Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/401/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225184
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115225184.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne A. V., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom X. M. XXXX/X, I., zastúpená splnomocneným zástupcom T. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, proti žalovanému ENCHANTÉ BUSINESS COMPANY s.r.o., Škultétyho 17, 080 01 Prešov, IČO:
46 203 303, právne zastúpeného JUDr. Petrom Gdovinom, Kalininova 675, Humenné, o zaplatenie 400
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6. 10. 2015 sa žalobkyňa po pripustení zmeny žaloby

uznesením zo dňa 7. 3. 2016 domáhala určenia, že zmluva o podnájme nebytových priestorov zo dňa
15. 10. 2012 uzatvorená medzi nájomcom ENCHANTÉ BUSINESS COMPANY s.r.o., Škultétyho 17,
080 01 Prešov, IČO: 46 203 303 s podnájomcom A. V. ohľadom užívania časti nebytových priestorov o
výmere 35 m2 pozostávajúci z jednej bunky zloženej z dvoch miestností č. XX s príslušenstvom na 4.
nadzemnompodlažívnehnuteľnosti súpisnéčísloXXXX/XXnaparceláchč.R.XXXX,XXXXkatastrálne
územie I. zapísané na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v I. na ulici Č. Q. je neplatná a uloženia povinnosti
zaplatiť žalobkyni sumu 400 eur, s 5,75 % ročným úrokom z omeškania z istiny 400 eur od 17.10.2012

do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným uzatvorila dňa 5.10.2012 nájomnú zmluvu o podnájme bytu č.
XX, ktorý sa nachádza v bytovom dome na ulici Č. Q. Č.. XXXX/XX Z. I.. Nájomná zmluva sa uzatvorila
na dobu dvanástich mesiacov a to od 15.10.2012. Dňa 15.10.2012 v deň začatia platnosti zmluvy byt
žalobkyni nebol fyzicky odovzdaný, preto dňa 17.10.2012 žalobkyňa písomne upovedomila žalovaného
o odstúpení od nájomnej zmluvy z dôvodu nedodržania podmienok nájomnej zmluvy a zároveň žiadala
vráteniezloženejkaucie400eur.Dňa5.11.2012žalovanývráteniekauciezamietol.Vzhľadomktomu,že

byt nebol žalobkyni fyzicky ani protokolárne odovzdaný, dňa 15.2.2013 podala prostredníctvom okresnej
prokuratúrytrestnéoznámenienažalovanéhozpodozreniaspáchaniapodvodu.Dňa26.4.2013bolavec
odmietnutá. Voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala sťažnosť. Dňa 12.3.2013 okresná prokuratúra
sťažnosť žalobkyne zamietla. Preto žalobkyňa podala dňa 24.4.2014 podnet na preskúmanie postupu
okresnej prokuratúry. Dňa 24.6.2014 krajská prokuratúra vec odložila ako neodôvodnenú. Dňa
18.5.2015 žalobkyňa podala na Generálnu prokuratúru SR podnet na preskúmanie zákonnosti postupu
krajskej prokuratúry. Dňa 30.7.2015 Generálna prokuratúra SR vec odložila.

3. Žalobkyňa ako dôkazy označila zmluvu o podnájme nebytových priestorov, odstúpenie od nájomnej
zmluvy spolu s podacím lístkom, odpoveď žalovaného na odstúpenie od zmluvy, trestné oznámenie zo
dňa 15.2.2013, doplnenie dôkazového materiálu zo dňa 5.4.2013, uznesenie OOPZ v Humennom zodňa 26.4.2013, zápisnicu o výsluchu svedka V. M., opakovaný podnet na Generálnu prokuratúru SR zo
dňa 29.9.2015, preberací - odovzdávajúci protokol.
4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia

považoval sa nedôvodnú, vzniesol námietku premlčania z dôvodu uplynutia subjektívnej lehoty v zmysle
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z obsahu žaloby a pripojených listín je zrejmé, že žalobkyňa sa
o skutočnostiach týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia dozvedela najneskôr dňa 17.10.2012, preto
právo na priznanie nároku v konaní pred súdom uplynulo dňa 17.10.2014.
5. Žalobkyňa nesúhlasila s námietkou premlčania s poukazom na § 112 Občianskeho zákonníka.

Poukázala na tzv. spočívanie plynutia premlčacej doby počas trestného konania.
6. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 17C/401/2015-116 zo dňa 19.9.2016 žalobu zamietol a vyslovil,
že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.
7. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 21Co/13/2017-167 zo dňa 25.1.2018
zrušil rozsudok vo vzťahu k zamietnutiu žaloby o neplatnosť zmluvy zo dňa 15.10.2012 a konanie v tejto
časti zastavil. Ďalším výrokom odvolací súd v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a v tejto časti vec vrátil

súdu prvej inštancii na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Vo vzťahu k prvému výroku odvolací súd poukázal na ust. § 161 ods. 1, 2 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)auviedol,žezačatiekonaniabránitomu,abyotomistom
spore prebiehalo na súde iné konanie (prekážka litispendencie). Ak na súde prebieha o tom istom spore
iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. To znamená, že prednosť v prípade súbehu

viacerých konaní o tom istom spore má to konanie, ktoré sa začalo skôr. Súd kedykoľvek počas konania
z úradnej povinnosti prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť
(ide o tzv. skúmanie procesných podmienok konania). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Vzhľadom k tomu, že začatie konania o plnenie bránilo začatiu
konaniaourčenieneplatnostiprávnehoúkonu,priexistenciiprekážkylitispendencie,jepotrebnékonanie

o určení neplatnosti právneho úkonu zastaviť. Odvolací súd z týchto dôvodov pristúpil k zrušeniu
rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu.
9. Vo vzťahu k druhému výroku odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie dôkazy predkladané
žalobkyňou nevyhodnotil dôsledne. Doposiaľ nie je zrejmé, čo má predstavovať zázemie, aby mohlo
byť predmetom zmluvy o podnájme nebytového priestoru, aby mohol byť prijatý záver, že je to nebytový

priestor. Otázka prenajatia priestorov zostala tak súdom prvej inštancie z dokazovania nevyjasnená.
Podstatné je vo veci zistenie, na aký účel si nájomca prenajíma priestory, na aké účely ich plánoval
využívať a teda je dôležité v tejto súvislosti zistenie podstatného účelu, na aký si nájomca tieto priestory
prenajal. Zmluva o podnájme nebytových priestorov vyžaduje, aby v zmluve bol riadne označený
predmet a účel nájmu. Ak teda bola uzavretá medzi stranami sporu zmluva označená o podnájme

nebytových priestorov, avšak prenajaté priestory nemali nebytový charakter, je potrebné vychádzať
z toho, že v zmluve nebol riadne označený predmet a účel nájmu a je potrebné skúmať zmluvu z
hľadiska jej určitosti a následného dôsledku absolútnej neplatnosti podľa § 37 a ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ nebudú odstránené pochybnosti o účele, na aký si žalobkyňa priestor prenajala,
nebude zdôvodnená dostatočným spôsobom otázka nebytového priestoru vo vzťahu k zázemiu a nie

je možné prijímať otázku o platnosti právneho úkonu za vyriešenú. Predmet a účel nájmu musí byť v
zmluve jednoznačne vyslovený. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie opätovne o nároku na plnenie
rozhodnúť, posúdiť predbežnú otázku platnosti právneho úkonu a vyrovnať sa s námietkou premlčania
nároku na plnenie.
10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov, oboznámením sa s listinnými

dôkazmi najmä so zmluvou o podnájme nebytových priestorov, odstúpením od nájomnej zmluvy spolu
s podacím lístkom, trestným oznámením, uznesením OO PZ v Humennom, odovzdávacím protokolom,
vyjadrením sporových strán, sťažnosťou proti uzneseniu, zamietnutím písomnej sťažnosti žalobkyne,
preskúmaním zákonnosti postupu prokuratúry, listom Krajskej prokuratúry Prešov, listom Generálnej
prokuratúry SR, uznesením o pripustení zmeny žaloby, výpisom z obchodného registra žalovaného, ako

