Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Sa/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200530
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:7019200530.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudcom JUDr. Marianom Hoffmannom, PhD. v právnej veci žalobkyne X. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, XXX XX , okres X. proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a
rodiny B., H., I. 2, XXX XX A., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného pod číslom
R./R zo dňa 13. mája 2019 na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Náhradu trov účastníkom konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa podala dňa 10.10.2018 Úradu práce Sociálnych vecí a rodiny X. (ďalej len „správny orgán
I. stupňa“) žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. Správny orgán I. stupňa
zabezpečil komplexný posudok pod č. X zo dňa 04.04.2018, ktorým bola miera funkčnej poruchy
žalobkyne stanovená na 50 % podľa časti VIII. A.8.c prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu pre poruchy krvného tlaku. Žalobkyňa v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu“), bola posúdená ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná
na sprievodcu. Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne nebol stanovený. Sociálne
dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia správny orgán I. stupňa nenavrhol kompenzovať peňažným
príspevkom, nakoľko žalobkyňa nie je odkázaná na osobnú asistenciu v zmysle § 14 ods. 3 zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

2. Na základe uvedeného komplexného posudku následne správny orgán I. stupňa vydal rozhodnutie
pod č. X zo dňa 16.01.2019, ktorým ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 7 písm. a) bod 3 zákona
č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 52 písm. a) bod 3 zákona č.
447/2008Z.z.opeňažnýchpríspevkochnakompenzáciuapodľa§46zákonač.71/1967Zb.osprávnom
konaní v znení neskorších predpisov (Správneho poriadku) rozhodol tak, že podľa § 22 ods. 1 zákona

o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a podľa prílohy č. 4 citovaného zákona nevyhovel žiadosti
žalobkyne zo dňa 10.10.2018, a nepriznal jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Z odôvodnenia
tohto rozhodnutia vyplýva, že podľa vyššie citovaného komplexného posudku a potvrdenia platnostitohto komplexného posudku zo dňa 14.01.2019, ktoré sú podkladom tohto rozhodnutia, žalobkyňa je
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ale nie je odkázaná na osobnú asistenciu.

3. Podľa doloženej zdravotnej dokumentácie jej posúdenia a na základe záverov zo sociálno-posudkovej
činnosti nemá žalobkyňa v oblasti sebaobsluhy obmedzenú schopnosť. V hodnotení Barthelovho indexu
dosahuje stupeň I. (počet bodov 120) podľa prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov, a preto v súlade s ustanovením § 14 ods. 4 zákona o peňažných príspevkoch nie

je odkázaná na opatrovanie, a v zmysle § 14 ods. 3 citovaného zákona nie je odkázaná ani na osobnú
asistenciu.

4. Podľa správneho orgánu I. stupňa z predloženej zdravotnej dokumentácie a po jej posúdení lekárom
referátu posudkovej činnosti je orientácia menovanej správna, poloha aktívna, postoj a chôdza sú
samostatné s podporou jednej francúzskej barly. Žalobkyňa nemá v dôsledku zdravotného postihnutia

narušenú komunikačnú schopnosť. Jemná a hrubá motorika sú v norme a u žalobkyne nie sú prítomné
poruchy správania v dôsledku ťažkého psychického ochorenia. Po zosúladení lekárskej a sociálno-
posudkovej činnosti a zhodnotením osobnostných predpokladov žalobkyne, jej podpory začlenenia do
spoločnosti a podpory jej nezávislosti správny orgán I. stupňa dospel k záveru, že posudzovaná nie je
odkázaná na osobnú asistenciu pri činnostiach podľa prílohy č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu. Na základe uvedených skutočností správny orgán I. stupňa nevyhovel žiadosti a nepriznal
peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

II.

Stručné zhrnutie žalobou napádaného rozhodnutia

5.ProtirozhodnutiusprávnehoorgánuI.stupňapodalažalobkyňaodvolanie,oktoromrozhodolžalovaný
rozhodnutím zo dňa 13.05.2019 pod č. R./R

6. Posudkový lekár žalovaného, vychádzajúc z diagnostických záverov vyplývajúcich z predložených
lekárskych nálezov, ako aj po zhodnotení neurologických nálezov zo dňa 06.03.2019 a dňa 14.03.2019,
doložených počas odvolacieho konania, vyhotovil dňa 30.04.2019 lekársky posudok číslo: R./R
Následne žalovaný dňa 09.05.2019 vypracoval kompletný posudok č. R./R v ktorom žalobkyni bola
stanovená 50 % miera funkčnej poruchy s preklasifikovaním zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3,

časti III.11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre obezitu (morbídnu, BMI viac ako 40)
s metabolickými a orgánovými komplikáciami.

7. Žalobkyňa sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je odkázaná na
sprievodcu a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený.

