Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1717207192
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Mario Dubaň
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1717207192.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr.
Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Majerského, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., Hodžova 11,
Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Q. K., G.. X.X.XXXX, Z. X, Š., o zaplatenie 4.460,88 eura
s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 43Csp/44/2017-60, zo dňa
8.2.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku v časti, ktorou rozhodol o povolení žalovanému
splácať dlžnú sumu v splátkach, o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu
4.460,88 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.460,88 eura od 18.8.2017 do
zaplatenia, všetko v splátkach po 100 eur mesačne, vždy k 15-temu dňu príslušného kalendárneho
mesiaca, počnúc dňom 15.4.2018 s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky včas sa zosplatňuje celá
nezaplatenáčasťistiny;vozvyškužalobuzamietol;žalobcovipriznalnáhradutrovkonaniavrozsahu100
%. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu 11.9.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny 4.460,88 eura spolu s úrokom vo výške 183,79 eura, úrokom
z omeškania 1,80 eura, úrokom 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.460,88 eura od 18.8.2017 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.460,88 eura od 18.8.2017
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 183,79
eura od 18.8.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania, dôvodiac tým, že 13.7.2015 so žalovaným
uzatvoril úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej žalovanému poskytol peňažné prostriedky vo

výške 5.000 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, preto ho
žalobca listom zo dňa 17.8.2017 vyzval na predčasné splatenie poskytnutého úveru; žalovaný na výzvu
nereagoval, preto žalobca 17.8.2017 úver zosplatnil. Žalovaný po zosplatnení úveru do dňa podania
žaloby dlžnú sumu neuhradil; riadnych úrokov sa žalobca domáha až do riadneho zaplatenia; úrokov z
omeškania sa žalobca domáha z titulu omeškania žalovaného s úhradou peňažného záväzku.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti dôvodná. Konštatoval,
že medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000 eur s úrokovou sadzbou 13,9 % ročne. Žalovaný porušil
podmienkysplácaniaúveruvzmysleuzavretejzmluvy,vdôsledkučohožalobcavyhlásilsplatnosťúveru.
K zosplatneniu úveru došlo v celom rozsahu dňom 17.8.2017.3. Súd prvej inštancie po právnej stránke úverovú zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalobca mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie
dodávateľa,pretožekonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti(§52ods.3zákonač.40/1964

Zb. Občianskeho zákonníka) a na strane žalovaného vystupoval spotrebiteľ, ktorý neuzatváral zmluvu
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Zmluva bola pripravená na formulári (vrátane znenia ÚP), ktorý zo strany žalobcu bol
vopred pripravený bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Na uvedenom základe
súd prvej inštancie aplikoval na právny vzťah sporových strán ustanovenia Občianskeho zákonníka

upravujúce spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a ustanovenia zákona č.
129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomkudňuuzatvoreniazmluvy(ďalejlen„zákonč.
129/2010Z.z.“).Poukázalnanáležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorésútaxatívnevymenované
v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Ozrejmil, že okrem iného, zákonodarca v tomto
ustanovení zakotvil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho
splatenia. Dôvodil, že uvedený údaj musí byť jednoznačne v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uvedený (prípadne v splátkovom kalendári, ktorý tvorí súčasť zmluvy) a nepostačuje pre splnenie tejto
požiadavky, že je možné ho vyvodiť alebo vypočítať z iných údajov v zmluve uvedených. Skonštatoval,
že uzatvorená zmluva síce obsahuje konkrétnu výšku splátky, ale nie je v nej uvedené, koľko z každej

splátky sa započítava na splátku úveru a koľko z tejto splátky sa započítava na úrok, prípadne poplatky
čo je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k) cit. zákona (správne má byť písm. l). Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje vyššie uvedené náležitosti (čo i len jednu z nich), považuje sa poskytnutý úver za
bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. V takom
prípade má žalobca právo len na vrátenie skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru;

nemá právo žiadať úroky z úveru, ani akékoľvek poplatky súvisiace s úverom.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvného úroku v
kapitalizovanej sume 183,79 eura za dobu do 17.8.2017 a vo výške 13,90 % ročne z istiny 4.460,88
eura od 18.8.2017 až do zaplatenia. Pri rozhodovaní o časti úrokov dohodnutých v úverovej zmluve

po splatnosti úveru sa stotožnil s argumentáciou uvedenou v rozsudku Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého veriteľ má nárok na zaplatenie úrokov z úveru iba do
doby predčasného zosplatnenia úveru, pretože so stratou výhody splátok úveru pre dlžníka je spojená aj
strata nároku veriteľa na úroky po dobe predčasného zosplatnenia úveru; jednorazovým zosplatnením
dlžník stráca oprávnenie užívať prostriedky z úveru, dlžníkovi vzniká povinnosť jednorázovo vrátiť sumu

