Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010291
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5816010291.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo, predsedníčkou senátu Mgr. Daniely Pilarčíkovej a členov senátu

Dušana Kalisa a Mgr. Eleny Ferancovej v trestnej veci proti obž. P. Ž., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1. a/, b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.6.2020 v
Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. Ž., nar. XX. XX. XXXX v P., trvale bytom O.Č., J. Č.. XXX/XX, adresa na doručovanie J.
XXX/X, L.Á., slobodný, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v čase od 17.00 hod. dňa 15.06.2015 do 07.00 hod. dňa 16.06.2015 vošiel do oploteného areálu
šrotoviska Vavrečka, prevádzky výkupu kovov spoločnosti František Jendroľ - KOVOT, so sídlom Klin
137, IČO: 44 158 467, kde pristúpil zo zadnej časti k budove skladu farebných kovov, na ktorom
za použitia fyzickej sily odstránil bočnú lištu a zadný plech, ktorý ohol a následne odstránil zadnú
drevenú dosku stola, z ktorého spodnej časti odcudzil TK plátky slúžiace ako sústružnícke a frézovacie

kovoobrábacie nože o množstve 54,36 kg, čím spoločnosti František Jendroľ - KOVOT, so sídlom Klin
137, IČO: 44158467, spôsobil škodu odcudzením vo výške 851,67 € a škodu poškodením vo výške 30 €,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním,

t ý m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1. a/, b/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu na 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného V. I., nar. XX. XX. XXXX E. L.Á., trvale bytom T., Š. Č..XXX/
XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.Obžalovaný P. Ž., L.. XX. XX. XXXX v P., trvale bytom O.Č., J. Č.. XXX/XX, adresa na doručovanie J.

XXX/X, L.Á., slobodný, na slobode,

sa podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. PV 320/15 zo dňa 20.12.2016 pre skutok, že

v presne nezistený deň, najneskôr do 19. mája 2015 bez použitia násilia odcudzil zo zlievarne

neželezných kovov firmy KOVOT, s.r.o., Polom 1210, 029 01 Námestovo. IČO: 46 415 807
nachádzajúcej sa v areáli PUNCH-u, Vavrečka 467, cínové spájky o hmotnosti 8 kg, 14 kg a 42 kg, s
ktorými z miesta odišiel a tieto následne odpredal v spoločnosti na výkup kovov Monaxa Provider, s.r.o.,
Dubnice 28, 794 01 Lichnov, IČO: 28637861, Česká republika, čím V.T. I., L.. XX.XX.XXXX, P.. J. T. XXX,
M.. L., spôsobil škodu krádežou podľa vyčíslenia škody vo výške 1.013 €,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal na P. Ž. dňa 22.12.2016 pod sp. zn. Pv 320/15

obžalobu pre prečin krádeže podľa §212 ods. 1 Tr. zákona a zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, 4 písm.
b/ Tr. zákona.

Obžalovaný P. Ž. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a neurobil žiadne z vyhlásení o vine.
Následne vypovedal, že oba súdené skutky sú voči nemu vykonštruované, skutky nespáchal a všetko

je to účelové, istí ľudia sa ho snažia dostať do basy. Poškodený I. mu osobne povedal, že na neho bol
vyvíjaný nátlak zo strany polície, aby na neho podal trestné oznámenie. Od poškodeného mal súhlas,
aby odpredával cín iným firmám a aby získal potenciálnych klientov pre jeho firmu KOVOT. Z tohto
dôvodu formou mailov kontaktoval iné firmy, bolo to za účelom odpredávania a vykupovania primárneho
a sekundárneho materiálu pre zlievarne. Vo firme KOVOT pracoval ako výpomoc, poškodený mu dal k

dispozícií určité množstvo cínu, ktorý on predával a tiež mu dal aj hotovosť, aby pre firmu cín vykupoval.
Ako dôkaz predložil súdu listinu, ktorú súd založil na č.l. 247, ku ktorej uviedol, že na tejto listine
p. I. poznačil množstvá cínu, ktoré mu odovzdal na predaj za firmu KOVOT. Tiež súdu predložil ako
dôkaz - dodací list, ktorý bol založený na č.l. 248 a vypovedal, že na tomto dodacom liste je uvedené
množstvo tovaru aj s označením, ktorý tiež prevzal na podpis. Tým chcel súdu dokázať, že poškodený

mu dôveroval. Tiež poukázal na skutočnosť, že poškodený sa v prvotnej výpovedi vyjadril, že nevie kto
odcudzil tetrakovy a až v následnej výpovedi uviedol, že sa mu mal ku krádeži priznať, pričom sa mu mal
priznať dňa 03. 08. 2016 na nábreží Oravskej priehrady, čo je takmer rok po spáchaní skutku. Pokiaľ ide
o výpoveď poškodeného, že mu vyplatil 500 €, išlo o inú záležitosť, súviselo to s peniazmi, ktoré si od
neho požičal. Tiež boli dohodnutí, že materiál, ktorý mu poškodený dal, teda materiál, ktorý je uvedený

na ním predloženom listinnom dôkaze, mu bude splácať. Telefónne číslo vedené na pána O.T. používal,
ale má pochybnosť, či si pán O. nevyhotovil kartu na to isté tel. číslo, pretože mu to tak vyplynulo, ako
keby ho chcel dostať do basy. Aj poškodený, ktorý je jeho veľmi dobrý kamarát mu povedal, že pán
O. sa mal vyjadriť, že ho chce dostať do basy v iných veciach, v ktorých už mal súdne pojednávanie.
Poškodený má vo všetkých zariadeniach zabezpečovací systém, alarm a policajti to neskúmali. Tiež v

