roku XXXX nenadobudlo právoplatnosť
a nevyvolalo účinky to znamená, že nebol vykonaný žiadny prepis v katastri nehnuteľností, nakoľko aj
v roku 2015 bola predmetná nehnuteľnosť stále vedená na W. J. zomr. XXXX, z dôvodu právnej istoty

a usporiadania práv k nej, bola táto parcela pojatá do dodatočného dedičského konania v roku 2015. Z
tohto všetkého dal za pravdu právnej argumentácii žalovaného v 1. rade, že dedičské konanie, ktoré
bolo prejednané v roku 1974 nebolo dodatočným dedičským konaním, ale prvým konaním, nakoľko
konanie v roku 1955 nebolo právoplatne skončené. Dodal, že žalobe žalobcov by bolo možné vyhovieť
iba v prípade, že by preukázali, že nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam niektorým zo

zákonných spôsobov podľa § 132 odsek 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., čo nepreukázali a
tiež nepreukázali, že by vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli dedením. K vznesenej
námietke premlčania ešte uviedol, že bolo irelevantné, či žalobcovia v rokoch 1955 až 1958 boli žijúcimi
alebo nie a či si teda mohli svoje nároky uplatniť, nakoľko žili ich právni predchodcovia, ktorí sažiadneho vydania majetku nedomáhali a to vtedy a ani neskôr a nikdy nenapádali dedičské konanie z
roku 1974. Dodatočné dedičské konanie o neskôr zistenom novoobjavenom majetku poručiteľa W. J.,
zomr. XX. XX. XXXX vedené pod sp. zn. 16D/225/2015 bolo prejednané nadväzujúc na právoplatne

skončené základné dedičské konanie vedené pod sp. zn. D1006/74, kde bol ustálený okruh dedičov po
poručiteľovi. V závere rozhodnutia uviedol, že ďalším dôvodom, pre ktorý nemohol vyhovieť žalobe, bolo
aj zachovanie zákona č. 180/1995 Z. z., ktorého účelom je vo všeobecnosti zamedzenie nežiaducemu
stavu, ktorý spočíva v drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. S poukazom na ust. § 21- § 24
uvedeného zákona dochádza k obmedzeniu nie len vlastníkov takých pozemkov v podobe obmedzenia

ich zmluvnej voľnosti v rámci ich právnych úkonov, ale k obmedzeniu súdu v spôsobe rozhodnutia, či
už v rámci konania o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo v konaní o dedičstve.
Toto obmedzenie spočíva v tom, že ani právnym úkonom vlastníka takej nehnuteľnosti ani rozhodnutím
súdu, ktorý o takejto nehnuteľnosti rozhoduje, nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako
2000 m2 a lesný pozemok menší ako 5000 m2. Vzhľadom k tomu pokiaľ by aj oprávnení dedičia uplatnili
svoju žalobu včas, nebolo by možné ich žalobnému návrhu vyhovieť v celom rozsahu s ohľadom na cieľ

zákona č. 180/1995 Z. z.

6. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 255 CSP, § 262 ods. 1 a 2 a priznal ich
žalovanému v 1. rade, ktorý bol zastúpený právnym zástupcom a bol v konaní úspešný voči žalobcom v
1. až 10. rade, v rozsahu 100 %, s tým, že žalovaný v 2. rade tiež bol v konaní úspešný, nebol zastúpený

právnym zástupcom a neuplatnil si v prípade úspechu žiadny nárok na náhradu trov konania, preto mu
súd tento nárok nepriznal.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
odôvodniac ho vadami v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Domáhali sa jeho zmeny a vyhovenia

ich žalobe. Uviedli, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žaloba bola zamietnutá
prakticky z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Podľa názoru súdu prvej inštancie mali žalobcovia,
resp. ich právni predchodcovia, uplatniť nárok na vydanie dedičstva podľa § 558 zákona č. 141/1950
Zb. Občianskeho zákonníka do troch rokov od poručiteľov smrti, teda mali na súde uplatniť nárok na
vydanie nehnuteľností, ktoré boli ešte aj v roku 2015 vedené na meno neb. W. J., zomr. XX. XX. XXXX,

