Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 13, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315215858
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1315215858.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, Na Q. XA,
O., zastúpeného advokátom Mgr. Milanom Vallom, Vajnorská 43, Bratislava, proti žalovanej: H.. U.. Ľ.
W., nar. X.X.XXXX, W. XX, O., zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Dráčovou, Čajakova 7, Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k.
19C/491/2015-183, zo dňa 13.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C.s.p.), súd prvej inštancie uviedol,
že žalobou doručenou súdu 26.10.2005 sa pôvodní žalobcovia 1/ a 2/ (B. Z. a Q. Z.) domáhali, aby
súd určil, že vlastníkmi spornej časti pozemku o výmere 21 m2 určenej podľa súdom nariadeného
znaleckého posudku - geometrického plánu z pôvodných pozemkov s parcelným č. XXXX/X, ostatné

plochy, o výmere 87 m2 a s parcelným č. XXXX/X, záhrady, o výmere 91 m2, nachádzajúcich sa
v katastrálnom území Y., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, sú žalobcovia, pričom zároveň
žiadali o uloženie povinnosti žalovanej vydať časť pozemku s parcelným č. XXXX/X, záhrady, v
katastrálnom území Y., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vo vlastníctve pôvodných žalobcov,
ktorú neoprávnene užíva podľa znaleckého posudku - geometrického plánu. Skutkovo žalobu odôvodnili
tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku s parcelným č. XXXX/X, záhrady, o výmere 730 m2,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území Y., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, ktorý získali kúpou.

Dňa 7.9.1993 boli vytýčené hranice pozemkov s parcelnými č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a
XXXX/X v katastrálnom území Y. a to rúrkami ortogonálnou metódou, na podklade geometrického plánu
č. 244-2610-009-82. Žalovaná, ktorá je vlastníčkou susedných parciel ohlásila stavebnému úradu zámer
realizovaťdrobnústavbu-oploteniepozemkovsparcelnýmič.XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,avšakgeodet
následne vytýčil nové hranice pozemkov. Po zistení, že hranice medzi pozemkami s parcelnými č. XXXX/
X a XXXX/X a pozemkami s parcelnými č. XXXX/X a XXXX/X sú sporné, navrhol stavebný úrad zvolať
ústne rokovanie medzi vlastníkmi a vzhľadom na spornosť hraníc a nezrovnalosť medzi vytyčovacími

náčrtmi odkázal stavebný úrad účastníkov na riešenie sporu súdnou cestou. Pôvodní žalobcovia v
žalobe uviedli, že žalovaná vstúpila na ich pozemok a na sporných hraniciach začala budovať oplotenie.
Dodali, že hranice medzi susednými pozemkami sú nejasné a preto dochádza k nezrovnalostiam.3. Súd prvej inštancie na úvod skonštatoval, že rozsudkom č.k. 13C/278/2005-254, zo dňa 21.4.2010
(v poradí prvým), žalobu pôvodných žalobcov o vydanie časti pozemku zamietol. Proti tomuto rozsudku
podali pôvodní žalobcovia odvolanie. Na odvolanie pôvodných žalobcov Krajský súd v Bratislave, ako

súd odvolací, rozsudkom zo dňa 7.6.2012, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

4. Na dovolanie pôvodnej žalobkyne Q. Z. Najvyšší súd SR, ako dovolací súd, uznesením zo dňa
25.11.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7.6.2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. V odôvodnení uviedol, že odvolací súd neskúmal podmienky konania, pričom žalobca B.

Z. zomrel pred vyhlásením rozhodnutia odvolacím súdom a teda konal so žalobcom, ktorý nemá
spôsobilosť byť účastníkom konania.

5. Krajský súd v Bratislave po vrátení veci Najvyšším súdom SR na ďalšie konanie vec opätovne
prejednal a rozhodol uznesením zo dňa 7.5.2015 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie č.k.
13C/278/2005-254, zo dňa 21.4.2010 (v poradí prvý), zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie; v odôvodnení okrem iného skonštatoval, že zisťoval právnych nástupcov pôvodného
zomrelého žalobcu (B. Z.) a zistil, že na základe Osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi B. Z. zo dňa
16.10.2012 sa dedičom pozemku s parcelným č. XXXX/X, záhrady, o výmere 730 m2, zapísanom na
liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Y. stal P. Z., nar. XX.XX.XXXX; zároveň podotkol, že na
pojednávaní pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle písomného návrhu žalobcu zo dňa 6.5.2015,

