Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119201654
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119201654.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: C.. R. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom J., T. XXXX/X, zastúpenej Mgr. Janou Hoksovou, advokátkou so sídlom Volkovce, J.
Kalinčiaka 13, proti žalovaným: 1/ I. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. C., Q. XXX/XX, 2/ X. X., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X. C., Q. XXX/XX, 3/ W.. W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. C., Q. XXXX/XX, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 15. októbra 2019, č. k. 7C/12/2019-88, v spojení s opravným uznesením zo dňa 17. júna 2020,
č. k. 7C/12/2019-136, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s jeho opravným uznesením (ďalej v rozsudku len „napadnutý
rozsudok“) súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovaným v 1., 2, a v 3. rade nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 133 ods. 1, § 134 ods. 1 a 2 v znení účinnom do 31. 03. 1983,

§ 133 ods. 1 a 2, § 628 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej v rozsudku len „OZ“), § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Dôvodil, že
predmetomsporubolažalobažalobkyne,ktorousadomáhalaurčenia,žejepodielovouspoluvlastníčkou
nehnuteľnosti v kat. úz. X. C. v celkovom podiele X/XX k parcele registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané
plochyanádvoriaovýmereXXXm2,ktorájezapísanánaLVč.XXXX,parcelyregistra„E“parc.č.XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX na Okresnom úrade X.
C., kat. odbor a spoluvlastníckeho podielu X/XX odčlenenej výmery XX m2 z parcely registra „C“ parc. č.

XXXX/X k novovytvorenej parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej v 3. rade, ktorá je zapísaná na LV
č. XXXX na Okresnom úrade X. C., kat. odbor, čo odôvodňovala tým, že je vlastníčkou nehnuteľností na
LV č. XXXX, kat. úz. X. C. a to stavby - dom súp. č. XX na parcele č. XXXX, pozemkov parcely registra „C“
parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, parc. č. XXXX, ktoré nadobudla darovacou zmluvou od
matky v roku 2003, V XXXX/XXXX, pričom takto pokračovala v nerušenom užívaní daných nehnuteľností
vrátane spoločného dvora, resp. spoluvlastníckeho podielu pôvodnej parc. č. XXX/X zapísaná v PKV č.
XX, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou z roku XXXX od pôvodného vlastnícka V. T. v celkovom podiele

X/XX s tým, že jej matka, predmetné nehnuteľnosti vrátane podielu na spoločnom dvore X/XX odkúpila
ešte v roku XXXX, pričom vlastníctvo daných nehnuteľností bolo pôvodne evidované v G. č. XX pre
kat. úz. X. C., a teda, že spoločne s matkou nadobudla vlastnícke práva k spoluvlastníckeho podielu na
spoločnom dvore pôv. parc. č. XXX/X, teraz parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X, parcela registra „E“parc. č. XXX/X v kat. úz. X. C., na základe kúpnej zmluvy XXXX, čím vstúpili do užívania predmetných
nehnuteľností a to dobromyseľne, že im dané právo patrí, o čom bola spísaná aj neperfektná kúpna
zmluva k spoločnému dvoru, ktorý však do dnešného dňa neprešiel právne na nadobúdateľov, hoci tieto

riadne odkúpili a vyplatili kúpnu cenu.

3. Ako prednostnou otázkou sa zaoberal tým, či žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem
na požadovanom určení svojho vlastníckeho práva v zmysle § 137 písm. c) CSP a argumentoval, že
súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov)

k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu, s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1
Cdo 56/2003 publikovaného v časopise zo Súdnej praxe pod č. 48/2004. So zreteľom na uvedené mal
za to, že žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho
práva, keďže v dôsledku vyhovujúceho rozsudku by bolo možné zapísať jej vlastnícke právo k sporným
pozemkom na list vlastníctva v katastri nehnuteľnosti.

4. Na základe vykonaného dokazovania však dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné
bremeno z hľadiska preukázania jej nadobúdacieho titulu k sporným pozemkom, resp. skutočností
spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Za nepostačujúce z hľadiska preukázania nadobudnutia
vlastníckeho práva označil tvrdenie žalobkyne, že matka jej darovala všetko čo vlastnila v roku 2003,

pretože o uvedenom by musela existovať darovacia zmluva, keďže predmetom darovania mali byť
nehnuteľnosti, v ktorom prípade sa vyžaduje existencia písomnej darovacej zmluvy. Dodal, že i v prípade
existencie platnej darovacej zmluvy sa vlastníctvo nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností
a darovacia zmluva sa stáva právne účinnou. Zastal názor, že tieto skutočnosti v konaní žalobkyňa
nepreukázala, pričom vo svojej výpovedi nevedela uviesť parcelné čísla pozemkov, ktoré jej matka

mala darovať. Vo svojej výpovedi žalobkyňa potvrdila, že nebolo všetko na papieroch, pričom mala
byť uisťovaná JUDr. Q., že je to jej. Argumentáciu žalobkyne, že k darovaniu spornej nehnuteľnosti
došlo na základe neperfektného právneho úkonu, ktorým jej matka G. K. odkázala všetko, čo sa v
spoločnom dvore nachádzalo a čo odkúpila od V. T., považoval za ničím nepreukázanú a účelovú,
pretože pokiaľ došlo k darovaniu nehnuteľností zo strany matky žalobkyne na žalobkyňu v roku 2003,

o tomto bolo nevyhnutne potrebné spísať písomnú darovaciu zmluvu. K uvedenému aj došlo, keďže
podľa LV č. XXXX, kat. úz. X. C. vo vzťahu k uvádzaným nehnuteľnostiam na tomto liste vlastníctva
sa titul nadobudnutia uvádza darovacia zmluva V XXXX/XXXX, čo v konaní nebolo sporné. Žalobkyňa
predmetnú darovaciu zmluvu do konania nedoložila, preto len vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, ktoré
vymedzovala predmetná darovacia zmluva, čomu zodpovedá zápis na LV č. XXXX, kat. úz. X. C., sa