aj ostatným spisovým materiálom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
11. Medzi žalovaným ako nájomcom a žalobkyňou ako podnájomcom bola uzatvorená zmluva o
podnájme nebytových priestorov. V spise sa nachádza zmluva datovaná dňa 15.10.2012. Žalobkyňa
pritom tvrdila, že predmetnú zmluvu podpísala už 5.10.2012 a zo strany žalovaného došlo k predpísaniu
dátumu na 15.10.2012. Predmetom nájmu bola časť nebytových priestorov o výmere 35 m2. Nebytové

priestory pozostávajú z jednej bunky zloženej z dvoch miestností č. XX s príslušenstvom (sociálne
zariadenie, vstupná chodba) na 4. nadzemnom podlaží. Išlo o nehnuteľnosť súp. č. XXXX na parcele č.
XXXX, XXXX v katastrálnom území I. zapísaná na LV č. XXXX nachádzajúca sa v I. na ulici Č. Q. Č..
XXXX/XX. V článku III. zmluvy bol špecifikovaný účel podnájmu, pričom podnájomca sa zaviazal užívaťnebytové priestory len na účel uvedený v tejto zmluve a to na zriadenia zázemia. V článku IV. zmluvy
bola uvedená cena podnájmu a cena za služby spojené s užívaním nebytových priestorov. Podnájomné
za podnájom nebytových priestorov boli určené dohodou zmluvných strán vo výške 172 eur mesačne

bez DPH s tým, že v cene podnájmu nie je zahrnutá cena za spotrebu teplej úžitkovej vody, pitnej
vody, zrážkovej vody, odvoz odpadu, televízneho signálu, internetového pripojenia, elektrickej energie,
služby za prevádzkové práce a opravy, iné služby využité podnájomcom, ktorá bude prirátaná k cene
za podnájom podľa skutočnej spotreby podnájomcom a podielového rozdelenia za spoločné spotreby
v cenách určených nájomcom. Podnájomca sa zaviazal platiť podnájomné nájomcovi mesačne do 15.

dňa užívaného mesiaca na účet nájomcu alebo v hotovosti do pokladne nájomcu. V zmysle bodu 5.
článku IV. zmluvy, podnájomca zloží (uhradí) pri podpise tejto zmluvy v prospech nájomcu v hotovosti do
jeho pokladne kauciu vo výške 400 eur, ktorá bude k dispozícii nájomcovi počas celej doby podnájmu a
nájomca je oprávnený túto sumu použiť na započítanie (úhradu škôd, dlžôb spôsobených podnájomcom
nájomcovi alebo ako aj zmluvnú pokutu). V zmysle článku V. zmluvy (Práva a povinnosti zmluvných
strán), nájomca odovzdáva nebytové priestory podnájomcovi a podnájomca ich bez výhrad preberá v

stave spôsobilom na dohodnuté užívanie. V článku VI. (Doba podnájmu a skončenie podnájmu) bolo
uvedené,žezmluvaopodnájmenebytovýchpriestorovsauzatváranadobu12mesiacovod15.10.2012.
Podľa bodu 2. článku VI. zmluvy, ak podnájomca protokolárne neodovzdá podnajaté priestory nájomcovi
v deň skončenia zmluvného vzťahu uplynutím jeho doby, predlžuje sa táto zmluva o dobu, na ktorú
bola uzavretá za nezmenených podmienok. Podľa bodu 3 článok VI. zmluvy v prípade, ak podnájomca

v termíne do 12 mesiacov od podpisu tejto zmluvy ukončí tento nájomný vzťah akýmkoľvek spôsobom,
strácanároknavráteniekauciezloženejnájomcovi,akoajvšetkýchzálohaplatiebzloženýchvprospech
nájomcu. Nájomca si všetky tieto platby uplatní ako zmluvnú pokutu voči podnájomcovi. Podľa bodu
6 článok VI. Zmluvy, odstúpenie od tejto zmluvy nadobúda účinnosť dňom vzniku porušenia v zmysle
článku VI. bod 5 tejto zmluvy. V tomto prípade zmluva zaniká s okamžitou platnosťou a podnájomca

stráca nárok na vrátenie kaucie, ako aj ostatných záloh a všetkých platieb hradených podnájomcom
nájomcovi. Nájomca si tieto platby uplatní ako zmluvnú pokutu voči podnájomcovi. Podľa bodu 7
článku VI. Zmluvy, v deň skončenia podnájmu je podnájomca povinný odovzdať protokolárne nájomcovi
podnajaté priestory v stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie, ak sa písomne
nedohodnú inak. V zmysle článku VII. (Záverečné ustanovenia) sa vzťahy medzi zmluvnými stranami

neupravené touto zmluvou riadia ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. v platnom znení.
12. Z príjmového pokladničného dokladu vyplýva, že žalobkyňa uhradila dňa 5.10.2012 kauciu na byt
č. 40 vo výške 400 eur v prospech žalovaného.
13. Žalobkyňa listom zo dňa 17. 10. 2012, ktorý bol v ten istý deň podaný na poštovú prepravu, odstúpila
od nájomnej zmluvy z dôvodu, že k 15.10.2012 v predmetnom byte boli ešte pôvodní nájomníci a zo

strany žalovaného nebol byt pripravený k nasťahovaniu žalobkyne tak, ako bolo uvedené v nájomnej
zmluve, čo žalobkyňa považovala za nedodržanie dohodnutých podmienok. Zároveň žalobkyňa žiadala,
aby jej bola vrátená záloha 400 eur a to do 23.10.2012 na číslo účtu, ktorý špecifikovala.
14. Žalovaný listom zo dňa 5.11.2012 odpovedal žalobkyni na odstúpenie od zmluvy, pričom uviedol,
že v podpísanej nájomnej zmluve dňa 15.10.2012 v článku V. bod 1 žalobkyňa vyhlasuje, že predmetné

priestory preberá a nemá k nim žiadne výhrady. Zároveň žalovaný uviedol, že žalobkyňa podľa článku
VI. bod 3 podnájomnej zmluvy stráca nárok na vrátenie zaplatenej kaucie.
15. V spise sa nachádza tzv. preberací - odovzdávajúci protokol, na základe ktorého mala žalobkyňa
ako odovzdávajúca - podnájomca odovzdať preberajúcemu - nájomcovi prenajatý priestor na základe
zmluvy o podnájme uzatvorenej dňa 15.10.2012. K odovzdaniu malo dôjsť na základe ukončenia

- výpovede zmluvy o podnájme zo dňa 17.10.2012. Na základe toho malo dôjsť dňa 20.12.2012
k odovzdaniu nebytových priestorov podnájomcom a prebratiu nájomcom s poznámkou, že kaucia
prepadá a podnájomca to berie na vedomie. V preberacom - odovzdávajúcom protokole je uvedené,
že žalobkyňa má nedoplatok - dlh voči žalovanému pozostávajúci z neuhradených platieb za nájom,
dodávky energii v celkovej sume 427,74 eura, ktoré sa mala žalobkyňa zaviazať uhradiť do piatich dní

od podpisu tohto protokolu. Žalobkyňa v celom rozsahu poprela, aby tento preberací - odovzdávajúci
protokol podpísala.
16. Dňa 11.3.2013 žalobkyňa doručila na Okresnú prokuratúru Humenné trestné oznámenie zo dňa
15.2.2013 na žalovaného zo spáchania trestného činu podvodu. V trestnom oznámení žalobkyňa
uviedla, že dňa 5.10.2012 podpísala so žalovaným nájomnú zmluvu na prenájom bytu č. XX na ulici Č.