celom spise nie je doložené, že by bola vykonaná nejaká inventúra. Priznal, že predal firme MONAXA
PROVIDER, za ktorú vystupujú bratia I., cín v množstve, ktoré je uvedené na č.l. 247, v spise sú o tom
aj založené zmluvy, kde je uvedené množstvo a materiál, ktorý im predal, ale na obdobie si nespomína.
Keďže pracoval ako výpomoc vo firme KOVOT, tak poškodený mu tento cín vydal, nakoľko zháňal
potenciálnych klientov. Pokiaľ na čl. 247 sú uvedené ceny materiálu v eurách, sú to ceny, za ktoré od

pána I. odkúpil tento materiál.Svedok poškodený V. I. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 1.773,- €. Vo svojej výpovedí
na hlavnom pojednávaní uviedol, že TK plátky (ďalej len „TK“) boli odcudzené z areálu šrotoviska a

je presvedčený, že krádež spáchal obžalovaný, nakoľko sa mu ku krádeži aj priznal, priznal sa k nej
aj pred svedkom P.. O krádeži TK sa dozvedel ráno, telefonicky od zamestnanca, ktorý mu povedal o
odkrútenom plechu na šrotovisku a že zmizli TK o hmotnosti asi 54 kg. Keď prišiel na miesto, polícia
tam už bola a on už vtedy bol cca na 50 % presvedčený, že krádež vykonal obžalovaný. Keďže vedel,
že obžalovaný používa mobilný telefón C. O., požiadal ho, aby si vyžiadal a poskytol mu výpis z hovorov

z telefónneho čísla, ktoré obžalovaný používal. C. O. tak aj urobil a on našiel spojitosť, že obžalovaný v
ten deň, ako boli odcudzené TK zo šrotoviska, vyvolával firmám, ktoré sa zaoberali predajom a výkupom
TK, a to aj do Českej republiky. Vtedy už na 99 % vedel, že krádež vykonal obžalovaný, ale nevedel,
či ju vykonal osobne, alebo poslal niekoho iného. Obžalovaný sa mu ku krádeži aj priznal, priznal sa
mu celkom dvakrát, jedenkrát aj pred svedkom I. P.. Prvýkrát sa priznal cca 4 mesiace po krádeži v
zlievarni, priznal sa aj ku krádeži cínu, ktorého množstvo a hodnotu odcudzeného cínu a TK poznačili

na papier, obžalovaný sa mu ústne zaviazal, že odcudzené veci mu splatí čo najskôr. Papier, na ktorý
odcudzené veci a množstvá poznačili odovzdal polícii. Keď zistil, že obžalovaný odcudzil TK tak ho
napadlo, že neukradol aj cín zo zlievarne, keďže chodil do zlievarne za jeho otcom. Volal preto otcovi,
aby skontroloval sklady a otec mu nahlásil, že chýba aj cín. Obžalovaný sa mu aj priznal, že odcudzené
TK predal v Poľsku, že s ním bol aj niekto z Trstenej, povedal mu aj konkrétne meno, ktoré si už teraz

nepamätá, ale to meno figurovalo aj vo výpise hovorov, ktoré mu dal O. a dalo by sa aj dohľadať.
Obžalovaný bol jeho kamarát, dal mu prácu, zmluvu nemali, dohodli sa ústne. Pracoval u neho asi
tri mesiace a náplňou jeho práce bolo aj zváranie, zváral kontajner a dvakrát bol výnimočne predať
cín, keďže jeho ľudia mali vtedy prácu a obžalovaný súhlasil, že zbehne cín predať. Od obžalovaného
nechcel, aby chodil a konal za firmu, on vykonával len pomocné práce a tie dva odvozy. S obžalovaným

aj momentálne vychádza normálne, komunikoval s ním po krádežiach, žiadal ho, aby sa priznal, že aj
tak všetko nasvedčuje tomu, že to spáchal on a obžalovaný sa potom aj priznal. Obžalovaný sa priznal,
že ukradol TK a aj cín, najskôr len jemu a potom aj pred I. P.. Tvrdil vtedy, že si chce všetko vysporiadať,
že všetko splatí, a vtedy sa spísal ten papier, ktorý už spomínal. Obžalovaný mu splatil asi na dvakrát
500 €, ale už aj predtým mu dlhoval peniaze, ktoré mu požičal ešte pred krádežami. Potom ako sa mu

obžalovaný priznal, opätovne vypovedal na polícii, chcel, aby polícia dohľadala aj ten odcudzený cín. V
miestnosti, z ktorej boli odcudzené TK určite bolo signalizačné zariadenie na pohyb, ale keďže zlodej
odmontoval zozadu plech, tak signalizačné zariadenie to nezaznamenalo, zariadenie nemalo dosah na
stolík, v ktorom bolo vedro s TK, keďže páchateľ odkrútil zo zadnej steny plech, vsunul dnu iba ruky, kde
pred dosahom signalizačného zariadenia ho chránili steny stolíka. K predloženému listinnému dôkazu

obžalovaným založeným na č.l. 247 svedok uviedol, že ide o odstrihnutý papier, ktorý spomínal, že naň
poznačili s obžalovaným odcudzené množstvo cínu, vypisoval ho on. K listine na č.l. 248 uviedol, že
ako spomínal, obžalovaný mu zváral kontajner a ide o materiál, ktorý si bral na jeho dokončenie zo
stavebnín Garbiar. Obžalovanému dal prácu, lebo mu chcel pomôcť, obžalovaný ho o pomoc požiadal,
on vedel, že má problémy, že dlhuje ľudom peniaze a obžalovaný mu tvrdil, že si chce usporiadať život.