žalobkyňa stala vlastníčkou. Uviedol tiež, že žalobkyňou doložená kúpna zmluva zo dňa 15. 08. 1975
uzatvorená medzi V. T., nar. XX. XX. XXXX ako predávajúcim a G. K., nar. XX. XX. XXXX ako
kupujúcou, v ktorej sa uvádzala okrem iného aj X/XX podiel parc. č. XXX/X zapísaná v poz. kniž. vl.
č. XX, kat. úz. Q. ako spoločný dvor, nepreukazovala bez ďalšieho skutočnosť, že došlo k prevodu
okrem iného aj spoluvlastníckeho podielu k predmetnej dvorovej nehnuteľnosti na matku žalobkyne

G. K. a už vôbec táto kúpna zmluva nepreukazovala, že došlo k prevodu tohto spoluvlastníckeho
podielu zo strany G. K. na žalobkyňu. Dodal, že v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 1975 bolo
potrebné na daný právny vzťah aplikovať Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. marca 1983, v
zmysle ktorého § 134 k zmluve o prevode nehnuteľností bola potrebná registrácia štátnym notárstvom
a vlastníctvo prechádzalo registráciou zmluvy a žalobkyňa v konaní nepreukázala, že došlo k registrácii

predmetnej zmluvy o prevode nehnuteľností, ktorá mala konštitutívny charakter. Dodal, že registráciou
sadovŕšil procesvytvoreniaprávneúčinnejzmluvyspôsobujúcejprevodvlastníckehoprávaavlastnícke
právo sa previedlo dňom, ktorý bol uvedený v registrácii zmluvy na doložke vyznačenej na prvopis
zmluvy, kde bolo uvedené rozhodnutie o registrácií. Registrácii štátnym notárstvom však nepodliehali
zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, ani prechod spôsobený

rozhodnutím štátneho orgánu, čo nebol daný prípad. Registráciu k svojej platnosti vyžadovali všetky
zmluvy, ktorými občan, prípadne aj štát alebo socialistická organizácia prevádzala na iného občana
nehnuteľnosť, pokiaľ ide o predmet osobného vlastníctva, a to do jeho osobného vlastníctva. Dôvodil,
že právna úprava platná v období rokov 1964 až 1975 celkom jednoznačne určovala prípady zmlúv,
na ktoré sa povinnosť registrácie vzťahovala, išlo o 1/ zmluvy o prevod nehnuteľností do osobného

a do súkromného vlastníctva občanov a iných ako socialistických organizácii (§ 134 ods. 2, § 490
ods. 2 OZ), 2/ zmluvy o obmedzení prevodu nehnuteľností (§ 58 ods. 2, § 248 ods. 2 zákona č.
65/1965 Zb. Zákonník práce), 3/ dohody o osobnom užívaní pozemkov (§ 205 ods. 2 OZ), 4/ zmluvy
o vzájomných právach a povinnostiach stavebníkov pri výstavbe obytného domu s bytmi v osobnomvlastníctve, poprípade zmeny a doplnky týchto zmlúv (§ 12 ods. 1 a 2 zákona č. 52/1966 Zb.), 5/ zmluvy
o predaji bytov v dome, ktorý je vo vlastníctve štátu do osobného vlastníctva užívateľov (§ 14 zákona č.
52/1966 Zb.) a 6/ zmluvy o prevode bytov v osobnom vlastníctve medzi občanmi (§ 15 ods. 1 zákona

č. 52/1966 Zb.). V danom prípade predmetná kúpna zmluva v bode VI. jednoznačne upravovala, že
účastníci vzali na vedomie, že táto nadobúda účinnosť registráciou na Štátnom notárstve v L., a že
svojimi zmluvnými podmienkami sú viazaní až do právoplatnosti, podľa ktorých je účinnosť tejto zmluvy
podmienená a podľa bodu VII. zmluvy vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúcu
stranu dňom jej registrácie. Aj s ohľadom na uvedené, tvrdenia žalobkyne o existencii neperfektných

právnych úkonov, a to jednak kúpnej zmluvy k spoločnému dvoru, ale najmä darovacej zmluvy, ktorá
mala predstavovať podľa tvrdenia žalobkyne jej nadobúdací titul k sporným nehnuteľnostiam, posúdil
ako účelové, nedôvodné a ničím nepreukázané. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že došlo k registrácii
predmetnej kúpnej zmluvy z roku 1975, napriek tomu, že táto podmienka sa vyžadovala v tom čase
platnými právnymi predpismi a súčasne bola upravená aj v predmetnej zmluve, a teda, že na základe
tejto kúpnej zmluvy jej právna predchodkyňa nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam uvádzaných