8. Žalobkyňa sa lieči aj pre cukrovku II. typu kompenzovateľnú diétou a perorálnou liečbou (bez
komplikácii diabetes mellitus) (časť III.8.a)2) s mierou funkčnej poruchy 40 % pre chronickú obštrukčnú
chorobu pľúc stredne ťažkého stupňa (FEV1 50-80 %) (časť IX.3.b.) s mierou funkčnej poruchy tiež 40
%, pre recidivujúci eryzipel (podľa stupňa lymfedému alebo obmedzenia pohyblivosti) (časť XI.15.) s

mierou funkčnej poruchy 30 % pre poruchy krvného tlaku, arteriálnu hypertenziu 2. Stupňa, strednej
formy (časť VIII.A.8.b.) s mierou funkčnej poruchy tiež 30 % a pre srdce, ischemickú chorobu srdca s
miernym znížením výkonnosti (časť VIII.A.1.a.) s mierou funkčnej poruchy 20 %.

9. Zamestnancami žalovaného bola dňa 21.03.2019 vykonaná sociálna posudková činnosť. Bolo

zistené, že žalobkyňa je slobodná a poberá invalidný dôchodok. Žije sama v rodinnom dome. Je v
dispenzárnej starostlivosti a v liečbe neurológa, diabetológa, kardiológa, endokrinológa a pľúcneho
lekára. Počas dňa sedí, leží, oddychuje, pozerá televízor a niekedy sa poprechádza vonku po dvore.
Je mobilná. Pri chôdzi používa kompenzačnú pomôcku - francúzsku barlu. Postaví sa, posadí sa, po
schodoch prejde po jednom schode s oporou francúzskej barly a pridržiava sa o zábradlie. Chôdza je

pomalá. Prejde cca 20 metrov a potrebuje prestávku. Orientačnú schopnosť nemá obmedzenú. Zrak si
koriguje okuliarmi. Sluch má primeraný veku. Kladeným otázkam rozumie a dokáže na ne odpovedať.10. Je cukrovkárka a inzulín si aplikuje sama jedenkrát do týždňa. Trpí astmou. Uviedla, že vo večerných
hodinách sa zvykne dusiť. Má vysoký krvný tlak, často sa zadýchava, točí sa jej hlava a tŕpnu jej nohy
a ruky. Bolí ju aj chrbát. V roku 2001 prekonala náhlu cievnu mozgovú príhodu. Používa bedrový pás a

kompresné pančuchy. Uviedla, že nevydrží dlho stáť na nohách. Trpí DNA (ide o poruchu metabolizmu
purínov, teda poruchu látkovej premeny, pri ktorej sa v tele vytvára priveľa kyseliny močovej). Doma má
polohovateľnú posteľ. Posudzovaná ďalej uviedla, že potrebuje pomoc inej fyzickej osoby pri vstávaní,
pri kúpaní (sprchuje sa na stoličke pri vani), pri obliekaní a vyzliekaní, pri príprave jedla, pri podávaní
liekov, pri nakupovaní. Pomoc potrebuje aj pri domácich prácach, pri preprave a pri a premiestňovaní.

Osobnú asistenciu si predstavuje na 3 až 4 hodiny denne a vykonával by ju rodinný príslušník - synovec.

11. Posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku uviedol, že ide o žalobkyňu s postihnutím
chorobnou tučnotou podmieňujúcim určenú mieru funkčnej poruchy. Postihnutie cukrovkou je bez
preukázaných chronických komplikácií cukrovky (dodatočne vykonané EMG vyšetrenie vykazuje
známky poškodenia periférnych nervov, prevažne jednej dolnej končatiny, ale vzhľadom na cievne

zmeny nie je jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť s cukrovkou. Iné komplikácie - deklarovaná
nefropatia nie je preukázaná, aktuálne bez jej prejavov v laboratórnych nálezoch). Postihnutie dýchacej
sústavy aktuálne podmieňuje stredný stupeň funkčnej poruchy. Postihnutie srdca, poruchy krvného
tlaku nesplňujú diagnostické kritériá ťažkej funkčnej poruchy (proklamovaný stav po prekonanej cievnej
mozgovej príhode nie je podložený žiadnym príslušným klinickým vyšetrením, aktuálny objektívny

neurologický nález nevykazuje ani rezíduum). Postihnutie kože vykazuje minimálny nález, ktorý
podmieňuje funkčnú poruchu veľmi ľahkého stupňa - nejde o rozsiahle ekzémy generalizovaného
charakteru (nespĺňa kritériá § 14 ods. 8 prílohy č, 6 skupiny I. písm. c) zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu). Posudkový lekár ústredia v lekárskom posudku ďalej uviedol, že u posudzovanej
nastali viacpočetné zmeny v diagnosticko-fúnkčnom hodnotení oproti lekárskemu posudku úradu.

12. Podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby
pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20
ods. 2.

13. Posudkový lekár ústredia zhodnotil zdravotnú dokumentáciu a v lekárskom posudku skonštatoval,
že posudzovaná v dôsledku poškodenia telesných funkcií nemá obmedzenú schopnosť sebaobsluhy
a nespĺňa kritéria odkázanosti na osobnú asistenciu, vzhľadom k tomu, že nie je odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu.

