Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoCsp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4319202905
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4319202905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členiek senátu

JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobkyne: D. Y., nar.
XX.XX.XXXX, X., K. X/XXX, proti žalovanému: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava,
Bajkalská30,IČO:31335004,ourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostizmluvyaozaplatenie500Eur,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 8Csp/87/2019-85 zo dňa 3. decembra
2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.07.2019 domáhala, aby súd určil, že zmluva o
úvere číslo 30553584409 zo dňa 03.04.2014 je bezúročná, žiadala tiež, aby súd zaviazal žalovaného
vyplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a náhradu trov konania. Žalobu
odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovaným uzavrela zmluvu o spotrebiteľskú zmluvu o úvere dňa
03.04.2014, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver v o výške 1600 eur. Žalobkyňa úverovú zmluvu
nepripravovala, zmluva bola vopred naformulovaná žalovaným. Na poskytnutý spotrebiteľský úver

žalobkyňa zaplatila 1328,94 eur. Mala za to, že zmluva obsahuje značné množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok ( najmä v zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a
iné poplatky, absencia RPMN, bod. č. 58 uzavretie poistnej zmluvy) a žiadala, aby súd prihliadol na
okolnosť, že podmienky zmluvy predformuloval žalovaný a žalobkyňa ako spotrebiteľ bola vo finančnej
tiesni, žalovaný ju uviedol do omylu, použil nekalé praktiky. Poukázala na to, že žalovaný postupoval bez
odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedených dôvodov žiadala určiť, že zmluva je
bezúročná a bezpoplatková a žiadala, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 500 eur.

2. K podanej žalobe zaslal žalovaný dňa 19.08.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí so
žalobou a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Dôvodil tým, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere č. 3055358409 zo dňa 06.03.2014 poskytol žalovaný žalobcovi úver v celovej výške 1600 eur.
Žalobkyňa sa zaviazala splácať úver v rátane úrokov vo výške 13,90% p.a., ktorých výška bola fixná
počas celej doby splácania úveru, pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 28,89 eur splatnými k

15. dňa v mesiaci. Dňa 31.05.2018 bolo v Obchodnom vestníku č. OV 2018/104 zverejnené uznesenia
OS NR, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka: žalobkyne. Dňa 24.06.2019 bol v Obchodnom
vestníku uverejnený oznam o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu. Na základe uvedeného mal za to, že je zrejmé, že pohľadávka žalovaného zo zmluvy oúvere voči žalobkyni uplatnená prihláškou v konkurze vedenom OS NR pod sp.zn. 27OdK/121/2018
je voči žalobkyni zo strany žalovaného ďalej nevymáhateľná. Mal za to, nie je možné pripustiť, že by
nejakým konaním žalovaného hrozilo, že žalobkyni bude spôsobená ujma, prípadne, že by jej nejaká

ujma už bola spôsobená. Sama žalobkyňa uviedla, že jej bola požičaná suma 1600 eur, zatiaľ čo uhradila
iba 1328,94 eur. S ohľadom na uvedené mal za nelogické, aby žalobkyňa nemusela ani splatiť dlh,
ktorý je nevymáhateľný a navyše, aby od žalovaného požadovala finančné zadosťučinenie vo výške
500 eur. Čo sa týka namietaných neprijateľných zmluvných podmienok uviedol, že zmluva obsahuje
všetky náležitosti v zmysle platných právnych predpisov a argumentáciu žalobkyne preto považuje za

nepreukázanúaúčelovú.Záverompoukázalnato,žežalobkyňamalamožnosťsizmluvuriadneprečítať,
boli jej známe podmienky splácania poskytnutého úveru.

3. Žalobkyňa sa vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 23.09.2019 v ktorom uviedla, že na Okresnom
súde Nitra prebiehal konkurz, kde žalobkyňa prešla oddĺžnením. Žalobkyňa si do konkurzu dala všetky
pohľadávky okrem Prvej stavebnej sporiteľni. Opätovne uviedla, že zmluva musí podľa zákona č.

129/2010 Z.z. obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, poradie
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým neplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pokiaľ v zmluve absentuje rozlíšenie splátok,
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Pripojila súdne rozhodnutia v obdobných
veciach. Zmluvu mala posúdenú Ministerstvom spravodlivosti SR ako bezúročnú a bezpoplatkov. Na

žalobe trvala.