najneskoršiedo05.01.1958,vopačnomprípadebyužpodľanázorusúduvprípadevznesenejnámietky
premlčania nemali byť úspešní. Teda podľa názoru súdu mali žalobcovia žalovať prakticky ešte predtým,
akobolovroku1974„náhradné“dedičskékonanievôbecukončenéatedažežalobcompremlčaciadoba
uplynula ešte predtým, ako vôbec bolo dedičské konanie po neb. W. J. skončené. Kládli potom otázku,
že ako by mohli v období od smrti poručiteľa do 05. 01. 1958 žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia

žalovať žalovaných, resp. ich právnych predchodcov, ak (podľa názoru súdu) vôbec nebolo v tom čase
ukončené dedičské konanie po poručiteľovi. Zvýraznili, že ak predmetné nehnuteľnosti boli vedené
ešte aj v roku 2015 na meno poručiteľa, tak akékoľvek nároky na vydanie dedičstva (resp. určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam) uplatnené súdnou cestou by súd musel a mal automaticky
zamietnuť (už aj len z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu pri určovacej žalobe), nakoľko

až do vydania osvedčenia o dedičstve číslo 16D 225/2015-13 zo dňa 14. 05. 2015, na základe ktorého
kataster zapísal vlastnícke právo žalovaných k predmetným nehnuteľnostiam, prakticky nebolo možné
stanoviť okruh žalobcov a žalovaných, teda aktívne a pasívne legitimované osoby v prípadnom spore
o určenie vlastníckeho práva. Podotkol, že v predmetnom období po smrti poručiteľa a tiež aj v roku
1974 mohli byť poľnohospodárske pozemky iba v socialistickom vlastníctve (§ 100 a nasl. zákona č.

141/1950 Zb.), pričom v osobnom vlastníctve mohli byť prakticky iba predmety domácej a osobnej
spotreby, rodinné domčeky a úspory nadobudnuté prácou. Ak mal súd posudzovať vec podľa právneho
poriadku platného v čase smrti poručiteľa, tak zjavne aplikácia zákona č. 180/1995 Z. z. neprichádzala
do úvahy, keďže tento zákon môže vyvolať právne následky iba v dedičských konaniach vedených
po poručiteľoch, ktorí zomreli po nadobudnutí účinnosti zák. č. 180/1995 Z. z. Dodali, že ak poručiteľ

zomrel pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 180/1995 Z. z., tak drobenie pôdy aj samotný konajúci
súd v uzneseniach o dedičstve pripúšťal. Mali za to, že súdom zvolený výklad je absolútne ústavne
nekonformný a je v rozpore aj s ustanovením článku 20 Ústavy SR, keďže znemožňuje súdnu ochranu
ichvlastníctvatým,žeodopierasúdnuochranuichvlastníckehoprávauznanoupremlčacoudobou,ktorá
uplynula podľa názoru súdu ešte predtým, ako bolo právoplatne skončené dedičské konanie.

8. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie vykonal všetky navrhnuté dôkazy, náležite zistil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. Napadnutý rozsudok považoval za jasne a zrozumiteľneodôvodnený. Zvýraznil, že trvá na svojich predošlých podaniach a stanoviskách (najmä na podanom
odvolaní zo dňa 08. 06. 2018). Opätovne zvýraznil, že aj prípadná ochrana pravého dediča sa riadi
právnou úpravou, ktorá bola určujúca pre dedičské právo po poručiteľovi, opierajúc sa o rozsudok