14. Žalovaný preto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyni nenavrhol
kompenzovať peňažným príspevkom na osobnú asistenciu.

15. Podľa § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1
odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytoval peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa
osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.

16. Nakoľko žalobkyňa podľa komplexného posudku žalovaného, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia,
nie ej odkázaná na osobnú asistenciu, preto nie je možné jej poskytnúť peňažný príspevok.

17. Peňažné príspevky sú z legislatívneho hľadiska fakultatívne dávky, ktoré sa môžu poskytnúť len za
predpokladu, že posudzovaná fyzická osoba spĺňa všetky podmienky ustanovené v zákona o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu.

18. Posudkový lekár žalovaného preklasifikoval najzávažnejšie ochorenie, pre ktoré sa žalobkyňa lieči,
nakoľko poruchy krvného tlaku nespĺňajú diagnostické kritériá ťažkej funkčnej poruchy (proklamovaný
stav po prekonanej cievnej mozgovej príhode nie je podložený žiadnym príslušným klinickým vyšetrením

a aktuálny objektívny neurologický nález nevykazuje ani rezídium).

19. Žalovaný odporúča úradu prehodnotiť oblasť zvýšených výdavkov v súvislostí s poskytovaním
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo sopotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, vzhľadom na to, že posudkový lekár
žalovaného v lekárskom posudku uviedol, že postihnutie kože vykazuje minimálny nález, ktorý
podmieňuje funkčnú poruchu veľmi ľahkého stupňa - nejde o rozsiahle ekzémy generalizovaného

charakteru.

20. Žalovaný v rámci druhostupňového konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

III.

Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

21. Včas podanou žalobou, ktorá bola pôvodne podaná Krajskému súdu v Košiciach dňa 19.07.2019 sa
žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

22. Uznesením Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. XSa/XX/XXXX-XX zo dňa 03.09.2019 bola
predmetná vec postúpená tunajšiemu správnemu súdu.

23. V podanej žalobe žalobkyňa poukázala na doterajší priebeh administratívneho konania.

24. Z doterajšieho priebehu udalostí mala za to, že postupom a rozhodnutiami správneho orgánu I.
stupňa, ako aj žalovaného boli porušené jej práva, ktoré jej garantuje Dohovor OSN o právach osôb so
zdravotným postihnutím, a to konkrétne v čl. 19 písm. a) a b) Nezávislý spôsob života a začlenenie do
spoločnosti a podľa čl. 20 písm. a) Osobná mobilita.

25. Okrem toho poukázala aj na to, že osobná asistencia, ako to vyplýva zo zákona, nemá byť pre
ŤZP len akýmsi privilégiom, ale jedným z podporných inštitútov, ktorý má čiastočne prispieť k uľahčeniu
ťažkého života osôb so zdravotným postihnutím. Keďže zo strany žalovaného do dnešného dňa nedošlo
k náprave zásahu do práv žalobkyne žiadala, aby správny súd vydal rozsudok, ktorým napádané

rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu I. stupňa zruší a vec vráti na nové konanie. Súčasne si
uplatnila náhradu trov konania. Iné žalobné dôvody žalobkyňa neuvádzala.

IV.

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

26. K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný listom zo dňa 04.11.2019, v ktorom uviedol, že v
predmetnej veci je potrebné predostrieť, že posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre
priznanie dotknutého peňažného príspevku podľa §14 ods.3 v spojení s ustanovením §20 ods.2 a

§22 ods.1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu je predovšetkým odbornou medicínskou
otázkou v zmysle §11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

27. Nejde pritom o formálne právne posúdenie, ale o vysokošpecializované odborné posúdenie
zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich sociálnych dôsledkov pre žalobkyňu ako posudzovanú osobu.

28. K námietkam uvedeným v správnej žalobe spracoval z uvedeného dôvodu dňa 29.10.2019
stanovisko posudkový lekár žalovaného - MUDr. M. Q., podľa ktorého lekárky posudok č. R./R zo
dňa 30.04.2019 bol vypracovaný v súlade s ustanovením §11 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu, vychádzal z aktuálnych lekárskych nálezov, ktoré boli úplné, postačujúceho rozsahu a

požadovanej kvality. Posudkový lekár žalovaného teda nemal pochybnosti o správnosti diagnostických
záverov a lekársky posudok vyhovuje kritériám spoľahlivo zisteného skutkového stavu.

29. Lekársky posudok žalovaného v týchto intenciách spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti a
presvedčivosti, vysporiadava sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a je preto rozhodujúcim

dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

30. V časti námietok na str. 2 v čl. 2. správnej žaloby žalobkyňa bez ďalšieho konštatuje záver, že :
„Z doterajšieho priebehu udalosti mám za to, že postupom a rozhodnutím ÚPSVaR X., ako aj ÚstrediaPSVaR boli porušené moje práva, ktoré mi garantuje Dohovor OSN i práva osôb so zdravotným
postihnutím...“.

