Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/53/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200334
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4318200334.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci navrhovateľky: E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D.XX,XXXXXQ.,zastúpenejJUDr.DanicouSitárovou,advokátkousosídlomNámestiehrdinov13,934
01 Levice, a muža, ktorého otcovstvo má byť určené: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. C. XXX, XXX
XX H. C., (ďalej ako „otec dieťaťa"), o určenie otcovstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej R. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Levice, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 6Pc/5/2018-75 zo dňa
17.06.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, o zročnom výživnom a v
súvisiacich výrokoch o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 6Pc/5/2018-75 zo dňa
17.06.2019 určil, že Q. C., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého dieťaťa. O rodičovských právach a
povinnostiach súd rozhodol tak, že maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja
rodičiasúoprávnenímaloletédieťazastupovaťaspravovaťjehomajetok.Otcovidieťaťauložilpovinnosť
prispievať na výživu maloletej R. sumou 60 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám

matky počnúc dňom 12.11.2015. Zaostalé výživné za obdobie od 12.11.2015 do 17.06.2019 v sume
2.460 eur uložil otcovi dieťaťa uhrádzať k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50
eur popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách konania súd prvej inštancie
rozhodol tak, že otcovi dieťaťa uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 81,36 eura do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a súčasne žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 36 ods. 1, § 62

ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 94 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 110 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) a § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

2. V odôvodení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným

dňa 24.01.2018 domáhala určenia otcovstva k maloletému dieťaťu, zverenia maloletého dieťaťa do jej
osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca. S otcom maloletého dieťaťa žila v spoločnej
domácnosti vyše roka. Spolužitie pre nezhody prerušili začiatkom marca 2015, vtedy zistila, že je
tehotná. Po pôrode ho označila za otca dieťaťa, ale doposiaľ nebola predvolaná na súd vo veci určenia
otcovstva. Keď sa bola na súde informovať na dôvody, bolo jej vysvetlené, že návrh na určenie otcovstva
musí podať sama. Otec dieťaťa otcovstvo dobrovoľne neuznal a zdráha sa plniť rodičovské povinnosti.

Otec dieťaťa potvrdil spolužitie s navrhovateľkou. Tvrdil, že sa rozišli koncom februára 2015 a asi mesiac
po rozchode sa dozvedel o jej tehotenstve. Priznal, že touto informáciou nebol nadšený, vo vzťahuboli neverní obaja. Navrhovateľka sa odmlčala až do podania návrhu. S návrhom nesúhlasil a navrhol
nariadiť testy DNA.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že otcovstvo Q.a C.a,
nar. XX.XX.XXXX, k maloletej R. možno považovať za prakticky dokázané s pravdepodobnosťou
99,999999475 %. Skutkový stav súd ustálil nasledovne: Navrhovateľka bola od 01.06.2016 do
30.11.2018 poberateľkou rodičovského príspevku v sume 214,70 eura, približne pol roka je zamestnaná
v spoločnosti Demiclén Levice, kde dosahuje čistý mesačný príjem približne 740 eur. Maloletá R.

navštevuje MŠ v Q., kde matka uhrádza stravu a školné v sume 20 eur mesačne. Býva v RD u svojich
rodičov, ktorým prispieva na domácnosť a dcére platí poistku. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec
dieťaťa so zverením maloletej R. do starostlivosti matky súhlasil. Má vyživovaciu povinnosť k mal. I.
C.ovi, nar. XX.XX.XXXX, na ktorého má súdom určené výživné vo výške 80 eur mesačne. Býva v
spoločnej domácnosti s partnerkou H. K., v byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Bol zamestnaný v
ZaVS a.s. Levice a dosahoval čistý priemerný mesačný príjem 581,33 eura, v spoločnosti dal výpoveď.

Po absolvovaní skúšok na pozíciu elektrikár si bude môcť otvoriť vlastnú živnosť. Predložil k nahliadnutiu
originál rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní dávok v nezamestnanosti v sume 24,5425 eura
denne od 01.11.2018 na obdobie 6 mesiacov. Súhlasil s výživným v sume 60 eur. So spätným priznaním
výživného od narodenia dieťaťa absolútne nesúhlasil.

4. Súd prvej inštancie na základe návrhu matky zveril maloletú Ninu do jej osobnej starostlivosti.
Výživné v sume 60 eur súd považoval za primerané k veku a potrebám dieťaťa berúc do úvahy príjem
otca prihliadajúc na jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť a ktorý napokon s takouto výškou výživného
súhlasil. Súd výživné priznal od narodenia dieťaťa majúc za to, že dieťaťu od tohto dňa výživné patrí
a vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou rodiča bez ohľadu na to, či druhý rodič návrh na

súd podá. Matka síce návrh na určenie otcovstva podala neskôr, ale vzťahy medzi rodičmi v tomto
smere neboli jednoznačné. Ani otec jednoznačne po narodení dieťaťa otcovstvo nezapieral, mohol
prispievať minimálnou zákonom stanovenou výškou. Zaostalé výživné v sume 2.460 eur umožnil súd
otcovi uhrádzať v primeraných mesačných splátkach popri bežnom výživnom.