v tejto kúpnej zmluve. Rovnako tak žalobkyňa nepreukázala, že jej matka darovala v roku 2003
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu v rozsahu požadovaných spoluvlastníckych podielov, a
jej argumentáciu o neperfektnej darovacej zmluve považoval za účelovú, pretože ak došlo k spísaniu
darovacej zmluvy v roku 2003, na základe ktorej došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne
na LV č. XXXX, kat. úz. X. C., neakceptoval, že jej matkou boli žalobkyni darované aj iné nehnuteľnosti,

ktoré sa v predmetnej zmluve nenachádzali. Dodal, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalovaným
v 1. rade a žalobkyňou došlo k jednaniam ohľadne predaja nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne,
pričom z predložených návrhov kúpnej zmluvy bolo možné jednoznačne konštatovať, že predmetom
predaja zo strany žalobkyne malo ísť o nehnuteľnosti, ktorých je vlastníčkou v podiele 1/1, vedené na
LV č. XXXX, kat. úz. X. C., a to parcela registra „C“ parc. č. XXXX a pozemkov registra „C“ parc. č.

XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m,2 parc. č. XXXX -
záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2 a stavba - dom súp. č. XX
nachádzajúci sa na prc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila,
že sa stala na základe darovania zo strany jej matky už v roku 2003 aj podielovou spoluvlastníčkou na

predmetnej dvorovej nehnuteľnosti, považoval za nepochopiteľné, že žalobkyňa návrh kúpnej zmluvy v
roku 2016 v časti predmetu prevodu nenamietala, keď v tomto prípade návrh kúpnej zmluvy neuvádzal
žiadenspoluvlastníckypodielvovzťahukdvorovejnehnuteľnosti.Ajuvedenýlistinnýdôkazpreukazoval,
že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností tak ako sú tieto vedené na LV č. XXXX, kat. úz. X. C., a
nesvedčí jej spoluvlastnícke právo k sporných nehnuteľnostiam. Poukaz žalobkyne v žalobe na to, že jej

právna predchodkyňa zaplatila v plnom rozsahu kúpnu cenu v prospech V. T., a tak vstúpili do užívania
predmetných nehnuteľností a to dobromyseľne, že im dané právo patrí, označil z hľadiska jej žalobného
návrhu, ktorým sa domáhala určenia svojho spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam, za
nepostačujúci. V tomto smere žalobkyňa nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by uvedené skutočnosti
preukazovala, a to že sporné nehnuteľnosti jej matka v roku 2003 darovala, keď nedoložila do konania

darovaciu zmluvu, ďalej dôkazy preukazujúce právne nástupníctvo po G. K. vo vzťahu k sporným
nehnuteľnostiam, dôkazy preukazujúce, že V. T., nar. XXXX mohol v roku 1975 nakladať s vlastníctvom
svojho otca S. T., ako ani nepreukázala, že došlo k registrácii predmetnej kúpnej zmluvy z roku 1975.
Žalobkyňa až na pojednávaní dňa 15. 10. 2019 navrhla vykonať dôkaz a to pripojeným dedičského
spisu sp. zn. D XXXX/XX a výsluch svedka brata žalobkyne C. K.. Keďže žalobkyňa mala vedomosť

o tom, čo žalovaní v konaní rozporujú, pričom bola zastúpená aj právnou zástupkyňou, a preto jej nič
nebránilo, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaných a navrhla dôkazy na preukázanie ňou tvrdených
skutočností, čo však neurobila a to ani v lehote určenej súdom uznesením zo dňa 31. 05. 2019 sp. zn.
7C/12/2019-71, ktoré bolo doručené jej právnej zástupkyni dňa 03. 06. 2019 a ani do času nariadeného
pojednávania, kedy predvolanie na pojednávanie bol doručený jej právnej zástupkyni dňa 03. 08.

2019, a teda aby navrhla vykonať dôkazy, ktoré označila až na pojednávaní dňa 15. 10. 2019,
preto tieto návrhy na doplnenie dokazovanie, a to pripojenie dedičského spisu D 1213/74 a výsluch
svedka C. K., zamietol. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobu žalobkyne pre neunesenie
dôkazného bremena o tom, že je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností zamietol. Dodal, že žalovaní
sa v konaní bránili proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva a podľa jeho názoru žalovaní v 1. a

2. rade preukázali svoj nadobúdací vlastnícky titul k sporným nehnuteľnostiam, a to k pozemku parcele
registra „C“ parc. č. XXXX/X a pozemku parcely registra „E“ parc. č. XXX/X, obidve kat. úz. X. C. a
doložili v konaní dôkazy, preukazujúce riadne nadobudnutie sporných nehnuteľnosti. Žalovanými v 1. a
2. rade predložené darovacie a kúpne zmluvy, ako aj notársku zápisnicu, posúdil za jednoznačné dôkazypreukazujúce ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré jednotlivými právnymi úkonmi nadobúdali.
Vo vzťahu k darovacej zmluve zo dňa 29. 07. 2015 poukázal na to, že táto bola uzatvorená medzi V. T.,
nar. XX. XX. XXXX a R. J., rod. T., nar. XX. XX. XXXX ako darujúcimi a žalovanými v 1. a 2. rade ako

obdarovanými, na základe ktorej darujúci ako vlastníci nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. X. C.,
evidované na LV č. XXXX, ako parcela registra „C“ parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmereXXXm2,každývpodieleX/XXpodJJtietodarujúobdarovanýmdoBSMvuvedenýchpodieloch,
obdarovaní s vďakou predmet daru prijímajú a stávajú sa vlastníkmi nehnuteľnosti v BSM spolu s podiele
XX/XX. Predmetnú darovaciu zmluvu považoval za platný nadobúdací titul vo vzťahu k žalovaným v 1.

