Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6Pc/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200334
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4318200334.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Petríkovou, v právnej veci navrhovateľky:

E. zast.: JUDr. Danica Sitárová, advokátka, so sídlom Námestie hrdinov 13, Levice, a muža, ktorého
otcovstvomábyťurčené:Q.(ďalejako„otecdieťaťa"),ourčenieotcovstvaaúpravuvýkonurodičovských
práv a povinností k mal. R., v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Leviciach, takto

r o z h o d o l :

I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. R. sumou 60 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc dňom 12.11.2015.

II. Zaostalé výživné za obdobie od 12.11.2015 do 17.06.2019 v sume 2 460 € je otec p o v i n n
ý uhrádzať k rukám matky v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50 € popri bežnom výživnom
pod hrozbou straty výhody splátok počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku o určení výživného.

III. Otec je p o v i n n ý nahradiť trovy štátu za znalecké dokazovanie vo výške 81,36 € do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 24.1.2018 domáhala určenia otcovstva k mal. R., následne
zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca počnúc narodením
dieťaťa.
2. Súdprvejinštancierozhodolvovecirozsudkompodčk.6Pc/5/2018-75zodňa17.6.2019,ktorýmurčil,
že Q. je otcom mal. R., čo bolo preukázané znaleckým posudkom z odboru genetika, odvetvie analýzy
DNA Mgr. Zuzany Holešovej, PhD. č. 2/2019 zo dňa 13.3.2109. O rodičovským právach a povinnostiach
súd rozhodol tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení

mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal.
dieťaťa sumou 60 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 12.11.2015. Zaostalé
výživné za obdobie od 21.11.2015 do 17.6.2019 v sume 2.460 € uložil otcovi uhrádzať v pravidelných
mesačných splátkach po 50 € popri bežnom výživnom počnúc právoplatnosťou rozsudku. O trovách
konania rozhodol tak, že otcovi uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vo výške 81,36 € do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a súčasne žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov nepriznal.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení otcovstva, zverení mal. R. do osobnej starostlivosti
matky a oprávnení rodičov dieťa zastupovať a spravovať jej majetok nadobudol právoplatnosť dňa
19.9.2019.4. Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení výživného, o zročnom výživnom a súvisiacich výrokoch
o trovách konania podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasil s priznaním výživného od narodenia dieťaťa,
avšak samotnú výšku výživného nenamietal. Súhlasil so zročným výživným len od času preukázania

jeho otcovstva znaleckým dokazovaním.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací uznesením č.k. 12CoP/53/2019-114 zo dňa 30.1.2020 rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o určení výživného, o zročnom výživnom a v súvisiacich výrokoch o
trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom

rozhodnutí uviedol, že pri určovaní výživného je podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine nutné prihliadať na
to, že možnosť priznania výživného spätne za obdobie troch rokov odo dňa začatia súdneho konania,
je obmedzená podmienkou preukázania dôvodov, prečo rodič podávajúci návrh na určenie výživného
tento nepodal hneď po tom, ako mu na to, resp. maloletému dieťaťu vznikol zo zákona nárok, t.j.
treba skúmať, či išlo o objektívne alebo subjektívne dôvody nepodania návrhu, a tieto následne v
rozhodnutí náležite vyhodnotiť. V prejednávanom prípade sa matka návrhom podaným na Okresný súd

Levice dňa 24.01.2018 domáhala vydania rozhodnutia, v ktorom konajúci súd okrem určenia otcovstva
zverí maloletú R. do jej osobnej starostlivosti a otcovi uloží povinnosť platiť výživné v sume 100 eur
mesačne na maloleté dieťa počnúc 12.11.2015, t.j. dňom narodenia dieťaťa. Uvedené znamená, že pri
rozhodovaní o vyživovacej povinnosti otca sa súd prvej inštancie pri zohľadnení § 77 ods. 1 Zákona o
rodinebolpovinnýzaoberaťtým,činastranematkyexistovalidôvodyhodnéosobitnéhozreteľabrániace

jej podať návrh na určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností, vrátane vyživovacej
povinnosti hneď po tom, ako na výživné vznikol maloletému dieťaťu zo zákona nárok. Zaoberanie sa
zákonnými predpokladmi možného priznania výživného za obdobie pred podaním návrhu je zákonnou
povinnosťou súdu, ktorú súd prvej inštancie v predmetnom konaní opomenul. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia v časti priznania výživného od času narodenia dieťaťa nie je zrejmé, či sa súd zaoberal