5. O trovách štátu rozhodol súd podľa § 57 CMP. Vzhľadom na skutočnosť, že znalkyni súd priznal
znalečné v sume 431,36 eura a suma 350 eur jej bola vyplatená z preddavku zloženého otcom dieťaťa,
súd mu uložil, ako neúspešnému účastníkovi v časti určenia otcovstva, povinnosť nahradiť štátu zvyšnú
časť znalečného v sume 81,36 eura, ktoré znalkyni boli vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu. O
trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

6. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení výživného, vo výroku o zročnom/ zameškanom výživnom a
súvisiacichvýrokochotrováchkonaniapodalvzákonnejlehoteodvolanieotecdieťaťa,ktorýnesúhlasils
priznanímzročnéhovýživnéhomatkeodčasunarodeniamaloletéhodieťaťa.Malzato,ženavrhovateľka
konala z vypočítavosti a s úmyslom obohatiť sa, keď podala návrh na určenie otcovstva po niekoľkých

rokoch. Súhlasil so zročným výživným len od času uznania jeho otcovstva znaleckým dokazovaním.

7. K odvolaniu otca dieťaťa doručil súdu vyjadrenie kolízny opatrovník navrhujúc rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Pridŕžal sa svojho vyjadrenia na pojednávaní dňa 17.06.2019.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s podaným odvolaním sa v celom rozsahu
nestotožňuje. Rozsudok v napadnutej časti navrhla ako vecne správny potvrdiť. Otec mohol predísť
súdnemu konaniu uznaním otcovstva pred matrikou. Od narodenia dieťaťa sa žiadnym spôsobom
nepodieľal na nákladoch spojených so zabezpečením potrieb maloletého dieťaťa. Matka mohla podať
voči otcovi aj návrh na určenie príspevku na jej výživu a úhradu nákladov podľa § 24 Zákona o rodine.

Nakoniec takýto návrh nepodala, verila, že otec časom svoj postoj k určeniu otcovstva prehodnotí a sám
otcovstvo dobrovoľne uzná.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci neviazaný rozsahom

a dôvodmi odvolania (§ 65, § 66 CMP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
určení výživného, o zročnom výživnom a v súvisiacich výrokoch o trovách konania je potrebné zrušiť
(§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§
391 ods. 1 CSP).10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

14. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetné konanie začalo na základe podaného návrhu navrhovateľky,
ktorá sa domáhala určenia otcovstva Q.a C.a, nar. XX.XX.XXXX, k maloletej R. a súčasne úpravy
rodičovských práv a povinností, t.j. zverenia maloletej R. do jej osobnej starostlivosti a určenia
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci
samej rozhodol tak, že určil otcovstvo Q.a C.a, nar. XX.XX.XXXX, k maloletej Nine, tú zveril do osobnej

starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok, otcovi dieťaťa uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej R. sumou 60 eur mesačne vždy
do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 12.11.2015 a zaostalé výživné za obdobie od
12.11.2015 do 17.06.2019 v sume 2.460 eur uložil otcovi dieťaťa uhrádzať k rukám matky v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 50 eur popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozsudku. O

trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že otcovi dieťaťa uložil povinnosť nahradiť trovy štátu
vo výške 81,36 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne žiadnemu z účastníkov nepriznal
nárok náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. Hoci otec
v podanom odvolaní doslovne uviedol, že napáda len výrok o zročnom výživnom, z obsahu podaného
odvolania vyplýva, že otec namietal priznanie zročného výživného spätne od narodenia maloletého

dieťaťa, ktoré súd vyslovil vo výroku o určení výživného, preto odvolací súd považoval podané odvolanie
otca za odvolanie smerujúce aj proti výroku o určení výživného (výrok IV.), aj proti výroku o zročnom
výživnom (výrok V.). S uvedenými výrokmi rozhodnutia súvisia aj nasledujúce výroky o trovách konania
(výrok VI. a VII.). Ostatné výroky rozsudku (výrok I., II., III.) z dôvodu absencie odvolania nadobudli
právoplatnosť. Z dôvodu, že výrok o určení otcovstva k maloletej R. je v čase rozhodovania odvolacieho

súdu právoplatným, odvolací súd v tomto rozhodnutí označuje Q.a C.a, nar. XX.XX.XXXX, pôvodne
muža, ktorého otcovstvo malo byť určené, ako otca dieťaťa.