4. Žalovaný na podanie žalobkyne reagoval vyjadrením doručeným súdu dňa 08.10.2019 v ktorom
opätovne vyslovil, že zmluva o úvere obsahuje všetky stanovené náležitosti predovšetkým zákona
č. 129/2010 Z.z. Poukázal na uznesenie NS SR 3Cdo/146/2018, kde najvyšší súd konštatoval, že

eurokonformným výkladom ust. § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., že účelom tohto ustanovenia
nebolo, aby ma spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy o úvere k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu,
aká časť bude v konkrétnej splátke pripadať na istinu, úroky a iné poplatky. Poukázal na rozsudok
Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti H. G.. Žalovaný si
súhrnnou prihláškou pohľadávky uplatnil pohľadávku v celkovej výške 1425,64 eur voči žalobkyni v

konkurze 27OdK/121/2018 dňa 29.06.2018, o čom predložil potvrdenie. Mal za to, že žalobkyňa účelovo
kombinuje a vytvára nezmyselné tvrdenia, ktoré nezohľadňujú zmluvou dojednané podmienky.

5. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 02.12.2019 uviedla, že ako spotrebiteľ má záujem na určení
neplatnosti zmluvy, právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami, právo na ochranu svojich práv.

Mala za to, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a
neobsahuje RPMN a preto žiada, aby ju súd určil ako bezúročnú a bez poplatkov a žiadala finančné
zadosťučinenie vo výške 500 eur.

6. Na pojednávaní dňa 3.12.2019 Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie napadnutým (zhora v

záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom podanú žalobu žalobkyne (v plnom rozsahu) zamietol
a súčasne o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%, keď o výške trov konania rozhodne súd (prvej inštancie)
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Skutkový stav sporu súd prvej inštancie zistil nasledovne:
Žalobkyňa ako dlžník uzatvorila so žalovaným ako veriteľom dňa 04.03.2014 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. 3055385409, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver v sume 1600
eur. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 13,90 %, RPMN vo výške 14,77%, priemerná RPMN
vo výške 17,49%. Celková čiastka, ktorú bola žalobkyňa povinná zaplatiť predstavovala sumu 2460,63

eura. Žalobkyňa podľa zmluvy bola povinná spotrebiteľský úver splácať v mesačných splátkach, s
výškou splátky 28,89 eur vždy k 15. dňu v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 15.03.2021. V
konaní bolo nesporné, že žalobkyni boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1600 eur,
a žalobkyňa uhradila sumu 1328,94 eur.

8. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na vyjadrenia strán sporu, zistený skutkový stav
a citované ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§ 1 ods. 2, § 7 ods. 1,
§ 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. a/ a b/, § 11 ods. 2), citované ustanovenia Občianskeho zákonníka
(OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 52 ods. 1 až 4, § 51 ods. 1, 2, 3, 6, § 54 ods. 1, § 39) a citovanéustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zákon č. 160/2015 Z.z. - § 137, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1), odôvodnil nasledovne:
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako

veriteľom bola dňa 04.03.2014 uzavretá zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 3055385409 v zmysle ust.
§ 1 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na predmetný právny vzťah sa vzťahujú predpisy
Občianskehozákonníkaospotrebiteľochazákonospotrebiteľskýchúverochzdôvodu,žeideodočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky.
Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch, súd

pristúpilkuskúmaniupredmetnejzmluvyzpohľadudodržaniapodstatnýchnáležitostízmluvyuvedených
v § 9 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 04.03.2014 a zistil, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti. V zmluve v článku II. základné
úverové podmienky je uvedená výška spotrebiteľského úveru 1600 eur, výška úrokovej sadzby 13,90%,
výška mesačnej anuitnej splátky 28,89 eur, splatná vždy k 15. dňu v mesiaci, počet splátok 84, RPMN
14,77%, priemerná RPMN 17,49%, termín konečnej splatnosti úveru 15.03.2021, výška celkových