Spomenul si tiež, že okrem tých dvoch spomenutých prípadov, ešte jeden krát poslal obžalovaného na
výkuptvrdokovov,vtedymudalpeniazeaapeloval,abysiprivýkupevyžiadalOP.Všetkovtedyprebehlo
v poriadku. Obžalovaný sa mu vtedy aj priznal, že ku krádeži použil uťahovačku, aspoň si to myslí, ale
že mal uťahovačku požičanú z ich firmy, to vie určite. Na kamerovom zázname videl, že v ten deň, ako
došlo ku krádeži TK, odnášal krabicu, v ktorej mala byť uťahovačka. Na druhý deň, keď už zisťoval

veci ohľadom krádeže, sa obžalovaného pýtal, na čo mu bola uťahovačka a on mu povedal, že s ňou
spevňoval drevený rošt. V zlievarni boli kamery a možno, že by bolo na nich vidieť, aj odcudzenie cínu,
aj keď obžalovaný vedel, kde sú kamery umiestnené. Dohľadať políciou sa to nedalo, lebo záznamy na
kamerách sa uchovávajú dva týždne.

Svedok C. O. vypovedal, že obžalovaný jeho a poškodeného požiadal o pomoc, že ma požičané peniaze
a oni sa rozhodli, že mu z problémov pomôžu. Obžalovanému požičal SIM kartu, obžalovaný ju používal
asi 7 - 8 mesiacov, určite ju používal mesiace máj až júl 2015. Potom ho kontaktovala polícia, vyžiadal si
výpis z hovorov a poskytol ho polícii a aj poškodenému. Obžalovaného mu bolo ľúto ako človeka, keby
určité vlastnosti nemal, tak by bol fajn človek. Žiadne negatívne väzby na obžalovaného nemá.

Svedok C. I. vypovedal, že obžalovaného stretol jedenkrát osobne, a to vtedy keď od neho odkupovali
cín. Obdobie si už nespomína, ale vie, že k obchodu s obžalovaným došlo celkom dvakrát. Raz ako
uviedol sa stretli osobne a druhýkrát obžalovaný sa stretol s ich zástupcami. Polícii predkladal aj kúpnezmluvy a doklady o úhrade, ktoré by mali byť súčasťou spisu, a z nich je zrejmé o aké množstvo sa
jednalo o aký materiál a kedy obchody prebehli. Z týchto kúpnych zmlúv sa nedá presne určiť o aký
druh zbožia sa jednalo, či to boli zliatky alebo prúty, ale každopádne išlo o cín. Ich spoločnosť má na

internete webové stránky a obžalovaný mu volal na uvedené tel. číslo, kde mu ponúkol cínový odpad.
Dohodli sa na kúpnej cene a zrealizovali obchody. Kúpna cena sa odvíjala od kvality materiálu, od jeho
zloženia, a preto sú na zmluvách aj cenové rozdiely. Iné obchody s obžalovaným neprebehli, ale ešte
raz sa s obžalovaným rozprávali cez tel. ohľadom nejakých TK, ale to bolo informatívne, k obchodu
vtedy nedošlo.

Svedok I. I. vypovedal, že majú firmu, ktorá sa zaoberá kovošrotom - výkup, predaj. Raz im niekto
telefonoval zo Slovenska, že má na predaj cín, dohodli sa na konkrétnom mieste a od tejto osoby cín
aj odkúpili. Touto osobou bol obžalovaný, ktorý im predložil občianky preukaz. Potom mali aj druhý
telefonát zo Slovenska, taktiež išlo o cín, ten už vykupovali prostredníctvom zástupcu. Od obžalovaného
vykupovali cín iba v tých dvoch prípadoch, k iným obchodom medzi nimi nedošlo. Obžalovaný sa ešte

v jednom prípade pýtal na cenu TK, nepamätá si či to bolo telefonicky, alebo osobne pri obchode s
cínom. Pamätá si, že sa pýtal na cenu TK v objeme asi 40 kg, ale k obchodu nedošlo, nedohodli sa. Po
nahliadnutí do predložených kúpnych zmlúv uviedol, že osobne podpísal zmluvu z 19. 5. 2015, išlo o
menej kvalitný cín s prímesou olova. V prípade zmluvy z 8. 5. 2015, cín vykupovala kolegyňa a vzhľadom
k cene išlo o cín s prímesou striebra.

Svedok I. P. vypovedal, že niekedy v podvečer mu telefonoval poškodený, že aby prišiel do zlievarne vo
Vavrečke. Keď sa tam dostavil, tak v jeho prítomnosti sa obžalovaný priznal, že ukradol zo zlievarne cín
a tiež že ukradol zo šrotoviska vo Vavrečke TK. Bol svedkom ako obžalovaný vypísal na papier všetko
čo odcudzil, ešte si pamätá, že poškodený mu vtedy navrhol, aby predal auto a vyrovnal si škodu a

obžalovaný sa rozčúlil, že mu nikto nebude diktovať, čo má robiť. Pamätá si, že obžalovaný popísal,
ako odcudzil TK, že zadnú stranu plotu aj unimobunky odskrutkoval požičanou uťahovačkou, ktorú si
požičal zo zlievarne. Ešte si aj pozerali videozáznam z kamery, ktorá je na streche Punchu a videli,
že obžalovaný niesol do auta náradie, ale nebolo tam vidno konkrétne uťahovačku. Obžalovaný sa
priznal aj k tomu, že cín predal do Čiech a TK niekde do Poľska. Svedok O. si vyžiadal výpisy z hovorov,

ktoré porovnávali, zistili, že obžalovaný v tej dobe komunikoval s českou firmou, z ktorej boli vypočutí
svedkovia na hlavnom pojednávaní, ktorí na začiatku zatĺkali, ale potom keď sa to dalo polícii tak začali
komunikovať s políciou a potvrdilo sa to.