18. Ust. § 77 ods. 1 vety tretej Zákona o rodine citované v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie
zdôrazňuje výnimočnosť priznania výživného pre maloleté dieťa spätne pred začatím konania a

zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu tejto možnosti. Zmyslom tejto úpravy je, aby si
oprávnené osoby uplatňovali svoje zákonné nároky včas a nepoužívali ich účelovo. Okrem toho výživné
ako priebežná úhrada osobných potrieb vznikajúcich priebežne má svoje opodstatnenie v aktuálnom
čase, kedy úhrada potrieb vzniká a nie za minulé obdobie. Takáto sprísňujúca úprava od oprávnenejosoby vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t. j. aby návrh na určenie výživného
bol podaný bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Len pokiaľ z určitých dôvodov,
ktoré možno posúdiť ako výnimočné (s ich existenciou sa súd musí vysporiadať v odôvodnení rozsudku),

kde účastníci žiadajú o určenie výživného s určitým časovým odstupom, môže súd výživné priznať aj
spätne. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa posudzujú podľa konkrétnych okolností prípadu, pričom
výnimočným dôvodom nie je napr. neznalosť možností uplatňovať si výživné, či zavádzanie povinnej
osoby prísľubom o plnení výživného. Základným princípom pre uplatnenie si nároku na výživné je
podať návrh včas. Len pokiaľ existujú relevantné dôvody, ktoré je možné považovať za dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré návrh na výživné nebolo možné podať skôr, len v takomto prípade súd
môže prihliadnuť aj na neskôr podaný návrh na určenie výživného, v ktorom sa žiada výživné spätne.
Takýmto relevantným dôvodom je napríklad zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas
uplatniť si nárok, ako aj napr. konanie povinnej osoby, ktoré by malo znaky trestného činu spočívajúceho
v bránení uplatnenia nároku na výživné oprávnenou osobou a pod.

19. Priamo v normatívnom texte zákona v § 77 ods. 1 Zákona o rodine je teda zapracovaná podmienka
existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre možnosť spätného priznania výživného na maloleté
dieťa. Zákonodarca túto podmienku zaviedol v snahe zamedzenia špekulácií a zneužívania možnosti
priznávať výživné pre maloleté dieťa. Oprávnený rodič uplatňujúci výživné pre maloleté dieťa je preto
povinný preukázať dôvody, ktoré mu bránili uplatniť zákonný nárok na určenie výživného pre maloleté

dieťa skôr, v tomto prípade preukázať dôvody, ktoré bránili navrhovateľke podať návrh na určenie
otcovstva k maloletému dieťaťu. Navrhovateľkou uvedené dôvody, pre ktoré nepodala návrh na určenie
otcovstva, s ktorým je zo zákona spojené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
dieťaťu súd riadne nepreskúmal, ani sa s nimi dostatočným spôsobom v odôvodnené svojho rozhodnutia
nevysporiadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť rodiča uplatňovať výživné pre maloleté dieťa

vyplýva z ust. § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a
povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj
maloletého dieťaťa.

20. V súvislosti s obsahom podaného odvolania otca maloletého dieťaťa a ním namietanej skutočnosti,

že súd priznal výživné na maloleté dieťa spätne od narodenia dieťaťa, t.j. od 12.11.2015, odvolací
súd uvádza, že pri určovaní výživného je podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine nutné prihliadať na to,
že možnosť priznania výživného spätne za obdobie troch rokov odo dňa začatia súdneho konania,
je obmedzená podmienkou preukázania dôvodov, prečo rodič podávajúci návrh na určenie výživného
tento nepodal hneď po tom, ako mu na to, resp. maloletému dieťaťu vznikol zo zákona nárok, t.j.

treba skúmať, či išlo o objektívne alebo subjektívne dôvody nepodania návrhu, a tieto následne v
rozhodnutí náležite vyhodnotiť. V prejednávanom prípade sa matka návrhom podaným na Okresný súd
Levice dňa 24.01.2018 domáhala vydania rozhodnutia, v ktorom konajúci súd okrem určenia otcovstva
zverí maloletú Ninu do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť platiť výživné v sume 100 eur
mesačne na maloleté dieťa počnúc 12.11.2015, t.j. dňom narodenia dieťaťa. Uvedené znamená, že pri

rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca sa súd prvej inštancie pri zohľadnení § 77 ods. 1 Zákona o
rodinebolpovinnýzaoberaťtým,činastranematkyexistovalidôvodyhodnéosobitnéhozreteľabrániace
jej podať návrh na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností, vrátane vyživovacej
povinnosti hneď po tom, ako na výživné vznikol maloletému dieťaťu zo zákona nárok. Zaoberanie sa
zákonnými predpokladmi možného priznania výživného za obdobie pred podaním návrhu je zákonnou