NS ČR sp.zn. 21Cdo/1614/2012. Uviedol, že dedičské konanie po poručiteľovi nikto nikdy nenamietal,
nenapadol a ani nebola navrhnutá, či dokonca povolená obnova tohto konania. Aj v konaní z výpovedí
žalobcov bolo preukázané, že ani ich právni predchodcovia nenamietali výsledky dedičského konania
a ani netvrdili, že by ešte niečo mali dediť. Dodal, že konanie o novoobjavenom majetku, na rozdiel
od obnovy konania, neotvára vec už právoplatne skončenú, ale naopak, na výsledky pôvodného

dedičského konania nadväzuje, vychádza z nich, ale v ničom do stavu nimi vytvoreného nezasahuje.
Ak boli žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, toho názoru, že boli v základnom konaní sp. zn. D
1006/74 opomenutí a malo sa konať aj s nimi a časť dedičstva im patrí, mali a mohli si svoj nárok na
vydanie dedičstva uplatniť v zmysle §558 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., do troch rokov od
poručiteľovej smrti, čo sa však nestalo. Možnosť domáhať sa vydania dedičstva v lehote, ktorá začína
plynúť od skončenia dedičského konania, bola do právneho poriadku SR zavedená až Občianskym

zákonníkom z roku 1964. V danom prípade však platí, že pri dedení sa použije právo platné v deň smrti
poručiteľa, t. j. právna úprava dedičského práva podľa piatej časti Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb., ktorej súčasťou je aj úprava ochrany pravého dediča. Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/108/2008 mal za to, že ak žalobcovia neuplatnili svoj
nárok riadne a včas, ich nárok sa im premlčal a nemôžu sa už ani v súvislosti s konaním sp. zn. D not

71/2015 domáhať uspokojenia svojho prípadného nároku k novoobjavenému majetku. K argumentácií
žalobcov v podanom odvolaní uviedol, že nesporne aj v súčasnosti sa právo na vydanie dedičstva
oprávneným dedičom v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia (§ 485 OZ) premlčuje.
Zvýraznil, že je celkom irelevantné, či žalobcovia v rokoch 1955 až 1958 boli na svete alebo nie a či si
mohli svoje nároky uplatniť, žili ich právni predchodcovia, ktorí sa žiadneho vydania majetku nedomáhali

a to vtedy a ani neskôr a nenapádali ani dedičské konanie z roku 1974. Zosumarizoval, že žalobe nebolo
možnévyhovieťnakoľkonároknavydaniededičstvabolpremlčanýažalovaníúspešnevznieslinámietku
premlčania.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalobcov bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcov nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení

rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací

súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.

Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.14. Predmetom tohto konania je žaloba žalobcov, ktorou sa domáhali určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor pre obec A. I., kat. úz.
B. I., okres C. H. na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX ako parcely registra „E“, kat. úz. A. I. na LV

č. XXXX ako parcely registra „E“, z dôvodu, že sú právnymi nástupcami a oprávnenými dedičmi po neb.
W. R., nar. XX. XX. XXXX a zomr. XX. XX. XXXX. Pôvodné dedičské konanie bolo vedené na bývalom
A. notárstve v C. H. pod sp. zn. D/190/55, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva dedičmi, ktorí
boli v tomto uznesení uvedení. Následne sa v roku 1974 a v roku 2015 konalo dodatočné prejednanie
dedičstva, kde už však ako zákonní dedičia boli označení len žalovaní v l. a 2. rade. Súd prvej inštancie

prvýkrát vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 26. 02. 2018 sp. zn. 9C/581/2015-156 tak, že žalobe
žalobcov vyhovel a priznal im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Na odvolanie žalovaného
v 1. rade odvolací sud uznesením č. k. 6Co/189/2018-207 zo dňa 27. 09. 2019 vo veci prvý rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto uznesení odvolací súd zastal
názor, že súd prvej inštancie neposudzoval správne danú žalobu ako žalobu o určenie vlastníckeho
práva v zmysle ust. § 137 CSP, a preto jeho rozhodnutie bolo založené na nesprávnom právnom názore.