31. K uvedenému žalovaný uviedol, že ide o subjektívne tvrdenie žalobkyne, ktoré nemá nijaký skutkový
ani právny základ a ďalej bez ďalšieho nedôvodí, na akom základe došla k takémuto záveru.

32. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v zmysle ústavných princípov pod ustálenou
rozhodovacou praxou je nutné chápať aj doterajšiu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako

odvolacieho súdu vykonávanú podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

33. Právne závery uvádzané v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 7Sžso/51/2011
zodňa27.06.2012poukazujúnaskutočnosť,žepodľazákonač.447/2008Z.z.opeňažnýchpríspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových

lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom - v danom prípade nároku na osobnú asistenciu.

34. Podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby

pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20
ods.2.

35. Podľa § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu účelom osobnej asistencie je
aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora

jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných
aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať
druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného
postihnutia.

36. Podľa § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1
odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa
osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.

37. Žalovaný v zmysle § 32 ods.1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov presne a úplne zistil skutočný stav veci a za tým účelom si obstaral potrebné podklady
pre rozhodnutie, t, j. podania a návrhy žalobkyne - listiny, ako sú lekárske správy a nálezy, sociálnu
posudkovú dokumentáciu a lekárske posudky.

38. Správna žaloba nie je podľa žalovaného dôvodná, opiera sa len o formalistický a extenzívny
výklad Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo dňa 13.12.2006, vychádza len z
presvedčenia, že uvedeným konaním došlo k zásahu do práv žalobkyne. Naviac neuvádza konkrétne
dôvody, prečo odborný lekársky posudok žalovaného nie je objektívny a je v rozpore s diagnostickými
závermi, ktoré vyplývajú z predložených odborných lekárskych nálezov.

39. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný v rámci svojej diskrečnej právomoci vydal napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s platnými hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi.
Rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom diskrečná
právomoc správneho orgánu predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto intenciách

formulovať svoje závery autonómne. Skutkové okolnosti, z ktorých pri voľnej úvahe žalovaný vychádzal
boli zistené správnym procesným postupom, rozhodnutie žalovaného bolo z hľadiska aplikovanej
právnej úpravy vecne správne a zákonné a z hľadiska hodnotenia dôkazov úplné, a preto žalovaný
navrhol, aby krajský súd predmetnú žalobu podľa §190 v spojení s § 199 ods. 3 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

V.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov40. Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný preskúmal rozhodnutie žalovaného zo dňa
13.05.2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná,

a preto ju zamietol.

41. Súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok pri splnení podmienok podľa
ustanovenia § 107 ods. 2 SSP verejne vyhlásil dňa 29. septembra 2020.

42. Podľa § 2, ods. 1, 2, 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.6.2019
(v čase rozhodovania správnych orgánov) kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného
postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona
alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto

zákona považuje aj osobitná starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z
dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia
rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia prekonať sama.

Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

43. Podľa § 11 ods. 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11 vyššie citovaného zákona, pri výkone lekárskej posudkovej
činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely
preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej

schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej
schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6
(ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v
prílohe č. 1.
Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu

predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto
zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
Posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej starostlivosti o kompletizáciu lekárskeho nálezu, ak
je lekársky nález neúplný.
Lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

Posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého vychádzal pri poslednom posúdení, ak od
posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako šesť mesiacov a nie sú známe nové
skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery funkčnej poruchy alebo zmenu
sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa

posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej
poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.
Posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti
o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné
overiťobjektívnosťaleboúplnosťdiagnostickéhozáveru.Vostatnýchprípadochposudkovýlekárvykoná

posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
Posudkovýlekárjepovinnýpozvaťfyzickúosobunaposúdeniejejzdravotnéhostavu,akototátofyzická
osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej
zaručeným elektronickým podpisom.
Výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy,

vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom
odkázanostifyzickejosobysťažkýmzdravotnýmpostihnutímpodľa§14atermínopätovnéhoposúdenia
zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe
č. 2.
Podľa § 14 ods. 3 citovaného zákona fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na

osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č.
4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.44. Podľa § 20 ods. 1, 2 citovaného zákona osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný
asistent.

Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať
plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.
Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného
postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia.

45. Podmienky priznania peňažného príspevku na osobnú asistenciu upravuje zákon č. 447/2008 Z.z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ide o fakultatívnu dávku, ktorú správny orgán môže,
ale nie je povinný, priznať - nie je na ňu právny nárok. Súd pri preskúmaní takého rozhodnutia posudzuje
len to, či správna úvaha nevybočila z medzí zákona. Samotná správna úvaha (správne uváženie)

však musí vychádzať zo zistenia skutočného stavu veci, čo v danom prípade znamená zadováženie si
dostatočných podkladov pre posúdenie zdravotného postihnutia a odkázanosti žalobcu na požadovanú
kompenzáciu z hľadiska splnenia zákonných kritérií na jej priznanie. Tvorca zákona definuje osobnú
asistenciu ako nástroj sociálnej pomoci určený pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorí sú
schopní samostatne si organizovať svoje aktivity a preberať za tieto aktivity zodpovednosť.

46. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 13.5.2019 a
posúdiť,čitentovovzťahukžalobkyni postupovalalebonepostupovalvsúladesozákonom,keďpotvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16.1.2019, ktorým prvostupňový správny orgán
nevyhovel žiadosti žalobkyne o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého zdravotného

postihnutia vo forme peňažného príspevku na osobnú asistenciu.

47. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu má súd za to, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom,
nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne

orgány náležite právne posúdili.

48. Na základe oboznámeného súdneho, ako aj administratívneho spisu súd zistil, že orgány verejnej
správy po posúdení relevantných lekárskych nálezov pri svojom rozhodovaní brali do úvahy všetky
zdravotné postihnutia žalobkyne, u ktorej bola diagnostikovaná 50 %-ná mieru funkčnej poruchy s

následným posúdením žalobkyne ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

49. Súd má za to, že prípadným vyhovením návrhu žalobkyne v požadovanom rozsahu by žalovaný
súčasne konal v rozpore s komplexným posudkom zo dňa 09.05.2019, ktorý predstavoval záväzný
podklad pre napadnuté rozhodnutie. Pri hodnotení komplexného posudku správny súd dospel k záveru,

že jeho odporúčania vychádzajú z riadneho a náležitého posúdenia sociálneho a zdravotného stavu
žalobkyne.

50. Odvolací orgán bral do úvahy všetky skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie sociálnych dôsledkov
ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyne majúc na vedomí, že zdravotný stav neobmedzuje

žalobkyňu vo všetkých oblastiach, resp. činnostiach upravených v zákone.

51. Pokiaľ žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a uviedol, že je v rozpore s
účelom zákona súd uvádza, že žalobkyňa neuviedla, v čom konkrétne spočíva nezákonnosť rozhodnutia
žalovaného.

52. Súd má za to, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v súlade s lekárskymi správami,
ktoré predložila so svojou žiadosťou o priznanie peňažného príspevku na osobného asistenta a tieto
boli zhodnotené i v lekárskych posudkoch posudkových lekárov prvostupňového správneho orgánu i
žalovaného. Rozhodnutie žalovaného vychádza z lekárskych posudkov ako i z komplexného posudku,

teda z vykonaného dokazovania, a preto ho z takto všeobecne uplatneného žalovaného dôvodu nie je
možné považovať za nezákonné. Žalobkyňa nesúhlasí so závermi správnych orgánov len všeobecne,
bez konkretizácie v čom konkrétne a ktoré závery uvedené v komplexnom posudku napáda.53. V žalobe nešpecifikuje, z akých dôvodov a v čom komplexný posudok neodzrkadľuje skutočný
aktuálny stav žalobkyne , ani to, s ktorými lekárskymi nálezmi a vyjadreniami a v čom sú závery uvedené
v komplexnom posudku v rozpore.

54. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 10.10.2018 sa domáhala poskytnutia peňažného príspevku na
kompenzáciu vo forme príspevku na osobnú asistenciu s tým, že ako dôvod uvádzala, že jej zdravotný
stavsasústavnezhoršuje,pretovyžadujeosobnúasistenciu,niejeschopnácelýdeňsaosebapostarať,
obuť sa, či vykonať nákupy a ostatné samoobslužné činnosti súvisiace s bývaním.

55. K žiadosti žalobkyne bol vypracovaný lekársky nález na účely posúdenia odkázanosti na sociálnu
službu, ku ktorému boli pripojené lekárske správy predložené žalobkyňou, a to lekárska správa F.. T.
A. z rehabilitačnej ambulancie zo dňa 26.10.2017, správu F.. J. B., neurológa zo dňa 07.11.2017, ďalej
z internej ambulancie F.. F. F., diabetológa zo dňa 16.07.2018, z internej ambulancie F.. D. B. zo dňa
24.09.2018, správu F.. F. A., kardiológia zo dňa 17.05.2018, lekárska správa F.. T. X. - kožná ambulancia

zo dňa 30.08.2018.

56. Na základe predložených lekárskych správ bol dňa 23.10.2018 vypracovaný posudkovým lekárom
správneho orgánu I. stupňa L.. F.. F. B., X.. lekársky posudok na účely § 11 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu so záverom, podľa ktorého je žalobkyňa plne sebestačná v oblasti

sebaobsluhy a spĺňa kritériá len na poskytnutie príspevku na hygienu a so záverom, že žalobkyňa je plne
sebestačná s počtom bodov 120 (Barthelov index) nenavrhuje sa opatrovanie ani osobná asistencia, a
nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby. Z hľadiska sociálneho posúdenia bol vykonaný posudok
dňa 27.11.2018, v ktorom žalobkyňa bola komplexne posúdená s tým, že podľa Barthelovho indexu
získala 120 bodov v oblasti sebaobsluhy. Na základe uvedeného bol dňa 04.04.2018 správnym orgánom

I. stupňa pod č. X vypracovaný komplexný posudok u žalobkyne. Tento komplexný posudok bol dňa
14.01.2019 potvrdený, resp. bola potvrdená komplexnosť tohto rozsudku vydaného zo dňa 04.04.2018
s tým, že môže byť podkladom pre rozhodnutie vo veci žiadosti zo dňa 10.10.2018.