povinnosťou súdu, ktorú súd prvej inštancie v predmetnom konaní opomenul. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia v časti priznania výživného od času narodenia dieťaťa nie je zrejmé, či sa súd zaoberal
tým, v čom spočívali dôvody navrhovateľky, že sa na súd s návrhom na určenie otcovstva a úpravy
rodičovských práva a povinností neobrátila skôr, či sa jednalo o objektívne alebo subjektívne príčiny
nekonania navrhovateľky, a nakoľko závažnými i opodstatnenými boli navrhovateľkine dôvody, pre

ktoré sa na súd obrátila až takmer po vyše dvoch rokoch od narodenia dieťaťa. Súd prvej inštancie
tak nedostatočne posúdil, či domáhanie sa výživného spätne zo strany navrhovateľky nie je len
špekulatívnym konaním získať od otca dieťaťa finančné prostriedky legálnym spôsobom, alebo určitou
formou odplaty, že sa o maloleté dieťa do podania návrhu na súde nezaujímal. Pri neskúmaní týchto
dôvodov, pri súčasnej absencii ich vyhodnotenia v písomnom vyhotovení rozhodnutia, je rozhodnutie

súdutýkajúcesavyživovacejpovinnostiotcaurčenejod12.11.2015nepreskúmateľné.Súdvrozhodnutí,
v ktorom rozhoduje o výživnom na maloleté dieťa, musí dať odpoveď na všetky relevantné otázky
nastolené účastníkmi konania, ktoré majú podľa jeho názoru pre vec podstatný význam, a ktoré prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.21. Súd prvej inštancie pochybil i v tom, že pokiaľ výrokom rozhodnutia priznal otcovi dieťaťa možnosť
zročné výživné uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach, tak v tomto výroku ho mal súd súčasne

upozorniť na splatnosť celého dlhu v prípade jeho omeškania čo s plnením. Platí totiž, že ak sa povinný
dostane do omeškania s plnením čo i len jednej splátky zročného výživného, týmto okamihom sa zo
zákona stáva splatným celý dlh, na čo súd upozorňuje priamo vo výroku svojho rozhodnutia.

22. Vo vzťahu k samotnému určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa odvolací

súd dodáva, že otec v podanom odvolaní výšku výživného nenamietal, práve naopak v konaní pred
súdom prvej inštancie súhlasil s výškou výživného v sume 60 eur mesačne. V tejto časti konania
súd vykonal náležité dokazovanie za účelom preskúmania pomerov rodičov maloletého dieťaťa, ich
mesačných príjmov a výdavkov, ako i odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. Takto vykonaným
dokazovaním súd zistil nielen skutkový stav veci, ale aj skutočný stav veci a vec správne právne posúdil
v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o rodine. Problémovým aspektom súdneho rozhodnutia

bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu v časti posúdenia a vysporiadania sa s dôvodmi hodnými
osobitného zreteľa, ktorých existenciu pre priznanie výživného spätne vyžaduje zákon.

23. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, vo
výroku o zročnom výživnom a v súvisiacich výrokoch o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou
súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie
vo veci s prihliadnutím na príslušnú hmotnoprávnu úpravu (§ 77 ods.1 Zákona o rodine), následne
vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, prijatý právny záver o vzhliadnutí,
resp. nevzhliadnutí dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie výživného spätne od narodenia

dieťaťa náležite odôvodniť a samostatnými výrokmi opätovne vo veci rozhodnúť o určení výživného
a zročného výživného tak, aby rozhodnutie zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 CSP, tzn. uviesť v ňom
stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil
pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal prípadné ďalšie účastníkmi navrhované dôkazy a uviesť úplný
záver o skutkovom a právnom posúdení veci, tzn. z akých právnych ustanovení vychádzal a prečo

pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav a to tak, aby logicky, vnútorne kompaktne a
neprotirečivo vysvetlil svoj postup a relevantné dôvody svojho rozhodnutia. V novom rozhodnutí súd
prvej inštancie rozhodne opätovne aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP). Súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

24. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že je na posúdení súdu prvej inštancie opodstatnenosť
priznania výživného na maloleté dieťa spätne, aj vzhľadom na hodnovernosť vyznenia dôvodov
hodných osobitného zreteľa uvedených navrhovateľkou. Odvolací súd v tomto rozhodnutí nekonštatoval
(ne)existenciu nároku na priznanie spätného výživného, prijatie takéhoto právneho záveru necháva
na súde prvej inštancie, pričom len okrajovo poukazuje aj na ďalšiu nasledujúcu neopomenuteľnú

okolnosť. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že v danej veci neexistujú relevantné skutočnosti,
pre ktoré navrhovateľka neuplatnila svoj návrh skôr, je potrebné sa zamyslieť i nad tým, či je spravodlivé
nečinnosť matky maloletého dieťaťa súvisiacu s nepodaním návrhu na určenie otcovstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vyhodnotiť v neprospech maloletého
dieťaťa, a či by takéto právne posúdenie veci nebolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).