tým, v čom spočívali dôvody navrhovateľky, že sa na súd s návrhom na určenie otcovstva a úpravy
rodičovských práva a povinností neobrátila skôr, či sa jednalo o objektívne alebo subjektívne príčiny
nekonania navrhovateľky, a nakoľko závažnými i opodstatnenými boli navrhovateľkine dôvody, pre ktoré
sa na súd obrátila až takmer po vyše dvoch rokoch od narodenia dieťaťa. Problémovým aspektom
súdneho rozhodnutia bola nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu v časti posúdenia a vysporiadania sa

s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktorých existenciu pre priznanie výživného spätne vyžaduje
zákon. Záverom odvolací súd zdôraznil, že je na posúdení súdu prvej inštancie opodstatnenosť
priznania výživného na maloleté dieťa spätne, aj vzhľadom na hodnovernosť vyznenia dôvodov
hodných osobitného zreteľa uvedených navrhovateľkou. Odvolací súd v tomto rozhodnutí nekonštatoval
(ne)existenciu nároku na priznanie spätného výživného, prijatie takéhoto právneho záveru necháva

na súde prvej inštancie, pričom len okrajovo poukazuje aj na ďalšiu nasledujúcu neopomenuteľnú
okolnosť. Ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že v danej veci neexistujú relevantné skutočnosti,
pre ktoré navrhovateľka neuplatnila svoj návrh skôr, je potrebné sa zamyslieť i nad tým, či je spravodlivé
nečinnosť matky maloletého dieťaťa súvisiacu s nepodaním návrhu na určenie otcovstva a úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu vyhodnotiť v neprospech maloletého

dieťaťa, a či by takéto právne posúdenie veci nebolo v rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa.

Súd na opätovné prejednanie veci a doplnenie dokazovania nariadil pojednávanie a zistil nasledovný
skutkový stav:

6. Matka ešte v samotnom návrhu uvádzala, že počas tehotenstva sa otec informoval aj o jej zdravotnom
stave. Po pôrode ho označila za otca maloletej, ale na súd vo veci určenia otcovstva predvolaná nebola.
Až keď sa prišla na súd osobne informovať, zistila, že návrh na určenie otcovstva si musí podať ona
sama.Napojednávanívypovedala,žeosvojomtehotenstvesadozvedelamesiacpotom,akosasotcom
rozišli. Po tomto zistení mu hneď telefonovala a nevyjadroval sa spôsobom, že by to nebolo jeho dieťa.

K tomu prišlo až neskôr. Po pôrode bol dokonca dcéru navštíviť a následne jeho záujem opadol. Matka
po pôrode otca dieťaťa označila, ale na matriku nikdy neprišiel. Neskôr ešte mala zdravotné problémy,
pre ktoré podanie návrhu odkladala.

7. Právna zástupkyňa navrhovateľky zotrvala na názore, že spätné nepriznanie výživného by bolo v

rozpore so záujmami mal. dieťaťa. Od narodenia mal. R. sa otec žiadnym spôsobom o ňu nezaujímal,
neuhrádzal žiadne náklady spojené s jej výživnou. Je zrejmé, že všetky náklady musela znášať matka,
ktorá nepodanie návrhu po narodení dieťaťa odôvodňuje svojou vtedajšou životnou situáciou, nakoľko
musela fungovať ako osamelá matka, trpela popôrodnými depresiami avšak nedisponuje žiadnoulekárskou správou, ktorou by túto skutočnosť vedela preukázať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto
matka navrhuje, aby súd výživné priznal spätne. Matka taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že otec
výživné zaplatil len za tri mesiace v tomto roku, predtým vôbec neplatil. Za mesiac 09/20 výživné ešte

uhradené nebolo.

8. Otec vypovedal, že výživné by malo byť určené až odvtedy, ako bolo určené, že je otec. Samozrejme
je ochotný stanovené výživné platiť, aj keď priznal, že ho neplatí pravidelne a v blízkom čase hodlá riešiť
aj osobný bankrot, pretože je v zlej situácii. Skutočnosť, že tri roky dcéra výživné nemala, spravodlivé

podľa neho nie je, ale ich situácia v navrhovateľkou bola predtým úplne iná. Otec má tiež staršieho syna,
na ktorého jeho matka žiadala zvýšenie výživného, ale hneď ako potrebovala. Preto si nemyslí, že je
voči nemu ako osobe fér, keď sa v tomto prípade tri roky nič nedialo a po troch rokoch si navrhovateľka
zmyslí, že chce výživné od narodenia. Keby návrh podala krátko po narodení, žiaden problém by s tým
nemal. Doznal, že sa o dcéru nezaujíma, navyše nič nehradí, pretože s matkou nemajú dobrý vzťah.
Priznal, že dieťa nemôže za to, že matka nepodala návrh skôr, ale aj tak si myslí, že tak urobiť mala.

