Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617205917
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2617205917.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci žalobcu: N.. I. D., so sídlom U.

XX, XXX XX H., správca konkurznej podstaty úpadcu: I. Š.Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX
I., štátny občan G. proti žalovanému: I. R., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/XXX, XXX XX Y., štátny
občan G., zastúpený advokátskou kanceláriou AGM partners s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 3, 811 01
Bratislava, IČO: 47 258 586 o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.247,50 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.9.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 1.247,50 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.247,50 € od 18.8.2016 do zaplatenia a náhradu trov konania.
V odôvodnení žaloby uviedol, že I. Š. bol vlastníkom pozemku parcely registra „X.“ evidovanej na
katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XX o výmere 2729 m2 - lesné pozemky, zapísanej na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor pre okres I., obec C. Š. a k.ú. C. Š. (ďalej

len „Pozemok 1“), ktorý bezprostredne susedí s pozemkom vo výlučnom vlastníctve žalovaného parcela
registra „X.“ evidovaná na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XX o výmere 550 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor pre
okres I., obec C. Š. a k.ú. C. Š. (ďalej len „Pozemok 2“). Dňa 20.1.2017 sa v sídle správcu konkurznej
podstaty úpadcu uskutočnila opakovaná dražba nehnuteľností úpadcu, konaná v súlade so záväzným
pokynom na speňaženie majetku podliehajúceho konkurzu sp. zn. 3K/13/2015 udeleného Okresným
úradomBratislavaakopríslušnýmorgánomvzmysle§84ods.1ZKR.Opakovanádražbabolasprávcom

ako dražobníkom vyhlásená na základe Oznámenia o opakovanej dražbe uverejneného v Notárskom
centrálnom registri dobrovoľných dražieb dňa 16.12.2016 pod sp. zn. NCRdr: 8006/2016. Oznámenie
o opakovanej dražbe bolo uverejnené vo vydaní OV č. 243/2016 zo dňa 20.12.2016 a v Notárskom
centrálnom registri dobrovoľných dražieb dňa 16.12.2016. Po uhradení ceny dosiahnutej pri dražení
prešlo na úspešného vydražiteľa vlastnícke právo k predmetu dražby, predmetom ktorej bol aj pozemok
úpadcu (parcelné č. XXXX/XX vo výmere 2729 m2), a to udelením príklepu dňa 20.1.2017. Pozemok,
v čase kedy bol ešte vo vlastníctve žalobcu a tvoril všeobecnú podstatu majetku v konkurze sp. zn.

3K/13/2015, bol žalovaným neoprávnene užívaný ako prístupová komunikácia k jeho nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k.ú. C. Š., a to bez právneho dôvodu, nakoľko predmetný pozemok nie je verejnou
komunikáciou a žalovaný k nemu nemá zriadené vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu alebo
prejazdu peši a motorovými vozidlami, čím sa obohacoval na úkor jeho vlastníka, a to bez právnehodôvodu. V zmysle uvedeného žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 16.8.2016 (doručený dňa
18.8.2016) k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prejazdu a prechodu
peši a motorovými vozidlami cez pozemok žalobcu. Návrh zmluvy o zriadení vecného bremena bol

priložený ako príloha k predmetnej výzve. Odplata za zriadenie vecného bremena vo výške 2.500,00 €
bola stanovená na základe záväzného pokynu udeleného Okresným úradom Bratislava ako príslušným
orgánom. Nakoľko žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval, listom zo dňa 7.6.2017, doručeným dňa
15.6.2017, žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku bez
právneho dôvodu. Nakoľko žalovaný doručené výzvy žalobcu nerešpektoval, došlo k bezdôvodnému

obohateniu z titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu, rovnajúceho sa obvyklému nájomnému za
2729 m2 pozemku za každý rok, a to za obdobie od 8.9.2015 do 19.1.2017, teda celkovo za 499 dní.
Výšku náhrady za užívanie pozemku bez právneho dôvodu, s poukazom aj na výšku odplaty 2.500,00 €
za zriadenie vecného bremena v zmysle záväzného pokynu, považuje žalobca za primeranú v hodnote
0,33 € / m2 za rok. Za jeden rok užívania pozemku bez právneho dôvodu o rozlohe 2729 m2 vzniklo
na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 900,57 €, čo predstavuje 2,50 € na jeden deň