Podľa § 269 Tr por. súd čítal listinné dôkazy, najmä zápisnica o ohliadke miesta činu s

fotodokumentáciou na č.l.51-57, vyjadrenia ohľadom vyčíslenia škody na č.l. 58-59, č.l. 362, kúpne
zmluvy zo dňa 19. 5. 2015 a zo dňa 8. 5. 2015 týkajúce sa výkupu cínu spolu s pokladničnými dokladmi
na č.l.95-98, listinné dôkazy predložené obžalovaným na č.l. 247-248, sms komunikácia na č.l.258-283,
správy k osobe obžalovaného.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na
hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Prvostupňový súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní

vykonané, mal za preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná osoba sa dopustil oboch
súdených skutkov, svojim konaním naplnil všetky znaky pokračovacieho zločinu krádeže v zmysle § 212
ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona (za použitia § 138 písm. e/ Tr. zákona), pretože prisvojil si cudziu
vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
vlámaním a takto konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože

chcel spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť ním chránený záujem.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní ako aj prokurátor a na podklade podaného odvolania
Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 1To/53/2019 zo dňa 20. 8. 2019 rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. 6T/97/2016 zo dňa 19. 3. 2019 zrušil a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol s odôvodnením, že nebolo jednoznačne preukázané, že poškodenému vznikla nijaká škoda,
ak poškodený tvrdí, že mu bol odcudzený nejaký materiál, bolo jeho povinnosťou to preukázať. Ak

totiž žiadna škoda nevznikla, nemožno voči obžalovanému vyvodiť trestnú zodpovednosť a je potrebné
ho spod obžaloby oslobodiť v zmysle zásady “in dubio pro reo“. Poškodený súdu nepredložil žiaden
relevantný dôkaz, že mu bol odcudzený materiál: cínové spájky a TK plátky, ktorý by dokazoval, že tento
materiál v sklade bol a po krádeži nie. V spise sa nenachádza záznam o inventúre pred a po krádeži,
čím by sa jednoznačne potvrdili skutočnosti uvádzané poškodeným. Výsledkom inventúry by mal byť

inventúrny súpis. V spise sa síce nachádza doklad na č.l. 247, ktorý opisuje chýbajúci materiál, ale z
tejto listiny nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že sa jedná o súpis chýbajúceho materiálu a navyše
sa na ňom nenachádzajú podpisy obžalovaného a poškodeného. Z rozhodnutia odvolacieho súdu
vyplynulo, že bude potrebné označené rozpory súvisiace s výškou vzniknutej škody odstrániť a pokiaľ
sa jednoznačne nepodarí preukázať zavinenie obžalovaného je nutné postupovať v zmysle zásady „in
dubio pro reo“, pretože odvolací súd má dôvodné pochybnosti o závere, že obžalovaný spôsobil škodu

poškodenému, nakoľko v spise absentujú jednoznačné dôkazy, ktoré by potvrdzovali úbytok na majetku
poškodeného a tým aj možné spáchanie krádeže. Bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie v
naznačenom smere, aby bol do spisu zabezpečený jednoznačný dôkaz o vzniknutej škode.

Okresný súd v zmysle intencií odvolacieho súdu na nariadených hlavných pojednávaniach doplnil

dokazovanie výsluchom svedka poškodeného, svedka W.. Ľ. T., svedka V. E. a W.. I. K., čítaním
listinných dôkazov

Svedok poškodený V. I. ku krádeži TK vypovedal, že ich zásoby sú vedené v počítačovom programe
Excel, tabuľku ktorú predložil na č.l. 362 je vlastne výtlačok a výňatok z počítačového programu, je tam

uvedený dátum výkupu, poradové číslo, priezvisko a meno zákazníka, jednotlivé označenie kovu, objem
v kg, cena a fotografia. V čase krádeže viedol záznamy TK V. E.. Skladové zásoby sú podložené aj
výdavkovými lístkami, t. z. že k záznamov v tabuľke existujú aj výdavkové lístky. Množstvo odcudzených
TK tak zistil zo stavu uvedeného v počítačovom programe. Ku krádeži cínu prokurátor otázky nemal.
Na otázky predsedníčky senátu, ktoré mu boli položené v zmysle intencií rozhodnutia odvolacieho súdu

svedok poškodený ku krádeži cínu uviedol, že v prevádzke, kde došlo ku krádeži cínu (zlievareň), sa
viedla evidencia len papierovou formou, pred krádežou do zlievarne bola vykonaná inventúra niekedy
v januári 2015. Inventúra bola vykonaná v zlievarni papierovou formou asi dva týždne po krádeži, a to
asi dva týždne po krádeži. Na otázku predsedníčky senátu, či môže predložiť poslednú inventúru pred
krádežou a prvú inventúru po krádeži svedok poškodený sa vyjadril, že sa môže pokúsiť záznamy z

inventúry vyhľadať, pretože nevie či ich firma archivuje.

Svedok W.. Ľ. T. vypovedal, že ešte v roku 2013 vytvoril evidenčný program pre firmu KOVOT a keďže
tento systém vytvoril a pozná ho, oslovil ho poškodený, aby na základe tohto programu zistil, aké
množstvo TK bolo na sklade k dátumu 17.6.2015. Na základe údajov z PC systému Excell zistil, že k

uvedenému dátumu boli na sklade TK v množstve 54,36 kg.

