Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 18, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6Csp/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716215284
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716215284.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu

Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140,
proti žalovaným I.) A. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. XX/XX, XXX XX E., občanovi SR, II.) Z. Z.,
nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom H. XXXX/X, XXX XX T., občianke SR, zast. JUDr. Annou Malčekovou,
advokátkou AK Zvolen, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, III.) P. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom H. XXXX/X, XXX XX T., občanovi SR, zast. Mgr. et Mgr. Líviou Kosťovou, advokátkou AK Žiar
nad Hronom, so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom IV.) Z. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom U. XXXX/X, XXX XX T., občanovi SR, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom AK Zvolen, so

sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen a V.) T. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. XXXX/X, XXX
XX T., občianke SR, o zaplatenie 44.253,18 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie proti žalovanému I.) z a s t a v u j e .

II. Súd konanie v časti žalovanej sumy 11.000,- Eur a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 44.253,18 Eur od 16. 12. 2013 do 13. 06. 2018 z a s t a v u j e .

III. Súd žalobu z a m i e t a .

IV. Súd p r i z n á v a žalovaným v II.), III.), IV.) a V.) rade nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu domáhal voči žalovaným zaplatenia
istiny vo výške 44.253,18 Eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 1.426,27 Eur, zákonného úroku z
omeškania vo výške 63,95 Eur a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 44.253,18 Eur od
16. 12. 2013 do zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania.

2. Žalovaný I.) vo svojom prednese uviedol, že by navrhoval riešiť vzniknutú situáciu formou dražby,
pričom sám prejavil záujem o ukončenie sporu.

3. Žalovaný III.) vo svojom prednese uviedol, že sa mu ťažko vyjadruje k predmetnej veci, pričom
zdôraznil že tak on, ako aj žalovaný I.) A. K. sa pokúšali spojiť s dlžníkom Z. K. v snahe vyriešiť
vzniknutý problém mimosúdne - avšak sa im to nepodarilo. Uviedol, že žalovaný na adrese trvalého

pobytu nebýva, navrhoval riešenie, aby sa byt predal a aby sa z utŕženej sumy splatil dlh žalobcu.

4. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu zo dňa 12.
12. 2016, písomných vyjadrení sporových strán, predložených listinných dôkazov, a to oznámenie ozosplatnení úveru zo dňa 25. 06. 2014, oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 16. 12. 2013, fotokópie
doručenky, poslednej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 24. 06. 2013, poverenie zo dňa 11. 04. 2016,
Zmluvy o poskytnutí úveru č. 8225/258911/2005/NSU 85 zo dňa 10. 08. 2005, obchodných podmienok

Československej obchodnej banky, a. s. pre poskytovanie hypotekárnych a ďalších úverov, posledných
výziev na úhradu pohľadávky zo dňa 24. 06. 2013, fotokópií doručeniek, platobného rozkazu zo dňa 23.
02. 2017, odporu žalovaného IV.) zo dňa 21. 03. 2017 a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil
tento skutkový stav:

5. Poverený zástupca žalobcu uviedol, že žalovaní uzavreli dňa 16. 08. 2005 so žalobcom ako veriteľom
Zmluvu o poskytnutí úveru reg. č. 8225/258911/2005/NSU 85, na základe ktorej im žalobca poskytol
úver hypotekárneho typu vo výške 56.429,66 Eur (1.700.000,- Sk v pôvodnej národnej mene), bez
uvedenia účelu. Uvedené tvrdenie žalobca preukázal dotknutou zmluvou o poskytnutí úveru, ako aj
Obchodnými podmienkami Československej obchodnej banky, a. s.. Na zabezpečenie pohľadávky zo
Zmluvy o úvere boli dňa 16. 08. 2005 uzavreté Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg.

č. 8225/25891/2005/NSU 85, 8225/25891/2005/NSU - 85 - I, 8225/25891/2005/NSU -85 - II.

