Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/226/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812212212
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7812212212.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne K.. K. F., bytom vo C., R. Č.. XXX,
zastúpenej JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom so sídlom v Rožňave, Cyrila a Metoda č. 4, proti
žalovanému T. F., bytom vo C., J.. R. Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Máriou Ďurajovou, advokátkou
so sídlom v Rožňave, Námestie 1 mája č. 11, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, o
odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.11.2018, č.k.
9C/574/2012-1171 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov
tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikázal nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, J..Ú..
C., vrátane rodinného domu I.. Č.. XXX, hnuteľné veci a to benzínovú kosačku, kuchynský sporák na
tuhé palivo, kuchynskú linku s barovým pultom, televízor značky PHILIPS, zariadenie dvoch detských
izieb a nasporenú sumu 1.394,71 eura. Zároveň žalovanému uložil povinnosť uhradiť zostatok dlhu na
medziúvere v sume 46.046,13 eura a žalobkyni vyplatiť na vyrovnanie podielu sumu 28.838,77 eura do

tridsať dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň obom účastníkom uložil povinnosť nahradiť štátu trovy
dokazovania v sume 576,66 eura a na súdnom poplatku sumu 1.640,50 eura a to spoločne a nerozdielne
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o návrhu žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom dňa 20.12.2011.

3. V odôvodnení súd uviedol, že rodinný dom a pozemky vedené na LV č. XXXX J..Ú.. C. prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného, nakoľko žalovaný v predmetnom dome býva a väčšou mierou
sa podieľal na nadobudnutí a udržaní tohto majetku ako žalobkyňa, nakoľko po prerušení spolužitia
dokončil rodinný dom, dal ho skolaudovať a od prerušenia spolužitia platí úver, ktorý bol čerpaný
na stavbu domu, čím sa podieľal na udržaní tohto majetku. Súd nezohľadnil žalobkyňou tvrdené
darovanie peňažnej sumy 220.000,00 Sk a to jednak z dôvodu, že žalobkyňa uvedený nárok uplatňovala
až písomným podaním doručeným súdu 9.6.2015, pričom žaloba bola podaná dňa 25.10.2012 a

jednak z toho dôvodu, že jej tvrdenia o darovaní uvedených súm boli vyvrátené listinnými dôkazmi
predloženými žalovaným, rovnako súd nepovažoval hnuteľné veci a to traktor značky Zetor a nákladné
motorové vozidlo V3 S za veci tvoriace bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, nakoľko z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že tieto veci slúžili na výkon povolania žalovaného a za tým účelom bolinadobudnuté. V čase nadobudnutia traktora strany sporu nežili spolu a finančné prostriedky na kúpu mu
poskytli jeho rodičia. Žalobkyňa nepreukázala tvrdenie, že nadobudnutie týchto vecí slúžiacich na výkon
povolania žalovaného boli vynaložené finančné prostriedky zo spoločných príjmov, alebo spoločných

úspor patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva.

4. Vychádzajúc zo zásady rovnosti podielov súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo tak, že
z celkovej masy bezpodielového spoluvlastníctva 100.740,00 eur odrátal sumu 2.000,00 eur, ktorú
žalovaný vynaložil po zániku bezpodielového spoluvlastníctva na nehnuteľnosti. Po odrátaní spoločného

dlhu strán sporu v sume 46.046,13 eura, zostatok predstavuje 52.693,87 eura. Na splácaní medziúveru
po rozvode manželstva žalobkyňa sa podieľala sumou 3.588,98 eura a z tejto sumy polovicu 1.794,49
eura prirátal k jej podielu a rovnako tak polovicu z nasporených finančných prostriedkov v sume 697,35
eura a teda podiel žalobkyne predstavuje sumu 28.838,77 eura. Žalovanému prikázal spoločný dlh v
sume 46.046,13 eura a vzhľadom na to, že žalobkyňa uhradila po zániku BSM zo spoločného dlhu
sumu 3.588,98 eura, preto z hodnoty všetkých vecí, prikázaných žalovanému v sume 98.740,00 eur

odrátal sumu 42.457,15 eura. Zostatok hodnoty na strane žalovaného po odrátaní dlhu predstavuje
56.282,85 eura a k tejto sume prirátal sumu 1.394,71 eura a tak celkovú hodnotu žalovaného určil sumou
57.677,56 eura, z ktorej polovica predstavuje sumu 28.838,77 eura, ktoré je povinný vyplatiť žalobkyni
na vyrovnanie podielov.

5. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.
Výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok odôvodnil súd s poukazom na ust. § 2 zák. č. 71/1992 Z.z.

6. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

7. Žalobkyňa v odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX prikáže do jej vlastníctva, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

8. Ďalej uviedla, že rozhodnutie je nezákonné a odôvodnenie nemá opodstatnenie aj v rozpore so

skutočnosťou, pretože súd dôkazmi vyhodnotil jednostranne, neobjektívne a v jej neprospech, nakoľko
užívanie domu žalovaným je zjavne vynútené jeho fyzickým násilníckym konaním, počas výstavby domu
sa výlučne starala o vtedy veľmi malé deti, varila, vykonávala iné práce, dom, keď sa nasťahovali
bol prakticky ukončený a žalovaný vykonával minimum prác a súd nebral do úvahy účel užívania
veľkého domu s mnohými izbami, aby boli brané záujmy aj dvoch detí. Žalovanému ako jednej osobe

nehospodárne a nezákonne bol pririeknutý veľký dom s viacerými miestnosťami určený pre viacčlennú
rodinu. Užívanie domu žalovaným je preukázateľné, že bolo vynútené žalobcom jeho konaním na
základefyzickéhonásilia,bitiek,agresivityzostranyžalovaného.Vtejtosúvislostipoukazujenaznalecký
posudok znalkyne z odboru psychológia, klinická psychológia dospelých a detí, v ktorom znalkyňa
konštatovala, že u žalovaného zistila a potvrdila sklony k výbušnosti s uvádzanými preukázanými,

fyzickými, agresívnymi prejavmi. Nebol dôvod na konštatovanie, že žalobca sa viac pričiňoval na
nadobudnutie domu, veď v čase výstavby sa starala o vtedy dve malé deti. Nemohla vedieť aký materiál
žalovaný kupuje, darované prostriedky boli odovzdané na účel výstavby žalovanému, tu nie je možné
žiadať, aby žalobkyňa vedela z peňazí čo kupoval a platil na stavbu. Súd v záujme účelného využitia mal
zohľadniť záujmy viacerých osôb, okrem nej tiež dvoch detí. So svojimi synmi má vynikajúce vzťahy na

rozdiel od žalovaného. Nemá s deťmi kde bývať, avšak súd konštatoval, že môže zabezpečiť pre seba
a deti bývanie z prostriedkov, ktoré vraj žalovaný vyplatí. Uviedla, že nie je vlastníčkou žiadnej domovej
nehnuteľnosti a z domu jej otca sú povinní sa vysťahovať, lebo tam mali umožnené bývanie iba na
prechodný čas. Ďalej v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie nezohľadnil v jej prospech darované
finančné prostriedky na stavbu rodinného domu v sume 120.000,00 Sk a 100.000,00 Sk, čo žiada

zohľadniť. Uvedené okolnosti darovania boli preukázané výpoveďami hodnoverných viacerých svedkov.
Všetci svedkovia predsa potvrdili darovanie finančných prostriedkov s tým, že darované peniaze zjavne
boli určené na náklady na hrubú stavbu a boli odovzdané za tým účelom žalovanému. Nezohľadnením
týchto darov súd nesprávne vyhodnotil príjmy žalovaného a výpisy z účtov. Ďalej poukázala na to, že
rodičia žalovaného preukázateľne nemali nikdy na to, aby mohli niečo darovať, preto ani druhému synovi