ktorým žiadal určiť vlastnícke právo k pozemku o výmere 17 m2 určenej Geometrickým plánom č.
9/2014 vypracovaným znalcom Ing. Štefanom Špačkom, a ktorým tiež žiadal vypratanie spornej časti
nehnuteľnosti. Krajský súd v Bratislave uviedol, že otázka priebehu určenia spornej hranice pozemku je
nepochybne otázkou odbornou, vyžadujúcou si odborné znalosti, preto v ďalšom konaní bude úlohou
súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie znaleckým posudkom nariadeným súdom, keďže znalecké

posudky predložené stranami sporu majú povahu len listinných dôkazov. Proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 7.5.2015, podala žalovaná dovolanie, a Najvyšší súd SR ako dovolací súd,
uznesením zo dňa 24.5.2016 dovolanie žalovanej odmietol z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je prípustné.

6. Súd prvej inštancie po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave, vec opätovne prejednal a súc
viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave ako súdu odvolacieho, rozhodol napadnutým
rozsudkom (v poradí druhým) tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení skonštatoval, že doplnil
dokazovanie nariadením súdnoznaleckého dokazovania znalcom z odboru Geodézia a kartografia,
odvetvie: Geodézia, a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. Radovana Kamenského.

7. Súd prvej inštancie pripomenul, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia priebehu hranice
medzi pozemkami v jeho vlastníctve a pozemkami vo vlastníctve žalovanej, a následne žiadal uložiť
žalovanej pozemok v jeho vlastníctve vypratať. Poznamenal, že ide nepochybne o žalobu o určenie, či tu
právojealebonieje;pričomnazákladevykonanéhodokazovaniaustálil,žežalobcapreukázalnaliehavý

právny záujem na tejto určovacej žalobe v zmysle § 137 písm. c) C.s.p., ktorý je daný nevyhnutnosťou
zosúladenia skutočného stavu vlastníctva so stavom právnym. Ďalej ozrejmil, že žalobu o určenie
hranice možno pripustiť len v prípadoch, keď hranicu možno určiť a nie je potrebné ju vytýčiť, t.j. v
prípadoch, ak je hranica medzi účastníkmi konania sporná, avšak súd môže na základe znaleckého
posudku zistiť, kadiaľ vedie; dodal, že uvedený predpoklad je v predmetnom spore splnený. Poukázal

na skutočnosť, že v tomto spore ide o druh vlastníckej žaloby, ktorý vychádza z § 126 Občianskeho
zákonníka, pričom súd je povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako žalobca
formulovalžalobnýpetit,t.j.žalobcasamôžedomáhaťvydaniaspornejplochy,vyprataniaspornejplochy
alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, prípadne môže navrhovať určenie priebehu spornej hranice
medzi susediacimi pozemkami.

8. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že pôvodní žalobcovia
sa domáhali určenia hranice susediacich nehnuteľností, a to medzi pozemkom parcely registra „C“ s
parcelným č. XXXX/X, zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie Y.,
teraz vo vlastníctve žalobcu a pozemkom parcely registra „C“ s parcelným č. XXXX/X, zapísanom na

liste vlastníctva č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie Y., vo vlastníctve žalovanej. Zo znaleckého
posudku č. 4/2018 vypracovaného znalcom Ing. Radovanom Kamenským súd prvej inštancie zistil, že
polohové určenie pozemku s parcelným č. XXXX/X vo vlastníctve žalobcu podľa GP 244-2610-009-82
nezodpovedá evidovaniu identickej parcely v súčasnom operáte katastra vo vektorovej katastrálnejmape číselnej. Skonštatoval, že problém sporu vyplýva z nesúladu geometrického a polohového určenia
pôvodných parciel na podklade GP č. 244-2610-009-82 /ZPMZ 19/, kde boli jednoznačne uvedené
zamerané rozmery novovytvorených pozemkov, pričom polohovo boli predmetné pozemky definované

súradnicamilomovýchpodrobnýchbodov,ageometrickéhoapolohovéhodefinovaniasúčasnýchparciel
pomocou podrobných bodov po vyhlásení platnosti číselnej vektorovej katastrálnej mapy. Zdôraznil, že
na uvedenom základe bolo úlohou znalca, aby určil priebeh hranice medzi pozemkami s parcelným č.
XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, s parcelným č. XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva
č. XXXX a s parcelným č. XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcich sa v

katastrálnom území Y..