57. Na základe uvedeného bolo vydané rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa zo dňa 16.01.2019. Pre

účely odvolacieho konania bol opätovne vyhotovený komplexný posudok žalobkyne, z ktorého vyplýva,
že jej miera funkčnej poruchy je 50 % podľa prílohy č. 3 časti III. 11 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu, a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobkyni z
ťažkého zdravotného postihnutia vyplývajú v zmysle komplexného posudku tieto sociálne dôsledky:
v oblasti mobility a orientácie: Žalobkyňa je mobilná, pri chôdzi používa kompenzačnú pomôcku -

francúzsku barlu. Postaví sa, posadí sa, po schodoch prejde po jednom schode s oporou francúzskej
barly a pridržiava sa zábradlia. Orientačnú schopnosť nemá obmedzenú. Posudkový lekár žalovaného
preskúmal predloženú spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu vrátane odborných
lekárskych nálezov a zhodnotil, že žalobkyňa nie je odkázaná na osobnú asistenciu podľa § 14 ods.
3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, pretože nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej

osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
Peňažný príspevok na osobnú asistenciu sa nenavrhol. Žalobkyňa je podľa posudku schopná prekonať
bežné bariéry v rodinnom dome a v sprievode inej fyzickej osoby využíva na prepravu prostriedky
verejnej hromadnej dopravy osôb, a tým sa dostane k veciam osobnej potreby a k stavbám občianskeho
vybavenia. Žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto

jej neboli navrhnuté žiadne kompenzácie.
v oblasti komunikácie: Žalobkyňa si zrak koriguje okuliarmi. Sluch má primeraný veku, kladeným
otázkam rozumie, dokáže odpovedať. Posudkový lekár žalovaného zhodnotil, že žalobkyňa nie je
odkázaná na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu,
pretože nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona

o peňažných príspevkoch, preto nenavrhol peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
v oblasti zvýšených výdavkov: Posudkový lekár žalovaného skonštatoval, že žalobkyni nevznikajú
zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, nakoľko nie
je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, preto nenavrhol kompenzácie.
Ťažké zdravotné postihnutie žalobkyne nepatrí do skupiny chorôb a porúch, ktoré odôvodňujú priznanie

peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na dietné stravovanie v zmysle prílohy č. 5
zákonaopeňažnýchpríspevkovnakompenzáciu,pretonenavrholkompenzácie.Žalobkyňamázvýšené
výdavky súvisiace s hygienou, nakoľko zdravotné postihnutie žalobkyne patrí do zoznamu postihnutí
uvedených v prílohe 6 skupiny I. písm. c) zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, preto jeodkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva,
bielizne obuvi a bytového zariadenia, čo je kompenzovateľné peňažným príspevkom na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového

zariadenia. Žalobkyni nevznikajú zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi
a bytového zariadenia, pretože jej zdravotné postihnutie nepatrí do zoznamu chronických stavov,
pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia v
dôsledku ťažkých porúch mobility bez používania technicky náročných pomôcok uvedených v prílohe č.
7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.

V oblasti sebaobsluhy: Žalobkyňa nemá obmedzenú schopnosť sebaobsluhy. Z lekárskeho posudku
žalovaného vyplýva, že nie je odkázaná na osobnú asistenciu, pretože nie je odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby v činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu, preto sa aj peňažný príspevok na osobnú asistenciu nenavrhol. Žalobkyňa podľa
komplexného posudku nemá obmedzenú schopnosť sebaobsluhy, odkázanosť na pomoc inej fyzickej
osoby v hodnotení Barthelovho indexu dosahuje stupeň I. (počet bodov 120) podľa prílohy č. 3 zákona

č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 o živnostenskom
podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov), preto sa aj nenavrhli kompenzácie. Čo
sa týka sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia správny orgán kompenzuje žalobkyni
postihnutietýmitoformami,atopeňažnýmpríspevkomnakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovsúvisiacich
s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Žalobkyňa je z dôvodu

ťažkého zdravotného postihnutia odkázaná na sprievodcu. Záverom v komplexnom posudku žalovaný
konštatoval, že termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nie je potrebný.

