Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/245/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712203513
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7712203513.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v občianskoprávnej veci žalobkyne: obec Stretava, so sídlom úradu v Stretave
12, IČO: 00 325 821, zastúpenej JUDr. Dušanom Sninským, advokátom so sídlom v Michalovciach,
Okružná 14, proti žalovanému: COOP JEDNOTA Michalovce, spotrebné družstvo, so sídlom v
Michalovciach, Obchodná 2, IČO: 00 169 099, zastúpenému JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom so
sídlom v Michalovciach, Obchodná 2, o 1 240 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Michalovce z 30. augusta 2012 č. k. 8 C 69/2012 - 47, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnom konaní žalujúca obec ako vlastník pozemku parcelného č. 499 - zastavanej plochy
vo výmere 1 457 m2, zapísaného na LV č. XXX v katastrálnom území Stretava sa domáha vydania
bezdôvodného obohatenia za bezodplatné užívanie predmetného pozemku žalovaným ako výlučným

vlastníkom na tomto pozemku postavenej stavby súpisného č. 160 zapísanej na LV č. XXX, a to za
obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011. Konanie je vedené na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 8
C 69/2012.

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len „súd“) uznesením označeným
v záhlaví prerušil toto súdne konanie do právoplatného skončenia prebiehajúceho súdneho konania

vedeného pod sp. zn. 12 C 43/2012. Po preskúmaní žaloby v tejto veci, ako aj návrhu na začatie
konania vo veci 12 C 43/2012 dospel k záveru, že predmetom daného konania je otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu v tu posudzovanej veci, pretože jeho predmetom okrem iného je aj
určenie neplatnosti právneho titulu, na základe ktorého obec sa stala vlastníkom parcely, za užívanie
ktorej si od žalovaného uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia. Z toho dôvodu postupujúc podľa
§109 ods. 2 písm. c) OSP konanie prerušil.

Proti tomuto uzneseniu žalobkyňa podala odvolanie. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie o prerušení
konania zrušil podľa §221 ods. 1 písm. h) OSP a aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
(ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia). Súdu prvého stupňa vytýka, že v odôvodnení svojho
uznesenia sa nevysporiadal s opakovane predkladanými námietkami obce proti prerušeniu konania, že
existujú právoplatné rozsudky konajúceho okresného súdu v spojení s rozsudkami Krajského súdu v

Košiciach ako odvolacieho súdu o predmete tohto konania (vydanie bezdôvodného obohatenia podľa
§451 ods. 1 a nasl. Obč. zák.), tak napr. rozsudok z 28.5.2008 sp. zn. 21 C 82/2007 v spojení s
rozsudkom z 29.1.2009 sp. zn. 2 Co 228/2008 a rozsudok z 8.12.2010 sp. zn. 19 C 127/2010 v spojení s
rozsudkom sp. zn. 5 Co 87/2011. Z týchto rozsudkov jednoznačne vyplýva, že okolnosti, na ktoré žaloba
o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu (12 C 43/2012) opakovane poukazuje, už boli predmetom
dokazovania v namietaných súdnych konaniach, súdy sa s nimi riadne a presvedčivo vyrovnali a zaujali

zhodné stanoviská. V zmysle týchto rozsudkov vlastnícke právo k predmetnému pozemku svedčí obciStretava, a preto žalovaný na jej úkor sa bezdôvodne obohacuje, pokiaľ daný pozemok bezodplatne
užíva. Z týchto dôvodov prerušenie konania považuje za unáhlené a alibistické.

Žalovaný nevyužil svoje právo a k odvolaniu sa nevyjadril.

KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacípokladnomposúdeníotázkyvčasnostiaprípustnostiodvolania
a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávneným účastníkom konania (§201, 202 a 204 OSP),
postupom podľa §212 ods. 1 a 3 OSP preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že nie sú

splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie, preto ho zmenil (§220 OSP).