Okrem toho ešte počas ich spoločného vzťahu mala problémy s otehotnením, navštevovali aj lekárov a
výskumné centrá. Keď sa rozišli, nevedel, že je tehotná a túto skutočnosť mu oznámila až po rozchode,
preto si nebol istý, či dieťa je jeho. Keď chcela, aby bol zapísaný ako jeho otec, mohla návrh na určenie
otcovstva podať už vtedy. Na staršieho syna otec platí výživné vo výške 80 €, aj sa s ním stretával,
potom však jeho matka začala robiť problémy a odmietla mu ho dávať, ale vždy mu aspoň na sviatky

posielal darčeky po švagrovi.

9. Kolízna opatrovníčka zotrvala na priznaní výživného spätne ku dňu narodenia dieťaťa.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné, vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa Zákona o rodine možno výživné na mal. dieťa priznať spätne najdlhšie na dobu troch rokov
od začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa. Matka zistila, že je tehotná až po tom,
ako sa s otcom rozišli. Rodičia mali zrejme komplikovaný vzťah, ale otec ako sa o tehotenstve dozvedel,

otcovstvo jednoznačne nepopieral, dokonca bol matku s bábätkom po pôrode navštíviť, na matriku však
uznaťotcovstvonikdynešiel.Znávrhujezrejmé,žematkanevedela,ženávrhnaurčenieotcovstvamusí
podať ona a čakala na výzvu súdu. Neznalosť zákona však neospravedlňuje. Podľa vyjadrenia mala
matka zdravotné problémy, pre ktoré napokon podanie návrhu odkladala. Otec počas celého konanietvrdil, že výživné mu má byť priznané od znaleckého dokazovania, ktorým bolo preukázané, že je otcom
mal. R.. Považuje za „nefér“, aby platil od narodenia, keď matka nekonala a návrh nepodala. Na druhej
strane však mohol konať aj on. Ak mal pochybnosti o svojom otcovstve, mohol si dať vykonať genetické

testy bez ohľadu na to, či matka návrh podala alebo nie a súdnemu konaniu sa tým mohol aj vyhnúť.
Minimálne mohol začal výživné platiť po doručení znaleckého posudku dobrovoľne aspoň v zákonom
minimálne stanovenom rozsahu. Matka tvrdené zdravotné problémy, ktoré jej bránili podaniu návrhu,
nepreukázala žiadnymi lekárskymi správami. Verila, že otec svoj postoj k určeniu otcovstva prehodnotí
a otcovstvo nakoniec dobrovoľne uzná. V tomto smere nekonala, ale nekonal ani otec. Výživné patrí

mal. dieťaťu, nie matke. Preto súd nepovažuje za spravodlivé, aby mal. R. prišla o výživné len pre
nečinnosťsvojichrodičovaurčitebynebolovzáujmedieťaťapriznanievýživnéholenodpodanianávrhu,
či dokonca od doručenia znaleckého posudku.

18. Súd výživné opätovne priznal od narodenia dieťaťa majúc za to, že dieťaťu od tohto dňa výživné
patrí a vyživovacia povinnosť je zákonnou povinnosťou rodiča bez ohľadu na to, či druhý rodič návrh

na súd podá.

19. Zaostalé výživné od narodenia dieťaťa do vyhlásenia rozsudku v sume 2460 € (3 roky a päť
mesiacov) umožnil súd otcovi vzhľadom na výšku sumy uhrádzať v primeraných mesačných splátkach
popri bežnom výživnom napriek tomu, že otec o splátky nežiadal, pričom nesplatením čo len jednej

splátky sa stane zročným celý dlh naraz. Rozsudok prvej inštancie bol predbežne vykonateľný vo výroku
o určení výživného dňom 4.9.2019 (doručením) a otec bol povinný určené výživné platiť. Koľko následne
uhradil, účastníci nepreukázali.

20. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP), lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva môže súd priznať náhradu trov konania
účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo
požadovať.

23. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd

len na návrh.

24. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, avšak o trovách štátu aj bez návrhu
podľa zásady úspech a neúspechu v konaní.

25. Vzhľadom na skutočnosť, že znalkyni súd priznal znalečné v sume 431,36 € a suma 350 € jej
bola vyplatená z preddavku zloženého otcom, súd uložil otcovi, ako neúspešnému účastníkovi v časti
určenia otcovstva, povinnosť nahradiť štátu zvyšnú časť znalečného v sume 81,36 €, ktoré znalkyni boli
vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Levice,
v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie len proti odôvodneniu nie je prípustné.

Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci, ktorí sa tohto práva výslovne vzdali.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje zanesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
datované.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na začatie
exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.