Q. XX Z. I. a hneď na základe nájomnej zmluvy čl. IV. ods. 5 zložila aj kauciu vo výške 400 eur. Asi týždeň
pred nasťahovaním sa bola informovať v kancelárii žalovaného ohľadom podmienok nasťahovania, kde
jej p. Mareková povedala, že musí ešte zaplatiť za kuchynskú linku a za novú vodovodnú batériu, čo
rázne odmietla. Vtedy ešte nevedela, že predmetnú kuchynskú linku dala spraviť pôvodná nájomníčkap. Y. s tým, že ak bude odchádzať, tak jej peniaze vrátia. Na základe zmluvy dňa 15.10.2012 sa chcela
do predmetného bytu nasťahovať. V byte však bola ešte predošlá nájomníčka p. Y., ktorá sa nechcela
z bytu vysťahovať s odôvodnením, že jej nájomca na základe dohody nechce zaplatiť za ňou dodané

veci, ako je kuchynská linka, umývadlová batéria a žalúzie. Preto žalobkyňa išla do kancelárie majiteľa
nehnuteľnosti p. Č.. Kancelária bola zatvorená. Následne telefonovala pracovníčke p. M. a tá jej cez
telefón povedala, aby si to vybavil s nájomníčkou p. Y.. Tá trvala na svojom. Preto vonku čakala na p.
Č. alebo p. M. aj s objednaným autom a známym, ktorý jej so sťahovaním pomáhal. Asi od rána 7:30
hod. do 15:30 hod. nikto neprišiel, aby jej byt odovzdal. Nasledujúci deň išla do kancelárie p. Č., kde

opätovne nikto nebol. Preto dňa 17.10.2012 odstúpila od nájomnej zmluvy z dôvodu, že sa nemohla
do bytu nasťahovať v stanovený deň. Za podvod považovala to, že do zmluvy v deň podpisu nájomnej
zmluvy t. j. 5.10.2012 bolo dopísané číslo 1 pred päťku, aby zmluva vzbudila dojem, že sa podpísala
v deň jej platnosti, čiže v deň nasťahovania. Jednotku museli dopísať jej nepozornosťou, lebo keď
zmluvu podpisovala, bol tam dátum 5.10.2012. Je to jasné aj v nájomnej zmluve z článku IV. bod 5,
kde je uvedené, že v deň podpisu zmluvy bude zaplatená kaucia, čo je príjmový pokladničný doklad z

5.10.2012. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby jej bola vrátená kaucia 400 eur, náklady za prenájom auta
na sťahovanie 50 eur, náklady pre známeho, ktorý jej pomáhal nakladať veci do auta a z auta vo výške
20 eur a taktiež 1 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy 400 eur. Žalobkyňa trestné oznámenie
doplnila listom zo dňa 5.4.2013, kde uviedla, že v nájomnej zmluve sa uvádza, že sa jedná o nebytový
priestor, pričom z listu vlastníctva je zrejmé, že sa jedná o bytový dom - slobodáreň. Aj v súčasnosti

sú tam podnájomníci, ktorí byty užívajú na bývanie. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že neexistuje
tzv. preberací - odovzdávajúci protokol, čo jasne potvrdzuje, že byt nebol pripravený k jej nasťahovaniu,
pričom jej nikto kompetentný neprišiel byt odovzdať. Týmto bola porušená nájomná zmluva zo strany
prenajímateľa.
17. Uznesením zo dňa 26.4.2013 ČVS:ORP-316/HE-HE-2013 OO PZ v Humennom odmietlo podľa §

197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku vec podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mala dopustiť spoločnosť ENCHANTÉ BUSINESS COMPANY s.r.o., Škultétyho 17,
Prešov, IČO: 46 203 303 tým, že dňa 5.10.2012 v kancelárii na ulici Československej armády č. 35 v
Humennom mala uzatvoriť nájomnú zmluvu o podnájme bytu č. XX na tejto adrese so A. V. z I., ktorá v
tento deň mala zaplatiť kauciu vo výške 400 eur v jej prospech, kde na základe tejto uzatvorenej zmluvy

mala tento byt č. 40 pripraviť na nasťahovanie A. V. a to k dátumu 15.10.2012, no k tomuto dátumu byt na
nasťahovanie pripravený nebol, nakoľko v tento deň v ňom mala ešte bývať pôvodná nájomníčka, pričom
neskoršiu žiadosť A. V. o vrátenie kaucie po odstúpení od zmluvy vo výške 400 eur jej mala zamietnuť,
čím takýmto konaním mala spôsobiť A. V. J. I. škodu vo výške 400 eur. Vec bola odmietnutá z dôvodu,
že v danej veci nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného

poriadku. Z odôvodnenia vyplýva, že páchateľ uvádza niekoho do omylu spravidla aktívnym konaním,
keď predstiera existenciu určitých okolností, ktoré sú v rozpore so skutočným stavom veci. V danom
prípade A. V. dobrovoľne podpísala zmluvu, kde je uvedené, že preberá byt. Dobrovoľne podpísala
preberajúci a odovzdávajúci protokol, v ktorom je uvedené, že kaucia prepadá a podnájomca to berie
na vedomie, teda nie možné hovoriť o tom, žeby A. V. bola uvedená do omylu. Z ustálenej judikatúry je

zrejmé, že o neplatnosti zmluvy, ktorá bola riadne uzatvorená medzi dvoma stranami, môže rozhodnúť
iba súd v občianskoprávnom konaní. Zákonnými znakmi skutkovej podstaty trestného činu sú 4 skupiny
znakov určujúce subjekt, objektívnu stránku, objekt, objektívnu stránku, pričom všetky zákonné znaky
musia byť naplnené súčasne, inak nejde o trestný čin, aj keby išlo o protiprávne konanie. V danom
prípade k naplneniu subjektívnej stránky podvodu je potrebné, aby bolo preukázané, že páchateľ už v

dobe uzatvorenia zmluvy vedel, že nebude môcť splniť svoj záväzok vyplývajúci z tejto zmluvy. Táto
skutočnosť nebola preukázaná na základe výpovede predchádzajúcej nájomníčky p. Y., ktorá uviedla,
že sa musela vysťahovať k dátumu 15.10.2012 vzhľadom k tomu, že tento byt mal byť prenajatý novému
nájomcovi p. V., a teda je možné konštatovať, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu, čiže nemôže sa jednať o žiaden trestný čin. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nejde

o trestný čin a nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného
poriadku, bolo potrebné odmietnuť vec. Žalobkyňa bola zároveň poučená, že týmto rozhodnutím nie sú
dotknuté práva poškodeného, ktoré si môže uplatniť v občianskoprávnom konaní na príslušnom súde.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2013, kedy sa stalo aj vykonateľným.
18. Na sťažnosť žalobkyne Okresná prokuratúra Humenné uznesením zo dňa 12.7.2013 sp. zn.

1Pn140/13-7 zamietla písomnú sťažnosť poškodenej A. V. proti uzneseniu policajta OO PZ Humenné
sp. zn. ORP-316/HE-HE-2013. Prokurátor Okresnej prokuratúry preskúmaním spisového materiálu ako
aj samotného uznesenia zistil, že napadnuté uznesenie spĺňa po formálnej stránke všetky náležitosti.
Podotkol, že prostriedky trestnoprávnej represie slúžia len ako krajný právny prostriedok, ktorý nesmiebyť využívaný na uspokojenie práv a právnych záujmov jednotlivcov v oblasti súkromnoprávnych
vzťahov, kde záleží predovšetkým na jednotlivcovi, aby s využitím zákonných možností dohliadal
na dodržiavanie svojich práv. Prostriedky trestného práva môžu byť využité len v prípade striktne

stanovených podmienok, pričom v danom prípade zákonné podmienky splnené neboli.
19. Listom zo dňa 24.4.2014 žiadala žalobkyňa Krajskú prokuratúru Prešov o preskúmanie zákonnosti
postupu Okresnej prokuratúry. Krajská prokuratúra Prešov listom zo dňa 24.6.2014 pod číslom 1Kn
231/14/7700-5 klasifikovala podnet žalobkyne z 24.4.2014 ako nedôvodný a ako taký ho odložila.
Prokurátor Krajskej prokuratúry poukázal na to, že z prejednávanej veci nepochybne vyplýva, že medzi

žalobkyňou a druhou zmluvnou stranou sa vedie spor ohľadne výkladu nájomnej zmluvy a naplnenia
z nej vyplývajúcich práv a povinnosti. Nie je v pôsobnosti polície a ani prokuratúry rozhodovať o
prinavrátení kaucie a ani náhrade nákladov, ktoré mali vzniknúť v súvislosti so sťahovaním do bytu a ani
určovať, komu svedčí právo z uzatvorenej nájomnej zmluvy. Uvedenú otázku môžu zodpovedať jedine
súdy na základe príslušnej žaloby o určenie komu, ktorej strane sporu svedčí konkrétne právo na kauciu
a náhradu nákladov a ktorá z nich v uvedenom smere unesie dôkazné bremeno.