9. Zo znaleckého dokazovania súd prvej inštancie ustálil, že evidovanie vlastníckej hranice v súčasnej
vektorovej katastrálnej mape číselnej, medzi pozemkom žalobcu a pozemkami žalovanej s parcelným
č. XXXX/X a s parcelným č. XXXX/X, je evidované polohovo korektne a vychádza z polohového určenia
v primárnom technickom podklade GP 244-2610-009-82 a z označenia tejto hranice v teréne; tiež

vlastnícka hranica medzi pozemkami s parcelným č. XXXX/X a s parcelným č. XXXX/X vychádza
z určenia podľa GP 34/2001, kedy bolo oplotenie v danom čase medzi pozemkami s parcelným č.
XXXX/X a s parcelným č. XXXX/X polohovo preverené a zodpovedalo hraniciam podľa skutočnej držby
vtedajšími vlastníkmi nespochybňovanej. Súd prvej inštancie ďalej podotkol, že úlohou znalca bolo
zakresliť na súčasnej platnej katastrálnej mape v mierke 1:250 terajšie umiestnenie oplotenia medzi

vlastníckou hranicou strán sporu v celom jej priebehu. Zo záverov znaleckého posudku súd prvej
inštanciedospelkzáveru,žemurovanéoploteniemedzipozemkamisparcelnýmč.XXXX/Xaparcelným
č. XXXX/X vybudované žalovanou nezasahuje do pozemku žalobcu s parcelným č. XXXX/X; vlastnícka
hranica medzi uvedenými pozemkami je definovaná spojnicou podrobných bodov 25-420 a 25-421; a
vybudované oplotenie je v tolerancii dovolenej odchýlky v zmysle vyhlášky č. 461/2009 Z.z.

10. Na uvedenom základe súd prvej inštancie uzavrel, že priebeh hranice v prírode je v rámci
krajných dovolených odchýlok totožný so stavom v katastrálnej mape, a teda bol preukázaný súlad
medzi priebehom hranice medzi parcelami strán sporu so súčasným stavom evidovaným v katastri
nehnuteľností; a preto za použitia § 470 ods. 1, ods. 2, § 137 písm. c) C.s.p., Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR,

§ 123, § 124, § 126 ods. 1, § 132 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods.
5, § 67c ods. 5, § 70 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z., súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

11. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393
ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca argumentoval, že základnou
podstatou tohto sporu je rozhodnutie o tom, či je potrebné poskytnúť právnu ochranu formou určenia
vlastníckeho práva tej strane sporu, ktorá dobromyseľne po dobu 12 rokov nepretržite užívala oplotenú
spornú časť nehnuteľnosti, t.j. pozemku, alebo tej strane sporu, ktorá po 12 rokoch začne spochybňovať

oprávnenosť držby držiteľa spornej časti pozemku, zlikviduje pôvodné oplotenie, zaberie spornú časť
pozemku a začne o sebe tvrdiť, že podľa skutočného právneho stavu bola po celý čas skutočným
vlastníkom spornej časti pozemku.

12. Zdôraznil, že žalobou v znení poslednej zmeny petitu, ktorú pripustil odvolací súd 7.5.2015, sa

domáhal určenia, že je vlastníkom pozemku o výmere 17 m2 určeným geometrickým plánom na úpravu
hranice pozemkov s parcelnými č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, nachádzajúcich sa v katastrálnom
území Y. a to podľa geometrického plánu č. 9/2014 vypracovaného znalcom z odboru geodézie Ing.
Štefanom Špačkom. Podotkol, že minimálne od 7.9.1993 nerušene užíval celý svoj pozemok o výmere
730 m2, t.j. vrátane sporného pozemku o výmere 17 m2, a následne tento užívali pôvodní žalobcovia,

pričom boli v dobrej viere presvedčení, že oplotenie pozemku vybudované v teréne zodpovedá parcele
č. XXXX/X a týmto oplotením ohraničený pozemok patrí do výlučného vlastníctva žalobcu, resp. neskôr
rodičov žalobcu. Poznamenal, že pokojný stav narušila žalovaná ako vlastníčka susedných pozemkov
s parcelným č. XXXX/X, o výmere 708 m2, a parcelným č. XXXX/X, o výmere 91 m2, ktorá v roku2005 iniciovala konanie vedené na Správe katastra pre hlavné mesto SR Bratislava pod č.k. X96/05, v
ktorom bola bez účasti rodičov žalobcu (pôvodných žalobcov) rozhodnutím zo dňa 1.7.2005, opravená
výmera pozemku žalovanej s parcelným č. XXXX/X zo 708 m2 na 724 m2. Dodal, že žalovaná

následne bez súhlasu pôvodných žalobcov začala realizovať stavebné práce spočívajúce v zbúraní
pôvodného oplotenia z roku 1993, a postavila nové murované oplotenie, pričom pri stavbe tohto nového
oplotenia zabrala aj časť pozemku, ktorá bola dovtedy nerušene užívaná jeho rodičmi. Na uvedenom
základe namietal, že sporný pozemok bol vydržaný ešte jeho právnymi predchodcami, a následne ho
zdedil on. Uviedol, že námietku o vydržaní sporného pozemku uviedol aj v prvoinštančnom konaní,