(900,57 € : 365 dní v roku = 2,50 € na jeden deň). Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobca o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného za obdobie od 8.9.2015 do 9.1.2017, t.j.
sumu 1.247,50 €, ktorú odvodil od nasledovného matematického výpočtu: za obdobie od 8.9.2015 do
31.12.2015, teda 114 dní x 2,50 € = 285,00 €, za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016, teda 365 dní x
2,50 € = 915,00 €, za obdobie od 1.1.2017 do 19.01.2017, teda 19 dní x 2,50 € = 47,50 €, teda celkom

1.247,50 €.

2. Okresný súd Senica žalobe v celom rozsahu vyhovel, a to platobným rozkazom č.k. 5C/39/2017-17
zo dňa 26.10.2017, proti ktorému podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným
odôvodnením, a preto súd tento platobný rozkaz uznesením č.k. 5C/39/2017-31 zo dňa 1.3.2018 zrušil.

3. Žalovaný v odôvodnení odporu uviedol, že tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde, nakoľko
žalovaný v čase, keď bol žalobca vlastníkom Pozemku 1, nevyužíval Pozemok 1 ako príjazdovú cestu
k svojmu Pozemku 2. Skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom Pozemku 2 neznamená, že svoj predmet
vlastníctva aj užíva. Žalovaný na užívanie svojho Pozemku 2 nemá už dlhodobo dôvod, nakoľko na

tomto pozemku sa nenachádzala a v súčasnosti ani nenachádza žiadna stavba, ktorú by žalovaný,
resp. iné osoby navštevovali. Na Pozemku 2 naviac nebola a ani v súčasnosti nie je poľnohospodárska
pôda, resp. záhradka, ktorú by žalovaný alebo iné osoby obhospodarovali. Práve naopak, Pozemok
2 je dlhodobo (niekoľko rokov) neobhospodarovaný, neudržiavaný a predovšetkým nenavštevovaný,
tzn. žalovaný a ani iné osoby v mene žalovaného dlhodobo Pozemok 2 neužívajú. O neudržiavanom

stave Pozemku 2 svedčia jeho fotografie, ktoré žalovaný predložil súdu spoločne s odporom ako dôkaz,
a z ktorých je zrejmé, že na Pozemku 2 sa nachádzajú náletové dreviny ako následok dlhodobého
neudržiavania (neužívania) Pozemku 2. Na tomto pozemku nebola dlhodobo, a to niekoľko rokov,
vyvíjaná akákoľvek činnosť, ktorá by si vyžadovala, a ktorá by súčasne preukazovala prítomnosť
žalovaného alebo iných osôb na Pozemku 2. S poukazom na hore uvedené skutočnosti žalovaný

a ani iné osoby v jeho mene nevyužívali Pozemok 1 ako príjazdovú cestu k Pozemku 2, nakoľko
žalovaný (vrátane iných osôb) niekoľko rokov nenavštevoval a neužíval svoj Pozemok 2. Je zrejmé,
že pokiaľ žalovaný nevyužíval Pozemok 1 ako príjazdovú cestu, nemohol sa ani bezdôvodne obohatiť
na úkor žalobcu, nakoľko predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je reálne užívanie Pozemku
1, ku ktorému však zo strany žalovaného, resp. iných osôb v jeho mene, nikdy nedošlo. Žalobca

neoprávnené užívanie Pozemku 1 žalovaným nepreukázal, tzn. nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom,
že by žalovaný bez právneho dôvodu užíval Pozemok 1 v čase, kedy bol žalobca jeho vlastníkom,
ako príjazdovú cestu k svojmu Pozemku 2. Ide len o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu, pričom
predpokladom pre vydanie bezdôvodného obohatenia je preukázanie, že došlo k neoprávnenému
užívaniu Pozemku 1 žalovaným. Žalobca v spore preukázal len to, že bol vlastníkom Pozemku 1, ktorý