20. Listom zo dňa 18.5.2015 žalobkyňa požiadala Generálnu prokuratúrou Slovenskej republiky o
preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa a Krajskej prokuratúry Prešov. Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky listom zo dňa 30.7.5015 sp. zn. IV/1 Gn 437/15/1000-7 upovedomila žalobkyňu, že
opakovaný podnet ako nedôvodný odkladá a to z dôvodu, že neobsahuje žiadne nové právne relevantné
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu začatia trestného stíhania, resp. doplnenia konania pred

začatím trestného stíhania. Prokurátor Generálnej prokuratúry SR poukázal na to, že riešenie sporov
súkromnoprávneho charakteru na riešenie sporov súkromnoprávneho charakteru sú primárne určení
jeho účastníci a prípadne na základe ich vôle taktiež súdy v občianskosúdnom konaní, prípadne iné
orgány. Túto úlohu v právnom štáte nesmú bez naplnenia ústavou a zákonom stanovených podmienok
nástupu trestnej represie preberať orgány činné v trestnom konaní a vytvárať tak nerovné postavenie

medzi jednotlivými účastníkmi a suplovať ich úlohy, prípadne úlohy iných orgánov.
21. Listom zo dňa 29.9.2015 žalobkyňa podala opakovaný podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky. Listom zo dňa 2.11.2015 IV/1 GPn 437/15/1000-10 Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky upovedomila žalobkyňu o tom, že ďalší opakovaný podnet z 29.9.2015 bez prijatia opatrení
odkladá z dôvodu, že tento podnet neobsahuje žiadne nové pre právne posúdenie a rozhodnutie veci

významné skutočnosti v porovnaní s tými, ktoré boli predmetom vybavenia už podnetu z 18.5.2015.
22. Z LV č. XXXX katastrálne územie I., okres I. vyplýva, že na parcele č. XXXX Q. XXXX o výmere
290 m2, zastavané plochy a nádvoria sa nachádza budova so súpisným číslom XXXX označená ako
slobodáreň 1, druh stavby - bytový dom. V čase uzatvorenia zmluvy o podnájme nebytových priestorov
bol vlastníkom týchto nehnuteľností Š. Č. a nehnuteľnosti boli zapísané na LV č. XXXX. Predmetné

nehnuteľnosti nadobudla na základe kúpnej zmluvy evidovanej pod V 2/2015 spoločnosť COSTMICO
s.r.o., Seifertova 681/79, Praha 3 - Žižkov, Česká republika.
23. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že mala záujem o prenájom bytu a za tým účelom dňa 4.10.2012
prišla k žalovanému, kde v kancelárii p. M. začala s ňou o tejto možnosti jednať. Ona jej povedala, aby to
riešila čím skôr, lebo majú veľa záujemcov a aby zložila kauciu 400 eur. Na druhý deň 5.10.2012 preto

prišla zaplatiť kauciu a podpísali zmluvu v jej kancelárii. P. M. s týmito zmluvami išla vedľa a vrátila
sa s podpísanými zmluvami a zároveň boli dohodnutí, že sa do bytu nasťahuje 15.10.2012. Žalobkyňa
uviedla, že mala výslovne záujem o bytový priestor, nie o nebytový priestor a v tom náhlení si nevšimla,
že na zmluve je uvedený podnájom nebytového priestoru. Dňa 15.10.2012 prišla aj s vecami, ktoré si
chcela nasťahovať do bytu a žiadala p. M., aby jej boli odovzdané kľúče od bytu. Ona ju poslal za p. Y.,

teda pôvodnou predchádzajúcou nájomkyňou, ktorá jej však odmietla odovzdať kľúče s tým, že ona sa
z bytu nevysťahuje, kým jej nezaplatia náhradu za linku a žalúzie, ktoré dala na vlastné náklady urobiť.
Žalobkyňa následne čakala, volala p. M., ale táto jej nedvíhala telefón, hoci jej opakovane mnohokrát
volala, niekoľko hodín takto čakala aj s vecami a následne, keď zo strany žalovaného nikto nemal záujem
riešiť jej situáciu, aj s vecami musela odísť preč. Nasledujúce dni potom túto situáciu riešil otec jej

priateľa, teda riešil možnosť nasťahovania sa do bytu, resp. bytového priestoru.
24. Svedok T. V., otec priateľa žalobkyne, uviedol, že žalobkyňa ho požiadala, aby jej previezol autom
vecí do bytu. Ráno veci naložili a išli k bytovému domu, kde mala žalobkyňa bývať. Žalobkyňa z auta
vystúpila, potom sa vrátila s tým, že jej nemá kto byt odovzdať. On ju vyzval, aby mu ukázala zmluvu,
pretože v týchto veciach sa vyzná. Robil v realitnej kancelárii a konkrétne videl, že na zmluve má dátum

začiatok bývania od 15.10. 2012. Takisto si všimol, že začiatok doby nájmu začína 15. a dátum podpisu
bol 15.10., hoci určite vedia, že túto zmluvu podpísala skôr, pretože pred týmto dátumom už zaplatila
kauciu a už mala zmluvu, lebo v tej dobe, keď to vybavovala, strážil jej deti a jednoznačne v ten deň
15.10. nešla podpisovať zmluvu. To bolo jednoznačné, mala už zmluvu v ruke uzavretú, podpísanú.Okrem nich tam bol ešte ich spoločný rodinný priateľ p. Š.. Potom spoločne, keď nikto s nimi sťahovanie
neriešil, niekedy okolo 14.00 hod. odišli preč. Svedok potom o 2 dni kontaktoval p. Č., majiteľa tohto
bytového domu, a žiadal, aby bola vrátená kaucia, pretože nedošlo k odovzdaniu bytu, načo mu on

arogantným spôsobom odpovedal, že on s tým nič nemá a že sa má obrátiť do Prešova, kde sa takisto
obrátili a kde došla odpoveď, že kauciu nevracajú. Teda ich požiadavku zamietli.
25. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva, že v predmete činnosti žalovaného je od
1.6.2011 aj prenájom nehnuteľností spojený sa poskytovaním iných než základných služieb spojených
s prenájmom, správa a údržba bytového a nebytového fondu v rozsahu voľných živností, ubytovacie

služby v ubytovacích zariadeniach s prevádzkovaním pohostinských činností v týchto zariadeniach a
chatovej osade triedy 3, kempingoch triedy 3 a 4.
26. Zo zápisnice z výsluchu V. M. zo dňa 8.4.2013 (zamestnankyňa žalovaného) vyplýva, že žalobkyňa
prišla k nej do kancelárie za účelom informovania sa o ubytovaní. Dňa 5.10.2012 zaplatila u nej
v kancelárii kauciu vo výške 400 eur a dňa 15.10.2012 podpísala zmluvu o ubytovaní s tým, že
15.10.2012 sa mala aj nasťahovať. Žalobkyňa sa k uvedenému dátumu nenasťahovala. Povedala jej, že

si pozháňala iný byt. Ona peniaze, teda túto kauciu, odovzdala na firmu. Zo strany p. V. bola porušená
zmluva článok VI. bod 3 teda do 12 mesiacov od podpísania zmluvy ukončila nájomný vzťah a z
tohto dôvodu jej spoločnosť ENCHANTÉ BUSINESS COMPANY s.r.o. nevrátila zaplatenú kauciu. Ďalej
uviedla, že nájomné zmluvy má už predtlačené a vypísala do nich iba iniciály. Podpísal túto zmluvu
pravdepodobne p. Č. a to podľa signatúry podpisu. Na podrobnosti ohľadom podpisovania tejto zmluvy

si nepamätala. Avšak uviedla, že zmluva bola podpísaná 15.10.2012. Svedkyňa na výsluchu potvrdila,
že p. V. podpísala zmluvu 15.10.2012, keď je to v tej zmluve uvedené, ale nevie o tom, že by sa toho
15.10.2012 chcela nasťahovať do bytu. Asi 2 alebo 3 dni po tomto sa ona odmietla nasťahovať s tým,
že povedala, že má nový byt. Pani V. tento byt určite videla. 15.10.2012 jej bol byt riadne odovzdaný s
tým, že sa nasťahuje na druhý deň asi 16.10.2012. Ona doniesla naspäť kľúče, že sa nechce sťahovať,