6. Pretože žalovaní opakovane porušovali zmluvné a obchodné podmienky, žalobca vyhlásil dňa 15.
12. 2013 predčasnú splatnosť úveru. Pretože nedošlo k dohode, v rámci ktorej by bola celá pohľadávka
splácanáasplatená,pristúpilžalobca dňa31.10.2014kvýkonuzáložnéhoprávavsúlade sozákonným

ustanovením § 151l Občianskeho zákonníka a to formou predaja prostredníctvom dobrovoľnej dražby
podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, vykonaním ktorej bola poverená AUKČNÁ
SPOLOČNOSŤ s. r. o.. Dobrovoľnú dražbu nebolo možné vykonať, pretože prebieha občianskoprávne
konanie na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 13C/127/2015, pričom súd žalobu žalobcu zamietol.

7. Dlžná suma z úveru bola vyčíslená ku dňu zosplatnenia úveru, t. j. ku dňu 15. 12. 2013 v celkovej
výške 45.807,04 Eur. Táto pozostávala z nesplatenej istiny úveru vo výške 44.265,10 Eur, zmluvných
úrokov z úveru vo výške 1.426,27 Eur, zákonných úrokov z omeškania v celkovej sume 63,95 Eur a z
poplatkov v celkovej sume 51,72 Eur, ktoré si však žalobca v spore neuplatnil. Po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru žalovaní uhradili sumu vo výške 11,92 Eur, ktorú žalobca započítal na istinu pohľadávky.

8. V priebehu sporu, dňa 18. 06. 2018, poverený zástupca žalobcu zobral voči žalovanému I.) žalobu
späť s odôvodnením, že tento zaplatil časť žalovanej istiny vo výške 11.000,- Eur. Zároveň v dotknutej
časti istiny a príslušenstva zobral žalobu späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaní, resp.
splnomocnení zástupcovia žalovaných so späťvzatím v dotknutej časti súhlasili.

9. Právny zástupca žalovaného IV.) v podanom odpore zo dňa 21. 03. 2017 vzniesol námietku
premlčania.

10. Splnomocnená zástupkyňa žalovanej II.) vo svojom prednese na pojednávaní dňa 18. 06. 2018

uviedla, že zotrváva na predchádzajúcom písomnom vyjadrení s tým, že nárok žalobcu tiež považuje v
celom rozsahu za premlčaný a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň požiadala, aby bol
žalobca zaviazaný k povinnosti nahradiť žalovanej II.) vzniknuté trovy konania v celom rozsahu.

11. Splnomocnený zástupca žalovaného III.) na pojednávaní uviedol, že zotrváva na doterajších

stanoviskách ako aj na vznesenej námietke premlčania pretože má za to, že nárok uplatnený žalobcom
je premlčaný. Vychádzal z obchodnoprávneho vzťahu, ktorým sporový úver nepochybne je, avšak
vzhľadom na charakter predmetu úverovej zmluvy - spotrebiteľský vzťah - je potrebné v tomto prípade
aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka vzťahujúce sa na premlčanie, pričom je
potrebné aplikovať všeobecnú 3-ročnú premlčaciu lehotu upravenú daným kódexom.

12.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania je odlišná od právnej úpravy aplikovanej

súdmi Slovenskej republiky v Občianskom súdnom poriadku do 30. 06. 2016. Podľa aktuálnej procesnej
právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba také dôkazy, ktoré navrhli sporové strany. Dokazovací
proces je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípekontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade. Dôkazná iniciatíva sa podľa novej právnej úpravy
zásadne presúva na procesné strany, súd je v tomto smere do určitej miery obmedzený.

14. V sporovom konaní súd vykonáva dokazovanie len o tých skutočnostiach, ktoré sú sporné medzi
žalobcom a žalovaným. V predmetnom konaní poverený zástupca žalobcu nespochybňoval inštitút
všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka a jej aplikáciu; naopak v rámci
dokazovania sa zameral na výklad začatia plynutia všeobecnej trojročnej lehoty a mal za to, že žaloba
bola žalobcom podaná v posledný deň uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, vychádzal

pri tom z dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 15. 12. 2013 s tým, že prvý deň plynutia
všeobecnej premlčacej lehoty bol deň nasledujúci po dni vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, teda
16. 12. 2013. Žaloba bola súdu doručená dňa 16. 12. 2016, podľa neho v posledný deň všeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty.

15. Sporové strany v zastúpení svojich splnomocnených zástupcov boli opačného názoru, mali za to, že

nárok žalobcu je premlčaný a to z dôvodu, že žalobca súdu doručil žalobu deň po uplynutí všeobecnej
premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 15. 12. 2016.

16. Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo
rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,

od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.

17. Funkciou inštitútu premlčania je zľahčiť obranu povinného subjektu proti právam, ktoré trvali dlho,
a preto často možno predpokladať, že už zanikli. Keby povinný nemal námietku premlčania, musel by

sa brániť námietkou, že právo zaniklo určitým spôsobom, pričom dokazovanie takejto skutočnosti po
určitom/dlhom čase by mohlo viesť k značným ťažkostiam práve preto, lebo právo trvalo veľmi dlho.
Pokiaľ žalovaný vznesie námietku premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby, súd oprávnenej
osobe premlčaný nárok nemôže priznať z dôvodu, že po vznesení námietky premlčania dlžníkom došlo
k zániku nároku. Na základe uvedeného, súd ktorý zistí, že vznesená námietka premlčania je dôvodná,

nezostáva mu nič iné, len žalobu žalobcu, ktorý sa domáhal premlčaného nároku zamietnuť. Uplatnením
premlčacej námietky na súde prestáva byť subjektívne právo vynútiteľné. Na druhej strane však treba
uviesť, že po úspešnom vznesení námietky premlčania a jej akceptácii súdom síce nárok žalobcu
zaniká, ale právo veriteľa na plnenie voči dlžníkovi nezaniká, trvá naďalej, len je oslabené o nárok
vynútiteľnosti autoritatívnym orgánom štátu, ktorým je súd. V tomto prípade oprávnenému/veriteľovi

vznikne naturálny záväzok a preto ak dlžník neskôr splní veriteľovi predmetné plnenie dobrovoľne, aj v
prípade právoplatného súdneho rozhodnutia o zamietnutí žaloby z dôvodu premlčania, dlžník tak urobiť
mohol a v zásade mohol plniť dlh aj napriek súdnemu rozhodnutiu. Podľa Občianskeho zákonníka sa
v zásade premlčujú všetky majetkové práva spolu s prislúchajúcim príslušenstvom, ktorými sú najmä
úroky a administratívne poplatky. Základné výkladové pravidlá pre počítanie hmotnoprávnych lehôt

uvádzaných v Občianskom zákonníku, je upravené v § 122, kedy pri hmotnoprávnych lehotách a to
predovšetkým tých, ktoré sa týkajú uplatnenia práv je to, že na zachovanie práva oprávneného subjektu,
je potrebné urobiť úkon tak, aby bol doručený adresátovi, alebo aby bol v posledný deň lehoty podaný
na súde. Pri procesných lehotách stačí urobiť v posledný deň lehoty podanie obsahujúce právny úkon
odovzdané na poštu alebo orgán, ktorý je podľa zákona povinný doručovať. V tomto prípade ide o lehotu

určenú podľa rokov, kedy posledný deň lehoty pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej lehota začína plynúť.

18. V prejednávanej veci je dotknutou udalosťou žalobcom vyhlásená predčasná splatnosť úveru v deň
15. 12. 2013. Tento dátum nebol spochybňovaný žiadnou zo sporových strán. Z výkladových pravidiel

potom vyplýva, že posledný deň trojročnej premlčacej lehoty uplynul v deň 15. 12. 2013 (...“ktorý
sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorého lehota začína
plynúť“...).

19. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenia, súd v súlade so zhora citovanými zákonnými

ustanoveniami mal za to, že žaloba bola doručená súdu v prvý deň po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej lehoty, a preto z dôvodu vznesenia námietok premlčania sporovými stranami žalobu v celom
rozsahu zamietol.20. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku („CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

21. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O

čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

22. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

23.Spoukazom nazhoracitovanéprocesnéustanovenia,akoajdispozičnéúkonyžalobcu,ktorýjednak
zobral žalobu voči žalovanému I.) späť a jednak zobral žalobu v časti sumy 11.000,- Eur a úroku z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 44.253,18 Eur od 16. 12. 2013 do 13. 06. 2018 späť, súd
konanie v dotknutej časti zastavil.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Vzhľadom na neúspech žalobcu v spore, kedy súd po vznesenej námietke premlčania jeho žalobu
zamietol, súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 6 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP
a § 362 ods.1 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP)
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360
ods.2 CSP).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
CSP).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP).

Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 CSP).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 CSP).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie
žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 CSP).

Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).