susedí s Pozemkom 2 vo vlastníctve žalovaného, a že vyzval žalovaného k uzavretiu zmluvy o zriadení
vecného bremena a následne ho vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetné skutočnosti
však žiadnym spôsobom nepreukazujú, že sa žalovaný dopustil konania, ktorým sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohatil. Žalobca v spore nepreukázal existenciu svojho nároku, tzn. nepreukázal, že by
žalovaný skutočne neoprávnene užíval Pozemok 1 ako prístupovú cestu k Pozemku 2, v dôsledku

čoho by mu vznikol majetkový prospech. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení
uvedených v žalobe. Žalovaný pokladá rovnako za nepreukázanú výšku bezdôvodného obohatenia,
ku ktorej malo podľa tvrdenia žalobcu dôjsť. Žalobca odvodzuje výšku bezdôvodného obohatenia od
„obvyklého nájomného“, pričom v žalobe ďalej nešpecifikuje čo je „obvyklým nájomným“. Pozemok1, ktorý mal byť podľa tvrdenia žalobcu žalovaným neoprávnene užívaný je v zmysle zápisu na liste
vlastníctva vedený ako lesný pozemok, pričom zo žaloby však nie je zrejmé či sa „obvyklé nájomné“
týka lesného pozemku a žalobca nedoložil ani žiadny dôkaz, z ktorého by vyplývalo, aká je výška

„obvyklého nájomného“ za Pozemok 1 ako lesný pozemok. Žalobca stanovil výšku bezdôvodného
obohatenia na základe užívania celej rozlohy Pozemku 1, ktorá je 2729 m2, pričom žalovaný uviedol,
že ak by využíval Pozemok 1 ako príjazdovú cestu k svojmu Pozemku 2, k čomu nedošlo, nevyužíval
by celú rozlohu Pozemku 1, ale len jeho časť, a to konkrétne časť cesty zakreslenej na katastrálnej
mape pre okres Malacky, obec C. Š.U., k.ú. C. Š., a to od parcely č. XXXX po parcelu č. XXXX/XX.

Žalovaný má za to, že nemožno legitímne požadovať úhradu nájomného za užívanie celého pozemku,
pokiaľ nájomca užíva len určitú časť pozemku. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nielenže nepreukázal
výšku bezdôvodného obohatenia, ale spôsob, akým ju určil je podľa názoru žalovaného nesprávny. Je
zrejmé, že aj keby vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, s
čím však žalovaný nesúhlasil, žalobca konkrétnu výšku svojho nároku, v akej mal žalovaný bezdôvodné
obohatenie získať, v žalobe nepreukázal. Keďže žalobca nepreukázal, že žalovaný získal bezdôvodné

obohatenie, nepreukázal, že mu vznikla majetková ujma a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi
získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy, žiadal žalovaný žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.3.2018 k odporu žalovaného uviedol, že žalovaný bez ohľadu
na to, či svoj pozemok reálne obhospodaruje, udržiava alebo navštevuje, je oprávnený pozemok vo

svojom vlastníctve kedykoľvek slobodne využívať, a to práve prostredníctvom prechodu peši a prejazdu
motorovými vozidlami cez pozemok žalobcu, ktorý slúži na účely prístupovej komunikácie. Okrem
zákonného obsahu vlastníckeho práva spočívajúceho v možnosti vec (pozemok) držať, užívať, požívať
plody a úžitky a nakladať s ním, vyplýva z ustanovení príslušného právneho predpisu žalovanému ako
vlastníkovi aj zákonná povinnosť sa o pozemok vo svojom vlastníctve riadne starať tak, aby nad mieru