okrem 4.000,00 Sk nič nedarovali. Rodičia žalovanému teda nič nedarovali, žiadnych 240.000,00 Sk,
ako bolo tvrdené.9. Žalovaný v odvolaní navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o jeho povinnosti
vyplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu a to tak, že je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 16.388,77 eura,
resp. zrušil rozsudok v napadnutom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. V tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že kuchynská linka s barovým pultom, stôl a štyri stoličky,
dva kusy barové stoličky, všetko v zostatkovej hodnote 3.000,00 eur, pretože kuchynská linka bola aj
súčasťou znaleckého hodnotenia samotnej domovej nehnuteľnosti. Preto je zaradenie pod hnuteľné
veci, ktoré sa prikázali do vlastníctva žalovaného sú zrejme nedopatrením a duplicitne navýšené o

hodnotu hnuteľných vecí, ktoré už sú zahrnuté v znaleckom posudku. Ďalej uviedla, že jeho odvolanie
smeruje hlavne, čo do výroku II rozsudku a to jeho povinnosti uhradiť žalobkyni na vyrovnanie podielov
sumu 28.838,77 eura. Podľa jeho názoru, ak súd pri prikázaní spoločného dlhu mu zohľadnil žalobkyňou
uhradenú sumu po rozvode 3.588,98 eura mal zohľadniť aj to, že po rozvode uhradil z jeho výlučných
finančných prostriedkov na vyrovnanie spoločného dlhu sumu 24.900,00 eur a to bez ohľadu komu
bola nehnuteľnosť prikázaná do vlastníctva. Súd totiž podľa jeho názoru nezohľadnil skutočnosť, že

po rozvode manželstva sa hlavne on podieľal na splácaní spoločného úveru zo svojich výlučných
prostriedkov, a preto pri vyporiadaní má právo na ich náhradu. Podľa jeho názoru by bolo spravodlivé,
ak by súd ku dňu vyhlásenia rozsudku prihliadol a zohľadnil, že po zániku BSM zo svojich výlučných
finančných prostriedkov splácal aj časť dlhu pripadajúci na žalobkyňu, ktorá je povinná mu uhradiť túto
čiastku.

11. Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu
predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania
postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolania účastníkov nie sú dôvodné.

12. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav
veci ohľadom rozsahu a ocenenia majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov,
ktorý následne aj správne právne posúdil, ak spôsobom uvedeným v napadnutom rozsudku prikázal
do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, J..Ú.. C. a zároveň mu
uložil povinnosť na vyrovnanie podielu vyplatiť žalobkyni sumu 28.838,77 eura. Ani počas odvolacieho

konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na
právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

13. K odvolaniu žalobkyne je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza
z názoru, že súd prvej inštancie v rozpore s ust. § 150 Občianskeho zákonníka prikázal nehnuteľnosti

žalovanému a zároveň nezohľadnil v jej prospech darované finančné prostriedky na výstavbu rodinného
domu v sume 120.000,00 Sk a 100.000,00 Sk.

14. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

15. Ako vyplýva z citovaného ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní manželov sa
vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Určenie rozsahu a ocenenie majetku v
bezpodielovom spoluvlastníctve je predpokladom pre určenie hodnotových podielov oboch manželov.
Po tomto vyporiadaní z kvantitatívneho hľadiska nasleduje kvalitatívne vyporiadanie, t.j. určenie, ktoré
veci a pohľadávky z bezpodielového spoluvlastníctva pripadnú každému z manželov. Pre určenie,

ktoré konkrétne veci alebo pohľadávky majú byť každému z manželov pridelené, zákon výslovne
neustanovuje žiadne hľadiská - určujúcim je zásadne účelné využitie veci tak, aby pokiaľ možno nebolo
treba vyrovnanie podielov peňažnou sumou. Takýto postup však nie je bezvýnimočný. V odvodených
prípadoch preto možno napríklad prikázať do vlastníctva jedného z manželov vec z bezpodielového
spoluvlastníctva, o ktorej získanie, či udržanie sa prevažnou mierou zaslúžil, aj napriek tomu, že sa tým

zvýši suma, ktorú bude treba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zaplatiť.

16. Pre rozhodnutie o tom, komu bude spoločná nehnuteľnosť prikázaná, treba skúmať, akou mierou sa
ten-ktorý z účastníkov pričinil o jej nadobudnutie, ktorý z nich je na ňu väčšmi odkázaný a napokon aj naich solventnosť v súvislosti s povinnosťou vyplatenia podielu druhému účastníkovi. Právne významnou
okolnosťou pre posúdenie, komu má byť v rámci vyporiadania bezpodielového vlastníctva prikázaný
rodinný dom do výlučného vlastníctva, je aj to, kto sa oň stará (o.i. zabezpečuje a platí jeho údržbu,

ako aj úvery, ktoré vznikli v súvislosti s jeho výstavbou) a kto môže zabezpečiť jeho riadnu prevádzku
aj v budúcnosti.

17. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva
žalovaného, lebo treba súhlasiť s jeho názorom, že žalovaný sa väčšou mierou podieľal na jeho

nadobudnutí, a to jednak fyzickou účasťou na jeho výstavbe, zabezpečovaní materiálu, jeho dokončení
po rozvode manželstva, ako aj splácaním úveru poskytnutého na jeho výstavbu v rozsahu 42.457,00
eura a v neposlednom rade aj financovaním jeho prevádzky.

18. Vo vzťahu k účelnému využitiu rodinného domu treba uviesť, že žalovaná má zabezpečené spolu
s deťmi primerané bývanie tak, ako uviedol súd prvej inštancie a to v rodinnom dome jej rodičov.

Podkrovie rodičovského domu žalobkyne bolo totiž prerobené na samostatné bývanie, a to ešte za
trvania manželstva so žalovaným. Z pohľadu žalovaného treba uviesť, že ten na rozdiel od žalobkyne
nemá inú možnosť bývania.

19. Samotnú okolnosť tvrdenú žalobkyňou, že v čase výstavby rodinného domu zabezpečovala

starostlivosť o maloleté deti a prispela tiež k výstavbe rodinného domu možno hodnotiť z hľadiska
rovnosti ich podielov, avšak uvedenú okolnosť nemožno hodnotiť ako jej „väčšiu mieru“ o pričinenie sa
pri nadobudnutí rodinného domu.

20. Za dôvodné nepovažuje odvolací súd odvolanie žalovanej ani v časti, v ktorej namietala, že súd v jej

prospech nezohľadnil darované jej finančné prostriedky na stavbu rodinného domu v sume 120.000,00
Sk a 100.000,00 Sk. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne úvahy súdu prvej inštancie,
že žalobkyňa uvedenú právne významnú skutočnosť neuviedla vo svojom žalobnom návrhu v čase
podania žaloby dňa 25.10.2012, ale až písomným podaním zo dňa 9.6.2015. Navyše tvrdenia žalobkyne
o uvedenom darovaní boli vyvrátené listinnými dôkazmi o tom, že rodinný dom bol postavený zo

spoločných príjmov a z úveru čerpaného na stavbu domu.

21. Za dôvodné však nemožno považovať ani odvolanie žalovaného, ak v odvolaní poukazuje na
skutočnosť, že po rozvode manželstva sa hlavne on podieľal na splácaní spoločného úveru zo svojich
výlučných prostriedkov. K tomu je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v tejto súvislosti dospel k

správnemu výpočtu o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielu sumu 28.838,77
eura, lebo aj keď je pravdivé jeho tvrdenie, že sa vo väčšej miere podieľal na splácaní spoločného
úveru zo svojich výlučných prostriedkov, treba zohľadniť to, že uvedená nehnuteľnosť mu bola prikázaná
do výlučného vlastníctva. Pri určení hodnoty nehnuteľnosti správne vychádzal súd prvej inštancie zo
znaleckého posudku č. 60/2014.

22. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané účastníkmi uvádzané odvolacie dôvody,
preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

23. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník. V prejednávanej veci
žalobkyňa ani žalovaný v odvolacom konaní úspech nemali, preto odvolací súd náhradu trov stranám
sporu nepriznal.

24. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).