a to v návrhu na doplnenie dokazovania zo dňa 10.9.2018, ako aj vo svojej záverečnej reči. V tejto
súvislosti súdu prvej inštancie vytýkal, že sa otázkou vydržania vôbec nezaoberal, čím zaťažil napadnutý
rozsudok nielen vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, ale taktiež vadou nedostatočného
odôvodnenia. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005, zo dňa 27.4.2006,
uznesenie Najvyššieho súdu SR vydané pod sp. zn. 5 Cdo 201/2009, a nález Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 261/06, skonštatoval, že nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia spôsobuje jeho

nepreskúmateľnosť, a považuje sa za takú vadu konania, ktorou sa strane sporu upiera právo dozvedieť
sa o príčinách rozhodnutia a možnosť náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,
čím dochádza k porušeniu práva strany sporu na spravodlivé súdne konanie zaručené v článku 46 ods.
1 Ústavy SR.

13. Žalobca súdu prvej inštancie vyčítal nevykonanie dôkazov uvedených v návrhu na doplnenie
dokazovania zo dňa 10.9.2018. Uviedol, že predmetný návrh na doplnenie dokazovania podľa svojho
obsahu nebol zmenou žaloby, ale návrhom na vykonanie dôkazov v zmysle § 185 a nasl. C.s.p., t.j.
procesným úkonom smerujúcim k vykonaniu ďalších dôkazov o vydržaní pozemku; vzhľadom na to,
že súd prvej inštancie na pojednávaní 13.11.2018 odmietal ďalej konať, pokiaľ neozrejmí, že tento

návrh má byť považovaný za zmenu žaloby, jeho právny zástupca na pojednávaní 13.11.2018 žiadal o
zmenu žaloby. Žalobca sa napriek uvedenému domnieval, že v skutočnosti nešlo podľa obsahu tohto
úkonu o zmenu žaloby, nakoľko si uplatnil totožné právo na základe totožných skutkových tvrdení, a
aj petit žaloby formuloval totožne, pričom uviedol len odlišné právne posúdenie dovtedy uvádzaných
skutkových tvrdení, od ktorého odvodzoval dôvodnosť podanej žaloby. Argumentoval, že posúdenie

zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú právnu normu je vždy úlohou súdu („iura
novit curia“). Pripomenul, že pokiaľ súd rozhoduje o nároku na plnenie na základe skutkových zistení,
ktoré by umožňovali uplatnený nárok po právnej stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem,
je jeho povinnosťou posúdiť spor podľa príslušných ustanovení a o nároku rozhodnúť, a to bez ohľadu
na to, či je v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného plnenia. Dodal, že náležitosťou žaloby nie

je uvedenie ustanovenia právneho predpisu alebo právna kvalifikácia uplatneného nároku, pričom v
prípade, že v žalobe právna kvalifikácia uvedená je, tak súdy touto nie sú viazané. Vyjadril presvedčenie,
že súd prvej inštancie bol v tomto spore viazaný petitom žaloby, a bolo jeho povinnosťou zistiť, či na
základe skutkových okolností uvedených v žalobe a tvrdených počas konania, existuje jeho (žalobcovo)
vlastnícke právo k spornému pozemku. Na uvedenom základe súdu prvej inštancie vytýkal nesplnenie

povinnosti zaoberať sa otázkou vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku.

14. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Zastávala názor, že v priebehu dlhé roky trvajúceho sporu bolo predložených množstvo posudkov,
geodetických meraní, rozhodnutí úradov, stanovísk a pôvodných dát z katastrálneho operátu, ktoré

preukázali, že vlastnícka hranica medzi pozemkami strán sporu určená v roku 1982 je správna a v
súlade s údajmi katastra, po celý čas sa nezmenila a nemá sa meniť. Domnievala sa, že katastrálnou
listinou ZPMZ č. 2324 (čl. 141, sp. zn. 13C/278/2005) bolo preukázané, že v čase, keď ona ešte nebola
vlastníčkou súčasných parciel, sa medzi stranami sporu nachádzalo oplotenie; hranica skutočnej držby
nebola v čase rokov 1982-1993-2001 sporná, pričom oplotenie tvorilo vlastnícku hranicu. Zdôraznila, že

ide o to isté oplotenie, o ktorom žalobca tvrdí, že ho vybudoval v roku 1993; priebeh oplotenia bol totožný
s vlastníckou hranicou podľa platného stavu katastra, t.j. žalobca nemohol užívať časť jej pozemku
a naopak ona nemohla zasiahnuť do pozemku žalobcu, pretože murované oplotenie (so začiatkom
realizácie v r. 2005) sa nachádza vo vnútri jej pozemku, cca 30 cm od vlastníckej hranice so žalobcom.
Dodala, že uvedené bolo potvrdené aj výsluchom svedkov Q. E., X. B. a súdom určeného znalca H.. Y.