nákladov 2460,63 eur. Súd konštatuje, že zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. Zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky. Zmluva obsahuje výšku RPMN vo výške
14,77% . Obsahuje aj jasne určený - konkrétny jeden časový údaj o termíne konečnej splatnosti úveru
- 15.03.2021. Žalobkyňa namietala, že zmluva neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Najvyšší súd SR ako najvyššia súdna autorita v uznesení pod sp.zn. 3Cdo/146/2018,
konštatoval, že eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné
vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok t.j. určenie aká časť každej splátky sa použije na

splátkuistinyaakájejčasťsplácabežnéúrokyapoplatky.UvedenýzávervychádzazrozsudkuSúdneho
dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti H. G.. Súd poukazuje na to, že
uvedené sa stalo konštantou judikatúrou a žalobkyňou predkladané súdne rozhodnutia sú právnym
názorom NS SR prekonané. Hoci zmluva má formulárový charakter, žalobkyňa sa s jej obsahom
mohla riadne oboznámiť a podľa č.l. XI. Záverečné ustanovenia bod. 11.6 zmluvy svojím podpisom

zmluvy vyhlásila, že zmluvu si riadne prečítala, v plnom rozsahu porozumela jej obsahu, ktorý je pre
ňu dostatočne zrozumiteľný a určitý, že táto vyjadruje jej slobodnú a vážnu vôľu prostú akýchkoľvek
omylov, a že táto nebola uzatvorená v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Hoci žalobkyňa
tvrdila, že ju žalovaný uviedol do omylu a že zmluvu uzatvárala v tiesni, súdu nenavrhla vykonať žiadne
dokazovanie ani nepredložila žiadnej dôkaz na preukázanie týchto tvrdení. Naopak súd mal za to, že

išlo o účelové a tendenčné tvrdenia zo strany žalovanej, aby sa vyhla povinnosti plniť svoju zmluvnú
povinnosť uhradiť úver riadne a včas. Ako žalovaný súdu preukázal listinným dôkazom - súhrnná
prihláška k sp.zn. 27OdK/121/20178 ( č.l.57-59) voči žalobkyni si uplatnil pohľadávku v predmetom
konkurze. Bolo nesporné, že konkurz na žalobkyňu bol rozhodnutím Okresného súdu Nitra zrušený a
preto je pohľadávka žalovaného voči žalobkyni nevymáhateľná. Nakoľko podľa názoru súdu Zmluva o

spotrebiteľskom úvere č. 3055358409 zo dňa 04.03.2014 obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ako a aj Občianskeho zákonníka, zamietol žalobu o určenie jej
bezúročnosti a bez poplatkovosti nakoľko bola zjavne nedôvodná.

9.Súdzamietolžalobuajvčasti,vktorejsažalobkyňadomáhalazaplateniafinančnéhozadosťučineniav

sume 500 eur. Súd nemal preukázané , že by žalovaný pri uzatvorení zmluvy so žalobkyňou porušil svoje
zákonom stanovené povinnosti ( tak ako to bolo podrobne odôvodnené vyššie), žalujúca strana navyše
ničím neodôvodnila , prečo by mal súd na uvedený prípad aplikovať § 3 zákona číslo 250/2007 Z.z., súd
preto nevidel žiaden dôvod na priznanie finančného zadosťučinenia žalujúcej strane. Súd žiadne nekalé
obchodné praktiky na strane žalovaného nezistil. Záverom súd konštatuje, že je pravdou, že zákon

v spotrebiteľských zmluvách chráni slabšiu stranu, teda spotrebiteľa, avšak ani ochrana spotrebiteľa
nemôže byť bezbrehá. Zákon a ani súd nemôže chrániť spotrebiteľa, ktorý si riadne a včas neplní svoje
povinnosti a za riadne neplnenie si svojich povinností je následne sankcionovaný.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP

tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu
100%. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku
v súlade s § 262 ods. 2 CSP.11. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadla len žalobkyňa, domáhajúca sa jeho
zrušenia s poukazom na to, že tento rozsudok nespĺňa kvalitatívne ústavné požiadavky na súdnu
ochranu. Uznesením (?) bolo porušené právo na spravodlivý proces, uvedené rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, nakoľko súd sa
nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil, keď intepretácia súdu je v rozpore
s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Okresný súd na základe
vykonanéhodokazovaniaskutkovýmiaprávnymizisteniamidošielkextrémnemunesúladuahodnotenie
dôkazov nemá racionálny základ, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a z hľadiska hospodárnosti konania takýto postup súdu je svojvoľný a neakceptovateľný, keď
ním došlo k ohrozeniu práv a právom chránených jej záujmom, pričom súd uprednostnil nároky žalobcu
(?) nehľadiac na zásady spravodlivosti. V rozhodovaní súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a súd sa nevysporiadal s každou námietkou, riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie,
pričom ide o arbitrárne rozhodnutie a ona má právo na spravodlivý súdny proces. Prvostupňový súd
posúdil zmluvu, že je v poriadku, ona však má za to, že zmluva obsahuje nesprávne údaje a to

ročnú RPMN a celkové náklady koľko v skutočnosti musí spotrebiteľ zaplatiť za poskytnutý úver. Na
zmluve je ročná RPMN 13,90% ale v skutočnosti je 13,52%, celkové náklady sú na zmluve 2 460,63
eur a v skutočnosti 2 426,76 eur. Na zmluve musia byť presne údaje podľa skutočnosti, tieto údaje
sú vypočítané na internetovej stránke výpočet RPMN ekonomika.sme.sk podľa § 9 ods. 4 zákona č.
129/2010, zmluva musí obsahovať presné údaje, ak neobsahujú úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Úver žalovaného do konkurzu nedávala, tak preto aj žalovaného žalovala, nakoľko nevedela,
nikto jej neoznámil, že sa prihlásili do konkurzu. Ani súd keď ju mal oddĺžiť jej nedal vedieť, z ktorých
pohľadávok veriteľa ju oddĺžil. Na trovy konania poukazuje na osobitný zreteľ.

12.Žalovanývovyjadreníkpodanémuodvolaniužiadalnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť,

keď poukázal na to, že z celého textu žaloby a vyjadrení žalobkyne je zrejmé, že účelovo kombinuje
a vytvára nezmyselné tvrdenia, ktoré nezohľadňujú zmluvou o úvere dojednané podmienky. Odvolanie
ako celok nekorešponduje so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, nakoľko mnohé tvrdenia
žalobkyne sa zakladajú na nepreukázaných dohadoch a indíciách a celkom zjavne opisujú úplne odlišný
prípad, ktorý nie je možné ani podporne aplikovať na prejednávanú vec. Prvoinštančný súd sa v

dostatočnom rozsahu vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami sporových strán v
súlade s princípom právnej istoty.

13. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného vyjadrila s ním nesúhlas, keď poukázala na to, že
prvostupňový súd sa vôbec nezaoberal zmluvou o úvere, ale tým, že prešla konkurzom a je oddĺžená,

čo na veci nič nemení. Ďalej zopakovala svoje dôvody z odvolania.

14. Žalovaný sa vyjadroval k vyjadreniu žalobkyne k jeho vyjadreniu k odvolaniu, v ktorom zotrval na
svojich vyjadreniach v spore a poukázal na to, že predpokladom podanej žaloby je v zmysle ustanovenia
§ 137 písm. c/ CSP naliehavý právny záujem, avšak žaloba žalobkyne bola podaná po ukončení

konkurzného konania a po oddĺžení žalobkyne. Teda okrem uvedeného poukazuje na skutočnosť, že
v tomto prípade už nie je daný naliehavý právny záujem (žalobkyne na podanej žalobe), keď on bol v
konkurznom konaní so svojou prihlásenou pohľadávkou z predmetnej úverovej zmluvy neúspešný a
jeho pohľadávka voči žalobkyni nie je ďalej vymáhateľná.

15. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa opätovne vyjadrila žalobkyňa, ktoré vyjadrenie je obsahovo
totožné s jej odvolaním resp. s vyjadrením k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania

žalobkyne dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ustanovenia §
387 ods. 1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, keď súčasne o trovách odvolacieho
konania strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému,
ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania, nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal v
celom rozsahu.

17. V danej veci súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti zmluvy o úvere č. 3055358409 a priznania primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 500 Eur zamietol, nakoľko zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetkyzákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z ako aj Občianskeho zákonníka. Ďalej
konštatoval, že žalovaný súdu prvej inštancie preukázal listinným dôkazom - súhrnná prihláška k
sp. zn. 27OdK/1221/2018, že si voči žalobkyni uplatnil pohľadávku v predmetnom konkurze, ktorý

bol rozhodnutím Okresného súdu Nitra zrušený, a preto je pohľadávka žalovaného voči žalobkyni
nevymáhateľná. Žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala priznania primeraného finančného
zadosťučinenia zamietol z dôvodu, že nemal preukázané, že by žalovaný pri uzatvorení zmluvy
so žalobkyňou porušil svoje zákonom stanovené povinnosti, navyše žalobkyňa ničím neodôvodnila
aplikáciu § 3 zákona č. 250/2007 Z. z.

18. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že rozhodnutím súdu prvej inštancie bolo porušené jej právo na
spravodlivý proces, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne
zistený stav veci, nakoľko sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky
neodôvodnil, pričom interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie
je nijako odôvodnený. Podľa názoru žalobkyne sporná zmluva neobsahuje správnu RPMN, ani celkové

náklady, koľko musí spotrebiteľ zaplatiť za poskytnutý úver. Uviedla, že RPMN uvedená v zmluve 13,90
% má byť v skutočnosti 13,52 % a celkové náklady nie sú 2 460,63 Eur, tak ako je uvedené v zmluve, ale
len 2 426,76 Eur, pričom tieto údaje vypočítala na stránke ekonomika.sme.sk. V súvislosti s vyhláseným
konkurzomuviedla,žeonažalovanéhoakoveriteľavkonkurzeneuvádzala,nevedela,žesadokonkurzu
prihlásil a po oddĺžení nevedela z ktorých pohľadávok ju súd oddĺžil.

19. Vzhľadom na právne relevantné námietky žalobkyne je potrebné vysporiadať sa s otázkou, či zmluva
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalobcom obsahovala náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o
spotrebiteľských úveroch.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa
odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to
bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

21. Vzhľadom na odvolacie námietky žalobkyne, odvolací súd vec prejednal a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

22. Je tomu tak preto, lebo odvolací súd má zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 3055358409

preukázané, že tá obsahuje v bode II. základné úverové podmienky výšku spotrebiteľského úveru 1
600 Eur, výšku úrokovej sadzby 13,90 % p.a., výšku pravidelnej mesačnej splátky 28,89 Eur, splatnosť
mesačnej splátky 15. deň mesiaca, počet splátok 84, celková výška nákladov dlžníka spojených s
úverom 2 460,63 Eur, výška RPMN 14,77 % p.a. Podľa bodu VIII. poplatky a náklady sa dlžník zaviazal
uhradiť veriteľovi poplatky a náklady súvisiace s úverom podľa platného Sadzobníka poplatkov pre

fyzické osoby pre spotrebiteľský úvery na vybavenie domácnosti, ktorý je prílohou zmluvy. Podľa bodu
8.1 je jedným z týchto poplatkov poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom
čerpaní peňažných prostriedkov úveru, takže celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov
úveru bude znížená o sumu tohto poplatku. Podľa sadzobníka poplatkov, ktorý tvoril prílohu predmetnej
zmluvy, bol poplatok za spracovanie spotrebiteľského úveru na vybavenie domácnosti vrátane zmluvnej

dokumentácie 2 % z výšky poskytnutého úveru, minimálne 35 Eur. Z amortizačnej tabuľky pre
spotrebiteľský úver na vybavenie domácnosti, ktorá tiež bola prílohou spornej zmluvy, vyplýva, že
celková čiastka, ktorú mala žalobkyňa uhradiť je 2 460,63 Eur a pozostáva z istiny poskytnutého úveru
1 600 Eur, z úrokov vo výške 825,62 a poplatku vo výške 35 Eur.

23.Vtejtosúvislostiodvolacísúddávadopozornostižalobkyni,žepodľa§2písm.g)zákonač.129/2010
Z. z., celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa

tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie
za ponúkaných podmienok.24. Žalobkyňa namietala, že celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú vo výške 2 426,76
Eur, pričom neuviedla žiadne dôvody. Odvolací súd sa domnieva, že žalobkyňa uskutočnila výpočet
spôsobom 84 (počet mesačných splátok) x 28,89 Eur (výška mesačnej splátky) = 2 426,76 Eur.