primeranú pomerom neobťažoval iného alebo neohrozoval výkon práv iných, napríklad rozmnožovaním
náletových drevín znehodnocujúcich kvalitu okolitých pozemkov. Výkon vlastníckeho práva nesmie
prekročiť zákonom stanovené medze. Musí byť vzájomne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností do
určitej miery tolerovaný. Tolerancia však nesmie byť zneužívaná v prospech jedného vlastníka na úkor
jeho ostatných susedov. Vždy by malo ísť o určitú vzájomnú rovnováhu medzi výkonom vlastníckych

práv, a to tým spôsobom, že vlastníci susediacich nehnuteľností navzájom voči sebe niečo strpia, zdržia
sa nejakého konania alebo niečo vykonajú, a to tak, aby predišli vzniku rozporov. Tzv. „reciprocita“
medzi vlastníkmi nesmie presiahnuť určitú hranicu, kedy jeden z vlastníkov by bol v zjavnej nevýhode
oproti tomu druhému. Mohlo by tak dochádzať k zneužívaniu vlastníckeho práva na ujmu práv iných
vlastníkov, prípadne iných osôb. Nakoľko je pozemok žalobcu zjavne využívaný bez právneho titulu

ako prístupová komunikácia k susedným nehnuteľnostiam, žalovaným preukázateľne minimálne za
účelom zhotovenia fotodokumentácie priloženej k odporu, má žalobca za to, že uplatňovaný nárok z
titulu bezdôvodného obohatenia je spravodlivo odôvodnený, čo do dôvodu i výšky (rozhodnutie NS
ČR z 2.11.2000 sp. zn. 30Cdo/1789/2000). Faktická možnosť žalovaného užívať pozemok žalobcu na
prístup k svojim nehnuteľnostiam je na preukázanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z

titulu užívania pozemku bez právneho dôvodu, rovnajúceho sa obvyklému nájomnému, dostatočná.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 5.6.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.3.2018 k odporu
uviedol, že nakoľko svoj Pozemok 2 dlhodobo neužíval (a to aj v rozhodnom čase, za ktorý si žalobca
uplatňuje svoj nárok z bezdôvodného obohatenia) nemohol a neužíval ani Pozemok 1, a teda nemohol

a ani nezískal neoprávnený majetkový prospech z užívania Pozemku 1. Majetkový prospech by získal
výlučne ten, kto by fakticky využíval Pozemok 1 na prístup k svojim nehnuteľnostiam. Žalovaný má za
to, že neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia
medzi ním a žalobcom a súčasne má za to, že žalobca doposiaľ v súdnom konaní nepreukázal
pravdivosť svojich tvrdení ohľadom majetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku užívania

Pozemku 1 žalovaným bez právneho dôvodu. Tvrdenie žalobcu, že nárok ktorý si z bezdôvodného
obohatenia uplatňuje, vznikol bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný Pozemok 1 reálne užíval, je
nesprávne a nedôvodné, nakoľko pre vznik bezdôvodného obohatenia je rozhodné faktické užívanie
Pozemku 1, ku ktorému nedošlo. Žalovaný v súvislosti so starostlivosťou o svoj Pozemok 2 uviedol,
že pozemky priľahlé k Pozemku 1 sú v rovnakom alebo obdobnom stave ako Pozemok 2 žalovaného

(rovnako sú na nich náletové dreviny). Žalovaný sa svojim konaním (výkonom vlastníckeho práva
k Pozemku 2) nedopustil obťažovania alebo ohrozovania výkonu práv iných nad mieru primeranú
pomerom,atedaneznehodnotilkvalitupriľahlýchpozemkov,nakoľkoajtietopozemkyniesúudržiavané.
Skutočnosťou, že sú na Pozemku 2 žalovaného náletové dreviny, žalovaný nielenže neobmedzujevlastníkov priľahlých pozemkov, ale ani žiadnym spôsobom nenarúša vzhľad okolitého prostredia. Čo
sa týka výšky bezdôvodného obohatenia, žalovaný poukázal na skutočnosť, že v Obchodnom vestníku
č. 18/2017, časť dražby - dobrovoľní dražobníci, deň vydania 26.1.2017, bolo zverejnené oznámenie