Z platnej právnej úpravy vyplýva, že pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet [§109 ods. 2 písm. c/ OSP]. Prerušenie konania prichádza do
úvahy vtedy, ak počas konania nastane prekážka postupu konania, ktorá je v zásade odstrániteľná

procesným postupom súdu. V istých prípadoch tak súd musí konanie prerušiť, v iných prípadoch buď
konanie preruší alebo urobí iné vhodné opatrenia na bezprieťahové odstránenie vady konania. Ide o
obligatórne (§109 ods. 1 OSP) alebo fakultatívne (§109 ods. 2 OSP) prerušenie konania. V oboch
prípadoch ide o prerušenie konania rozhodnutím súdu. Vzhľadom na povahu otázky, ktorú je potrebné
riešiť, zákon v danej veci neukladá súdu povinnosť prebiehajúce konanie prerušiť. Pri uplatňovaní

procesného postupu podľa §109 ods. 2 písm. c) OSP súd v podstate vykonáva voľbu medzi viacerými do
úvahy prichádzajúcimi procesnými postupmi zrejme s cieľom racionálne organizovať konanie v zmysle
zásady procesnej ekonómie.

Princíp právnej istoty je požiadavkou, aby obdobné situácie boli právne posudzované rovnakým

spôsobom. Je daná teda požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď. Taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie
rieši odchylným spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je diskriminačný.
Právoplatné súdne rozhodnutie zakladá stav právnej istoty, resp. odstraňuje stav právnej neistoty
účastníkov konania, pričom dôsledok právoplatnosti súdneho rozhodnutia znamená, že rozhodnutie sa

stáva pre účastníkov zásadne nezmeniteľným.

Právoplatným súdnym rozsudkom na peňažné plnenie pre adresátov účinkov záväznosti tohto
rozhodnutia označených v §159 ods. 2 OSP zakladá sa prekážka právoplatne rozhodnutej veci
(§159 ods. 3 OSP); takéto rozhodnutie po uplynutí paričnej lehoty je exekučným titulom. Účinky

tohto právoplatného rozhodnutia sa vzťahujú na účastníkov konania, v ktorom bolo vydané; jeho
výrok je tiež záväzný pre súdy a iné štátne orgány, a to aj vtedy, ak ako predbežnú otázku
posudzujú právny vzťah medzi týmito účastníkmi, ktorý sa vyriešil uvedeným právoplatným súdnym
rozhodnutím. Ak v skončenom konaní účastníkov právoplatným súdnym rozsudkom došlo k vyriešeniu
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa iný (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného konania)

odvodzuje,súdvtomtoďalšom(novom)občianskomsúdnomkonaníprizodpovedanípredbežnejotázky
(ktorá právoplatným súdnym výrokom sa už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný.
Nesmie preto vychádzať z iného záveru ohľadom existencie, resp. neexistencie platobnej povinnosti
(nároku na plnenie) medzi tými istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo
právoplatne rozhodnuté. Raz vydané právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné a záväzné;

takéto rozhodnutie získava vynutiteľnosť a je pre súd záväzné v inom konaní tých istých účastníkov.
Právne vzťahy ním vyriešené je možno spochybniť len právne kvalifikovaným spôsobom - mimoriadnymi
opravnými prostriedkami (odhliadnuc v tejto spojitosti od prípadnej osobitosti u tých rozhodnutí, u ktorých
je prípustná zmena, keď došlo k zmene pomerov, resp. keď v prípade súdom schváleného zmieru
prichádza do úvahy postup podľa §99 ods. 3 OSP).

Otázka bezdôvodného obohacovania sa žalovaného ako vlastníka stavby na úkor obce ako vlastníka
pozemku medzi účastníkmi konania bola riešená a v prospech obce právoplatne vyriešená v konaniach
vedených na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 21 C 82/2007, resp. 19 C 127/2010 v spojení
s rozsudkami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Co 288/2008, resp. 5 Co 87/2011. Z existencie

týchto právoplatných rozsudkov súdu vyplýva otázka, ktorá je pre správne rozhodnutie v terajšej veci
podstatnou (rozhodujúcou) a treba sa ňou preto zaoberať. Touto otázkou je otázka prejudiciality spojená
s týmito skoršími súdnymi rozhodnutiami.Rozsudky vo veci 21 C 82/2007, resp. 19 C 127/2010 v spojení s rozsudkami odvolacieho súdu
2 Co 288/2008, resp. 5 Co 87/2011 sú právoplatné a medzi účastníkmi konania záväzné, t. j.
takto prejudiciálne vyriešený vzťah medzi nimi nemôže byť riešený inak. Poukazujúc na vyššie

uvedené právne princípy je nespochybniteľné, že týmito rozsudkami je právoplatne, nezmeniteľne a
pre účastníkov konania i pre súd záväzne vyriešená otázka, že bezodplatným užívaním pozemku
obce žalovaným dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu sa žalovaného. Pritom súd ako predbežnú
otázku nemôže znova riešiť to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore účastníkov,
pričom vonkoncom nie je rozhodujúce (podstatné), či súd v právoplatne skončenom konaní správne

alebo nesprávne právne posúdil uplatnený nárok (bezdôvodné obohatenie sa žalovaného spotrebného
družstva). Dané rozsudky boli vydané na základe žalôb, ktoré až na obdobie bezdôvodného obohatenia
sú skutkovo i právne identické so situáciou, ktorá sa rieši v tu prejednávanej veci. V záujme zachovania
právnej istoty a rešpektujúc povinnosť aplikovať §159 ods. 2 OSP, t. j. neopomenúť dôsledok vyplývajúci
zo záväznosti rozhodnutia vyhláseného v sporoch vedených pod sp. zn. 21 C 82/2007, resp. 19
C 127/2010 na Okresnom súde Michalovce - konzumpčný účinok (dosah) takéhoto právoplatného

rozsudku, sa preto aj tu prejednávaná vec musí vyriešiť s rovnakým výsledkom ako veci predchádzajúce,
t. j. v prospech obce. So zreteľom na uvedené niet dôvodu na prerušenie konania do právoplatného
skončenia prebiehajúceho súdneho konania pod sp. zn. 12 C 43/2012.

Odhliadnuc od uvedeného súd prvého stupňa nesprávne posúdil a vyhodnotil samotnú otázku, ktorá

sa rieši v prebiehajúcom súdnom konaní 12 C 43/2012 a tiež jej význam pre toto súdne konanie.
Totiž ani prípadné kladné vybavenie žaloby v prebiehajúcom súdnom konaní 12 C 43/2012, t. j. ani
vyslovenie neplatnosti dodatku z 8.9.1999 k delimitačnému protokolu č. 99/00395 z 27.9.1994 (ktorý
mimochodom nie je právnym titulom nadobudnutia vlastníctva obce Stretava k spornej parcele), bez
prípadného ďalšieho súdneho konania nemôže mať nijaký dosah na skutočnosť, že v žalovanom období

roku 2011 žalovaný bezodplatným užívaním spornej parcely sa na úkor obce bezdôvodne obohacoval.
Bez právneho významu nie je ani skutočnosť, že delimitačný protokol ani jeho dodatok nie sú právnymi
úkonmi, ale ide o písomné protokoly o súpise majetku, ktorý prechádza zo štátu na obec a má len
evidenčný charakter. Preto s úspechom sa nemožno domáhať vyslovenia jeho platnosti či neplatnosti
tak ako vychádzajúc zo samotného textu žaloby i žalobného petitu sa toho domáha žalované družstvo

v súdnom konaní 12 C 43/2012.

Zo všetkých týchto dôvodov je zjavné, že nenastala prekážka postupu tohto súdneho konania a preto
neboli splnené podmienky na jeho prerušenie do právoplatného skončenia prebiehajúceho súdneho
konania sp. zn. 12 C 43/2012. Preto odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že návrh

žalovaného na prerušenie konania zamietol (§220 OSP).

Výsledok hlasovania senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.