25. Avšak odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje správne uvedenú
výškucelkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchsposkytnutýmúverom,pretožedocelkovýchnákladov
je potrebné započítať aj poplatok za spracovanie spotrebiteľského úveru vo výške 35 Eur, nie len istinu
a úroky.

26. Nesprávne uvedenú výšku RPMN žalobkyňa odôvodňuje skutočnosťou, že podľa výpočtu na stránke
ekonomika.sme.sk mala byť správne uvedená vo výške 13,52 %. K tomu je však potrebné uviesť,
že kalkulačka na výpočet RPMN na stránke ekonomika.sme.sk je len informatívneho charakteru, a
v žiadnom prípade ňou nie je možné garantovať správnosť výpočtov, nakoľko doposiaľ nebola na
trh uvedená verejnosti dostupná kalkulačka RPMN garantujúca správnosť výsledkov, pretože výpočet

RPMN je mimoriadne matematicky náročná operácia. Ďalej odvolací súd dodáva, že odchýlka pri
výpočte žalobkyňou mohla byť spôsobená aj tým, že žalobkyňa pri výpočte RPMN zrejme nezohľadnila
vyššie uvedený spracovateľský poplatok vo výške 35 Eur, ktorý je samozrejme pri výpočte potrebné
zohľadňovať.

27. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. je možné spotrebiteľský úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve uvedená nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa.
RPMN uvedená v neprospech spotrebiteľa znamená, že RPMN by musela byť v zmluve uvedená
nižšie ako by bola v skutočnosti, čo by v spotrebiteľovi mohlo vyvolať mylnú predstavu o výhodnosti
poskytovaného úveru, nakoľko práve táto hodnota má pomáhať spotrebiteľom pri orientácii na trhu s

výberom navýhodnejšieho úveru. V danej veci však bola podľa žalobkyne v zmluve uvedená vyššia
RPMN ako mala byť v skutočnosti, čo však znamená, že RPMN uvedené v zmluve, by nemohlo byť
uvedené v neprospech spotrebiteľa, nakoľko by spotrebiteľa nezavádzalo k predstave o jeho výhodnosti
oprotiinýmúverom,pretoževskutočnostibyišloešteovýhodnejšíúver.Vzhľadomnauvedené,odvolací
súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala aj dojednanie RPMN, ktoré nebolo

uvedené nesprávne v neprospech spotrebiteľa a preto nie je možné považovať poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov.

28. V súvislosti s návrhom žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., podľa ktorého spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Odvolací súd uvádza, že citované ustanovenie má plniť jednak
funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť dodávateľov od
protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok na vyvolanie aktivity

spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch, kedy dodávatelia ich
práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného
práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie
zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením
porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech
spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za
škodu,zbezdôvodnéhoobohatenia,alebovovýrokurozsudkuurčíneprijateľnosťkonkrétnevymedzenej
zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo
spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri
uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu
škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo
odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového

prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.
Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri
určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia.Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu,
stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.
29. V danej veci nebol súdom judikovaný v prospech spotrebiteľa žiadny nárok z porušenia práva alebo

povinnosti, t. j. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku určenie
neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve, preto
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, keď návrh žalobkyne na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol, keď nebol splnený jediný predpoklad pre
priznanie tohto nároku.

30. V súvislosti s konkurzným konaním vedeným vo veci úpadcu, ktorým bola žalobkyňa odvolací
súd uvádza, že konkurz (ktorý bol zrušený) nesúvisí s otázkou posudzovanou v tomto konaní, t. j. s
otázkou, či je poskytnutý spotrebiteľský úveru bezúročný a bez poplatkov, a preto sa odvolací súd touto
skutočnosťou nezaoberal, keď odvolací súd nemusí dať v zmysle ustálenej judikatúry odpovede na
všetky položené otázky, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali
sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava

v odvolacom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. 11. 2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).
31. Zo všetkých zhora označených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).