a 2. rade. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že žalovaní v 1. a 2. rade mohli preto následne
so spornými nehnuteľnosťami nakladať a prevádzať na žalovanú v 3. rade a to darovacou zmluvou zo
dňa 03. 07. 2018. Z vyššie uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

5. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešným
žalovaným náhradu trov konania nepriznal, pretože v prejednávanej veci možnosť priznania náhrady

vylučovala skutočnosť, že žalovaným v konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania nevznikli (§ 255 ods. 1 CSP a contrario i za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP).

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa,
odôvodniac ho vadami v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, domáhajúc sa jeho zmeny

a vyhovenia žalobe, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Mala za to, že hoci súd prvej inštancie napriek tomu, že vykonal dostatočné
zistenie skutkového stavu, vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu vyvodil nesprávne právne závery k
uplatnenému nároku. Tvrdila, že svoje tvrdenia uvádzané v žalobe oprela o relevantné listinné dôkazy,
od ktorých bolo jednoznačne možné vyvodiť pravdivosť jej tvrdení a rovnako mala záujem tieto potvrdiť

navrhovanými svedeckými výpoveďami, ktoré súd v konaní odmietol vykonať a návrh na doplnenie
dokazovania zamietol. Nesprávnosť rozhodnutia vzhliadla aj v tom, že súd rozhodol len na základe
konštatovania žalovaných a nimi predložených listinných dôkazov, hoci v značnej miere boli v konaní
irelevantné,nakoľkožalobkyňasadovolávalaurčeniasvojhovlastníckehoprávakspoločnémudvorulen
vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu X/XX z pôv. parc. XXX/X zapísanú v G. č. XX., ktorý nadobudla

jej právna predchodkyňa p. G. K. - matka kúpnou zmluvou z roku 1975 od pôvodného vlastníka V. T.
v celkovom podiele X/XX a táto za predmetné nehnuteľnosti pôvodnému vlastníkovi vyplatila celkovú
kúpnu cenu Právna predchodkyňa žalobkyne, jej matka, predmetné nehnuteľnosti, vrátane podielu na
spoločnomdvoreX/XXodkúpilaeštevroku1975,pričomvlastníctvodanýchnehnuteľnostíbolopôvodne
evidované v G. č. XX pre k. ú. X. C.. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, ktorá obsahovala a

zahŕňala aj podiel na predmetnom spoločnom dvore, t.j. k pôvod. parc. č. XXX/X, pôvodný vlastník p.
V. T. preukazoval svoje vlastnícke právo dedičským konaním po svojom otcovi S. T., D XXXX/XX - 8
zo dňa 03. 09. 1974 a kupujúca G. K. nemala žiadnu pochybnosť o tom, že by malo byť jej vlastnícke
právo k spoločnému dvoru sporné, nakoľko v danom čase, na spornej nehnuteľnosti stáli 4 rodinné
domy spojené priečkami a každý vlastník domu vlastnil aj spoluvlastnícky podiel na spoločnom dobre,

aby mohol nerušene užívať a prechádzať k svojim nehnuteľnostiam, táto skutočnosť vyplývala aj z
predloženej PKV č. XX, k. u. X. C.. Od roku 1974, kedy rod. K. nadobudla vlastnícke práva k domu a
ostatným pozemkom, nerušene, dobromyseľne, v domnení, že im toto vlastnícke právo patrí a to až
do momentu, kedy žalovaní začali nadobúdať susedné nehnuteľnosti v roku 2015 až po súčasnosť a
začal sa správať tak, že zabraňoval prístupu žalobkyne nielen k spornej nehnuteľnosti, ale aj k tým

nehnuteľnostiam, ku ktorým má založený LV. Mala za to, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal
s jej tvrdeniami, že svoje vlastnícke právo odvodzuje predovšetkým z neperfektnej Kúpnej zmluvy z
roku 1975 medzi jej matkou a p. V. T., ktorý v danom čase nemal pravdepodobne zaevidované v
prísl. KN predmetné dedičské rozhodnutie D XXXX/XX - 8 a následne aj neperfektná darovacia zmluva
medzi žalobkyňou a jej matkou s tým, že všetky nehnuteľnosti mali byť predmetom prevodu a teda

vzhľadom na túto skutočnosť je možné vo vzťahu k pôv. parc. XXX/X - spoločný dvor v podiele X/XX
právny úkon považovať za neperfektný avšak nespochybniteľný, že tak žalobkyňa, ako aj jej matka boli
dobromyseľnými užívateľkami spoluvlastníckeho podielu na spoločnom dvore a tieto nerušene, že im
vlastnícke právo patrí užívali až do doby, kým ich nenadobudli žalovaní v roku 2015. Dodala, že tým, že
jej vlastnícke právo odvodené od jej právnej predchodkyne, k spoločnému dvoru nebolo zaevidované v