že si pozháňala nový byt. Dňa 15.10.2012 bol byt určite prichystaný na nasťahovanie. Ďalej uviedla,
že v byte už určite nebývala p. Y., ona by nedala p. V. kľúče, keby tam niekto ešte býval. Však ona by
ani zmluvu nepodpísala, keby tam niekto býval. Pani V. bola za p. Y.U. sa dohodnúť ohľadom linky a
iného zariadenia, ktoré chcela odkúpiť. Poprela, aby jej p. V. telefonovala 15.10.2012. Ona jej v žiadnom
prípade nepovedala, aby si vybavila uvoľnenie bytu s predchádzajúcou nájomníčkou. Pani V. určite

15.10.2012 kľúče mala, mohla sa nasťahovať, byt bol prázdny. Pani V. prišla, že nejde tam bývať, načo
p. Č. vyplatil linku pani Y., ktorá tam ostala. Dňa 5.10.2012 žalobkyni určite ukázala byt č. XX, vtedy
tam ešte bývala p. Y., ktorá im otvorila byt.
27. Konateľka žalovaného V. L. na pojednávaní dňa 22.6.2016 uviedla, že prenajatý priestor je
nebytovým priestorom. Oni sa takto rozhodli, že to vedú ako nebytový priestor, oni to užívajú ako

nebytový priestor. Taktiež uviedla, že to neprenajímajú ako bytový priestor, ale ako nebytový a klient to
využíva ako nebytový priestor. Ona už neskúma, načo to ľudia využívajú.
28. Z výpovede svedka Š. Č., ktorý bol v pracovnom pomere vo vzťahu k žalovanému a zároveň
majiteľom prenajímaných nehnuteľností, uviedol že na zmluve o podnájme nebytových priestorov s
dátumom 15.10.2012 je jeho podpis. Uviedol, že s každým nájomcom osobitne jedná a žalobkyňa mala

záujem o prenájom nebytového priestoru pre vytvorenie zázemia. V tomto dome v roku 2012 prenajímali
nebytové priestory. Niekto si to prenajal ako skladové priestory, niekto ako zázemie, niekto na firmu.
V roku 2012 bol v tomto dome priestor určený výhradne ako nebytový. Uviedol, že tento nebytový
priestor žalobkyni aj odovzdával. Pamätal si, že to bolo neskoro popoludní, prezreli si tento priestor a
v uvedený deň 15.10.2012 jej aj odovzdal kľúče oproti podpisu nájomnej zmluvy. Tento priestor bol

vyprataný.Včaseodovzdávaniatamniktonebol.Pojejoznámeníaodstúpeníodzmluvyžalobkyňamala
možnosť tento byt odovzdať a ona ho odovzdala asi 2 mesiace na to, po tomto oznámení. Tento priestor
sa odovzdáva protokolárne bez toho, by jeho neprevzali. Prebratie nebytového priestoru prebieha na
základe zmluvy o nájme, odovzdávanie na základe protokolu. Zmluva nahrádza odovzdávajúci protokol,
v ktorom sa nebytový priestor nachádza. Vo vzťahu námietke žalobkyne, že na ten istý nebytový priestor

č. XX boli uzatvorené 2 nájomné zmluvy za rovnaké obdobie, svedok uviedol, že sa nejednalo o tie isté
priestory, lebo v roku 2011 bol v budove celkom iný režim. Budova má tri trakty: pravý, ľavý a stredný a
všade sú obdobné čísla, pričom budova prešla ohromnou rekonštrukciou a prestavbou od roku 2011. V
každom trakte z týchto troch traktov boli rovnaké čísla priestorov na nájom. Situácia bola taká, že keď
prebiehala konštrukcia, tak priestory z jedného traktu boli presťahované do druhého traktu s tými istými

pôvodnými číslami, kvôli sídlam firiem, kvôli pošte a podobne. Ale určite to nebolo tak, že by bol priestor
dvakrát prenajatý. Určite by to p. V. nevyplatila, je to nelogické. Potom by nedala ani výpoveď z tohto
nájmu, keby ho neprebrala. Svedok uviedol, že v tom čase bol majoritným vlastníkom spoločnosti a mal
plnú moc na uzatváranie a odovzdávanie takýchto priestorov. Mal to písomne.29. Z výpovede M.. O. Y. na výsluchu dňa 10.4.2013 vyplýva, že bývala v nájomnom dome na adrese Č.
Q. XXXX/XX Z. I.. Mala prenajatý byt č. XX. V tomto byte fyzicky bývala do 14.10.2012 a v tento deň sa
vysťahovala.PaniM.Á.jejpovedala,žeod15.10.2012samádotohtobytunasťahovaťnovánájomníčka,

teda bola nútená k tomuto dátumu tento byt uvoľniť. Dňa 15.10.2012 jej p. M. dala telefonický kontakt
na novú nájomníčku A. V., nakoľko táto sa mala 15.10.2012 nasťahovať. Svedkyňa v tomto byte
nechala kuchynskú linku, ktorú si zakúpila a ktorú jej majiteľ bytového domu mal preplatiť, no toto sa k
15.10.2012 nestalo. Preto telefonicky kontaktovala p. V. a poprosila ju, aby sa k 15.10.2012 ešte do bytu
nesťahovala, kde p. V. s týmto jej návrhom súhlasila, do telefónu jej povedala, že si to rozmyslela, že

ona sa už nechce nasťahovať, že chce, aby jej vrátili zálohu. Dňa 15.10.2012 p. M. vzala od nej kľúče
od uvedeného bytu, čiže od 15.10.2012 do uvedeného bytu nemala prístup.
30. Z výpisu obchodného registra spoločnosti ENCHANTÉ s.r.o. so sídlom Tehelná 57, Prešov, IČO:
36816256, ktorá bola do obchodného registra zapísaná 9.8.2007 a zrušená od 9.3.2012 na základe
uznesenia Okresného súdu Prešov č.k. 2Cbr/39/2011-28 a zo dňa 10.2.2012 o zrušení spoločnosti bez
likvidácie a ktorá spoločnosť bola ex offo vymazaná z obchodného registra dňa 3.5.2012 vyplýva, že

konateľom tejto spoločnosti bol od 20.10.2007 do 21.5.2010 Š. Č.. V čase od 22.5.2010 do 2.5.2012
bola konateľkou M.. M. C. ako jediná konateľka. Š. Č. bol spoločníkom tejto spoločnosti od 9.8.2007
do 16.5.2011.
31. Dňa 1.8.2011 bola medzi spoločnosťou ENCHANTÉ s.r.o. so sídlom Tehelná 57, 080 01 Prešov,
IČO: 36 816 256 ako ubytovateľom a p. O. Y. ako ubytovanou uzatvorená zmluva o ubytovaní v zmysle

§ 754 až 759 Občianskeho zákonníka, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.12.2012. V
poznámke je uvedené, že ide o ubytovaciu bunku č. XX v Slobodárni číslo 1 na ulici Č. Q. XX I..
32. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:
33. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov účinného
ku dňu 15.10.2012, tento zákon sa vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo

súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie;
nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu; b) na byty, pri ktorých bol
udelený súhlas na ich užívanie na nebytové účely.
Podľa § 3 ods. 1-4 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ
môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej

len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené (Stavebný
zákon). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť
nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.
Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená Národným
výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na 2 roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje

inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,

prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať
Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právnehodôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia
vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

35. Podľa § 33 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej len „Trestného poriadku“), toho,
kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno považovať za obvineného a použiť proti nemu
prostriedky určené týmto zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené obvinenie.
Podľa § 46 ods. 1 Trestného poriadku, poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom

chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na
vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich,
zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o
priznanívinyaprijatítrestu,vyjadriťsakvykonanýmdôkazom,máprávozáverečnejrečiaprávopodávať

opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v
priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný
v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné
kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol
byť zmarený účel trestného konania.

Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok
na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený
uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

36. Podľa § 85 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(Stavebný zákon), stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v
stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby,
jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré
by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu

o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia
§ 76 až 84. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je spojená so zmenou stavby, prerokuje stavebný úrad pri
stavebnom konaní a po jej dokončení vykoná kolaudáciu zmeny stavby. Zmenu v užívaní stavby, ktorá je
spojená so zmenou stavby spočívajúcou v stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľadstavby a nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, môže prerokovať stavebný úrad v spojenom
konaní o zmene v užívaní stavby podľa odseku 1.
37. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je

v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo

zániku spoločnosti.
38. Procesný súd na základe pokynu odvolacieho súdu v prvom rade skúmal platnosť Zmluvy o
podnájme nebytových priestorov, ktorá mala byť podľa tvrdení žalobkyne uzatvorená už dňa 5.10.2012
a podľa vyjadrení žalovaného (o čom svedčí súdu predložená zmluva) až dňa 15.10.2012. Zmluva
je vyhotovená ako formulárová, do ktorej sa vpisujú iba osobné údaje podnájomcu, označenie
prenajímaných priestorov, výška podnájomného, výška kaucie a dátum uzatvorenia zmluvy. Žalovaný

zmluvu uzatváral ako právnická osoba založená za účelom podnikania a žalobkyňa je označená
ako fyzická osoba, pričom nebolo ani len tvrdené, aby pri kontraktácii so žalovaným vystupovala v
postavení podnikateľa. Preto je potrebné na predmetnú zmluvu hľadieť ako na zmluvu spotrebiteľskú
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmluve sa uvádza, že predmetom nájmu je časť
nebytových priestorov o výmere 35 m2 pozostávajúci z jednej bunky zloženej z dvoch miestností č.

XX s príslušenstvom (sociálne zariadenie, vstupná chodba) na 4. nadzemnom podlaží v nehnuteľnosti
súpisné č. XXXX na parcelách č. XXXX, XXXX v katastrálnom území I. zapísané na LV č. XXXX na ul.
Č. Q. Č.. XXXX/XX, I.. Ako účel nájmu je v zmluve uvedené „zriadenie zázemia“.
39. V čase uzatvorenia Zmluvy o podnájme nebytových priestorov bol vlastníkom týchto nehnuteľností
zapísaných vtedy na LV č. XXXX Š. Č.. Z predmetného LV č. XXXX vyplýva, že na nehnuteľnosti parc. č.

XXXX Q. XXXX o výmere 290 m2 zastavané plochy a nádvoria sa nachádza bytový dom so súpisným č.
XXXX - slobodáreň 1. Aj po prečíslovaní LV XXXX na LV č. XXXX je budova súpisné č. XXXX postavená
na parcelách XXXX a XXXX označená ako slobodáreň, pričom v zmysle legendy listu vlastníctva ide
o bytový dom.
40. Z výpovede svedkyne p. Y. vyplýva, že mala prenajatý byt č. XX na adrese Č. Q. XXXX/XX Z. I. a

že v tomto byte fyzicky bývala do 14.10.2012. Pani M. jej povedala, že od 15.10.2012 sa má do tohto
bytu nasťahovať nová nájomníčka, teda bola nútená k tomuto dátumu tento byt uvoľniť. Z uvedeného
vyplýva, že žalobkyňa sa mala nasťahovať do bytu, v ktorom predtým bývala p. Y., ktorá mala uzatvorenú
zmluvu o ubytovaní a bolo nepochybné, že tento priestor užívala na bývanie. Neobstojí preto tvrdenie
svedka p. Č. o tom, že nešlo o ten istý priestor a zároveň že žalobkyňa mala záujem o nebytové priestory.

41. Rovnako aj svedkyňa V. M., ktorá dojednávala zmluvu a prevzala zálohu 400 eur vo svojej výpovedi
spomína, že žalobkyňa mala záujem o ubytovanie a výslovne uvádza, že išlo o byt (...O. V. tento byt
určite videla. .... 15.10.2012 jej bol byt riadne odovzdaný ..... Dňa 15.10.2012 bol byt určite prichystaný
na nasťahovanie. .... v byte už určite nebývala p. Y., ona by nedala p. V. kľúče, keby tam niekto ešte
býval. .... Ona jej v žiadnom prípade nepovedala, aby si vybavila uvoľnenie bytu s predchádzajúcou

nájomníčkou. ......byt bol prázdny. ......... Dňa 5.10.2012 žalobkyni určite ukázala byt č. 40, vtedy tam
ešte bývala p. Y., ktorá im otvorila byt).
42. Z vyššie vykonaného dokazovania má súd za to, že Zmluva o podnájme nebytových priestorov
nebola platne uzatvorená, lebo 1. predmet a účel podnájmu nebytových priestorov nebol dojednaný
určito a zrozumiteľne, keďže zo zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva, čo sa rozumie pod pojmom

„zriadeniezázemia“a2.jeúplne zrejmé,žežalobkyňamalazáujemouzatvorenie(pod)nájomnejzmluvy
za účelom ubytovania - mala v úmysle si prenajať byt tak ako to vyplýva z jej výpovede ako aj z výpovede
svedkýň p. M. a p. Y.. Súd výpoveď konateľky žalovaného p. L. a svedka p. Č. hodnotí ako zmätočnú
a tendenčnú (..oni sa rozhodli nehnuteľnosti prenajímať ako nebytové priestory....) v snahe zachovať
platnosť predmetnej zmluvy. Napokon o tom, že predmetné nehnuteľnosti slúžia za účelom bývania

svedčí aj to, že sú ako bytový dom - slobodáreň zapísané na liste vlastníctva. V zmysle § 85 ods. 1
Stavebného zákona stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v
stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby,
jej prevádzkového zariadenia, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby,
pričom takéto rozhodnutie vydané nebolo. Rozhodnutie žalovaného prenajímať nehnuteľnosti ako

nebytové priestory vykazuje známky obchádzania zákona (§ 719 Občianskeho zákonníka). Zároveň
súd poukazuje na to, že z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 5.10.2012 vyplýva, že žalobkyňa
uhradila kauciu za byt (nie nebytový priestor). Preto súd v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb. považuje zmluvu za absolútne neplatnú.43. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Určitosť právneho úkonu je dôvodom pre platnosť tohto právneho
úkonu, pretože jednou z vád právneho úkonu s dôsledkami absolútnej neplatnosti je neurčitosť právneho

úkonu a za určitý je možné považovať len taký úkon ktorého obsah nie je vnútorne rozporný alebo
ktorý síce vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou
výkladových pravidiel. Treba zdôrazniť, že pomocou výkladu nie je však možné nahrádzať prejav, ktorý
nebol vyjadrený v samotnom úkone a to bez zreteľa na to, či ide o právny úkon v písomnej alebo
vo verbálnej podobe. Ak však bol právny úkon uskutočnený v písomnej podobe, rozhodujúce je to,

čo vyplýva z písomnej formy právneho úkonu. Za určitý je možné považovať iba taký úkon, ktorý je
určitý aspoň v podstatných náležitostiach. Vo všeobecnosti sa za podstatné náležitosti právneho úkonu
vždy považujú dostatočné označenie účastníkov vzťahu a dostatočné označenie predmetu. V právnych
úkonoch, pre ktorých bola zákonom určená alebo dohodnutá písomná forma je určitosť prejavu možné
posudzovať iba vo vzťahu k obsahu prejavu uvedenom v listine. Dokonca podľa ustálenej judikatúry
nie je pri posudzovaní vadného písomného úkonu významné ani to, že účastníkom právneho vzťahu

je zrejmé, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je spoznateľné z textu zmluvy (porovnaj napr. vec sp. zn.
33Cdo 4930/2008 NS ČR, cit. Občiansky zákonník, Jaroslav Krajčo I. str. 475).
44. Určitosť prejavu vôle predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak
je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné a tým je neurčitý
jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle

ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka. Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho
hľadiska, či sa týka tých časti právneho úkonu, bez ktorých nemôže právny úkon ako takých obstáť.
Ústavný súd zdôrazňuje, že v súkromno-právnej sfére je vždy potrebné posudzovať určitosť právneho
úkonu vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam daného prípadu, pričom pre interpretáciu obsahu
záväzkového vzťahu je rozhodujúca skutočná vôľa oboch zmluvných strán v čase uzavretia zmluvy

(nález Ústavného súdu Českej republiky z 28.2.2013 sp. zn. III. ÚS 3900/12).
45. Právnym následkom neurčitosti právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie prejavu vôle síce po jazykovej
stránke zrozumiteľné, avšak nie jednoznačné a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah, pričom neurčitosť
obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom právneho úkonu (Najvyšší súd Českej republiky

z 28.6.2001 sp. zn. 28Cdo/883/2001). Absolútna neplatnosť pôsobí od počiatku (ex tunc) a to bez
ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal. Neplatné sú právne úkony, ktoré nemajú niektorú
z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Právne účinky, t.j.
subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho
úkonu nevzniknú. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu najmä zmluvy sa môže s úspechom dovolať

každá osoba, ktorá má na tom naliehavý právny záujem.
46. Vzhľadom na to, že súd považoval predmetnú Zmluvu o podnájme nebytových priestorov za
absolútne neplatnú pre jej neurčitosť a obchádzanie zákona, má za to, že žalobkyňa by mala voči
žalovanému nárok na vrátenie sumy 400 eur titulom bezdôvodného obohatenia (§ 457 Občianskeho
zákonníka). V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia

založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je neplatný. Pre túto kondikciu
je charakteristické, že príjemca prijatím plnenia koná v rozpore s dobrými mravmi alebo s právnym
poriadkom. Takéto plnenie nie je príjemca oprávnený si ponechať ani vtedy, ak plnenie spĺňa svoj účel.
Na rozdiel od prípadu, keď právny dôvod na plnenie vôbec neexistoval, o prípad plnenia z neplatného
právneho úkonu ide vtedy, ak právny úkon zakladajúci právo na plnenie síce existoval, ale je neplatný,

s výnimkou právneho úkonu neplatného len pre nedostatok formy.
47. Vzhľadom na to, že žalovaný vzniesol námietku premlčania bolo povinnosťou súdu sa zaoberať
otázkou, či bola námietka premlčania vznesená dôvodne.
48. Podstata premlčania spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú dobu premlčaciu
dobu nevykonáva alebo sa v priebehu premlčacej doby neuplatní na súde, či u príslušného orgánu,

nemôžeužbyťpojejuplynutíveriteľovipriznané.Toznamená,žedlžníkpouplynutízákonomstanovenej
doby sa môže úspešne brániť vymáhaniu práva s poukazom na to, že toto právo už bolo premlčané. V
dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale do značnej miery sa oslabuje zmenšenín možnosti
jeho úspešného uplatnenia. Dovolanie sa premlčania pred súdom má za následok spočívanie nároku.
Nárok tu síce naďalej existuje, avšak je oslabený do takej miery, že právo vyplývajúce z tohto nároku

nemôže súd veriteľovi priznať. Premlčanie konštruuje Občiansky zákonník ako kombináciu objektívnej
a subjektívnej právnej skutočnosti. Z ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť,
že premlčanie prebieha vo dvoch fázach:
a/ márne uplynutie premlčacej doby,b/ uplatnenie námietky premlčania dlžníkom na súde.
49. Márne uplynutie premlčacej doby ako objektívna právna skutočnosť má za následok premlčanie
práva, o ktoré ide. Premlčacia doba je stanovená presnou dobou začiatku plynutia (právna skutočnosť

vyvolávajúca začiatok plynutia premlčacej doby a koncom). Z ustanovenia § 100 ods. 1 druhej vety
Občianskeho zákonníka vyplýva, že právne účinky premlčania nenastávajú samotným premlčaním, ale
je potrebné, aby sa druhá strana premlčania výslovne dovolala. Pokiaľ sa dlžník premlčania nedovolá,
existuje medzi ním a veriteľom právny pomer v podstate bezo zmeny. Dovolanie sa premlčania je
jednostranným právnym úkonom dlžníka. Z povahy veci vyplýva, že musí ísť súčasne o adresovaný

právny úkon smerujúci voči druhému účastníkovi právneho úkonu. K tomu, aby oprávnený subjekt
zabránil právnym účinkom premlčania, musí svoje subjektívne právo (nárok) uplatniť najneskoršie do
uplynutia príslušnej premlčacej doby na súde. Podanie žaloby na súde má za následok spočívanie
premlčacej doby, ak sú splnené ďalšie zákonné požiadavky uvedené v § 112 Občianskeho zákonníka.
50. Ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby a súčasne určuje dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok

jej plynutia je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Subjektívna
premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnených zistí skutkové okolností, z ktorých
možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne aj jeho
rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch (rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky z 26.9.2001 sp. zn. 25Cdo/1960/1999). Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové
okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j.
keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako takýto

nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie pri posudzovaní okamihu
začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo/67/2011).
51. Pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva podľa ustanovenia § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka správne postupujú súdy vtedy, ak za začiatok jej plynutia považujú

deň, keď účastník zistil neplatnosť zmluvy (R 1/1979). Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané
plnením z absolútne neplatnej zmluvy, je teda (okrem vedomostí o osobe povinného) rozhodné, kedy
sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach zakladajúcich dôvod neplatnosti zmluvy (rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky z 9.6.2004 sp. zn. 26Cdo/1161/2003). Ustanovenie § 107 ods.
2 Občianskeho zákonníka určuje tiež objektívnu premlčaciu dobu, po uplynutí ktorej sa právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia vždy premlčí. Plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez
akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na
jeho úkor. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je rozhodujúci deň, kedy skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia.
K splneniu predpokladov pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby potom nemôže dôjsť skôr,

než bezdôvodné obohatenie vôbec vznikne. Subjektívna premlčacia doba preto mu môže začať plynúť
najskôr so začiatkom objektívnej lehoty.
52. Ak nemá dôjsť k premlčaniu práva, musí veriteľ najneskoršie v posledný deň plynutia premlčacej
doby podať návrh na začatie konania na súde.
53. V danom prípade sa žalobkyňa o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na jej úkor bezdôvodne

obohatil dozvedela dňa 17.10.2012, kedy zaslala žalovanému list - odstúpenie od zmluvy, v ktorom
žiadala o vrátenie zálohy 400 eur, prípadne v deň, kedy jej bola doručená odpoveď žalovaného zo dňa
05.11.2012 o tom, že jej žiadosti nebude vyhovené. Žalobkyňa v konaní namietala, že v trestnom konaní
si uplatnila náhradu škody 400 eur a preto jej nárok nemôže byť premlčaný, keďže premlčacia doba
spočíva doposiaľ.

54. Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom
a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania
neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú
škoduapoškodenýbolvyrozumenýoskončenístíhania,plynutiepremlčacejdobypokračuje(R31/1974,
R 29/1985). Ak poškodený uplatnil v trestnom konaní včas § 43 ods. 2 Trestného poriadku, nárok

na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom a v konaní riadne pokračuje (§ 112
Občianskeho zákonníka), plynutie premlčacej doby sa zastaví. Ak v trestnom konaní nedošlo k uloženiu
povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený možnosť uplatniť nárok nanáhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktoré plynutie pokračovalo po skončení
trestného konania.
55. Súd poukazuje na to, že v tomto prípade žalobkyňa dňa 11.03.2013 (nemožno brať do úvahy

dátum 15.2.2013, kedy bolo trestné oznámenie vypracované, ale až deň doručenia príslušnému
orgánu) podala na Okresnej prokuratúre Humenné trestné oznámenie, v ktorom si uplatňovala okrem
iného aj vrátenie sumy 400 eur. Uznesením zo dňa 26.4.2013 ČVS:ORP-316/HE-HE-2013 OO PZ v
Humennom odmietlo vec podozrenia z prečinu podvodu z dôvodu, že neboli naplnené znaky skutkovej
podstaty trestného činu, čiže nejedná sa o žiaden trestný čin. Žalobkyňa bola zároveň poučená, že

týmto rozhodnutím nie sú dotknuté jej práva, ktoré si môže uplatniť v občianskoprávnom konaní na
príslušnom súde. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2013, po tom, ako Okresná
prokuratúra Humenné uznesením zo dňa 12.7.2013 sp. zn. 1Pn140/13-7 zamietla písomnú sťažnosť
žalobkyne. Najneskôr dňom právoplatnosti tohto uznesenia, teda 12.7.2013 sa žalobkyňa dozvedela,
že konanie žalovaného nie je možné hodnotiť ako trestný čin a preto aj uplatnenie náhrady škody v
rámci trestného konania nemá žiadne právne účinky. V trestnom konaní bolo právoplatne rozhodnuté

o tom, že k spáchaniu trestného činu nedošlo (týmto rozhodnutím je súd viazaný) a žalobkyňa bola
riadne poučená, že svoje nároky môže uplatňovať v rámci civilného konania. Pokiaľ sa teda žalobkyňa
o bezdôvodnom obohatení dozvedela 5.11.2012 a aj po pripustení názoru, že od 11.3.2013 (uplatnenie
náhrady škody v trestnom konaní) do 12.7.2013 (právoplatnosť uznesenia o odmietnutí veci) došlo
k spočívaniu premlčacej doby (4 mesiace), je nutné konštatovať, že došlo k uplynutiu subjektívnej

2 - ročnej premlčacej doby, lebo žaloba bola na súd podaná až 6.10.2015. Podľa názoru súdu nie
je možné sa stotožniť s názorom žalobkyne, že premlčacia doba spočíva doposiaľ (žalobkyňa sa
domnieva, že trestné konanie pokračuje). Právoplatnosťou uznesenia o odmietnutí veci bolo trestné
konanie ukončené. Nie je možné súhlasiť so žalobkyňou, že premlčacia doba spočíva v dôsledku toho,
že sa následne domáhala preskúmania rozhodnutia okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry, lebo už

bolo právoplatne rozhodnuté o tom, že k spáchaniu trestného činu zo strany žalovaného nedošlo, trestné
stíhanie voči žalovanému ani nezačalo. Žalobkyni nič nebránilo podať žalobu na súd skôr tak ako bola
poučená v rámci trestného konania povereným príslušníkom policajného zboru. Opakované podnety
žalobkyne na preskúmanie rozhodnutí prokuratúry netvorili prekážku začatého konania pre podanie
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci občianskoprávneho konania. Krajská prokuratúra

aj Generálna prokuratúra SR klasifikovali podnety žalobkyne ako nedôvodné a odložili ich.
56. Súd sa zároveň zaoberal tým, či vznesenie námietky premlčania v danom prípade odporuje
dobrým mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Dobrým mravom zásadne neodporuje, ak niekto
namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, lebo inštitút premlčania je inštitútom zákonným
a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Súd pripomína

funkciu (účel) inštitútu premlčania. Premlčanie má motivovať osoby, aby sa včas domáhali svojich práv.
Zmyslom úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je teda nútiť oprávnený subjekt
(veriteľa) pod určitou sankciou k tomu, aby vykonal svoje práva včas, t.j. v primeraných (premlčacích)
dobách na súde, a tak, aby reprezentoval stav neistoty neurčitú dobu a neúnosne nemohol odďaľovať
požiadavku splnenia od povinného subjektu (dlžníka). Právna úprava premlčania tým sleduje cieľ

čeliť vzniku a existencii dlhotrvajúcich práv a povinností často sprevádzaných aj ich určitou neistotou,
nejasnosťou a pochybnosťou. Ak možnosť premlčania nároku má plniť donucovaciu funkciu voči
veriteľovi, potom zároveň prispieva k tomu, aby dlžník nebol po časovo neobmedzenú dobu vystavený
zo strany veriteľa hrozbe podania úspešnej žaloby (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 23.02.2006, sp. zn. 33Odo 1174/2005). Účelom premlčania je jednak stimulovať subjekty

k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv (pohľadávok), jednak čeliť tomu, aby dlžníci
neboli, pokiaľ ide o ich povinnosti, vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku (tzv.
vynútiteľnosti) zo strany súdov. Tým inštitút premlčania v súlade s požiadavkou právnej istoty bráni
existencii dlhotrvajúcich občianskych subjektívnych práv a nim zodpovedajúcich povinností, ktoré sú,
najmä pokiaľ ide o ich dokazovanie po uplynutí dlhšej doby, vždy späté s určitou spornosťou. Možno teda

povedať,žepovinnémusubjektujeposkytnutánámietkoupremlčaniaúčinnámožnosťjehoochranypred
uvedenýminegatívnymidopadmidlhotrvajúcichobčianskychsubjektívnychpráv.Jenaúvahepovinného
subjektu, či námietku premlčania uplatní, alebo nie. Súčasne treba pripomenúť, že Občiansky zákonník
zdôrazňuje aj vlastné pričinenie subjektov, pokiaľ ide o ochranu ich práv, a požaduje, aby predovšetkým
oni samé sledovali svoje subjektívne práva a robili také kroky, aby nedochádzalo k ich ohrozovaniu a

poškodzovaniu. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11.05.2000, sp. zn. III. ÚS 158/99).
57. Posúdiac všetky okolnosti tohto prípadu dospel súd k záveru, že námietku premlčania možno
považovať za vznesenú v súlade s dobrými mravmi. Žalobkyni nič nebránilo (a už vôbec nie
konanie a správanie žalovaného), aby si svoj nárok uplatnila včas. Navyše za situácie, keď orgánomčinnom v trestnom konaní (policajtom) bola upozornená na možnosť uplatnenia svojich práv v rámci
občianskoprávneho konania na príslušnom súde. Napokon súd uvádza, že žalovaný vzniesol námietku
premlčania v prvom vyjadrení vo veci, teda hneď ako to bolo možné.

58. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania, ktorú súd považoval za dôvodnú, žalobu zamietol.

59. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

60. Žalovaný ako úspešná procesná strana by mal nárok na náhradu trov konania, avšak súd v danej
veci na strane žalobkyne zistil dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP, v zmysle
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Súd v prvom rade poukazuje na to, že dôvodom podania žaloby bolo správanie žalovaného, ktorý so
žalobkyňou uzatvoril neplatnú zmluvu o podnájme nebytových priestorov, kedy žalobkyňa by mala nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Je potrené vziať do úvahy všetky skutkové okolnosti prípadu
a teda, že žalobkyňa vystupovala pri jednaní so žalovaným ako spotrebiteľka snažiaca sa zariadiť si
svoju bytovú otázku (jedna z najdôležitejších ľudských potrieb) a žalovaný vstupoval ako podnikateľ
snažiaci sa o zisk, pričom pri uzatváraní zmluvy nepostupoval transparentne, keď došlo k zavádzaniu
žalobkyne ohľadom predmetu a účelu nájmu. Zároveň je nutné poukázať na to, že žalobkyňa je v

súčasnej dobe na materskej dovolenke a má vyživovaciu povinnosť voči štyrom maloletým deťom, má
pridelený sociálny byt (uvedené skutočnosti žalovaný nespochybnil). Oproti tomu žalovaný je právnickou
osobou - podnikateľským subjektom minimálne od roku 2011, pričom znášanie trov konania nezasiahne
tak výrazne do jeho majetkových pomerov ako by tomu bolo v prípade žalobkyne. Z uvedených dôvodov
súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).