S..Vtejtosúvislostiďalejpodotkla,ževevidenciikatastrasanachádzalistina,ktoroujezameranápoloha
oplotenia v teréne; oplotenie bolo zamerané v čase, keď ona ešte nebola vlastníčkou a hranica držby
nebola spochybnená žiadnym vlastníkom a tvorila vlastnícku hranicu v zmysle katastrálneho zákona.
Vyjadrila presvedčenie, že uvedené nespochybniteľne preukazuje, že tvrdenie žalobcu o oplotení, ktorémalo byť pôvodne v jej dnešnom pozemku, čím mal žalobca údajne užívať väčšiu výmeru a väčší
pozemok, je nepravdivé.

15. Žalovaná oponovala tvrdeniu žalobcu, že podľa pôvodného oplotenia užíval väčší pozemok; a
podčiarkla, že súdom určený znalec H.. Y. S. v textovej ako aj grafickej časti Znaleckého posudku č.
4/2018, jasne deklaroval kde sa nachádzali pôvodné hranice a oplotenia na katastrálnej mape, a v
prírode. Mala za to, že z predmetného posudku jednoznačne vyplýva, že pôvodné rozdelenie pozemku s
parcelnýmč.XXXXostalonezmenenéaplotsanachádzalnaspornejhranicipozemkupresnetak,akoje

zakreslená v katastrálnej mape. Považovala za potrebné poukázať na skutočnosť, že dôkazná hodnota
Znaleckého posudku č. 9/2014 vypracovaného Ing. Štefanom Špačkom, na ktorý sa žalobca v konaní
odvolával, je nulová, a to z dôvodu, že znalcove postupy a závery boli vyvrátené súdom ustanoveným
znalcom Ing. Romanom Kamenským, ktorý poukázal na chyby uvedeného znaleckého posudku Ing.
Štefana Špačka. Dodala, že voči Znaleckému posudku č. 4/2018 vypracovaným Ing. Radovanom
Kamenským nemá žiadne námietky; posudok potvrdzuje jej doterajšie tvrdenia, bol vypracovaný riadne,

so znalosťou celej veci a závery sú podľa nej nespochybniteľné.

16. Žalovaná ďalej upriamila pozornosť na tvrdenie žalobcu o vydržaní časti pozemku ešte jeho
právnymi predchodcami, a uviedla, že toto bolo novým dôvodom žaloby predneseným žalobcom
tesne pred skončením veci; a preto súhlasila s postupom súdu prvej inštancie, ktorý s ohľadom

na hospodárnosť konania a navrhnuté ďalšie dokazovanie, zmenu žaloby nepripustil. Nad rámec
uvedeného skonštatovala, že aj v prípade, ak by súd prvej inštancie zmenu žaloby pripustil, dá sa z
výsledkovdokazovaniadospieťkzáveru,žežalobcaaanijehoprávnipredchodcovianemohlioprávnene
užívať jej pozemok v rozhodnom rozsahu, nakoľko pôvodné oplotenie sa nachádzalo na vlastníckej
hranici pozemkov. Dôvodila, že vo vzťahu k argumentácii žalobcu o vydržaní absentovali základné

tvrdenia pre vstup do držby a dobromyseľnosť držby, nakoľko zo znaleckého posudku v spojitosti
s ostatnými dôkazmi jasne vyplynulo, že žalobca a ani jeho právni predchodcovia nikdy neužívali
časť pozemku, ktorú si ako vlastníctvo nárokovali určiť v tomto spore. Bola názoru, že vzhľadom na
skutočnosť, že súd prvej inštancie nepripustil zmenu žaloby, nebolo dôvodné zaoberať sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku možným vydržaním. Nestotožnila sa s názorom žalobcu, že jeho návrh zo dňa

10.9.2018 nie je zmenou žaloby, ale len návrhom na doplnenie dokazovania; pretože žalobca týmto
návrhom podstatne menil právny dôvod určujúceho petitu, keď namiesto tvrdenia, že ona zabrala jeho
pozemok, začal tvrdiť, že časť jej pozemku vydržal; v zmysle § 141 ods. 2 C.s.p. tak bol jeho návrh zo
dňa 10.9.2018 zmenou žaloby. Na záver mala vo vzťahu k napadnutému rozsudku výhradu, že v zmysle
jej návrhu zo záverečnej reči nebolo doposiaľ rozhodnuté o zrušení predbežného opatrenia.

17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku,ďalejlen„C.s.p.“),preskúmalnapadnutýrozsudok,prejednalodvolaniežalobcubeznariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je vecne správny (§ 387 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 13.11.2020 (§

219 ods. 3 C.s.p.).

18. Podľa Čl. 8 Základných princípov C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 132 ods. 1, ods. 2 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

20. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby,
ktorá okrem všeobecný náležitostí podľa § 127 ods. 1 C.s.p., musí obsahovať aj osobitné náležitosti
vymedzené v § 132 ods. 1 C.s.p., t.j. aj pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, čo
predstavuje samotný základ žaloby. Prvoradou povinnosťou žalobcu teda je, aby zrozumiteľne a určito

opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má po vykonaní
dokazovania vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné, konkrétne, aby
nemohlodôjsťkzámenesinýmskutkom;ideoskutočnosti,ktoréumožňujújednoznačnúindividualizáciunároku. Súčasne platí, že Civilné sporové konanie je ovládané zásadou iura novit curia (právo pozná
súd), a preto žalobca nie je povinný žalobou uplatnený nárok právne kvalifikovať.

21. Z obsahu žaloby doručenej súdu 26.10.2005 sa pôvodný žalobca 1/ B. Z. a žalobkyňa 1/ Q. Z.
domáhali určenia, že sú vlastníkmi spornej časti pozemku o výmere 21 m2 určenej podľa súdom
nariadeného znaleckého posudku - geometrického plánu z pôvodných pozemkov s parcelným č. XXXX/
X, ostatné plochy, o výmere 87 m2 a s parcelným č. XXXX/X, záhrady, o výmere 91 m2, nachádzajúcich
sa v katastrálnom území Y., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, sú žalobcovia, pričom zároveň

žiadali o uloženie povinnosti žalovanej vydať časť pozemku s parcelným č. XXXX/X, záhrady, v
katastrálnom území Y., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vo vlastníctve pôvodných žalobcov,
ktorú neoprávnene užíva podľa znaleckého posudku - geometrického plánu, na tom skutkovom základe,
že napriek tomu, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku s parcelným č. XXXX/X, záhrady, o
výmere 730 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Y., zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX,
ktorý získali kúpou, a dňa 7.9.1993 boli vytýčené hranice pozemkov s parcelnými č. XXXX/X, XXXX/X,

XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v katastrálnom území Y. a to rúrkami ortogonálnou metódou, na podklade
geometrického plánu č. 244-2610-009-82, tak žalovaná, ktorá je vlastníčkou susedných parciel ohlásila
stavebnému úradu zámer realizovať drobnú stavbu - oplotenie pozemkov s parcelnými č. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, avšak geodet následne vytýčil nové hranice pozemkov; po zistení, že hranice medzi
pozemkami s parcelnými č. XXXX/X a XXXX/X a pozemkami s parcelnými č. XXXX/X a XXXX/X sú

sporné, navrhol stavebný úrad zvolať ústne rokovanie medzi vlastníkmi a vzhľadom na spornosť hraníc
a nezrovnalosť medzi vytyčovacími náčrtmi odkázal stavebný úrad účastníkov na riešenie sporu súdnou
cestou; žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaná vstúpila na ich pozemok a na sporných hraniciach
začala budovať oplotenie; dodali, že hranice medzi susednými pozemkami sú nejasné a preto dochádza
k nezrovnalostiam.

22. V odvolacom konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 9Co/144/2014 bola
pripustená zmena žalobného návrhu v zmysle písomného návrhu žalobcu zo dňa 6.5.2015, ktorým
žiadal určiť vlastnícke právo k pozemku o výmere 17 m2 určenej Geometrickým plánom č. 9/2014
vypracovaným znalcom Ing. Štefanom Špačkom, a ktorým tiež žiadal vypratanie spornej časti

nehnuteľnosti; odvolací súd súčasne, keďže napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k.
13C/278/2005-254, zo dňa 21.4.2010 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, uviedol, že z obsahu
spisového materiálu vyplýva, že medzi účastníkmi konania existuje naďalej spor, týkajúci sa vzájomného
vymedzenia predmetu dvoch vlastníckych práv, kedy určenie hranice je spôsobom určenia, ktorá časť
zo spornej parcely patrí ktorému z dvoch vlastníkov susediacich pozemkov; v konaní boli účastníkmi

produkované znalecké posudky (Ing. Špačka a Ing. Wágnera), v ktorých obaja znalci dospeli k
rozdielnym záverom o tom, či zo strany odporkyne došlo v roku 2005 k posunutiu ohradného múru a
tým k neoprávnenému zásahu odporkyne do vlastníckeho práva navrhovateľa, alebo nie; otázka určenia
priebehu spornej hranice je nepochybne otázkou odbornou, vyžadujúcou si odborné znalosti, preto sa
javíakonutnévďalšomkonanídoplniťdokazovanieznaleckýmdokazovanímnaspornúotázkupriebehu

hranice medzi susednými pozemkami účastníkov konania; znalecké dokazovanie poskytne skutkový
základ pre vyriešenie právnej otázky, či došlo k navrhovateľom tvrdenému zásahu do jeho vlastníckeho
práva odporkyňou.

23. Súd prvej inštancie riadiac sa uvedeným záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil

dokazovanie o znalecké posúdenie (určenie) priebehu hranice medzi pozemkami s parcelným č. XXXX/
X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, s parcelným č. XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX
a s parcelným č. XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom
územíY.,pričomznalecIng.RadovanKamenskýdospelkskutkovémuzáveruvyjadrenémuvznaleckom
posudku č. 4/2018, že vlastnícka hranica medzi pozemkami s parcelným č. XXXX/X a s parcelným č.

XXXX/X vychádza z určenia podľa GP 34/2001, kedy bolo oplotenie v danom čase medzi pozemkami
s parcelným č. XXXX/X a s parcelným č. XXXX/X polohovo preverené a zodpovedalo hraniciam podľa
skutočnej držby vtedajšími vlastníkmi nespochybňovanej; murované oplotenie medzi pozemkami s
parcelným č. XXXX/X a parcelným č. XXXX/X vybudované žalovanou nezasahuje do pozemku žalobcu
s parcelným č. XXXX/X; vlastnícka hranica medzi uvedenými pozemkami je definovaná spojnicou

podrobných bodov 25-420 a 25-421; vybudované oplotenie je v tolerancii dovolenej odchýlky v zmysle
vyhlášky č. 461/2009 Z.z.24. Z obsahu spisu ďalej nesporne vyplýva, že až na pojednávaní dňa 11.9.2018 žalobca prednesom
svojho právneho zástupcu prezentoval „alternatívne“ riešenie (viď č.l. 160) založené na tvrdení, že v
roku 1993 vybudoval oplotenie parcely č. XXXX/X, na základe čoho užíval aj spornú časť nehnuteľnosti

v dobrej viere, že ide o časť parcely č. XXXX/X, ktorú užíval od septembra 1993, v dobromyseľnej držbe
pokračovali jeho rodičia a to minimálne od roku 2005, kedy žalovaná vybudovala nové oplotenie, čo
bolo podnetom na podanie žaloby; súčasne na dopyt konajúceho súdu žalobca na tomto pojednávaní
výslovne konštatoval, že sa nejedná o zmenu žaloby a preto nežiadal o jej pripustenie. Podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.9.2018 doplnil, že nakoľko podľa § 134 ods. 3 Občianskeho

zákonníka sa do doby oprávnenej držby započítava aj doba oprávnenej držby právneho predchodcu, je
zrejmé, že rodičia žalobcu už v roku 2003 vydržali pozemok o výmere 730 m2, o ktorom boli po dobu
10 rokov nepretržite v dobrej viere presvedčení, že tento predstavuje parcelu č. XXXX/X a že tento je
ich vlastníctvom; sporná nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej je určenie vlastníckeho práva predmetom
sporu, tak bola vydržaná právnym predchodcom žalobcu a následne zdedená žalobcom v priebehu tohto
konania.

25. Podľa § 140 ods. 1, ods. 2 C.s.p. zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe.

26. Civilný sporový poriadok výslovne uvádza, že zmenou žaloby je a) návrh, ktorým sa rozširuje
uplatnené právo (kvantitatívna zmena), b) návrh, ktorým sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena)
a c) podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. O posledný zo
zmienených prípadov zmeny žaloby pôjde v situácii, že žalobca opiera svoj nárok o nové skutočnosti,
ktoré sú rozhodné pre uplatnený nárok; nedochádza však k zmene žalobného petitu, napr. vlastnícke

právo žalobca odvodzuje z iného právneho titulu a v takom prípade ide o zmenu v právnej kvalifikácii
v dôsledku zmeny skutkového stavu (tzv. zmena právneho dôvodu), aj keď v konečnom dôsledku ide
v prvom rade o zmenu v skutkovom stave, ktorý má vplyv na zmenu právnej kvalifikácie. Ide teda o
situáciu, ak žalobca požaduje stále rovnaké plnenie, ale z iného skutkového základu veci (skutkového
deja), než ako vymedzil predmet konania v žalobe; týmto spôsobom zákon žalobcovi umožňuje, aby

odvrátil zamietnutie žaloby, ak má síce nárok na požadované plnenie, avšak z iného skutkového deja,
aký pôvodne použil k označeniu predmetu konania po skutkovej stránke v žalobe.

27. Odvolací súd sa nestotožnil s jedinou podstatnou námietkou žalobcu v odvolaní, že v skutočnosti
nešlo podľa obsahu prednesu na pojednávaní dňa 11.9.2018 a podania doručeného súdu prvej

inštancie dňa 12.9.2018 o zmenu žaloby, nakoľko si uplatnil totožné právo na základe totožných
skutkových tvrdení, a aj petit žaloby formuloval totožne, pričom uviedol len odlišné právne posúdenie
dovtedy uvádzaných skutkových tvrdení, od ktorého odvodzoval dôvodnosť podanej žaloby; z opisu
rozhodujúcich skutočností v žalobe zo dňa 20.12.2005 je totiž celkom nepochybné, že žalobca (pôvodní
žalobcovia) sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemku z dôvodu sporu medzi stranami o priebeh

vzájomných vlastníckym hraníc pozemkov, keďže pre tento spor bolo vylúčené, aby správa katastra
opravila chybne zakreslené hranice pozemkov, pričom predmetom ochrany porušeného vlastníckeho
práva žalobcu bol návrh na určenie hranice medzi spornými pozemkami, hoci vymedzený určovacím
petitom žaloby na vlastníctvo k pozemku, lebo v takomto prípade ide o vzájomné vymedzenie predmetu
dvoch vlastníckych práv a určenie hranice treba považovať za spôsob, ktorým strana sporu vyjadrila, že

jej ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí tomu - ktorému vlastníkovi susediacich pozemkov.

28. Pokiaľ žalobca pred súdom prvej inštancie v štádiu po vykonaní dokazovania súdnym znalcom
Ing. Radovanom Kamenským, ktorého úlohou bolo výlučne určiť priebeh (spornej) hranice medzi
pozemkami s parcelným č. XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX, s parcelným č. XXXX/X,

vedenom na liste vlastníctva č. XXXX a s parcelným č. XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva č. XXXX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y., voči ktorého skutkovým záverom žalobca vôbec nenamietal,
ale prezentoval pre neho alternatívne riešenie sporu spočívajúce vo vydržaní pozemku o výmere 17
m2 určenej Geometrickým plánom č. 9/2014 vypracovaným znalcom Ing. Štefanom Špačkom, tak táto
zmenanespornenespočívavzmeneprávnejkvalifikácieuplatnenéhonároku,alemázákladvpodstatnej

zmeneskutkovéhostavu,vdôsledkučohodochádzakzmeneprávnehodôvodužaloby;hmotnoprávnym
predpokladom vydržania nehnuteľnosti podľa § 134 Občianskeho zákonníka je nepretržitá oprávnená
držba nehnuteľnosti po dobu desať rokov, čím je daný, oproti technickému určeniu priebehu hranicepozemkov, absolútne odlišný skutkový základ sporu spočívajúci v tvrdení a preukázaní týchto zákonných
predpokladov.

29. Pretože predmetom konania sú skutočnosti (tvrdenia), z ktorých má po vykonaní dokazovania
vyplynúť oprávnenosť žalobou uplatneného nároku a žalobca nevyužil procesnú možnosť podľa § 139
C.s.p. žiadať súd o pripustenie zmeny žaloby z dôvodu podstatných zmien rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe a v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ako aj jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich
vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax, pričom súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé; potom
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval

žalobu za nedôvodnú, založené na skutkových zisteniach, že priebeh hranice v prírode je v rámci
krajných dovolených odchýlok totožný so stavom v katastrálnej mape, a teda bol preukázaný súlad
medzi priebehom hranice medzi parcelami strán sporu so súčasným stavom evidovaným v katastri
nehnuteľností, v danom prípade spĺňa požiadavky § 220 ods. 2 C.s.p.; za porušenie základného práva
zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie

podľa predstáv strany sporu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 165/2011).

30. Keďže žalobca v podanom odvolaní ďalej neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, a s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej
inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolací súd ostatné tvrdenia uvádzané v odvolaní

nepovažoval za podstatné, t.j. také, ktoré by svojou relevanciou aj v prípade preukázania boli spôsobilé
privodiť zmenu napadnutého rozsudku; ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil
v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť zmenu
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní
plný úspech priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).