Svedok V. E. ku krádeži TK vypovedal, že v čase krádeže bol vedúcim v zbernom dvore Vavrečka. V
práci mal na starosti priamo výkupy od občanov. Po krádeži prišiel do práce ráno o 07:00 hod. a zistil, že
na zemi boli rozhádzané nejaké veci, rozhliadol sa lepšie a zistil, že došlo k odcudzeniu TK. Priamo nad

miestom, kde boli uložené bol senzor, keby páchateľ vošiel do skladu, tak senzor by ho bol zachytil. Po
tomto zistení privolali políciu. Pokiaľ ide o zásoby materiálu, bol vypracovaný program a na konci roka
sa vždy robili inventúry. Inventúry sa robili tak, že materiál sa prevažoval. Prehľad o predaji materiálu
nemal, materiál iba vykupoval a keď sa nahromadilo nejaké množstvo, tak sa previezol na pobočku
do Námestova. Obžalovaného P. Ž. pozná, pracoval v zlievarni, niekedy chodil aj na zberný dvor. TK

boli odcudzené všetky, niečo bolo rozhádzané po zemi, ale to bolo malé množstvo mohlo ísť cca tak
o 10 kúskov, v množstve asi 20 g. Hneď ako krádež nahlásili na polícii, zisťovali, koľko materiálu bolo
odcudzeného, zisťovali to v programe Excel, s ktorým pracoval a zistili, že bolo odcudzených cca 52
kg až 53 kg. TK boli odcudzené zo skladu, kde v rohu bol stolík, nad ním bol pohybový senzor a v tom
stolíku v bedničke bol uskladnený TK. Bolo to jediné miesto, kde sa TK uskladňoval. Aby sa dostal

páchateľ k TK, musel prejsť cez plot, ktorým bol areál oplotený, potom musel na sklade vyhnúť kus
plechu a aby sa dostal do stolíka, kde boli TK, musel ešte prekonať zadnú stenu stolíka, do ktorého bolo
akoby vŕtané, lebo najskôr sa ten páchateľ dostal zrejme do poličky vedľa a potom až do poličky, kde
boli uložené TK. Obžalovaný vedel o mieste, kde sa uskladňovali TK, deň pred krádežou bol u nehona zbernom dvore a bol aj v miestnosti, kde boli TK, musel ich tam vidieť, lebo pozeral nejaké elektródy
alebo niečo čo bolo vedľa v poličke.

Vypočutý I. K. vypovedal, že je zapísaný v zozname znalcov v odbore spotrebný priemyselný tovar,
nábytok a bytové doplnky. V predmetnej veci na žiadosť polície urobil vyčíslenie škody, nebol požiadaný
o vypracovanie odborného vyjadrenia. Vyčíslenie škody urobil na podkladoch, ktoré mu boli poskytnuté,
nebola však urobená žiadna obhliadka predmetov, ktorých hodnotu vyčísľoval. Pri vyčíslení škody
vychádzal z vyšetrovacieho spisu, predpokladá, že v spise bola aj fotodokumentácia odpadov, ku ktorým

vypracoval vyčíslenie. V spise boli uvedené množstvá a tipy odcudzených vecí alebo posudzovaných
vecí, vyčíslenie bolo vykonané na základe nejakých verejne dostupných informácii.

Obžalovaný spáchanie skutkov popieral, bránil sa, že oba súdené skutky boli voči nemu vykonštruované
poškodeným a políciou, že žiadne kovy z priestorov zlievarne a šrotoviska neodcudzil. Vo výpovedi
potvrdil, že vo firme poškodeného KOVOT, s.r.o. v rozhodnom období pracoval, mal tak prístup do

priestorov, kde boli odcudzené kovy, ale žiadne kovy, či už cín, alebo TK neodcudzil. Uviedol, že s
poškodeným sú priatelia, poškodený ho poveril, aby získal potenciálnych klientov pre jeho firmu. Z
tohto dôvodu aj formou mailov kontaktoval iné firmy. Potvrdil, že odpredal spol. Monaxa Provider cín
v množstve a za cenu uvedenú v kúpnych zmluvách z 19. 5. 2015 a z 8.5. 2015. Na svoju obranu
uvádzal, že cín ktorý odpredal spol. Monaxa Provider, mal od poškodeného, poškodený mu ho odovzdal

v množstve, ktoré bolo rukou poznačené na liste papiera, ktorý predložil ako dôkaz (na č.l. 247), pričom
sa s poškodeným dohodol, že mu predmetný cín vyplatí v splátkach. Odmietol, že by predmetný cín
odcudzil. Tiež poprel, že by odcudzil TK a odmietol, že sa pred poškodeným k odcudzeniu cínu a TK
priznal. K výpovedi svedka P.Ň., ktorý mal byť prítomný pri tom, ako sa k trestnému činu priznal uviedol,
že svedok účelovo klamal, keď tieto skutočnosti poškodenému dosvedčil, uviedol, že dôvodom takejto

výpovede boli priateľské vzťahy medzi svedkom a poškodeným.