žalobcu týkajúce sa výsledku opakovanej dobrovoľnej dražby. Predmetom dražby bol súbor vecí -
nehnuteľností zapísaných na LV. č. XXXX vedenom pre okres Malacky, obec C. Š., k.ú. C. Š.U.,
ktoréhosúčasťoubolPozemok1,ktoréhoužívaniasamalžalovanýpodľatvrdeniažalobcuneoprávnene
dopúšťať, čím sa mal na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť sumou vo výške 1.247,50 €. Z oznámenia
žalobcu zverejneného v Obchodnom vestníku je zrejmé, že celková výmera súboru nehnuteľností, ktoré

boli predmetom dražby je 117884 m2, pričom súbor nehnuteľností bol v dražbe vydražený za cenu
555.500,00 €, na základe uvedeného je zrejmé, že cena za 1 m2 pozemkov tvoriacich predmet dražby (a
to vrátane Pozemku 1) bola 4,71 €. Je teda zrejmé aj to, že dražobná cena Pozemku 1 o výmere 2729 m2
pricene4,71€za1m2predstavovalasumuvovýške12.853,59€.Sohľadomnahoreuvedenéžalovaný
poukázal na skutočnosť, že žalobcom uplatnená výška nároku z titulu bezdôvodného obohatenia, ktorá
predstavuje sumu 1.247,50 €, je nielenže žalobcom nepodložená a nepreukázaná, ale je predovšetkým

vzhľadom na výšku ceny, za ktorú bol vydražený celý Pozemok 1, ktorá predstavuje sumu 12.853,59 €,
neprimeraná. Žalobca uviedol, že za sumu 1.247,50 € (ktorú od neho požaduje žalobca ako bezdôvodné
obohatenie za užívanie Pozemku 1 bez právneho dôvodu) by si mohol v rámci dražby kúpiť, a teda
nadobudnúť do svojho výlučného vlastníctva časť Pozemku 1 o výmere viac ako 264 m2.

6. Žalobca vo svojom ostatnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 5.6.2018 neuviedol žiadne
nové skutočnosti, okrem skutočností uvedených v žalobe a vo svojom vyjadrení zo dňa 19.3.2018.

7. Súd vykonal dokazovanie výpisom z LV č. XXXX pre Obec a k.ú. C. Š., výzvou na uzatvorenie zmluvy
o zriadení vecného bremena a upozornením o vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia

zo dňa 16.8.2016, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 7.6.2017, obsahom odporu
žalovaného zo dňa 23.11.2017, obsahom vyjadrenia žalobcu zo dňa 19.3.2018 k odporu žalovaného,
obsahom vyjadrenia žalovaného zo dňa 5.6.2018 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 19.3.2018 k odporu,
obsahom ostatného vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
tento stav veci:

8. Úpadca I. Š.Z. bol v minulosti (pred vydražením) vlastníkom pozemku parcely registra „X.“ evidovanej
na katastrálnej mape ako parcela č. XXXX/XX o výmere 2729 m2 - lesné pozemky, zapísanej na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor pre okres Malacky, obec C. Š. a k.ú. C. Š.
a žalovaný je výlučným vlastníkom parcely registra „X.“ evidovanej na katastrálnej mape ako parcela č.

XXXX/XX o výmere 550 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Malacky, katastrálny odbor pre okres Malacky, obec C. Š. a k.ú. C. Š., tieto skutočnosti ani neboli
medzi stranami sporné.

9. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“),

kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

10. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia
vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia

na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková
ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním
bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto
predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.

12. Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že žaloba nebola
podaná dôvodne. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či k vzniku bezdôvodného obohatenia na
strane žalovaného na úkor žalobcu prišlo, teda či žalovaný v čase, keď bol žalobca vlastníkom Pozemku
1,skutočnevyužívalPozemok1akopríjazdovúcestuksvojmuPozemku2.Žalobcasavšakvžalobeakoi v ďalších vyjadreniach obmedzil len na tvrdenie, že žalovaný mohol Pozemok 1 využívať ako prístupovú
cestu k svojmu Pozemku 2, keďže mu v tom žalobca žiadnym spôsobom nebránil. Na preukázanie
uplatneného nároku nepostačovalo ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný využil Pozemok 1 minimálne za

účelom zhotovenia fotodokumentácie priloženej k odporu, pretože v čase podania odporu už žalobca
vlastníkom Pozemku 1 nebol, nakoľko tento pozemok bol predaný v dražbe. Samotná skutočnosť, že
žalovaný je vlastníkom Pozemku 2 ešte neznamená, že svoj predmet vlastníctva aj užíval a užíva.
Naopak žalovaný v spore predloženou fotodokumentáciou svojho Pozemku 2 preukázal, že na tomto
pozemku sa nenachádza žiadna stavba, pozemok je evidentne neobhospodarovaný, neudržiavaný, nie

je na ňom poľnohospodárska pôda, resp. žiadna záhradka, na pozemku sa nachádzajú len náletové
dreviny, ako následok jeho dlhodobého neudržiavania a neužívania. Predloženou fotodokumentáciou
Pozemku2žalovanýtedapreukázalsvojetvrdenie,ženatomtopozemkuniejeevidentneniekoľkorokov
vyvíjaná akákoľvek činnosť, ktorá by preukazovala pravidelnú prítomnosť, resp. pravidelné užívanie
tohto pozemku žalovaným, a teda žalovaný ani nepotreboval využívať a ani nevyužíval Pozemok 1
žalobcu ako príjazdovú cestu k svojmu Pozemku 2. Súd mal preukázané snímkou z katastrálnej mapy

aj tvrdenie žalovaného, že k jeho Pozemku 2 existuje prístup nielen cez Pozemok 1, ale i z opačnej
strany cez ďalšie dva pozemky, a teda nie je možné vylúčiť, že v prípade potreby sa žalovaný o prechode
a prejazde k svojmu Pozemku 2 môže dohodnúť s vlastníkmi týchto pozemkov. Je teda zrejmé, že
pokiaľ žalovaný nevyužíval žalobcov Pozemok 1 ako príjazdovú cestu, nemohol sa ani bezdôvodne
obohatiť na úkor žalobcu, nakoľko predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je reálne užívanie

žalobcovho Pozemku 1 žalovaným. Žalobca neoprávnené užívanie Pozemku 1 žalovaným nepreukázal,
tzn. nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že by žalovaný bez právneho dôvodu užíval Pozemok
1 ako príjazdovú cestu k svojmu Pozemku 2 v čase, kedy bol žalobca jeho vlastníkom. Žalobca v
spore preukázal len to, že bol vlastníkom Pozemku 1, ktorý susedí s Pozemkom 2 vo vlastníctve
žalovaného, a že vyzval žalovaného k uzavretiu zmluvy o zriadení vecného bremena a následne

ho vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predmetné skutočnosti však žiadnym spôsobom
nepreukazujú, že sa žalovaný dopustil konania, ktorým sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil.
Žalobca v spore nepreukázal existenciu svojho nároku, tzn. nepreukázal, že by žalovaný skutočne
neoprávnene užíval Pozemok 1 ako prístupovú cestu k Pozemku 2, v dôsledku čoho by mu vznikol
majetkový prospech. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno, pretože v spore žiadnym spôsobom

nepreukázal, že žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu, nepreukázal, že žalobcovi
vznikla majetková ujma a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia
avznikommajetkovejujmy,apretosúdžalobuzamietol.Keďžesúddospelkzáveru,žekbezdôvodnému
obohateniu žalovaného na úkor žalobcu neprišlo, uplatnenou výškou bezdôvodného obohatenia sa ani
bližšie nezaoberal.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

16. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto
rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Senica, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku.