Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216211385
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1216211385.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Kudravou v sporovej veci žalobcu:

Martin Smelík - KURIÉRSKA SLUŽBA MAVERICK, IČO: 33 628 769, so sídlom Istrijská 5067/19,
84107 Bratislava-Devínska Nová Ves, právne zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát so sídlom Domus
Petra, Pod Sokolice 1/B, 911 01 Trenčín proti žalovanému: ARAMEX CZ, s.r.o., IČO: 271 58 152, so
sídlom Laglerové 1075/4, 16008 Praha 6 - Ruzyně, Česká republika, právne zastúpený: Advokátska
kancelária MICHALOVIČOVÁ/ŠRAMELOVÁ/TENCEROVÁ, so sídlom Údernícka 11, 851 01 Bratislava,
o zaplatenie 1.648,34 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.648,34 Eur spolu s úrokom z omeškania titulom bezdôvodného
obohatenia.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 09.05.2013 vydal Okresný súd Bratislava IV v právnej veci
žalobcu ARAMEX CZ, s.r.o. (v tomto konaní na strane žalovaného) proti žalovanému Martin Smelík -
KURIÉRSKA SLUŽBA MAVERICK (v tomto konaní na strane žalobcu), rozsudok č.k. 12Cb/23/2012-154
(ďalej len „rozsudok č. 1“), v ktorom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu
spolu s príslušenstvom ako aj nahradiť trovy konania. Okresný súd Bratislava IV napriek skutočnosti,
že rozsudok č. 1 nikdy nebol doručený žalobcovi vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť a tým pádom
sa stal rozsudok č. 1 právoplatným exekučným titulom. Dňa 09.06.2014 bolo žalobcovi doručené

upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX 175/2014-5 (ďalej len „upovedomenie“), ktorej podkladom bol
vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie rozsudok č. 1. Na základe skutočností uvedených v
upovedomení žalobca dobrovoľne plnil a dňa 03.07.2014 sumu 1.648,34 Eur zaplatil. Dňa 13.11.2014
bolo žalobcovi doručené Vyúčtovanie exekučného konania EX 175/2014 ku dňu 03.07.2014, v ktorom
bolo uvedené, že dané exekučné konanie sa považuje za ukončené. Aj napriek skutočnosti, že žalobca
predmetnú sumu z dôvodu právnej istoty a z dôvodu, aby nedochádzalo k navršovaniu trov exekúcie
zaplatil, považoval stále rozsudok č. 1 za neprávoplatný a nevykonateľný. Dňa 18.07.2014 žalobca podal

odvolanie. Dňa 19.01.2016 vydal Krajský súd v Bratislave uznesenie č.k. 2Cob/19/2015-209 (ďalej len
„uznesenie č. 1“), ktorým zrušil rozsudok č. 1 a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
Uznesením č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.03.2016 (ďalej len „uznesenie č. 2“), Okresný súd Bratislava IV
zastavil konanie a zaviazal žalobcu (v tomto konaní žalovaný) na náhradu trov konania vo výške 195,90Eur. Žalobca (v tomto konaní žalovaný) podal proti uzneseniu č. 2 odvolanie. Na základe uvedených
skutočností mí žalobca za to, že exekúcie č.k. EX 175/2014 bola vedená na podklade neprávoplatného
a nevykonateľného rozhodnutia a došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.09.2016, doručeným súdu dňa 16.09.2016
tak,ženárokuplatnenýžalobouvcelomrozsahuneuznal,pričomvrámcisvojejprocesnejobranyuviedol
nasledovné. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 súd
uložil žalobcovi, ktorý bol v procesnom postavení odporcu, povinnosť zaplatiť žalovanému, ktorý bol v

procesnom postavení žalobcu, sumu 648,51 Eur ako i úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy
308,57 Eur od 15.05.2008 do zaplatenia, zo sumy 86,47 Eur od 14.06.2008 do zaplatenia, ako aj trovy
konania vo výške 38,50 Eur. V uvedenom konaní sa žalovaný ako navrhovateľ domáhal voči žalobcovi
ako odporcovi zaplatenia odmeny za služby spojené s leteckou prepravou tovaru, ktoré žalovaný
preukázateľne poskytol žalobcovi. Služby boli žalobcovi riadne poskytované, v čase ich poskytovania
ich žalobca nikdy nereklamoval, k poskytnutým službám v konaní neuplatnil voči žalovanému žiadne

relevantné výhrady ani námietky, rovnako ani k faktúram, ktoré mu boli za vykonané služby vystavené
a doručené. Súd prvého stupňa rozhodol o oprávnenosti nároku žalovaného na základe relevantných
a podrobných dokladov, ktoré žalovaný predložil súdu. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.
12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2013 a vykonateľnosť dňa
13.08.2013. Nakoľko si žalobca dobrovoľne nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená právoplatným a

vykonateľným rozsudkom, žalovaný bol nútený vymáhať nárok v exekučnom konaní a dňa 11.02.2014
podal návrh na začatie exekúcie, na základe ktorého bola začatá exekúcia č. EX 175/2014 a žalobcovi
ako povinnému bolo doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 29.05.2014. Žalobca podal
dňa 03.07.2014 námietky proti exekúcii, o ktorých rozhodol Okresný súd Bratislava IV Uznesením č.
15 Er/1898/2014-23 zo dňa 13.10.2014 tak, že námietky povinného proti exekúcii a trovám exekúcie

zamietol. Povinný následne uhradil na účet súdneho exekútora celú vymáhanú pohľadávku aj s
príslušenstvom, a to istinu, úroky z omeškania, trovy súdneho konania a trovy exekúcie, čo spolu
predstavovalo sumu 1648,34 Eur, z toho vymožený nárok pre žalovaného ako oprávneného vrátane
trov súdneho konania a trov exekučného konania predstavoval sumu 1333,34 Eur a trovy exekúcie
súdneho exekútora predstavovali sumu 315 Eur. Exekučné konanie sa teda skončilo vymožením

pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Uvedené vyplýva aj z vyúčtovania exekučného konania
EX 175/2014 ku dňu 03.07.2014, ktoré bolo vyhotovené súdnym exekútorom Mgr. Ninou Mištíkovou
a zaslané oprávnenému dňa 14.11.2014. Proti Rozsudku č. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013
podal žalobca dňa 19.11.2014 odvolanie. Odvolanie bolo podané po nadobudnutí právoplatnosti a
vykonateľnosti rozsudku a po ukončení exekučného konania, avšak žalobca v odvolaní tvrdil, že

predmetný rozsudok mu bol účinne doručený až dňa 14.11.2014, nakoľko v čase prvého doručovania
rozsudku (jún 2013) nebol fyzickou osobou oprávnenou podnikať, pretože v čase doručovania rozsudku
mal pozastavené prevádzkovanie živnosti a teda nemožno na tento prípad použiť tzv. fikciu doručenia
podľa § 48 ods. 3 O.s.p., ale súd mal odporcovi doručovať ako fyzickej osobe podľa § 47 O.s.p. a
že postupom súd bola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Pokiaľ ide o uplatnený nárok

žalovaného, žalobca uviedol iba, že pohľadávku popiera v celom rozsahu, avšak neuviedol žiadne
skutočnosti ani dôkazy na podporu svojho tvrdenia. Krajský súd v Bratislave ako príslušný odvolací
súd Rozsudok č. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Bratislava
IV na ďalšie konanie, a to Uznesením č. 2Cob/l9/2015-209 zo dňa 19.01.2016. V uznesení odvolací
súd uviedol, že odvolanie žalobcu bolo podané včas, pretože napadnutý rozsudok bol žalobcovi účinne

doručený dňa 14.11.2014. Rozsudok nebol odporcovi už skôr doručený podľa § 48 ods. 3 O.s.p.,
pretože v čase doručovania mal pozastavenú živnosť, ani podľa § 47 ods. 2 O.s.p., pretože druhý
pokus o doručenie zásielky nebol poštovým doručovateľom uskutočnený. Ďalej uviedol, že Okresný
súd Bratislava IV v konaní pochybil, keď neskúmal, či v návrhu označený navrhovateľ má spôsobilosť
byť účastníkom konania podľa § 19 O.s.p. a pochybil, keď ďalej konal na strane navrhovateľa so

spoločnosťou ARAMEX CZ, s.r.o., teda s niekým, kto nebol označený ako navrhovateľ v návrhu na
začatie konania. Ďalej odvolací súd uviedol, že v návrhu na začatie konania bol označený subjekt,
ktorý nemá spôsobilosť byť účastníkom konania a tento nedostatok nemožno odstrániť ani opravou
podľa § 43 O.s.p. Následne Okresný sú Bratislava IV konanie č. 12Cb/23-2012 zastavil Uznesením
č. 12Cb/23-2012 zo dňa 16.03.2016 s odôvodnením, ktoré bolo v zmysle intencií odvolacieho súdu.

V odôvodnení súd uviedol, že skúmal, či sú splnené podmienky na pokračovanie v konaní a zistil, že
navrhovateľ, ktorý podal návrh na začatie konania - ARAMEX CZ, s.r.o., organizačná zložka, Letisko
M.R. Štefánika, 820 21 Bratislava, IČO; 35 905 654, je pobočkou - organizačnou zložkou zahraničnej
právnickej osoby, ktorá nemá spôsobilosť sama nadobúdať práva a povinnosti a nie je ani spôsobilá byťúčastníkom občianskeho súdneho konania, pričom tento nedostatok nebolo možné odstrániť opravou
a doplnením návrhu, nakoľko nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je takým nedostatkom
podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Na základe uvedeného je žalovaný toho názoru, že medzi

stranami sporu nevznikol právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Na strane žalovaného nevzniklo
obohatenie bez právneho dôvodu. V prvom rade poukázal na to, že žalovaný prijal plnenie, ktoré
bolo vymožené exekútorom v riadnom exekučnom konaní, ktoré sa uskutočnilo na podklade riadneho
exekučného titulu a to rozsudku, na ktorom bola vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť. Právne
úkony a rozhodnutia v exekučnom konaní, na základe ktorých sa exekúcia vykonala a na základe

ktorých bola vymožená pohľadávka žalovaného, sú stále v platnosti a neboli nikdy zrušené. Nemožno
teda hovoriť ani o dôvode, ktorý odpadol. Poukázal na to, že žalovaný v čase, keď inicioval exekučné
konanie, nemal pochybnosti o právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku a nevedel ani nemohol vedieť
o dôvodoch jeho neskoršieho zrušenia. Námietky povinného proti exekúcii boli zamietnuté. Po vydaní
Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. 2Cob/19/2015-209 zo dňa 19.01.2016, ktorým bol zrušený
exekučný titul, bola exekúcia zastavená Uznesením č. 15Er/l 898/2014-44 zo dňa 29.04.2016, avšak

uznesenie o zastavení exekúcie bolo následne zrušené Uznesením č, 15Er/l 898/2014-53 zo dňa
10.06.2016. O bezdôvodné obohatenie nemôže ísť aj z toho dôvodu, že žalobca poskytol peňažné
plnenie, ktoré žalovanému reálne dlžil a pol povinný mu ho poskytnúť, a to aj v prípade, ak by neexistoval
rozsudok súdu alebo následná exekúcia. Žalovaný si v súdnom a v následnom exekučnom konaní
vymáhal svoj reálne existujúci nárok, t.j. splatnú pohľadávku s príslušenstvom, ktorú mal voči žalobcovi,

ktorú preukázal relevantnými listinnými dôkazmi, a ktorú žalobca nesplnil dobrovoľne. Zdôraznil, že
exekučný titul, t.j. rozsudok č. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 bol zrušený a súdne konanie
o nároku žalovaného bolo zastavené iba z procesných dôvodov. O samotnom nároku žalovaného
uplatnenom v konaní č. 12Cb/23/2012 nebolo rozhodnuté. Súd návrh žalovaného na začatie konania
nezamietol ani nerozhodol o tom, že by bola pohľadávka žalovaného neoprávnená. Žalovaný má

za to, že na strane žalobcu nemôže vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože
žalobca iba plnil riadnu splatnú pohľadávku žalovaného s príslušenstvom (úroky z omeškania), pričom
túto povinnosť by mal a teda bol by dlžníkom žalovaného aj bez rozhodnutia súdu. Skutočnosť že
rozhodnutie nebolo v čase exekúcie právoplatné a vykonateľné neznamená, že odpadol právny dôvod
plnenia. Právny dôvod plnenia v tomto prípade neodpadol, pretože ním bola jednak riadne vykonaná

exekúcia a tiež aj existencia oprávnenej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorá predstavuje
právo žalovaného na zaplatenie odplaty za poskytnuté prepravné služby. Medzi stranami sporu stále
existuje právny vzťah, ktorý naďalej trvá aj potom, ako vyšlo najavo že rozsudok v čase exekúcie nebol
právoplatný a vykonateľný, resp. že bol následne zrušený. Povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému za
riadne poskytnuté služby zrušením rozsudku nezanikla. Podľa názoru žalovaného pre posúdenie toho, či

tu právny dôvod plnenia je alebo nie je, je významná aj tá skutočnosť, že rozsudok bol zrušený a konanie
bolo zastavené iba pre procesné pochybenia súdu. Žalovaný nemôže niesť zodpovednosť za to, že súd
nedoručil rozsudok žalobcovi, resp. doručoval rozsudok nesprávnym postupom a že sa v pôvodnom
konaní chybne vysporiadal s označením navrhovateľa a ďalej konal so spoločnosťou ARAMEX CZ, s.r.o.
ako s navrhovateľom, t.j. konal s niekým, kto nebol označený v návrhu na začatie konania. Súd konal

zmätočne, keď sa hneď na začiatku nevysporiadal s týmto nedostatkom podmienky konania, čo však
v konečnom dôsledku nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý nemal dôvod pochybovať o správnosti
postupu súdu. Žalovaný má za to, že žalobca nie je oprávnený vymáhať od žalovaného žalovanú sumu
z titulu bezdôvodného obohatenia, nič mu však nebráni žiadať o náhradu škody spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, z dôvodu ktorého navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Pokiaľ ide o výšku

žalovanej sumy uplatnenej žalobcom v žalobe, v časti vymáhanej sumy žalovaný ani nie je pasívne
legitimovaný. Žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 1648,34 Eur, avšak suma 1648,34
Eur bola zaplatená žalobcom na účet súdneho exekútora, žalovanému nebolo poskytnuté zo strany
žalobcu peňažné plnenie v takejto výške. V zmysle vyúčtovania exekučného konania EX 175/2014
nárok vymožený exekútorom pre oprávneného predstavoval sumu 1333,34 Eur vrátane úrokov, trov

exekúcie právneho zástupcu, trov exekúcie oprávneného a trov súdneho konania. Z uvedeného vyplýva,
že na strane žalovaného nenastalo zväčšenie majetku vo výške 1648,34 Eura a teda nie je splnený
ani základný predpoklad pre vznik bezdôvodného obohatenia. Taktiež namietol premlčanie žalobcom
uplatneného nároku, keď uplynula zákonná premlčacia doba, v ktorej sa žalobca mohol domáhať svojho
nároku na súde.

4. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 02.12.2016 k tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého nedošlo
k jeho bezdôvodnému obohateniu, pretože peniaze boli zaplatené na základe splatnej pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi uviedol, že existenciu tejto pohľadávky žalobca celý čas popiera a táto aninebola nikdy preukázaná. Tvrdenia žalovaného sa preto podľa názoru žalobcu nezakladajú na pravde.
Ak žalovaný tvrdí, že mal splatnú pohľadávku a žalobca si riadne a včas nesplnil svoje povinnosti, mohol
žalovaný uplatniť toto právo na súde, o čo sa v konečnom dôsledku aj neúspešné pokúšal. Preto trvá na

stanovisku, že zaplatením žalovanej sumy došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Rovnako tak
žalovaný tvrdí, že k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť, pretože k vymoženiu žalovanej čiastky
došlo exekúciou na základe exekučného konania, ktoré sa uskutočnilo na základe riadneho exekučného
titulu. V prvom rade žalobca poukazuje na to, že rozhodnutie, na základe ktorého sa exekučné konanie
vykonalo nebolo riadnym exekučným titulom, keďže toto nikdy nenadobudlo právoplatnosť a teda

sa nestalo vykonateľným. Podľa zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo vtedy platnom znení § 41 ods. 1,
exekučným titulom je len vykonateľné rozhodnutie súdu. Súčasne zotrval na stanovisku, že poukázaním
žalovanej čiastky sa žalovaný bezdôvodne obohatil, a to bez ohľadu na to, či k tomu došlo v exekučnom
alebo inom konaní. Bez ohľadu na to, na koho strane došlo k pochybeniu, je v súlade s citovaným
ustanovením Občianskeho zákonníka žalovaný povinný bezdôvodné obohatenie vydať. Pokiaľ ide o

námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.09.2016, má
žalobca za to, že právo bolo na súde uplatnené včas. V súlade s § 107 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov („Občiansky zákonník“), sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Žalobca sa túto informáciu dozvedel až z

uznesenia Krajského súdu 2Cob/19/2015-209 zo dňa 19.01.2016, kedy sa rozhodlo o zrušení Rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV 12Cb/23/2012-154. Preto nemohla premlčacia lehota uplynúť predo dňom
podania žaloby.

5. Duplikou vyjadrenia k žalobe, žalovaný podaním doručeným súdu dňa 18.01.2017 uvádza, že

na strane žalovaného nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu, iba k riadnemu zaplateniu
odplaty za služby, ktoré pre žalobcu riadne vykonal. Sme toho názoru, že existenciu svojej pohľadávky,
ktorá predstavuje právo žalovaného na zaplatenie odplaty za riadne poskytnuté prepravné služby,
žalovaný riadne preukázal listinnými dôkazmi doloženými v súdnom konaní spis. zn. 12Cb/23/2012.
Ide najmä o doklady o priebehu doručenia sporných zásielok, faktúry za prepravné služby, špecifikácie

prepravných služieb, ktoré všetky nespochybniteľné preukazujú existenciu pohľadávky žalovaného
voči žalobcovi a jej výšku. Naopak, obrana žalobcu v konaní spis. zn. 12Cb/23/2012 sa neopierala o
žiadne relevantné argumenty proti pohľadávke žalovaného. Žalobca tvrdil iba, že žalovaný poskytoval
služby nekorektne a nespoľahlivo. (Uviedol žalobca v odpore zo dňa 13.09.2011, konanie spis. zn.
12Cb/23/2012).Svojetvrdeniavšakžalobcanedoložilžiadnymirelevantnýmidôkazmianižiadnedôkazy

na podporu svojich tvrdení neoznačil. Žalobca svoju nespokojnosť s poskytovanými službami nikdy
nereklamoval, neuplatňoval náhradu škody ani sa žiadnym spôsobom ohľadne poskytnutých služieb
neohradil. Zo strany žalobcu išlo iba o účelové tvrdenie, ničím nepodložené, aby sa vyhol plneniu
svojich povinností. Výška škody, ktorá sa mala započítať s výškou pohľadávky, ktorá bola predmetom
sporu, nebola žalobcom nijako špecifikovaná ani preukázaná. (Uvedené skutočnosti žalovaný uviedol

vo svojom vyjadrení zo dňa 02.01.2012 v konaní spis. zn. 12Cb/23/2012). Žalovaný poukazuje tiež
na to, že žalobca nikdy nespochybnil, že mu boli predmetné služby zo strany žalovaného poskytnuté.
Vzhľadom na skutočnosť, že konanie spis. zn. 12Cb/23/2012 bolo zastavené z dôvodu nedostatku
podmienky konania (nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania), nebolo rozhodnuté o samotnej
pohľadávke žalovaného a teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že pohľadávka žalovaného nebola nikdy

preukázaná. Žalovaný má za to, že žalobca sa nemôže dovolávať toho, že pohľadávka žalovaného
je neoprávnená, keď žalovaný v konaní spis. zn. 12Cb/23/2012 doložil všetky dôkazy preukazujúce
existenciu pohľadávky a naopak žalobca nedoložil ani neuviedol nič, čím by tvrdenia alebo dôkazy
žalovaného vyvrátil alebo spochybnil.

6. Žalovaný po predbežnom prejednaní sporu ( dňa 07.12.2017) podaním doručeným súdu dňa
16.01.2018 argumentačne zdôvodnil obchodný vzťah medzi stranami sporu tak, že obchodná
spoločnosť ARAMEX CZ, s.r.o., ktorá je v tomto spore v procesnom postavení žalovaného, vykonala
v minulosti pre žalobcu zásielkové prepravné služby, ktoré žalovaný vykonal riadne a včas na základe
objednávkyžalobcu.Riadnevykonanéprepravnéslužbyžalovanývyfakturoval,pričomspoluišloosumu

648,51 EUR, pričom táto suma pozostávala z troch faktúr a to faktúra č. 2008100246, na sumu 308,57
EUR, splatná 14.05.2008, faktúra č. 2008100305, na sumu 253,47 EUR, splatná 13.06.2008 a faktúra
č. 2008100306, na sumu 86,47 EUR, splatná 13.06.2008. Služby boli uskutočnené v prvom polroku
2008, pričom žalobca (v tom čase v procesnom postavení žalovaného) plnenie, ktoré mu poskytlaspoločnosť ARAMEX CZ s.r.o., t.j. prepravné služby, doručovanie zásielok, nikdy nespochybňoval,
nepodal žiadnu písomnú reklamáciu ani žiadnu inú vadu plnenia nevytkol. Žalovaný poskytol žalobcovi
plnenie spočívajúce v zásielkových službách, ktoré (plnenie) vykonal žalovaný riadne a včas. Žalovaný

teda poskytol plnenie vo forme prepravných služieb na základe riadneho právneho dôvodu, t.j. na
základe zmluvy, ktorá vznikla objednávkou žalobcu a reálnym plnením žalovaného. Žalovaný ďalej tvrdí,
že k neskoršiemu zrušeniu právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012
došlo v konečnom dôsledku pochybením súdu prvého stupňa, a to keď sa súd nevedel vysporiadať s
organizačnou zložkou označenou v žalobe a následne keď nesprávne aplikoval zákonné ustanovenia o

doručovaní, v dôsledku čoho voči žalobcovi nenastali účinky doručenia. Žalovaný tvrdí, že ani zrušenie
uvedeného rozsudku nie je možné považovať za relevantný dôvod, na základe ktorého by mal vzniknúť
záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho
úkor bezdôvodne obohatil a nepreukázal tiež, že by k plneniu došlo bez právneho dôvodu alebo z
neplatného právneho úkonu ani že by k plneniu došlo z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca ďalej
nepreukázal, že by žalovaný získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov ani že by došlo k plneniu

namiesto iného. Ani v konaní na súde prvej inštancie spis. zn. 12Cb/23/2012 nebolo sporné, že žalobca
(vtomčasevprocesnompostavenížalovaného)mápovinnosťzaplatiťfaktúryžalovanému(vtomčasev
procesnompostavenížalobcu),apretosúdpovažovalžalobuzadôvodnú.Súčasnetvrdí,žežalovanýsa
neobohatil na úkor žalobcu tým, že síce prostredníctvom exekúcie, avšak v konečnom dôsledku zaplatil
žalobca žalovanému sumu peňazí, ktorá oprávnene prináležala žalovanému, a to z titulu poskytnutia

zasielateľských služieb, za ktoré mu žalobca nezaplatil dobrovoľne.

7. Žalobca sa k procesnej obrane žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.02.2018
tak, že otázka existencie hmotnoprávneho nároku žalovaného (predtým žalobca) o zaplatenie 648,51
EUR s príslušenstvom proti žalobcovi (predtým žalovaný) bola predmetom samostatného konania č.

k. 12Cb/23/2012. K tomuto možno uviesť, že žalobca nárok žalovaného v plnej výške popiera a má
za to, že predložené faktúry zo strany žalovaného (predtým žalobca) boli vystavené neoprávnene
nakoľko nekorešpondovali s údajne dodanými službami. Okresný súd Bratislava IV podľa názoru
žalobcu v predmetnom konaní nedostatočne zistil skutkový stav v danej veci, keď vychádzal iba z
predložených faktúr a upomienky. Súd predpokladal, že k obstaraniu prepravy zo strany žalovaného

(predtým žalobca) došlo a táto služba bola vykonaná bez vád. Avšak nevykonal žiaden dôkaz na zistenie
uvedených skutočností. Na základe uvedeného bol vydaný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV
sp. zn. 12Cb/23/2012, v ktorom uložil povinnosť žalobcovi (predtým žalovaný) na úhradu 648,51 Eur
s prísl. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca (predtým žalovaný) odvolanie, na čo Krajský súd v
Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 12Cb/23/2012 zrušil a vrátil vec Okresnému

súdu Bratislava IV na ďalšie konanie. Uvedené konanie bolo zastavené uznesením Okresného súdu
Bratislava IV dňa 16. 03.2016. Žalobca predmetnú sumu uhradil. Nie preto, že by mu táto povinnosť
vyplývala z hmotného práva, ale plnil preto, že bol k tomu zaviazaný vykonateľným exekučným titulom na
peňažné plnenie, ktorého podkladom bol rozsudok sp. zn. 12Cb/23/2012, ktorý musel rešpektovať. Do
uvedenej situácie sa žalobca teda dostal nie vlastnou vinou, ale chybou štátnych a súdnych orgánov. V

konečnomdôsledkuniejeanipreukázané,žežalobcovi(predtýmžalovaný)nejakápovinnosťnazáklade
hmotného práva vznikla, alebo nie. A teda otázka, či bol žalobca (predtým žalovaný) povinný zaplatiť
žalovanému predmetnú sumu je sporná a bola predmetom konania sp. zn. 12Cb/23/2012, ktoré bolo
právoplatne ukončené zastavením. Existencia pohľadávky (povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva)
teda nikdy nebola preukázaná a žalobca existenciu tejto pohľadávky celý čas popiera. Z uvedeného

vyplýva, že ak právny dôvod plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve, zrušením rozhodnutia,
na základe ktorého bolo plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené.
Predmetom tohto konania je podľa názoru žalobcu primáme povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
na základe skutočností uvedených aj v tomto vyjadrení a nie to, či žalovaný mal nejakú pohľadávku
voči žalobcovi, nakoľko uvedené bolo už predmetom samostatného konania sp. zn. 12Cb/23/2012,

ktoré bolo ukončené zastavením. Žalobca opätovne uvádza, že exekúcia bola vedená na podklade
neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia, keďže rozsudok nadobúda právoplatnosť doručením,
pričomvdanomprípadezostranysúdukriadnemudoručeniurozsudkunedošlo.Ouvedenejskutočnosti
nasvedčujú aj výzvy Okresnému súdu Bratislava IV zo strany žalobcu, ktorými žiadal o zaslanie
rozsudku. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva po uplynutí lehoty na plnenie, pričom povinnosť uloženú

v rozsudku, treba splniť do troch dní od jeho právoplatnosti. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak nedošlo
k riadnemu doručeniu rozsudku, nemohol sa stať právoplatným a teda ak sa rozhodnutie nestalo
právoplatným, nemohlo sa stať ani vykonateľným. Rozhodnutie sa teda nemohlo stať ani vykonateľným
exekučným titulom na podklade ktorého by sa mohlo viesť (a viedlo sa) exekučné konanie. Aj napriekuvedenému, vyšší súdny úradník Okresného súdu Bratislava IV vyznačil na predmetnom rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV právoplatnosť. Na základe uvedeného, má žalobca za to, že v danom
prípade ide o majetkový prospech získaný jednak „plnením bez právneho dôvodu“ lebo právny dôvod

plnenia, nikdy nebol preukázaný a jednak „plnením z neplatného právneho úkonu“ keďže exekúcia
bola vedená na podklade neprávoplatného a nevykonateľného rozhodnutia a jednak na podklade
exekučnéhotitulu,ktorýbolneskôrzrušený,pričompoukázalnauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp.zn. 5MCdo/17/2009.

8. Žalovaný reagoval na podanie žalobcu písomným podaním doručeným súdu dňa 04.04.2018, v
ktorom uviedol, že žalobca sa mylne domnieva, že zrušením rozsudku Okresného súdu Bratislava
IV č. 12Cb/23/2012-154 odpadol aj právny dôvod žalobcom poskytnutého plnenia v celkovej výške
1.648,34 Eur a toto plnenie nesprávne považuje za plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z
neplatného právneho úkonu. Právnym dôvodom, t.j. právnym titulom na poskytnutie peňažného plnenia
zo strany žalobcu nebol však len samotný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. 12Cb/23/2012-154,

ale predovšetkým hmotnoprávny nárok žalovaného na zaplatenie odmeny za vykonanie prepravy
a skutočnosť že žalobca túto odmenu nezaplatil žalovanému dobrovoľne, a teda porušil povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. V prípade, ak by žalobca zaplatil
žalovanému odmenu riadne a včas, nevznikli by žalobcovi ani dodatočné náklady spojené s porušením
jeho povinnosti (úroky z omeškania, trovy súdneho konania a trovy exekúcie), ktoré sú popri istine taktiež

predmetom žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. V konečnom dôsledku nie je podstatné, na
základe akej pohnútky žalobca nakoniec sumu zaplatil (vo vyjadrení uvádza, že z dôvodu právnej istoty
a aby nedochádzalo k navršovaniu trov exekúcie). Podstatné je, že predmetná suma bola uhradená
ako odmena za vykonanú prepravu zásielok a teda splnenie povinnosti zo strany žalobcu malo reálny
hmotnoprávny základ. Žalovaný ďalej poukázal na to, že konanie na Okresnom súde Bratislava IV

č.k. 12Cb/23/2012 sa skončilo v prospech žalobcu iba z procesných dôvodov, t.j. bolo zastavené
pre nedostatok podmienky konania, a to nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania na strane
navrhovateľa, ktorý bol v žalobe označený ako ARAMEX CZ s.r.o., organizačná zložka, ktorá nemá
právnu subjektivitu a teda súd právoplatne nerozhodol vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že o
hmotnoprávnom nároku žalovaného voči žalobcovi nebolo do dnešného dňa právoplatne rozhodnuté a

teda súd právoplatne neurčil, že hmotnoprávny nárok žalovaného existuje, ale ani neurčil, že neexistuje,
teda žalobu žalovaného nezamietol. Žalobca k nároku žalovaného na zaplatenie odmeny za vykonanie
prepravy tvrdí iba, že nárok žalovaného popiera, že predložené faktúry boli vystavené neoprávnene,
nakoľko nekorešpondovali s dodanými službami. Žalobca však ani v tomto konaní (tak ako ani v konaní
12Cb/23/2012) neuvádza žiadne skutočnosti, dôvody ani dôkazy na podporu svojho tvrdenia ani žiadne

skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali existenciu nároku žalovaného. Žalobca vôbec nešpecifikoval,
prečo by vystavené faktúry nemali korešpondovať s prepravnými službami, ktoré žalovaný vykonal.
Tak, ako aj v prípade obrany žalobcu v konaní č.k. 12Cb/23/2012 na Okresnom súde Bratislava IV, aj
v tomto prípade žalovaný považuje tvrdenia žalobcu za nepravdivé a účelové, aby sa vyhol splneniu
svojej povinnosti. Žalovaný má za to, že teória žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane

žalovaného by prichádzala do úvahy vtedy, ak by zaplatenie sumy žalobcom nemalo oporu v hmotnom
práve, teda ak by neexistoval právny dôvod plnenia zo strany žalobcu, napríklad ak by súd prvej
inštancie, resp. odvolací súd v konaní o nároku ARAMEX CZ s.r.o. na zaplatenie odmeny za vykonanie
prepravy rozhodol tak, že by žalobu zamietol. Avšak, konanie o žalobe bolo zastavené, takže súd vo
veci samej nerozhodol a teda nerozhodol o tom, že hmotnoprávny nárok žalovaného neexistuje, a preto

riešenie tejto otázky musí byť predmetom tohto konania tak, ako uviedol súd v rámci predbežného
právneho posúdenia.

9. Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2019, žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
uviedol, že žalovaný je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike, ktorá na

území Slovenskej republiky podniká prostredníctvom organizačnej zložky a v rámci svojho predmetu
podnikania sa venuje zasielateľstvu a preprave zásielok (medzinárodnej aj vnútroštátnej) a to cestnou,
leteckou alebo aj inou formou, taktiež má žalovaný postavenie poštového podniku a v rámci svojho
podnikania poskytuje poštové služby podľa zákona o poštových službách. Na základe objednávok
žalobcu žalovaný pre žalobcu vykonal prepravu zásielok v období apríl a máj 2008, celkovo išlo o 50

prepravovaných zásielok. Za vykonané prepravy vystavil tri faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu,
ide o faktúru č. 2008100246 na sumu 9.296 Sk = 308,57 Eur, ktorá bola splatná dňa 14.05.2008,
faktúru č. 2008100305 na sumu 7.636 Sk = 253,47 Eur, ktorá bola splatná dňa 13.06.2008 a faktúru č.
2008100306 na sumu 2.605 Sk = 86,47 Eur, ktorá bola splatná dňa 13.06.2008. Spolu išlo o fakturovanúsumu 648,51 Eur. Prvou faktúrou žalovaný fakturoval 24 prepráv zásielok vykonaných v období od
16.04.2008 do 29.04.2008 s miestom prevzatia zásielky Bratislava, miestom doručenia zásielky na
rôznych miestach konkrétnym adresátom v Českej republike prevažne v Prahe, ale aj iných mestách

Českej republiky a to Ostrava, Jindřichův Hradec a Holešovice, pričom išlo o cestnú prepravu. Druhou
faktúrou žalovaný fakturoval celkovo 22 vykonaných prepráv zásielok v období od 16.05.2008 do
30.05.2008 s miestom prevzatia zásielky Bratislava v sídle žalobcu a miestom doručenia zásielky na
rôznych miestach v Českej republike, prevažne v Prahe, ale aj iných mestách a to Ostrava, Jindřichův
Hradec, Užice, Český Těšín a Brno, pričom išlo o expresnú cestnú prepravu. Treťou faktúrou žalovaný

fakturoval 4 vykonané prepravy zásielok v období od 26.05.2008 do 30.05.2008 s miestom prevzatia
zásielky Bratislava v sídle žalobcu a miestom doručenia zásielky v zahraničí, a to Offenbach Nemecko,
Budapešť Maďarsko, Heppenheim Nemecko a Budaors Maďarsko, pričom išlo k expresnú leteckú
prepravu v rámci Európskej únie. O vykonanej preprave zásielok doložil žalovaný listinné dôkazy a to
predmetné faktúry s náležitosťami podľa príslušných právnych predpisov, prílohy k jednotlivým faktúram
a to špecifikáciu všetkých fakturovaných prepráv s uvedením dátumov jednotlivých prepráv, dátumom