58. Z odôvodnenia komplexného posudku vyplýva, prečo žalovaný preklasifikoval mieru funkčnej
poruchy určenú správnym orgánom I. stupňa s tým, že ako najzávažnejšie ochorenie, pre ktoré sa

žalobkyňa lieči podľa prílohy č. 3 časti III.11 obezita (morbídna, BMI viac ako 40) s metabolickými a
orgánovými komplikáciami zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Správny orgán I. stupňa
pôvodne určil rovnakú mieru funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy, avšak klasifikoval ju podľa prílohy
č. 3 časti VIII.a.8.c ako poruchy krvného tlaku. Posudkový lekár žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o
správnym orgánom I. stupňa klasifikované poruchy krvného tlaku, tieto nespĺňajú diagnostické kritériá

ťažkej funkčnej poruchy, pretože proklamovaný stav po prekonaní cievnej mozgovej príhody nie je
podloženýžiadnympríslušnýmklinickýmvyšetrením,aktuálnyobjektívnyneurologickýnáleznevykazuje
ani rezíduum. Preto ako hlavnú funkčnú poruchu alebo najzávažnejšie ochorenie, ktoré odôvodňuje 50
% mieru funkčnej poruchy určil obezitu s metabolickými a orgánovými komplikáciami.

59. Žalobkyňa sa lieči aj pre cukrovku II. typu kompenzovateľnou diétou a perorálnou liečbou (bez
komplikácií diabetes mellitus) hodnotené podľa časti III.8.a 2 - 40 %, chronickú obštrukčnú chorobu
pľúc stredne ťažkého stupňa (FEV1 50 - 80 %) - hodnotené podľa časti IX.3.b - 40 %, recidivujúci
eryzipel (podľa stupňa lymfedému alebo stupňa pohyblivosti) - hodnotené podľa časti XI.15 - 30 %,
poruchy krvného tlaku arteriálnu hypertenziu II. stupňa strednej formy - hodnotené podľa časti VIII.a.8.b

- v rozsahu 30 % a srdce - ischemickú chorobu srdca s miernym znížením výkonnosti - hodnotené podľa
časti VIII.a.1.a v rozsahu 20 %.

60. Posudkový lekár žalovaného vo svojom lekárskom posudku uviedol, že ide o žalobkyňu s
postihnutím chorobnou tučnotou podmieňujúcim určenú mieru funkčnej poruchy. Postihnutie cukrovkou

je bez preukázaných chronických komplikácií cukrovky (dodatočne vykonané EMG vyšetrenie vykazuje
známky poškodenia periférnych nervov, prevažne jednej dolnej končatiny, ale vzhľadom na cievne
zmeny nie je jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť s cukrovkou. Iné komplikácie - deklarovaná
nefropatia nie je preukázaná, aktuálne bez jej prejavov laboratórnych nálezov. Postihnutie dýchacej
sústavy žalobkyne aktuálne podmieňuje stredný stupeň funkčnej poruchy. Postihnutie srdca, poruchy

krvného tlaku nespĺňa diagnostické kritériá ťažkej funkčnej poruchy. Postihnutie kože vykazuje
minimálny nález, ktorý podmieňuje funkčnú poruchu veľmi ľahkého stupňa - nejde o rozsiahly ekzém
generalizovaného charakteru (nespĺňa kritériá § 14 ods. 8 prílohy č. 6 skupiny I. písm. c) zákona o
peňažných príspevkoch na kompenzáciu).

61. Posudkový lekár žalovaného v odôvodnení svojho posudku ďalej uviedol, že nastali viacpočetné
zmeny v diagnostickom funkčnom hodnotení oproti lekárskemu posudku správneho orgánu I. stupňa,
ktoré dostatočným spôsobom zdôvodnil. V dôsledku poškodenia telesných funkcií žalobkyňa nemá
obmedzenú schopnosť sebaobsluhy, nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiachuvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Z uvedených dôvodov
nenavrhol posudkový lekár sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalobkyni kompenzovať
peňažným príspevkom na osobnú asistenciu podľa § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na

kompenzáciu.

62. Súd má za to, že samotný nesúhlas žalobkyne so závermi správnych orgánov nepostačuje na to,
aby súd vyslovil záver, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné.

63. Z rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu je možné
zistiť, ako správne orgány postupovali od doručenia žiadosti žalobkyne, ktorou požiadala o priznanie
peňažného príspevku v zmysle zák. č. 447/2008 Z.z., pričom v tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že
žiadateľka bola povinná k žiadosti predložiť všetky listiny, ktorými preukazuje, že sú splnené podmienky
na priznanie požadovaného príspevku (napr. aktuálne lekárske nálezy a správy).

64. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že správne orgány vychádzali v predmetnom konaní z
listinných dôkazov predložených žiadateľkou (žalobkyňou), bola vykonaná lekárska posudková činnosť
(§ 11 zákona č. 447/2008 Z.z.) a sociálna posudková činnosť (§ 13 zákona č. 447/2008 Z.z.), výsledkom
ktorých bol lekársky posudok a posudkový záver, ktoré tvorili podklady pre vypracovanie komplexného
posudku, ktorý obsahoval všetky náležitosti v zmysle § 15 zákona č. 447/2008 Z.z.

65. V komplexnom posudku žalovaného zo dňa 09.5.2019 bola určená miera funkčnej poruchy
žalobkyne vo výške 50 % podľa prílohy č. 3, časť III., bod 11 zákona č. 447/2008 Z.z., a preto sa
považuje za fyzickú osobu s ŤZP. V žalobou napádanom rozhodnutí žalovaný zrozumiteľným spôsobom
zdôvodnil, prečo rozhodol o nepriznaní príspevku a súčasne, prečo sa odklonil od diagnostických

záverov správneho orgánu I. stupňa.

66. Pokiaľ žalobkyňa namietala rozpor rozhodnutia s medzinárodnou zmluvou - Dohovorom OSN
o právach osôb so zdravotným postihnutím správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súd Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 737/2015 zo dňa 11.11.2015, v ktorom k aplikovateľnosti

niektorých článkov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím uviedol, že „Článok 19
Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím neobsahuje priamo aplikovateľné subjektívne
práva fyzických osôb, ale je pozitívnym záväzkom štátu, resp. upravuje zásady, ktoré je zmluvný
štát povinný inkorporovať do svojho právneho poriadku a orgány aplikácie práva sú povinné tieto
zásady zohľadňovať pri aplikácii príslušných vnútroštátnych normatívnych právnych aktov.“ Na základe

uvedeného považuje správny súd túto žalobnú námietku žalobkyne za nedôvodnú.

67. V zmysle ustanovenia § 202 ods. 2 S.s.p. má správny súd žalobu v sociálnych veciach posudzovať
neformálne a v zmysle § 203 ods. 2 S.s.p., nie je viazaný žalobnými dôvodmi žalobcu. Napriek
neuvedeniu podstatných žalobných dôvodov do žaloby správny súd vyhodnotil žalobou napádané

rozhodnutievcelomrozsahuzpohľadujehozákonnostiasprávnostiakoajzpohľaduposúdeniapostupu
správnych orgánov , ktoré mu predchádzali a dospel k záveru, že žalobou napádané rozhodnutie je
vecne správne a zákonné. V preskúmavanom administratívnom konaní správny súd rovnako nezistil
taképrocesnévady,ktorébybolispôsobiléprivodiťnezákonnosťžalobounapádanéhorozhodnutiaresp.
ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.

68. Rovnako poukazuje správny súd aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod
sp. zn. 10Sžso/8/2012 zo dňa 26. septembra 2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že úlohou súdu
pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať, či správny
orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní rozhodnutia,

či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie bolo
v súlade so zákonnými a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda
či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutí správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho
orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v správnom súdnictve však

nie je podľa najvyššieho súdu nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu,
ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inýmislovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale súdom, ktorý
posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

69.Pretožesúdnemôžesámposudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladom
pre rozhodnutie o poskytnutí peňažného príspevku , musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych
posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s
prihliadnutím na námietky žalobkyne. O objektívnosti, odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkov
posudkových orgánov, ktoré boli v zásade zhodné, správny súd nemal dôvod pochybovať.

70. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn 7Sžso/51/2011 zo dňa 27.6.2012, kde najvyšší súd uviedol: „ Podľa zákona č. 447/2008 Z.z.
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci
príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným

postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.“ ( v posudzovanej veci na
príspevok na osobnú asistenciu).

71. Ďalej správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10
Sžsk/25/2017 zo dňa 18.07.2018 v skutkovo aj právne porovnateľnej veci.

72. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými
skutočnosťami, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha,
na základe ktorej dospeli k svojím záverom o najzávažnejšom ochorení žalobkyne a presvedčivým
spôsobom reagovali aj na iné zdravotné postihnutia, ktoré boli podložené lekárskymi správami.

73. Žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla nič nové, s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia
neboli zaoberali a nepredložila v súdnom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval ku
dňu vydania žalobou napádaného rozhodnutia, alebo ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného
poškodenia, ako bol ustálený, preto nebol dôvod spochybniť závery lekárskych vyšetrení, ani dôvod na

ďalšie posudzovanie zdravotného stavu.

74. Po doplnení odborných vyšetrení, pokiaľ nimi bude preukázaný iný stav zdravotných ťažkostí než
ten, ktorý bol zistený v tomto konaní, resp. zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne sa môže žalobkyňa
domáhať priznania peňažného príspevku novou žiadosťou.

75. Prvostupňový správny orgán a žalovaný teda rozhodli vecne správne a v súlade so zákonom, ak
žiadosti žalobkyne nevyhoveli.

76. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

77.Otrováchkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§175ods.1vspojenís§167a§168S.s.p.Žalobkyňa
v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania správny súd nepriznal a vo vzťahu
k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo
spravodlivé požadovať po žalobkyni, aby nahradila žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti tomuto
rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského
súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 444 ods. 1 SSP).

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľmusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom(§
449 ods. 1 SSP.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia
byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm.c) ( v sociálnych veciach), písm. d) SSP (vo veciach azylu) , alebo ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).