prísl. KN v dôsledku neperfektných zmlúv, stratila prístup k svojim nehnuteľnostiam, nakoľko žalovaní
jej zabraňujú prístup k jej nehnuteľnostiam, stavby - domy v jej vlastníctve boli značne znehodnotené,
teda dochádza k zneužitiu vlastníckeho práva žalovaných a opakovanému konaniu nielen zo zákonom,
ale predovšetkým aj dobrými mravmi. Namietala, že súd prvej inštancie z nepochopiteľných dôvodovviazal akt vydržania na existenciu písomnej zmluvy, hoci tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva je iným a samostatným dôvodom, ktorý vôbec nesúvisí s uplatňovaným dôvodom vydržania.
Predpokladom vydržania podľa stredného občianskeho zákona bola oprávnená držba, ktorá mohla byť

založená „aj“ „iba ústne“ (Sborník stanovisek, zpráv o rozhodování soudů a soudních rozhodnutí NS
ČSSR, ČSR a SSR). Pri držbe treba rozlišovať pri naplnení jej podmienok znak držobnej vôle a znak
faktického ovládania veci. K takto formulovanej držbe bol priradený znak dobromyseľnosti a uplynutie
vydržacej doby (10 rokov).

7. K odvolaniu žalobkyne sa písomným podaním vyjadrili žalovaní a navrhli napadnutý rozsudok
potvrdiť. Vyjadrili nesúhlas s podaným odvolaním, pretože v konaní preukázali nadobudnutie všetkých
nehnuteľností zákonným spôsobom. Mali za to, že žalobkyňa je vlastníčkou len tých nehnuteľností,
ktoré sú zapísané v jej vlastníctve v katastri nehnuteľností a to, že užívala sporené nehnuteľnosti
neznamená, že bola aj ich vlastníčkou. Uviedli, že žalobkyňa sa opiera o kúpnu zmluvu jej matky, ale
v konaní nepreukázala, že došlo k registrácii predmetnej kúpnej zmluvy z roku 1975, napriek tomu, že

táto podmienka sa v danom období vyžadovala a rovnako bola táto podmienka zapracovaná v kúpnej
zmluve. Mali za to, že iba darovacia zmluva G. K. môže byť posudzovaná ako nadobúdací doklad k
nehnuteľnostiam Y. K.. Žalobkyňa nepreukázala, že jej matka darovacou zmluvou z doku 2003 darovala
sporné nehnuteľnosti. Uzavreli, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.

8. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení,
že spĺňa náležitosti § 363 CSP prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219
ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedla vo svojom odvolaní žalobkyňa konštatuje, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 387 ods. 2
CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje

sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá
zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, s právnym posúdením veci, ako aj
s odôvodnením rozsudku sa odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento
poukazuje.Odvolateľkakvecisamotnejneuviedlažiadneskutočnosti,sktorýmibysasúdprvejinštancie
nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery.
Odvolací súd po preskúmaní veci zastáva názor, že súd prvej inštancie sa vyporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní, i so skutočnosťami, ktoré tvrdila odvolateľka
aj v priebehu prvoinštančného konania, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako
vecne správny. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by maliza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej
uvádza nasledovné.

13. V prejednávanej veci sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. X. C. v celkovom podiele X/XX k parcele registra „C“ parc. č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX, k parcele
registra „E“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, ktorá je zapísaná na LV č.
XXXX na Okresnom úrad X. C., kat. odbor a spoluvlastníckeho podielu X/XX odčlenenej výmery XX m2

z parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X k novovytvorenej parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovanej v 3.
rade, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX na Okresnom úrade X. C., kar. odbor, ako aj náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnila tým, že je vlastníčkou nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat. úz. X. C. a to
stavby - dom súp. č. XX postavenom na parcele registra „C“ parc. č. XXXX a pozemkov registra „C“ parc.
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere XX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX - záhrady

o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere XXX m2, ktoré nadobudla darovacou zmluvou od
matky v roku 2003, V XXXX/XXXX, pričom takto pokračovala v nerušenom užívaní daných nehnuteľností
vrátane spoločného dvora, resp. spoluvlastníckeho podielu pôvodnej parc. č. XXX/X zapísaná v PKV č.
XX, ktorý nadobudla kúpnou zmluvou z roku 1975 od pôvodného vlastnícka V. T. v celkovom podiele X/
XX s tým, že jej matka, predmetné nehnuteľnosti vrátane podielu na spoločnom dvore X/XX odkúpila

ešte v roku 1975, pričom vlastníctvo daných nehnuteľností bolo pôvodne evidované v PKV č. XX pre kat.
úz. X. C.. Žalovaní v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v podiele X/XX v kat. úz. X. C. a to
parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú zapísané
na LV č. XXXX, kat. úz. X. C., ako aj parcely registra „E“ parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XX m2, vedené na LV č. XXXX, kat. úz. X. C.. Žalovaná v 3. rade je výlučnou vlastníčkou parcely

registra „C“ parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú vedené na LV
č. XXXX, kat. úz. X. C., ktoré nadobudla darovacou zmluvou od žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí sú jej
rodičmi, pričom predmetná parcela vznikla z časti aj odčlenením od pôvodnej parc. č. XXXX/X, ktorá
mala pôvodne výmeru XXX m2. Spoluvlastnícke podiely na predmetných nehnuteľnostiach nadobudli
žalovaní v 1. a 2. rade v pôvodnej výmere XXX m2, do podielového spoluvlastníctva v roku 2015 a

to darovacou zmluvou zo dňa 29. 07. 2015 od právnych nástupcov V. T., ktorý tieto odpredal v roku
1975 právnej predchodkyni žalobkyne, a to od V. T., nar. XXXX syna pôvodného vlastníka a R. J., rod.
T., nar. XXXX. Žalovaným sa hodnoverným spôsobom nepodarilo získať výlučne vlastníctvo sporných
parciel, keďže ide o spoločný dvor, a rozhodli sa jednotlivé podiely získavať čiastkovými zmluvami,
zavádzaním skutočností o skutočnom užívaní a následne pristúpiť aj k vydržaniu vlastníckeho práva

k spoluvlastníckym podielom po nezistených vlastníkov a to z LV č. XXXX pod por. č. X „C. B.“ a
po por. č. X „S. E.“, každá spoluvlastnícky podiel X/XX, a podiel X/XX „G. C.“. Žalobkyňa spoločne s
matkou nadobudla vlastnícke práva k spoluvlastníckeho podielu na spoločnom dvore pôv. parc. č. XXX/
X, teraz parcela registra „C“ parc. č. XXXX/X, parcela registra „E“ parc. č. XXX/X v kat. úz. X. C., na
základe kúpnej zmluvy 1975. Spoločne s uzatvorením kúpnej zmluvy k spoluvlastníckemu podielu X/

XX k spoločnému dvoru od pôvodného vlastníka V. T., ktorých ich nadobudol po svojom otcovi S. T.,
žalobkyni bolo prevedené aj vlastnícke právo k pôvodnej parcele XXX/X z PKV č. XX k spoločnému
dvoru na základe neperfektných právnych úkonov, za ktoré právna predchodkyňa žalobkyne zaplatila v
plnom rozsahu kúpnu cenu v prospech V. T., a tak vstúpili do užívania predmetných nehnuteľností a to
dobromyseľne, že im dané právo patrí o čom bola spísaná aj neperfektná kúpna zmluva k spoločnému

dvoru, ktorý však do dnešného dňa neprešiel právne na nadobúdateľov, hoci tieto riadne odkúpili a
vyplatili kúpnu cenu. K žalobe žalobkyňa nepripojila k žalobe žiadne prostriedky procesného útoku.
Na výzvu súdu prvej inštancie doložila kúpnu zmluvu zo dňa 15. 08. 1975, pkv. XX, pre kat. úz. Q..
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobkyne pre neunesenie dôkazného bremena
zamietol.

14. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní a procesným postupom
prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu rozhodnutia z hľadísk, či došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolanie žalobkyne je postavené predovšetkým

na odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jeho nedostatok spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie, pri hodnotení výsledkov dokazovania. Za skutkové zistenia,
ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazu súdom,ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada
starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov je teda možné

vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosť, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne
preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo vyšli
najavoinakzhľadiskaichzávažnosti,zákonnosti,pravdivostialebovierohodnostijelogickyrozpor,alebo

ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 191 - § 194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP teda možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov na nesprávnosť ktorého je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani z jeho skutkovými závermi. Žalobkyňa namietala i
vadu v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri
aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho
interpretoval na daný prípad. Odvolací súd má však za to, že súd prvej inštancie právne správne vec
posúdil, pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým

spôsobom zistil skutkový stav a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností
vyvodil správny právny záver. Odvolací súd len konštatuje správnosť dôvodov jeho rozhodnutia a už iba
odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

15. Ako už bolo uvedené, vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný,
pri posudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní.
Zhodnesozáveromsúduprvejinštancieodvolacísúddospelkzáveruoexistenciínaliehavéhoprávneho
záujmu žalobkyne na žalobou požadovanom určení, pretože na podklade žalobkyňou požadovaného

určenia by bolo možné dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti.

16. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej je
zrejmé, že pokiaľ sa niektorá zo strán domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá bola
predmetom zmluvy (§ 137 písm. c) CSP), v občianskom súdnom konaní nič nebráni súdu, aby sa

zaoberal otázkou platnosti zmluvy, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť a to aj napriek tomu, že už podľa
nej bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.

17. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či

podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať

určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu
sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

18. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši, teda, že odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ
pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).19. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

20. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak sa prevádza nehnuteľná vec na
základezmluvy,nadobúdasavlastníctvovkladomdokatastranehnuteľnostípodľaosobitnýchpredpisov,
ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka v platnom znení, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu
veci pri darovaní.

22. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka v platnom znení, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa

ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych
vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších
predpisov.

23. Podľa § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1982, osobné vlastníctvo

k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

24. Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1982, k zmluve o prevode
nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

25. Vo vzťahu k právnym záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ako i vo vzťahu
k odvolacím námietkam odvolací súd zvýrazňuje, že podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je
sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na
ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. Teória procesného práva podmieňuje úspech

strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho
úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné
ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe

takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Totožné následky postihujú toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť
účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho,

že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na
základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka
nepriaznivé rozhodnutie. Posudzujúc povinnosť dôkazného bremena žalobkyne v predmetnom konaní
je nutné uzavrieť, že žalobkyne neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala v konaní.

26. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázane, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností,
vedených na LV č. XXXX, kat. úz. X. C. a to stavby - domu so súp. č. XX postavenom na parcele registra
„C“ parc. č. XXXX a pozemkov registra „C“ parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX
m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX m2, parc. č. XXXX - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXXX - orná pôda

o výmere XXX m2, ktoré nadobudla darovacou zmluvou od matky v roku XXXX, V XXXX/XXXX. Zo
žalobkyňou označenej kúpnej zmluvy zo dňa 15. 08. 1975 vyplýva, že V. T., nar. XX. XX. XXXX ako
predávajúci a kupujúca G. K., nar. XX. XX. XXXX uzatvorili kúpnu zmluvu, podľa ktorej predávajúci
predáva a kupujúca kupuje nehnuteľnosti zapísané v pkv č. XX, kat. úz. Q. pod parc. č. XXX/X dom vo
výmere XX m2, parc. č. XXX záhrada vo výmere XXX m2, parc. č. XXX záhrada o výmere XXX m2, a

X/XX podiel na parc. č. XXX/X zapísanú v pkv. č. XX kat. úz. Q. ako spoločný dvor ešte na meno S. T. v
celosti.PodľaLVč.XXX,kat.úz.Q.parc.č.XXX/Xjezapísanánamenoodpredávateľavcelosti.Ostatné
horeuvedené parcely bližšie neidentifikovateľné nadobudol odpredávateľ V. T. ako dedičstvo po svojom
otcovi S. T. na základe právoplatného rozhodnutia štátneho notárstva v Nitre č. D 1213/74-8 zo dňa03.09.1974. Podľa bodu VI. zmluvy účastníci vzali na vedomie, že táto nadobúda účinnosť registráciou
u štátneho notárstva v Nitre a že svojimi zmluvnými podmienkami sú viazaní až do právoplatnosti,
podľa ktorých je účinnosť tejto zmluvy podmienená. Podľa bodu VII. zmluvy veta prvá vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam prechádza na kupujúcu dňom jej registrácie. Podľa pkv č. XX, kat. úz. Q., vyplýva,
že parcela č. XXX/X o výmere XXX dvor spoločný intravilán, je vo vlastníctve a to pod radovým číslom
X. vlastníci domu parc. č. XXX/X vo vložke XX pod B1 uvedený na X /XX, radové číslo X. vlastníci domu
parc. č. XXX/X vo vložke č. XX pod B X uvedený na X/XX, radové číslo 3. vlastníci domu parc. č. XXX/
X vo vložke XX, pod B X a X uvedení na X/XX, radové číslo X. vlastníci domu parc. č. XXX/X vo vložke

č. XX pod B X-X uvedení na XX/XX. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa nepreukázala jej nadobúdací
titul k sporným pozemkom, pričom nepostačovalo len jej tvrdenie, že matka jej darovala všetko, čo
vlastnila, v roku 2003. Súd prvej inštancie správne rezultoval, že ak by aj k darovaniu došlo, musela by o
uvedenej skutočnosti uzavretá darovacia zmluva, keďže predmetom darovania mali byť nehnuteľnosti,
v ktorom prípade zákon vyžadoval písomnú darovaciu zmluvu, pričom vlastnícke právo by žalobkyňa
nadobudla až vkladom do katastra nehnuteľností. ohľadom týchto skutočností žalobkyňa neuniesla

dôkazné bremeno. Len žalobkyňou doložená kúpna zmluva zo dňa 15. 08. 1975 nepreukázala, že došlo
k prevodu spoluvlastníckeho podielu k predmetnej dvorovej nehnuteľnosti na matku žalobkyne G. K.
a už vôbec táto kúpna zmluva nepreukázala, že došlo k prevodu tohto spoluvlastníckeho podielu zo
strany G. K. na žalobkyňu. V zmysle citovaných ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. 12. 1982 bolo potrebné k zmluve o prevode nehnuteľností vykonať registráciu štátnym

notárstvom a vlastníctvo prechádzalo registráciou zmluvy. Uvedené žalobkyňa v konaní nepreukázala
a to napriek tomu, že táto podmienka sa vyžadovala v tom čase platnými právnymi predpismi a súčasne
bola upravená aj v predmetnej zmluve. Rovnako tak žalobkyňa nepreukázala, že jej matka darovala v
roku 2003 nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu v rozsahu požadovaných spoluvlastníckych
podielov.Súdprvejinštanciesprávnepoznamenal,že argumentáciažalobkyneoneperfektnejdarovacej

zmluve bola účelová, pretože ak došlo k spísaniu darovacej zmluvy v roku 2003, na základe ktorej došlo
k zápisu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na LV č. XXXX, kat. úz. X. C., nemožno v žiadnom
prípade akceptovať, že jej matkou boli žalobkyni darované aj iné nehnuteľnosti, ktoré sa v predmetnej
zmluve (ktorú účelovo nedoložila do konania žalobkyňa) neuvádzajú. Účelovosť jej tvrdení je zrejmá i
z toho pohľadu, že žalobkyňa tvrdila, že sa stala na základe darovania zo strany jej matky už v roku

2003 aj podielovou spoluvlastníčkou na predmetnej dvorovej nehnuteľnosti, avšak pri jednaní o predaji
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne so žalovaným v 1. v roku XXXX návrh kúpnej zmluvy neuvádzal
žiaden spoluvlastnícky podiel vo vzťahu k spornej dvorovej nehnuteľnosti a uvedené žalobkyňa tiež
nenamietala. Pre úplnosť, nad rámec odvolacích námietok žalobkyne, odvolací súd poznamenáva, že
z vykonaného dokazovanie je nesporné, že žalovaní v konaní predložili dôkazy, ktorými preukázali

riadne nadobudnutie sporných nehnuteľnosti a v tomto ohľade v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací
súd poukazuje na skutkové zistenia obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku.

27. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne o nevykonaní ňou navrhovaného dokazovania súdom
prvej inštancie odvolací súd uvádza, že žalobkyňa k svojej žalobe nepripojila žiadne prostriedky

procesného útoku. Na výzvy súdu prvej inštancie pripojila kúpnu zmluvu z 15. 08. 1975. Žalobkyňa,
ktorá bola uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 31. 05. 2019 sp. zn. 7C/12/2019-71 vyzvaná v zmysle
§ 163 ods. 3 CSP, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaných, aby uviedla ďalšie skutočnosti, označila
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadrila, neuviedla
žiadne skutočnosti a neoznačila žiadne dôkazy a skutkové tvrdenia žalovaných nepoprela, pričom bola

v uznesení poučená o tom, že ako strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas s tým, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom
na rýchlosť a hospodárnosť konania, pričom na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, súd nemusí prihliadnuť, najmä ak by vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Žalobkyňa až na pojednávaní dňa 15. 10.
2019 navrhla vykonať dôkaz a to pripojeným dedičského spisu sp. zn. D 1213/74 a výsluch svedka brata
žalobkyne C. K.. Súd prvej inštancie v tomto smere jasne vysvetlil, že žalobkyňa o tom, že žalovaní
popreli skutočnosti týkajúce sa darovania sporných nehnuteľnosti žalobkyni zo strany jej matky, ako aj
poprelijejprávnenástupníctvopoG.K.apopreliajskutočnostitýkajúcesatoho,čiV.T.,nar.XXXXmohol

nakladať v roku XXXX s vlastníctvom svojho otca S. T., pričom výslovne žiadali, aby žalobkyňa uvedené
skutočnosti v konaní preukázala a zdokladovala a súčasne predložila darovaciu zmluvu, ktorá bola
titulom nadobudnutia nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat úz. X. C., ako aj identifikáciu parcely č.
XXX/X, pôvodnej pkv č. XX ako aj pôvodnú pkv č. XX, mala vedomosť, pričom bola zastúpená aj právnouzástupkyňou, a tak žalobkyni nič nebránilo, aby sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaných a navrhla dôkazy na
preukázanie ňou tvrdených skutočností, čo však neurobila a to ani v lehote určenej súdom uznesením
zo dňa 31. 05. 2019 sp. zn. 7C/12/2019-71, ktoré bolo doručené jej právnej zástupkyni dňa 03. 06. 2019

a ani do času nariadeného pojednávania, kedy predvolanie na pojednávanie bol doručený jej právnej
zástupkyni dňa 03. 08. 2019, a teda aby navrhla vykonať dôkazy, ktoré označila až na pojednávaní dňa
15. 10. 2019. Preto súd prvej inštancie návrhy žalobkyne na doplnenie dokazovanie správne zamietol.

28. Odvolací súd len na zvýraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie len dopĺňa, že

navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a
zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu
uvedeného v čl. 10 CSP (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo
konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona. Sudcovskou
koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku
(medziktorésaradiaajnávrhynavykonaniedôkazovvzmysle§149CSP)včas.Prostriedkyprocesného

útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas
neuplatnené prostriedky.

29. S ohľadom na citovaný právny výklad, zistený skutkový stav a rozsah odvolania žalobkyne je
nutné uzavrieť, že žalobkyňa nepredložila súdu prvej inštancie žiaden dôkaz, ktorým by preukázala ňou
tvrdené žalované skutočnosti, teda že jej matka v roku 2003 darovala predmetné sporné nehnuteľnosti,
pretože nedoložila do konania darovaciu zmluvu, ďalej nepreukázala právne nástupníctvo po G. K. vo

vzťahu k sporným nehnuteľnostiam, ani dôkazy preukazujúce, že V. T., nar. XXXX mohol v roku XXXX
nakladať s vlastníctvom svojho otca S. T., ako ani nepreukázala, že došlo k registrácii predmetnej kúpnej
zmluvy z roku XXXX.

30. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rovnakému záveru ako súd

prvej inštancie, a teda, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a bolo potrebné ju zamietnuť. Súd prvej
inštancie starostlivo zisťoval skutkový stav veci, z ktorého následne vyvodil správne právne závery, preto
je napadnuté rozhodnutie vecne správne, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil,
keďže nezistil dôvodnosť námietok žalobkyne uvádzaných v odvolaní, navyše žalobkyňa ani neuviedla
žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

nevysporiadal. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a ako na
vecne správne už len ďalej poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP bez toho, aby opakoval výsledky
vykonaného dokazovania.

31. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP

a v odvolacom konaní úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj keď im
síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, ale žiadne trovy odvolacieho
konania im nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o
nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade by o výške náhrady trov konania po
právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už

v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovaným žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto v záujme hospodárnosti, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle
čl. 17 CSP rozhodol, že žalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).