úveru navýšenú o kapitalizované úroky do zosplatnenia a po zosplatnení je dlžník povinný
zaplatiť už len sankcie spojené s omeškaním.

5. Na uvedenom základe v zmysle § 261 ods. 3, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504, § 506,
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 559 ods. 1, ods. 2, § 517 ods.

1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 1 ods. 2,
§ 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. súd prvej inštancie popri istine priznal žalobcovi
aj uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžných súm odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti úveru, t. j. od 18.8.2017 do zaplatenia tak, ako ho žiadal priznať v podanej žalobe a vo
zvyšku žalobu zamietol. Vzhľadom na žiadosť žalobcu a jeho momentálne sociálne pomery (živí rodinu

s maloletým dieťaťom), vyhovel návrhu žalovaného a umožnil mu istinu splácať v splátkach vo výške
100 eur mesačne počnúc dňom 15.4.2018. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 C.s.p. a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

6. Proti zamietajúcej časti rozsudku a tej časti rozsudku, ktorou súd prvej inštancie povolil žalovanému

splácaťpriznanéplnenievsplátkachpo100eurmesačnepodalodvolaniežalobca,ktorýžiadalrozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutých častiach zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a žalovanému
uložiť povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podstatným zhrnutím
skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že
v ňom namietal nesprávne právne posúdenie úverovej zmluvy ako zmluvy bezúročnej a bez poplatkov

z dôvodu, že neobsahuje, resp. nespĺňa obligatórnu náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č.
129/2010 Z.z., nesprávne právne posúdenie nároku na zaplatenie úroku po predčasnom splatení úveru
a nedostatočne zistený skutkový stav veci vo vzťahu k možnosti žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku.7. Súdu prvej inštancie vyčítal nesprávny záver, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.
k) (správne má byť písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. („výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“). Poukázal
na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné podmienky banky (VOP a OP), a teda
niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať,
sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP a VOP. Zároveň poukázal na
bod 2.5.3 OP, ktorý popisuje anuitné splácanie, z ktorého mu vyplynulo, že počet a termíny splátok istiny

aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky; uvedené platí aj pre údaj o výške
splátky. Ozrejmil, že banka bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytne spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie
istiny a úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Dodal, že informáciu,
že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou mesačných anuitných splátok a že rozdelenie

splátok na istinu a úroky úveru obsahuje amortizačná tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci
poskytovania informácií pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere prostredníctvom formulára
pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Objasnil význam pojmu anuita a anuitné splácanie.
Bol názoru, že za súčasného právneho stavu, zákon o spotrebiteľských úveroch od veriteľa nevyžaduje
zahrnúť všetky náležitosti uvedené v ods. 2 do samotného textu zmluvy a z dotknutého písm. l) taktiež

nevyplýva povinnosť uvádzať v zmluve presný rozpis toho, aký podiel z jednotlivých splátok pripadá
na uhradenie istiny a úrokov; v súčasnosti túto funkciu plní amortizačná tabuľku,
o ktorú môže spotrebiteľ kedykoľvek veriteľa požiadať a tento je povinný ju spotrebiteľovi bezplatne
poskytnúť. Na podporu svojho právneho názoru poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z
9.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti C. K. ako aj rozsudok 14/83 Z. R. Q. C. v

Land Nordhein-Westfalen, kde Európsky súdny dvor uviedol, že pri aplikácii vnútroštátneho práva majú
národné súdy povinnosť interpretovať svoje vlastné národné právo vo svetle textu a účelu smernice
tak, aby bol dosiahnutý výsledok, na ktorý odkazuje. Poukázal tiež na aktuálnu judikatúru Najvyššieho
súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, ktorý konštatoval, že nie je potrebné
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná

skladba tej-ktorej anuitnej splátky a niektoré rozhodnutia krajských súdov. Nesúhlasil s názorom súdu
prvej inštancie, že nemá nárok na zaplatenie úroku po predčasnom zosplatnení. Poukázal na § 502 ods.
1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka ako aj komentár IURA EDITION. Bol názoru, že tvrdenie, že po
zosplatnení úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá
oporu v právnych predpisoch.