Žalobcovia nežiadali autoritatívne vyjasnenie neistých právnych pomerov, ale vznik nových pomerov.
Vysvetlil inštitút ochrany oprávneného dediča a tvrdil, že na daný prípad je potrebné aplikovať a spor
prejednať v zmysle zák. č. 141/1950 Zb. (Stredného občianskeho zákonníka), nakoľko poručiteľ zomrel
v roku 1955. Tiež ustálil, že nárok na vydanie dedičstva, prípadne dedičského podielu po uplatnení
dedičom, ktorý bol zistený až neskôr, sa premlčuje v 3-ročnej lehote podľa § 558 OZ i vtedy ak dedič,

ktorému dedičstvo bolo potvrdené, ďalšieho dediča v konaní úmyselne neuviedol, resp. zamlčal, preto
bolo potrebné posúdiť žalovanými vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných. Odvolací súd
tiež zastal názor, že v predmetnej žalobe, pokiaľ by bola uplatnená včas oprávnenými dedičmi, nebolo
možné vyhovieť v rozsahu požadovanom žalobcami z dôvodov nutnosti aplikácie ustanovení zákona
č. 180/1995 Z. z., ktorého účelom vo všeobecnosti je zamedzenie nežiaducemu stavu, ktorý spočíva v

drobení poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým,
v poradí druhým, rozsudkom, plne rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom
uznesení. Žalobu žalobcov zamietol primárne z dôvodu, že ich nárok na vydanie dedičstva je podľa ust.
§ 558 zákona č. 141/1950 Zb. premlčaný.

15. Odvolací súd považuje za potrebné úvodom sa vyjadriť k odvolacím námietkam žalobcov, konkrétne
k ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok
hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania

najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z
prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcami uplatnenému odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

16.Odvolacísúdpriprejednávanívecidospelkzáveru,žežalobcaminamietanéodvolaciedôvodyniesú
naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú

vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočnézistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že

by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna
vada namietaná žalobcami v odvolaní. Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvej inštancie
uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať

(§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu
zamietol, vyporiadajúc sa v ňom so všetkými pre vec podstatnými argumentmi.

17. Ako už bolo uvedené v danej veci je preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie v poradí už
druhým meritórnym rozsudkom, keď jeho prvý rozsudok zo dňa 26. 02. 2018 č. k. 9C/581/2015-1156,
ktorým žalobe žalobcov vyhovel, Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením zo dňa 27. 09. 2019

sp. zn. 6Co/189/2018-207 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd
vo svojom zrušujúcom uznesení už poskytol rozsiahly teoreticko-právny výklad vo vzťahu k zákonnej
úprave ochrany oprávneného (pravého dediča) a už zastal právny názor, že ak zomrel poručiteľ v roku
1955, riadilo sa dedičské právo v jeho prípade právnou úpravou obsiahnutou v zák. č. 141/1950 Zb. i v
dobe po 01. 04. 1964, keď bolo nahradené právnou úpravou obsiahnutou v zák. č. 40/1964 Zb., teda,

že ochrana pravého dediča poručiteľa sa aj v súčasnej dobe riadi ust. § 557 a § 558 zák. č. 141/1950
Zb., pretože musí byť posudzovaná podľa právnej úpravy účinnej v dobe smrti poručiteľa (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/1614/2012 a 30Cdo/1192/2003). Zastal názor, že nárok na vydanie
dedičstva, prípadne dedičského podielu uplatnený dedičom, ktorý bol zistený až neskôr, sa premlčuje v
3-ročnej lehote podľa § 558 OZ i vtedy, ak dedič, ktorému dedičstvo bolo potvrdené, ďalšieho dediča v

konaní úmyselne neuviedol, resp. zamlčal. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia, sa stali podľa
práva vtedy platného na Slovensku v zhode s § 509 OZ dedičmi už okamžikom smrti poručiteľa a
nárok na vydanie dedičstva mohli uplatniť včas i napriek tomu, že ich žalovaní pri prejednaní dedičstva
ako dedičov úmyselne neuviedli, resp. zamlčali. Vo svojom zrušujúcom uznesení i poukázal na právnu
úpravu stanovenú v zák. č. 180/1995 Z. z., ktorého účelom vo všeobecnosti je zamedzenie drobenia

poľnohospodárskych a lesných pozemkov. Odvolací súd nevzhliadol dôvod na odklon od učineného
právneho výkladu a od vysloveného právneho názoru, preto ho duplicitne opakovať nebude a naň len v
ďalšom poukazuje, ako na stále platný. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie
zistený skutkový stav, keďže dokazovanie vykonal v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie v danej veci.
Prvoinštančný súd výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom,

pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku. Ako už bolo
uvedené odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozsudku, využijúc postup podľa
§ 387 ods. 2 CSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, na ktoré odkazuje,
pretože ani v odvolacom konaní nevyšli najavo skutočnosti a dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov
súdu prvej inštancie odchýliť.

18. Podľa § 509 zák. č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou
smrťou.

19. Podľa § 558 zák. č. 141/1950 Zb., nárok na vydanie dedičstva sa premlčí uplynutím troch rokov od

poručiteľovej smrti alebo odo dňa, keď jeho vyhlásenie za mŕtveho nadobudne právoplatnosť.

20. Podľa § 859 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pri dedení sa použije právo platné v
deň smrti poručiteľa; ak však bol závet zriadený pred 1. aprílom 1964, posudzuje sa jeho platnosť podľa
doterajších predpisov.

21. Len na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia odvolací súd akcentuje, že v
prejednávanej veci bolo potrebné aplikovať na rozhodnutie vo veci zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky
zákonník, Stredný občiansky zákonník. Je tomu tak z dôvodu, že žalobcovia sa žalobu domáhali určenia
vlastníckeho práva resp. vydania nehnuteľností v kat. území B. I. a A. I., podľa predložených listov

vlastníctva, keď v pôvodnom dedičskom konaní po nebohom W. J., zomrelom XX. XX. XXXX, ktoré sa
konalo ako dodatočné v roku 1974 s tým, že v tomto prípade došlo k pochybeniu bývalého Štátneho
notárstva C. H., ako aj samotnej dedičky, ktorá neoznačila pri predbežnom vyšetrení všetkých dedičov,
ktorí boli uvedení v pôvodnom dedičskom konaní z roku 1955, teda sa domáhali ochrany oprávnenéhodediča. Ako bolo uvedené, poručiteľ W. J. zomrel dňa XX. XX. XXXX, teda za účinnosti Stredného
občianskeho zákonníka. S ohľadom na uvedené bolo potrebné žalobou uplatňovaný nárok, s ohľadom
na žalovanými vznesenú námietku premlčania, posudzovať podľa ust. § 509, § 557 a 558 zák. č.

141/1950 Zb., a to i v dobe po 01. 04. 1964, po prijatí zák. č. 40/1964 Zb. Súd prvej inštancie správne
dospel k záveru, že nárok žalobcov na vydanie dedičstva je premlčaný, pretože žalobcovia resp. ich
právni predchodcovia, sa stali dedičmi okamihom smrti poručiteľa a nárok na vydanie dedičstva mohli
uplatniť včas, teda ako oprávnení dedičia sa mali domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva v lehote
troch rokov od poručiteľovej smrti, t. j. do 05. 01. 1958. Je nutné dodať, že z vykonaných dôkazov je

nesporné, že právni predchodcovia žalobcov sa vydania majetku nedomáhali a nenapádali ani dedičské
konanie z roku 1974. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje v ďalšom texte na správne a právne výstižné
odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 38. a nasl. odôvodnenia, ktoré vychádzajú z právnych
záverov vo veci vydaného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu a toto preberá zo svoje vlastné.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie

dospel k záveru o správnosti zamietnutia žaloby pre premlčanie uplatňovaného nároku žalobcov, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej ako aj vo výroku o trovách konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s

ust. § 255 ods. 1 CSP a s ohľadom na plný úspech žalovaného v 1. rade v odvolacom konaní priznal
žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcom v 1.
až v 10. rade. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Žalovanému v
2. rade nepriznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu, že v odvolacom

konaní mu preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).