prevzatia doručovaných zásielok, čísiel zásielok, čísiel odosielateľa, počtu kusov zásielky, váhy zásielok,
konkrétneho adresáta, miesta odovzdania zásielky, ceny poistenia a ceny prepravy. K faktúram doložil
výpisy z monitorovacieho systému žalovaného, ktoré obsahujú jednak prepravné listy, resp. nákladné
listy, ktoré žalovaný vystavuje pri každom prevzatí zásielky na doručenie a ďalej tieto výpisy obsahujú
detaily o priebehu doručovania jednotlivých zásielok s uvedením podrobných údajov o tom, kde sa

predmetná zásielka v tom-ktorom čase nachádzala, pričom zo všetkých dokladov vyplýva, že všetky
zásielky boli riadne doručené adresátom. Keďže žalobca neuhradil faktúry v lehote splatnosti, žalovaný
zaslal žalobcovi výzvu na zaplatenie na mimosúdne vyporiadanie veci, v ktorom ho vyzval na zaplatenie
dlžnej sumy, išlo o výzvu zo dňa 13.01.2011, ktorú žalobca v odbernej lehote neprevzal. Následne
bol žalovaný nútený domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou, a to podaním žaloby na OS BA IV,

sp. zn. 12Cb/23/2012. V tomto konaní bolo riadne vykonané dokazovanie a to na základe listinných
dôkazov, ktoré predložil žalovaný, niekoľkokrát sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sa žalobca nikdy
nezúčastnil, hoci bol riadne predvolaný. Z uvedených skutočností vyplýva, že na základe uzavretej
zmluvy žalovaný vykonal pre žalobcu prepravu zásielok a žalovaný bol povinný za túto prepravu
uhradiť dohodnutú odplatu. Túto povinnosť si žalovaný riadne nesplnil a peňažný nárok žalovaného bol

vymožený až v exekučnom konaní. Uznesenie o zastavení exekúcie bolo zrušené uznesením sp. zn.
15Er/1898/2014-53.Konaniežalobcu,vktoromsadomáhavydaniabezdôvodnéhoobohateniapovažuje
žalovaný za účelové a špekulatívne, nakoľko žalobca neuhradil žalovanému dobrovoľne odplatu za
riadne poskytnuté prepravné služby, pričom vydania bezdôvodného obohatenia sa domáha iba z toho
titulu, že z procesných dôvodov bol zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV, pričom však k

samotnému hmotno-právnemu nároku žalovaného neuvádza žiadne relevantné argumenty.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v
spise a výsluchom svedka V. E., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

11. Aramex CZ, s.r.o., organizačná zložka, IČO: 35905654 vystavil žalobcovi za expresnú tuzemskú
prepravu v rámci Českej republiky faktúru č. 2008100246 na sumu 9.296 Sk, so splatnosťou dňa
14.05.2008, za expresnú tuzemskú prepravu v rámci Českej republiky faktúru č. 2008100305 na sumu
7.636Sk,sosplatnosťoudňa13.06.2008,zaexpresnúleteckúprepravuvrámciEurópskejúniefaktúruč.
2008100306 na sumu 2.605 Sk, so splatnosťou dňa 13.06.2008. Súčasťou každej faktúry bola príloha v

podobe rozpisu zásielok, ktorý obsahuje dátum prevzatia, unikátny kód, špecifický kód zákazníka, názov
objednávateľa, miesto prevzatia, počet kusov, váha, príjemca, miesto doručenia, poistenie zásielky a
cena.

12. Z výpisu z monitorovacieho systému súd zistil, že objednávateľom prepravnej služby bol zakaždým

žalobca, ktorý určil príjemcu zásielky prepravovanej žalovaným. V uvedenom systéme je ďalej
zaznamenaná história vykonávania prepravy odo dňa prijatia objednávky po doručenie konkrétnemu
adresátovi. Ku každej prepravenej zásielke žalovaný doložil transportné listy, ktoré osvedčujú prijatie/
doručenie konkrétnej zásielky žalobcom určenému adresátovi.

13. Listom zo dňa 13.01.2011 Aramex CZ, s.r.o., organizačná zložka, so sídlom Letisko M. R. Štefánika,
Bratislava, IČO: 35 905 654 vyzval žalobcu na vysporiadanie veci a to zaplatenie faktúry č. 2008100246
vystavenú na sumu (9.296 Sk) 308,57 Eur so splatnosťou dňa 14.05.2008, faktúry č. 2008100305
vystavenú na sumu (7.636 Sk) 253,47 Eur so splatnosťou dňa 13.06.2008, faktúry č. 2008100306vystavenú na sumu (2.605 Sk) 86,47 Eur so splatnosťou dňa 13.06.2008, všetko v lehote do 5 dní od
doručenia tejto výzvy.

14. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 uložil žalovanému
(v tomto konaní žalobca) povinnosť zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovaný) 648,51 Eur s
príslušenstvom a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal
žalovaný (v tomto konaní žalobca) odvolanie, ktoré zdôvodnil hlavne tým, že postupom súdu bola
tomuto odňatá možnosť konať pred súdom vzhľadom ku skutočnosti, že žalovanému nebol riadne a

účinne doručený rozsudok č.k. 12Cb/23/2012-54 zo dňa 09.05.2013, z dôvodu ktorého tento rozsudok
nemoholnadobudnúťprávoplatnosťavykonateľnosť.Súčasneuviedol,ženárokžalobcu(vtomtokonaní
žalovaný) popiera v plnej výške a má za to, že žalobcom predložené faktúry sú vystavené neoprávnene,
nakoľko nekorešpondujú s údajne dodanými službami. Žalobca (v tomto konaní žalovaný) sa vyjadril
k odvolaniu žalovaného (v tomto konaní žalobca) tak, že uvedené tvrdenia žalovaného o neúčinnom
doručovaní rozsudku považuje za nepravdivé a účelové. K uplatnenej obrane žalovaného k nároku

žalobcu, žalobca uviedol, že služby poskytované žalobcom v čase ich poskytovania žalovaný nikdy
nereklamoval, k poskytnutým službám neuplatnil voči žalobcovi žiadne výhrady ani námietky, rovnako
ani k faktúram, ktoré mu boli za vykonané služby doručené, pričom všetky skutočnosti a dôkazy žalovaný
mal a mohol uplatniť v prvostupňovom konaní, avšak túto možnosť žalovaný nevyužil.

15. Súdny exekútor Mgr. Nina Mištíková vydal dňa 29.05.2014 upovedomenie o začatí exekúcie sp.zn.
EX 175/2014 v prospech oprávneného ARAMEX CZ, s.r.o. voči povinnému Martin Smelík - KURIÉRSKA
SLUŽBA MAVERICK a to na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie, rozsudku
č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 09.05.2013 vydaného Okresným súdom Bratislava IV, ktorým súd uložil
povinnému zaplatiť pohľadávku 618,51 Eur s príslušenstvom, ktoré tvoria úroky vo výške 554,54 Eur,

trovy súdneho konania vo výške 38,50 Eur, trovy právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 57,58 Eur,
trovy oprávneného pri exekúcii vo výške 25,10 Eur, úroky a predbežné trovy exkúcie.

16. Z potvrdenia uskutočnenia prevodu súd zistil, že žalobca medzibankovým bezhotovostným
prevodom realizoval úhradu sumy 1.648,34 Eur na bankový účet súdneho exekútora.

17. Z vyúčtovania exekučného konania súd zistil, že ku dňu 03.07.2014 predstavoval vymožený nárok
pre oprávneného istinu vo výške 648,51 Eur, úroky vo výške 563,65 Eur, trovy exekúcie právneho
zástupcu vo výške 57,58 Eur, trovy exekúcie oprávneného vo výške 25,10 Eur, trovy súdneho konania vo
výške 38,50 Eur, spolu vo výške 1.333,34 Eur. Trovy exekúcie súdneho exekútora predstavujú 315,-Eur.

Súdny exekútor súčasne uviedol, že exekučné konanie vedené pod ps.zn. EX 175/2014 je ukončené.

18. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 15Er/1898/2014-23 zo dňa 13.10.2014, námietky
povinného (v tomto konaní žalobca) proti exekúcii a trovám exekúcie zamietol.

19. Krajský súdu v Bratislave uznesením sp.zn. 2Cob/19/2015 zo dňa 19.01.2016, zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012-154 zo dňa 09.05.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie.

20. Okresný súd Bratislava IV uznesením sp.zn. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.03.2016, konanie zastavil a

žalobcu zaviazal na náhradu trov konania. Dôvodom na zastavenie konania bola skutočnosť, že žalobca
podal žalobu ako subjekt, ktorý nemal právnu subjektivitu, pričom ide o neodstrániteľnú podmienku
konania, na základe ktorej sa konanie muselo zastaviť. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca
(v tomto konaní žalovaný) odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že súd nepostupoval správne, keď konanie
zastavil bez toho aby použil postup podľa § 104 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

21. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 15Er/1898/2014-44 zo dňa 29.04.2016, exekúciu zastavil
z dôvodu, že exekučný titul na podklade ktorého sa vedie exekúcia bol Krajským súdom v Bratislave
zrušený, z čoho vyplýva, že dosiaľ nenadobudol vykonateľnosť, nie je spôsobilý byť exekučným titulom.

22. Okresný súd Bratislava IV uznesením č.k. 15Er/1898/2014-53 zo dňa 10.06.2016, zrušil uznesenie
č.k. 15Er/1898/2014-44 zo dňa 29.04.2016 z dôvodu, že súdu bolo vrátené poverenie na vykonanie
exekúcie z dôvodu vymoženia pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.23. Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 2Cob/191/2016-229 zo dňa 10.08.2016, potvrdil výrok
uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č.k. 12Cb/23/2012 zo dňa 16.03.2016 o zastavení konania.

24. Na pojednávaní konanom dňa 07.02.2019 súd na návrh žalovaného vypočul svedka L.. V. E., ktorý
je už 10 rokov office manažérom u žalovaného v organizačnej zložke na Slovensku, resp. najvyšším
predstaviteľom žalovaného na Slovensku. Svedok uviedol, že žalovaný spolupracoval so žalobcom asi
od roku 2006 - 2007 dovtedy, kým žalobca platil faktúry vystavené žalovaným a to za riadne a včas
dodané služby. Žalobca je lokálnou kuriérskou spoločnosťou, ktorá na realizáciu doručovania (zásielok

tretíchosôb/klientovžalobcu)využívalaslužbyžalovaného.Žalobcabolzákazníkomžalovaného.Všetky
prepravy, ktoré sú predmetom sporu, boli realizované do zahraničia. Spolupráca medzi stranami sporu
fungovala tak, že žalobca doručoval fyzicky zásielky do kancelárie žalovaného a v ten deň žalovaný
spracoval zásielky a poslal na miesto určenia. So žalovaným robil žalobca menšie zásielky, pričom
prepravu vykonával vlastnými zamestnancami. Do Českej republiky sa doprava vykonáva väčšinou
cestne z dôvodu rýchlejšej tranzitnej dopravy, iné zahraničné destinácie sa vykonávajú hlavne letecky,

avšak je možná aj cestná preprava po dohode so zákazníkom. Priebeh zásielky sa dá sledovať na
software systéme na adrese J..V..Y., pričom každý zákazník si môže toto odsledovať sám, dostane od
žalovaného číslo zásielky (na prepravnom liste) a podľa tohto čísla si to môže vyhľadať. V tomto systéme
sú bez výnimky zaznamenané všetky zásielky ako i faktúry. Potom, čo právny zástupca žalovaného
predložil svedkovi k nahliadnutiu výpis z monitorovacieho systému, svedok uviedol, že jednotlivé stĺpce

znamenajú: dátum prevzatia, unikátny kód, špecifický kód zákazníka, názov objednávateľa, miesto
prevzatia, počet kusov, váha, príjemca, miesto doručenia, poistenie zásielky a cena. Čo sa týka výpisu z
monitorovaciehosystémusvedokďalejuviedol,žejedôležitésivšimnúťhistóriusamotnéhomonitoringu,
a čítať to treba odspodu hore, napr. na č. l. 150 - dátum prijatia 16.04.2008 - doručené 17.04.2008 a
dátum 18.04.2008 je dátum, kedy sa vložilo do systému meno príjemcu. Žalovaný od žalobcu nikdy

nedostal žiadnu oficiálnu reklamáciu na dodané služby. Jediné, čo strany sporu medzi sebou riešili, bola
splatnosť faktúr. Telefonicky alebo e-mailom žalobca uviedol, že faktúry nezaplatí, lebo neboli dodané
služby riadne, avšak keď tomuto svedok uviedol, aby špecifikoval, ktoré zásielky neboli vykonané riadne,
už na e-mail neodpovedal, príp. hovor ukončil. Toto sa riešilo do 24 hodín. Plnenie, ktoré je predmetom
sporu bolo žalovanému zaplatené na základe exekúcie.

25. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný
zákonník“), právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré
otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa

zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

26. Podľa ustanovenia § 601 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje
zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta
do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu. Zasielateľ je oprávnený

žiadať, aby mu bol daný písomne príkaz na obstaranie prepravy (zasielateľský príkaz), ak zmluva nemá
písomnú formu.

27. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne

iným spôsobom.

28. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby

osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občianskyzákonník“),ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.30. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

31. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca si objednal u žalovaného prepravné
služby na doručenie viacerých zásielok svojich klientov v rámci Európskej únie a to expresnou cestnou
alebo expresnou leteckou prepravou, skutočnosti ktoré medzi stranami sporné neboli. Sporným nebola
ani tá skutočnosť, že za dodané služby vystavil žalovaný žalobcovi faktúry, ktoré žalobca v lehote
splatnosti žalovanému neuhradil, z dôvodu ktorého žalovaný podal na Okresný súd Bratislava IV žalobu

o zaplatenie 648,51 Eur s prísl. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom sp. zn. 12Cb/23/2012-154 uložil
žalobcovi povinnosť plniť žalovanému žalobou uplatnený nárok. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k
začatiu exekúcie, ktorej podkladom bol uvedený rozsudok, žalobca vysporiadal nárok žalovaného ako aj
súvisiace trovy, všetko spolu vo výške 1.648,34 Eur, nárok ktorý je predmetom tohto konania o vydanie
bezdôvodného obohatenia. Následne Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.01.2016 zrušil
rozsudok Okresného súdu Bratislava IV a vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava IV uznesením

konanie zastavil a zastavená bola uznesením Okresného súdu Bratislava IV aj samotná exekúcia.
Počaskonaniažalobcatvrdil,žeuvedenéfaktúrybolivystavenéneoprávnenenakoľkonekorešpondovali
s údajne dodanými službami a nárok žalovaného poprel. Skutočnosť, či tu bola zo strany žalobcu
povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti titulom odmeny za vykonanie prepravy,
bolamedzistranamispornáavnadväznostinatútoskutočnosťjetakspornýminárokžalobcunavydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 1.648,34 Eur, podľa ktorého ide o majetkový prospech získaný
jednak „plnením bez právneho dôvodu“ lebo právny dôvod plnenia, nikdy nebol preukázaný a jednak
„plnením z neplatného právneho úkonu“ keďže exekúcia bola vedená na podklade neprávoplatného
a nevykonateľného rozhodnutia a jednak na podklade exekučného titulu, ktorý bol neskôr zrušený, z
dôvodu ktorého sa poukázaním žalovanej čiastky žalovaný bezdôvodne obohatil.

32. Dôvodnosť požiadavky žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia závisí od toho, či povinnosť
plniť žalovanému skutočne mal alebo nemal, teda či túto povinnosť by mal aj bez rozhodnutia, ktoré bolo
následne zrušené. Zrušením rozhodnutia súdu, na základe ktorého bolo plnené, nie vždy dochádza aj k
odpadnutiuprávnehodôvoduplnenia,pretožepreposúdenie,čiprávnydôvododpadol,jepotrebnéurčiť,

aká právna skutočnosť bola dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Zrušením rozhodnutia, v zmysle ktorého
bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len vtedy, ak podľa hmotného práva táto povinnosť
plniť neexistovala, čo však týmto prípadom rozhodne nie je. Z vykonaného dokazovania a po posúdení
právnej stránky veci vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k povinnosti (ne)plniť
podľa hmotného práva nárok na zaplatenie faktúr vystavených žalovaným titulom odmeny za vykonanie

prepravy a teda neuniesol, že by žalovanému za vykonané služby nemal zaplatiť odmenu. Z vykonaného
dokazovanie vyplynul práve opak a to, že žalovaný vykonal pre žalobcu riadné a včasné doručenie
zásielok, o čom svedčia transportné listy a výpis z monitorovacieho systému žalovaného. V dôsledku
tejto skutočnosti potom žalovaný vystavil žalobcovi riadne faktúry. Tvrdenie žalobcu, že uvedené faktúry
boli vystavené neoprávnene nakoľko nekorešpondovali s údajne dodanými službami, z dôvodu ktorého

popiera nárok žalovaného, však žalobca nielenže nešpecifikoval v čom konkrétne v akej službe, čase,
priebehu dodávky, či cene (a podobne) mali byť služby dodané vadne (bremeno tvrdenia), ale ani svoje
nešpecifikované tvrdenia neosvedčil predložením dôkazov (dôkazné bremeno). Skutočnosť, že žalobca
svoju namietanú nespokojnosť s poskytovanými službami nikdy nereklamoval, neuplatňoval náhradu
škody ani sa žiadnym spôsobom ohľadne poskytnutých služieb neohradil uviedol aj svedok V. E..

33. Súd má za to, že na strane žalobcu tak nemohlo vzniknúť právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia, pretože žalobca iba plnil riadnu splatnú pohľadávku žalovaného s príslušenstvom, pričom
túto povinnosť by mal a teda bol by dlžníkom žalovaného aj bez rozhodnutia súdu, či výkonu exekúcie.
Skutočnosť,žerozsudokOkresnéhosúduBratislavaIVsp.zn.12Cb/23/2012-154nebolvčaseexekúcie

právoplatný a vykonateľný (a neskôr zrušený) neznamená, že odpadol právny dôvod plnenia, resp.
povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému za riadne a včas poskytnuté služby následným zrušením
rozsudku nezanikla. Právnym dôvodom, t.j. právnym titulom na poskytnutie peňažného plnenia zo
strany žalobcu tak nebol len samotný rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č. 12Cb/23/2012-154,
ale predovšetkým hmotnoprávny nárok žalovaného na zaplatenie odmeny za vykonanie prepravy a

skutočnosť, že žalobca túto odmenu nezaplatil žalovanému dobrovoľne, a teda porušil povinnosť
vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu medzi žalovaným a žalobcom. Z uvedeného dôvodu nejde o vznik
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného voči žalobcovi, nakoľko žalobca poskytol peňažné
plnenie, ktoré žalovanému reálne dlžil a bol povinný mu ho poskytnúť, a to aj v prípade, ak byneexistoval rozsudok súdu alebo následná exekúcia. Žalovaný si v súdnom a v následnom exekučnom
konaní vymáhal svoj reálne existujúci nárok, t.j. splatnú pohľadávku s príslušenstvom, ktorú mal voči
žalobcovi, ktorú preukázal relevantnými listinnými dôkazmi (a žalobca tieto nevyvrátil), a ktorú žalobca

dobrovoľne nesplnil. Žalobca na základe uvedeného nepreukázal, že by sa žalovaný na jeho úkor
bezdôvodne obohatil a nepreukázal tiež, že by k plneniu došlo bez právneho dôvodu alebo z neplatného
právneho úkonu, ani že by k plneniu došlo z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Skutočnosť, že bol
zrušený rozsudok, ktorý zaväzoval žalobcu na plnenie ešte sám o osebe (v tomto prípade) nezakladá
nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia a to aj v nadvänosti na to, že o hmotnoprávnom

nároku žalovaného voči žalobcovi nebolo Okresným súdom Bratislava IV rozhodnuté a teda súd
právoplatne neurčil, že hmotnoprávny nárok žalovaného existuje, ale ani neurčil, že neexistuje, teda
žalobu žalovaného nezamietol. Aj na základe uvedeného preto tunajší súd ako prejudiciálnu vyriešil
práve otázku hmotnoprávneho nároku žalovaného. V zmysle uvedeného možno zhrnúť, že žalobca by
mal voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za predpokladu, že by zaplatenie
sumy žalobcom nemalo oporu v hmotnom práve, teda ak by neexistoval právny dôvod plnenia zo strany

žalobcu, čo týmto prípadom rozhodne nie je ako je zdôvodnené vyššie.

34. Na margo súd uvádza, že ak má žalobca za to, že na jeho strane došlo k nesprávnemu úradnému
postupu alebo nezákonnému rozhodnutiu nadväzujúc na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV,
žalobca je oprávnený využiť iné prostriedky účinnej nápravy ako žalobou na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

35. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho a skutkového stavu, súd rozhodol tak ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

36. Záverom súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn. aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazom
súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.

37. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O trovách konania tak súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. Civilného sporového

poriadku a ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).