8. Brojil, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovaného uhradiť
dlžnú pohľadávku v splátkach. Súd prvej inštancie sa totižto vôbec nezaoberal majetkovými pomermi
žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na uvedenie, že vzhľadom na žiadosť žalovaného a
jeho momentálne sociálne pomery (živí rodinu s maloletým dieťaťom) umožnil žalobcovi splácať istinu v

splátkach po 100 eur mesačne. Súd prvej inštancie jednak nedostatočne zistil skutkový stav, čím nebola
splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie a
jednak pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v priamom rozpore a Čl.
2 ods. 2 Ústavy SR.

9.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380ods.1C.s.p.),preskúmalrozsudok
v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania podľa § 385
ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej
časti potrebné zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie.

10. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca a žalovaný uzatvorili
13.7.2015 úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver 5.000 eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal žalobcovi zaplatiť v 108 mesačných splátkach po 82,09 eura, splatných vždy do 15.
dňa v mesiaci, počnúc 17.8.2015. Žalovaný záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil, v
dôsledku čoho žalobca vyzval žalovaného k splateniu celého zostatku úveru, kde mu stanovil lehotu

zaplatenia úveru do 28.8.2017.

11. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že zmluva uzavretá 13.7.2015 medzi
žalobcom a žalovaným má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Predmetná skutočnosť nebola v konaní anisporná. Vzhľadom na spotrebiteľskú povahu uzavretej zmluvy, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov vo forme úveru poskytnutého veriteľom spotrebiteľovi, právny vzťah účastníkov
zmluvy sa spravuje zákonom č. 129/2010 Z.z.; zmluva o spotrebiteľskom úvere musí spĺňať zákonom

predpísané náležitosti uvedené v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.; tieto náležitosti regulujú formálnu i
obsahovú stránku zmluvy a vzhľadom na zvýšený záujem na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany je nedodržanie kľúčových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sankcionované v zmysle §
11 zákona č. 129/2010 Z.z.

12. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov z dôvodu,
že zmluva obsahuje iba celkovú splátku úveru, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky (§ 9 ods.
2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z.).

13. Právne posúdenie veci je činnosť súdu, spočívajúca v subsumovaní zisteného skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, čo vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Právne posúdenie je

nesprávne, ak sa súd dopustí pri tejto činnosti omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikuje
nesprávny právny predpis, tiež vtedy, keď síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa).

16. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje

dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej
tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

17. Podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré
sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie

istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné
náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom
úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú
platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov
v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

18. Nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, ktorá zahŕňa aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov, je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého
nemážiadnazvýkladovýchmetódabsolútnuprednosť;jednotlivéuplatnenémetódybysamalinavzájom

dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri
výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je síce nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich
doslovného znenia, avšak v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho
predpisu(umožňujúcehonapr.viacverziíinterpretácie)alebovprípaderozporutohtozneniasozmyslom
a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť

výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom (podporne III. ÚS 341/07).

19. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyjadreného v dôvodovej správe k zákonu
č. 129/2010 Z.z. bolo prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky Smernicu 2008/48/ES. Podľa
čl. 10 ods. 2 písm. h), písm. i) Smernice 2008/48/ES, zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne

uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradia, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru pre účely
splatenia a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou, právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžkytrvania zmluvy o úvere. Z obsahu dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. nemožno vyvodiť, že
by zámerom zákonodarcu bolo, aby § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. sprísnil požiadavku
zakotvenú v Smernici 2008/48/ES; účel zákona vyjadrený v dôvodovej správe, vo vzťahu k § 9 ods.

2 písm. l) (pôvodne písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju
vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48/ES.

20. Vychádzajúc z účelu a zmyslu sledovaného § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. odvolací súd
dospel k záveru, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie

toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné
ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým nestanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Vyššie uvedené interpretačné prístupy a právne
závery sa vzťahujú na právny stav v čase, ktorý bol rozhodujúci pre posúdenie správnosti napadnutého

rozhodnutia; zákonom z 12.10.2017 č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z.
o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a
dopĺňajúniektorézákony,došlokzmene(medziiným)ustanovenia§9ods.2písm.i)zákonač.129/2010
Z.z.vtomzmysle,žesa vňomsúčinnosťouod1.mája2018slová„atermínysplátokistiny,úrokov
a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne

pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.
Eurokonformný výklad nemôže nahradiť absenciu výslovného znenia zákona; zásada konformného
výkladu však vyžaduje, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo je v ich právomoci, berúc do úvahy
celé vnútroštátne právo a uplatniac výkladové metódy ním uznané, s cieľom zaručiť úplnú účinnosť

smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou (rozsudok Európskeho
súdneho dvora C-212/04 zo dňa 4.7.2006, rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-456/98 zo
dňa 13.7.2000, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2016, zo dňa 11.10.2016).

21. V nadväznosti na vyššie uvedené právne východiská odvolací súd uzatvára, že v zmluvách

dojednaných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu,
úrok a poplatky). Pokiaľ § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy
„výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je nutné a
možné za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo

splátka úveru zahrňuje. Eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje teda
dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie
vnútornejskladbyjednotlivýchsplátok,toznamenáurčenie,akáčasťkaždejjednotlivejsplátkysapoužije
na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky; účelom predmetného ustanovenia nebolo,
aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude

v tej - ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby,
čo napokon vyplýva aj z § 9 ods. 3, ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorých túto
informáciu môže získať kedykoľvek v priebehu trvania zmluvy, bezplatne.

22. Odvolacím súdom zvolený eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010

Z.z. v plnej miere korešponduje aj s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.2.2018, sp. zn. 3 Cdo/146/2017) ako najvyššej súdnej autority, ktorá
plní nezastupiteľnú funkciu pri usmerňovaní (regulovaní) aplikačnej praxe súdov a odstraňovaní rôzneho
výkladu zákonných ustanovení.

23. Na uvedenom základe odvolací súd považoval za relevantné odvolacie námietky žalobcu. Odvolací
súd zároveň upriamuje pozornosť na to, že žalobca sa v predmetnej veci domáhal zaplatenia istiny
4.460,88 eura, vyčísleného úroku 183,79, vyčísleného úroku z omeškania 1,80 eura, zaplatenia úroku
13,90 % ročne zo sumy 4.460,88 eura od 18.8.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo
sumy 4.460,88 eura od 18.8.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 183,79 eura od

18.8.2017 do zaplatenia. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.460,88
eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 4.460,88 eura od 18.8.2017 do zaplatenia; vo
zvyšku žalobu zamietol.23.1. Napadnutou časťou rozsudku tak súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie
vyčísleného úroku 183,79, vyčísleného úroku z omeškania 1,80 eura, úroku 13,90 % ročne zo sumy
4.460,88 eura od 18.8.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 183,79 eura od

18.8.2017 do zaplatenia. Avšak zamietnutie nároku žalobcu v časti vyčísleného úroku z omeškania 1,80
eura súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil.

24. Pretože súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol založil na
nesprávnych právnych záveroch o tom, že zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je

bezúročná a bez poplatkov výlučne z dôvodu absencie náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona
č. 129/2010 Z.z., pre ktoré sa potom podstatou veci z hľadiska právne významných skutočností
pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku v zamietajúcej časti nezaoberal, pri súčasnej
absencii riadneho odôvodenia a tým aj nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku v časti vyčísleného
úroku z omeškania; rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne
odôvodnenierozhodnutia,ktorébydalojasnéazrozumiteľnéodpovedenarelevantnéprávneaskutkovo

súvisiace otázky vo vzťahu k uplatňovanému nároku v jeho zamietnutej časti; súd prvej inštancie tým
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a nakoľko uvedený nedostatok nemožno napraviť ani v konaní pred
odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v
napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec

v tomto rozsahu na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným
právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. V ďalšom konaní
opätovne posúdi dôvodnosť nároku žalobcu (v zamietnutej časti), pričom vezme do úvahy, že
uzavretá zmluva vykazuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. Na prejednanie
sporu súd prvej inštancie nariadi pojednávanie (§ 297 C.s.p.) berúc do úvahy, že v sporoch s ochranou

slabšej strany s účinnosťou od 1.7.2016 môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§
295 C.s.p.) s tým, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania
sa nepoužijú (§ 296 C.s.p.); na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje
rozhodnutieapoopätovnomrozhodnutísporusvojezáveryoskutkovýchzisteniachaprávnomposúdení

veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a
ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

25. Odvolací súd považuje za potrebné zároveň poznamenať, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval,
že poskytnutý úver treba považovať za bezúročný a bez poplatkov, neprichádzalo z povahy veci do

úvahy riešenie otázky, či veriteľ má alebo nemá po zosplatnení dlhu nárok na zmluvné úroky (úroky
z poskytnutého úveru), resp. riešenie tejto otázky bolo nadbytočné. Vzhľadom na dôvod zrušenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie však posudzovanie uvedenej otázky môže byť v priebehu
ďalšieho konania relevantné. Preto v súvislosti s právnou otázkou, či veriteľ má po zosplatnení dlhu
nárok na zmluvné úroky, odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie uznesenie Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 6 Cdo 113/2018, zo dňa 30.7.2019, v ktorom najvyšší súd vyslovil právny názor, s ktorým
sa odvolací súd stotožňuje a podľa ktorého bežné úroky (úroky z poskytnutého úveru) majú funkciu
odplaty za poskytnutie peňažnej sumy zo strany veriteľa až do jej zaplatenia; cieľom úrokov z omeškania
je sankcionovať nesplnenie povinnosti dlžníkom splatiť úver v lehotách stanovených v zmluve, odradiť
dlžníka od omeškania pri plnení jeho povinnosti a prípadne nahradiť veriteľovi škodu, ktorá mu vznikla z

dôvodu omeškania s plnením peňažného záväzku, z čoho vyplýva záver o nároku na bežné úroky až do
skutočného splatenia úveru a tiež záver o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania.

26. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu aj proti tej časti napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej
inštanciepovolilžalovanémusplácaťdlžnúsumuvpravidelnýchmesačnýchsplátkachadospelkzáveru,

že odvolanie smeruje proti výroku rozsudku o lehote na plnenie, proti ktorému nie je prípustné odvolanie.
Žalobca totiž odvolaním napadol rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia tvoriaceho (však) súčasť
rozsudku.

27. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

pripúšťa. Civilný sporový poriadok v § 357 pripúšťa odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie o:

a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,

f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

28. Podľa § 212 ods. 1
C.s.p. rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.

29. Podľa § 234 ods. 1

C.s.p súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.

30. Podľa § 386 písm. c) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

31. Je nepochybné, že ak súd prvej inštancie povolil žalovanému, aby dlžnú čiastku splácal
žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach, nejedná sa o otázku hmotného práva, ale
ide o procesné rozhodnutie súdu v intenciách Civilného sporového poriadku (§ 232 ods. 3
C.s.p.) a teda, že žalobca odvolaním napadol rozhodnutie majúce povahu uznesenia (§ 234
ods. 1 C.s.p.), ktoré je

súčasťou rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej (§ 212 ods. 1 C.s.p.).

32. Civilný sporový poriadok proti uzneseniu v zásade odvolanie nepripúšťa, prípustné je len v tých
prípadoch, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 357. Uznesenie o určení dlhšej ako zákonnej paričnej
lehoty na plnenie príp. povolenie splátok, ktoré zákon aprobuje v odôvodnených prípadoch (§ 232 ods.

3 C.s.p.), nie je uvedené medzi uzneseniami, proti ktorým je odvolanie prípustné, z čoho vyplýva, že
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

33. Odvolací súd na uvedenom základe odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku, ktorým povolil
žalovanému plnenie v splátkach, ktoré má povahu uznesenia, podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol.

34. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1,
§ 396 ods. 3 C.s.p.).

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).