Obrane obžalovaného pokiaľ ide o odcudzenie TK plátkov z prevádzky šrotoviska súd neveril, jeho
obrana bola vyvrátená výpoveďami svedkov, predovšetkým výpoveďami svedka poškodeného V. I.,
svedka V. E., svedka I. P., svedkov C. I. a I. I. a aj C. O., ktorých výpovede boli konzistentné, boli

logické, vzájomne na seba nadväzovali a dopĺňali sa, zároveň všetky ich tvrdenia korešpondovali aj
s predloženými a zabezpečenými listinnými dôkazmi, ako ohliadkou miesta činu. Súd nemal dôvod
pochybovať o vierohodnosti výpovede svedka poškodeného, ktorý okrem iného popísal aj okolnosti,
ktoré ho viedli k tomu, že obžalovanému dal prácu v jeho firme, ale aj prečo bol voči obžalovanému
naďalej ostražitý a z akého dôvodu práve obžalovaného od začiatku upodozrieval z krádeže (tieto

skutočnosti uvádzané poškodeným potvrdil aj svedok C. O.). Dokonca obžalovaný aj v konaní pred
súdom uvádzal, že s poškodeným sú naďalej v priateľskom vzťahu, čo sa súdu javilo nelogickým vo
vzťahu k jeho tvrdeniam, že poškodený si celý skutok vykonštruoval a klame, vrátane časti výpovede
poškodeného, že sa mu ku krádeži opakovane priznal. Súd nezistil na strane poškodeného V. I.
žiaden motív, ktorý by mal poškodeného viesť k podaniu nepravdivej výpovede, ale skôr naopak,

súd veril tvrdeniam poškodeného, ktoré boli podložené aj ďalšou svedeckou výpoveďou svedka C.
O., že sa snažili obžalovanému pomôcť, obžalovaný však dôveru poškodeného sklamal. Obžalovaný
bol preukázateľne usvedčený aj výpoveďami svedkov I., ktorých možno považovať za absolútne
nestranných svedkov, ktorí nielenže potvrdili, že od obžalovaného celkom dvakrát, a to dňa 8. 5. 2015
odkúpili cín s prímesou striebra a dňa 19. 5. 2015 odkúpili menej kvalitný cín s prímesou olova, ale

zároveň potvrdili, že s obžalovaným komunikovali aj ohľadom predaja TK, svedok I. I. vypovedal, že
obžalovaný sa ho pýtal na výkupnú cenu TK v objeme asi 40 kg, ale k obchodu s TK nedošlo. Ďalším
nepriamym dôkazom je aj výpoveď svedka V. E., ktorý zistil krádež TK hneď na druhý deň ráno po
krádeži, po príchode do práce o 07:00 hod. Svedok vypovedal, že videl na zemi rozhádzané nejaké
veci a zistil, že došlo k odcudzeniu TK, ktoré boli odcudzené zo skladu, konkrétne z bedničky v stolíku,

nad ktorým bol senzor pohybu. Tiež uviedol, že páchateľ TK odcudzil tak, že musel prejsť cez plot,
ktorým bol areál oplotený, potom musel na sklade vyhnúť kus plechu a aby sa dostal do stolíka, kde
boli TK, musel ešte prekonať zadnú stenu stolíka, do ktorej bolo akoby vŕtané. Keďže nad stolíkom bol
umiestnený senzor pohybu, páchateľ musel poznať miesto činu a musel vedieť, že na tomto mieste,
sa nachádzajú TK, pričom obžalovaný deň pred krádežou bol u neho na zbernom dvore, bol aj v

miestnosti, kde boli TK uložené a musel ich tam vidieť, lebo niečo hľadal vo vedľajšej poličke. Tieto
tvrdenia svedka logicky zapadajú do tvrdení svedkov I. a P., že obžalovaný sa ku krádeži priznal, tiež
do výpovedí svedkov I., že po krádeži im volal obžalovaný, ktorý sa informoval na cenu cca 40 kg
TK (ktorá zároveň cca zodpovedala odcudzenému množstvu) a tiež listinným dôkazom - zápisnice oohliadke miesta činu, fotodokumentácii. Súd tak vzhľadom na logicky do seba zapadajúce dôkazy nemal
pochybnosti o závere, že obžalovaný predmetnú krádež spáchal a predmetné TK aj odcudzil. Pokiaľ
z intencii rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že poškodený súdu nepredložil žiaden relevantný

dôkaz, že mu bol odcudzený materiál, a to cínové spájky a TK, ktorý by dokazoval, že tento materiál
v sklade bol a po krádeži nie, v tejto súvislosti súd uvádza, že táto pochybnosť ohľadom TK bola
vyvrátená výpoveďou svedka V. E., ktorý pracoval v prevádzke výkupu kovov a vykupoval predmetné
kovy od zákazníkov, kde odstránil akúkoľvek pochybnosť tým, že uviedol, že keď uzatváral prevádzku
deň pred krádežou, predmetné TK sa v sklade nachádzali a po otvorení prevádzky zistil krádež a ihneď

privolal políciu, ktorá aj krádež bezprostredne po jej vykonaní zdokumentovala. Zároveň sa vierohodným
spôsobom vyjadril k množstvu odcudzených TK, ktoré zistil ihneď z počítačového programu, v ktorom
sa viedla prísna evidencia. Pokiaľ tak odvolací súd poukázal na absenciu inventúry pred a po krádeži,
vo vzťahu k TK bola táto pochybnosť odstránená práve výsluchom V. E., ktorý ihneď po zistení krádeže
z PC programu zistili stav zásob, o výkupe a predaji sa zo zákona musí viesť prísna evidencia, vrátene
fotodokumentácie, v tomto prípade sa evidencia viedla v počítačovom systéme, pričom pri krádeži

došlo k odcudzeniu všetkých TK, ktoré svedok sám pred krádežou do skladu aj uskladnil. Súd tak
nemal pochybnosti ohľadom množstva odcudzených TK zo skladu a keďže prokurátor nepredložil nové
vyčíslenie škody odcudzených TK napriek tomu, že to vyplynulo aj z intencii odvolacieho súdu, pričom
súd nemôže vykonávať dôkazy v neprospech obžalovaného bez návrhu, pretože by porušil zásadu
rovnosti strán, preto ako už súd vyššie uviedol, pri vyčíslení škody vychádzal v zmysle zásady in dubio

pro reo a vychádzal tak z reálnej škody - úbytku na majetku poškodeného, ktorá preukázateľne vznikla
poškodenému vyplatením výkupnej ceny za odcudzené TK od zákazníkov, a to podľa listinných dôkazov
predložených poškodeným, založených na č.l. č.l. 498-500, 521-535, 550-594 (z ktorých je zistiteľné,
komu, za akú cenu a za aké množstvo TK plátkov bola vyplatená výkupná cena poškodeným).

Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené, sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní,
pričom prihliadal iba na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli
na hlavnom pojednávaní vykonané, mal za preukázané, že obžalovaný ako trestnoprávne zodpovedná
osoba sa dopustil skutku uvedeného pod bodom 2/ obžaloby, t.j. krádeže TK, ktorý skutok však oproti
obžalobe posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona, pretože obžalovaný

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a čin spáchal vlámaním a
takto konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona, pretože chcel
spôsobomuvedenýmvtrestnomzákoneporušiťnímchránenýzáujem.Pokiaľsúdnekvalifikovalkonanie
obžalovanéhopodľanávrhuprokurátoraakozločinkrádežepodľa§212ods.1,ods.4písm.b/Tr.zákona
bolo tomu tak z dôvodu nadobudnutia účinnosti Zákona č. 214/2019 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť od 1.

8. 2019, ktorým bol novelizovaný Trestný zákon vo vzťahu k trestnému činu krádeže, pretože táto novela
je pre obžalovaného nesporne priaznivejšia. V tomto smere je namieste poukázať na ust. § 2 ods. 1 Tr.
zákona, podľa ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Bez akýchkoľvek pochybností bola pre obžalovaného priaznivejšie právne posúdenie jeho konania ako
prečinu krádeže podľa novelizovaného znenia skutkovej podstaty tr. činu krádeže účinného od 1. 8.
2019, oproti pôvodnej právnej kvalifikácii, kde bol skutok posudzovaný ako zločin krádeže podľa § 212
ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona do 31. 7. 2018, za ktorý obžalovanému hrozil trest odňatia slobody
3 až 8 rokov.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. zákona účinného od 1. 8. 2019 sa dopustí ten, kto
si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a čin spácha vlámaním.

Podľa § 130 ods. 4 Tr. zákona pod prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z

dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať
ako s vlastnou vecou.

Podľa § 124 ods. 1 Tr. zákona škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku alebo reálny
úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej súvislosti s

trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto
zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.

Podľa § 125 ods.1 Tr. zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur.Podľa § 122 ods. 4 Tr. zákona trestný čin je spáchaný vlámaním, ak páchateľ vnikol do uzavretého
priestoru nedovoleným prekonaním uzamknutia alebo prekonaním inej zabezpečovacej prekážky

použitím sily alebo ľsťou.

K výške škody spôsobenej odcudzením TK, keďže ide o jeden z kvalifikačných pojmov trestného činu
krádeže súd ešte dodáva, že súd prisvedčil opodstatnenosti argumentov obhajoby, že škoda nebola
riadne vyčíslená v prípravnom konaní, pričom prokurátor vedomý si uvedeného aj navrhol osobný

výsluch Ing. Jaroslava Džugana, ktorý vo výsluchu uviedol, že je zapísaný v zozname znalcov v
odbore spotrebný priemyselný tovar, nábytok a bytové doplnky, v predmetnej veci nebol požiadaný
o vypracovanie odborného vyjadrenia, ani znaleckého posudku, na vypracovanie ktorých ani nemá
potrebnú špecializáciu, ale keďže išlo iba o vyčíslenie škody, vyčíslenie urobil na základe nejakých
verejne dostupných informácii. Takéto vyčíslenie škody tak nemá oporu v Trestnom zákone a keďže tak
v konečnom dôsledku absentovalo odborné vyjadrenie k vzniknutej škode odcudzením TK, pri vyčíslení

škody súd vychádzal v zmysle zásady in dubio pro reo, a vychádzal tak z reálneho úbytku na majetku
poškodeného, ktorá preukázateľne vznikla poškodenému vyplatením výkupnej ceny za odcudzené TK
predávajúcim osobám, a to podľa listinných dôkazov predložených poškodeným, založených na č.l.
498-500, 521-535, 550-594.

Keďže obžalovaný, aby sa zmocnil cudzej veci TK, použil silu na prekonanie zabezpečovacej prekážky
(odskrutkoval bočnú lištu a zadný plech, ktorý ohol a následne odstránil zadnú drevenú dosku stola, z
ktorého odcudzil predmetné TK), bez akýchkoľvek pochybností spáchal skutok vlámaním. Použitie sily
za účelom vniknutia bolo preukázané výpoveďami najmä svedkov V. I. a V. E., zápisnicou o ohliadke
miesta činu, fotodokumentáciou.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu

a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie
materiálneho korektívu následkom konania obžalovaného, objektom súdeného trestného činu, ktorým
je ochrana majetku a v neposlednom rade aj osobou obžalovaného s poukazom na jeho kriminálnu
minulosť.

Iná dôkazná situácia nastala v súvislosti s krádežou cínu, vo vzťahu ku ktorému bol obžalovaný spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Už z rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplynulo, že v spise sa aj vo vzťahu k tomuto skutku nenachádza záznam o inventúre
pred a po krádeži, čím sa jednoznačne nepotvrdili skutočnosti uvádzané poškodeným, preto bude

potrebné označené rozpory súvisiace s výškou vzniknutej škody odstrániť, inak je nutné postupovať v
zmysle zásady „in dubio pro reo“ a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť. Z rozhodnutia odvolacieho
súdu tak vystála potreba doplniť dokazovanie zabezpečením inventúry, pretože kde nie je škoda, nie
je ani trestný čin krádeže. Poškodený sa v tomto smere vyjadril, že nevie kedy došlo ku krádeži cínu,
krádež cínu bola zistená až po určitom časovom odstupe, až po vykonaní krádeže TK, a to tak, že od

začiatku z krádeže TK upodozrievali obžalovaného, vzniklo tak podozrenie, že mohol odcudziť aj cín
zo zlievarne, a preto tam vykonali kontrolu a zistili, že im v zlievarni chýba určité množstvo cínu, a tak
dospeli k záveru, že došlo k jeho odcudzeniu. Poškodený sa na konkrétne otázku súdu nevedel vyjadriť,
či bola vykonaná inventúra aj v prevádzke, kde malo dôjsť k odcudzeniu cínu a či o nej existuje záznam.
V tomto smere súd poukazuje, že poškodený už bol vyzvaný súdom na predloženie týchto dôkazov,

a to ešte pred vyhlásením prvého odsudzujúceho rozhodnutia v tejto veci, pričom poškodený a ani
prokurátor tieto doklady súdu nepredložili. V skutočnosti logicky ani inventúra bezprostredne po krádeži
cínu vykonaná nemohla byť, keďže samotný skutok je ohraničený príliš dlhým obdobím „nezistený deň,
najneskôr do 19. mája 2015“, pričom krádež cínu bolo zistená až dodatočne, najskôr 16. 6. 2015 a
poškodený minimálne do tohto dátumu ani netušil, že malo dôjsť k odcudzeniu cínu, a tak ani nemohla

byť bezodkladne po krádeži vykonaná inventúra. Pochybnosti či došlo skutočne k odcudzeniu cínu tak
ako je to uvedené v obžalobe, alebo či došlo len napr. k nesprávnym evidenčným záznamom, nebudú
tak nikdy bez pochybnosti vyvrátené, a to ani výpoveďami svedkov I. v kontexte s predloženými kúpnymi
zmluvami o výkupe cínu, pretože nebolo dokázané, že cín, ktorý obžalovaný (kúpnymi zmluvami z 8. 5.2015 a z 19. 5. 2015) predal spol. Monaxa Provider pochádza z krádeže, a preto súd nemal inú možnosť
ako v zmysle zásady „in dubio pre reo“ obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku
oslobodiť, pretože nebolo dokázané, že sa uvedený súdený skutok stal.

Pokiaľ boli podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku odmietnuté návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania
výsluchov svedkov O. X., C. X., P. D., Ľ. T. a V. E. bolo tomu tak z dôvodu, že svedkovia Ľ. T. a V. E. boli
už vypočutí na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní, ktoré bolo za splnenia procesných podmienok
vykonané v neprítomnosti obžalovaného, obžalovaný sa tak sám pripravil o možnosť svedkov vypočuť,

vypočutí svedkovia sa vyjadrili ku všetkým podstatným skutočnostiam, sú nevidel dôvod na opakovanie
ich výsluchu. Pokiaľ ide výsluchy svedkov O.J. X., C. X., títo svedkovia sa mali vyjadriť k množstvu
TK, ktoré boli od nich vykúpené ešte v mesiacoch máj a jún 2015, pričom tieto výkupy boli riadne
zdokumentované, týmto osobám bola aj vyplatená výkupná cena, čím potvrdili aj množstvo predaného
TK na výdavkových dokladoch. Taktiež súd zamietol návrh na výsluchy svedkyne P. D., ktorá mala
potvrdiť obžalovanému alibi, pretože obžalovaný za celú dobu, počas ktorej sa voči nemu viedlo toto

trestné konanie danú osobu nikdy nespomenul, a ani raz neuviedol, že by mal mať nejakého svedka na
rozhodnú dobu a je tiež ťažko uveriť, že po takomto dlhom časovom odstupe si nejaká osoba spomenie,
kde trávila konkrétnu noc a s kým.

Súd čítal a oboznámil správy vzťahujúce sa k obžalovanému, najmä odpis z registra trestov, správy o

povesti, z evidencie priestupkov. Obžalovaný bol v mieste bydliska hodnotený bez bližšieho určenia. Z
odpisu z registra trestov vyplynulo, že v registri má celkom 10 záznamov, z toho v jednom prípade ide o
odsúdenie cudzozemského súdu, v jednom prípade mu bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie,
v skúšobnej dobe sa osvedčil a naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn.
3T/62/16 z 26. 1. 2018 pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 , 3 písm. c/ Tr. zákona na súhrnný a

spoločný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so skúšobnou dobou do 25. 6. 2020 a s probačným
dohľadom, zároveň boli zrušené vo výroku o vine, treste a náhrady škody rozsudky: Okresného súdu
Trnava sp. zn. 5T/29/2015, Okresného súdu Košice sp. zn. 3T/18/14 a Okresného súdu Ružomberok
sp. zn. 1T/77/2014 a vo výroku o treste: trestný rozkaz Okresného súdu Pezinok sp. zn. 1T/1/16,
trestný rozkaz Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/2/15. Trestným rozkazom Okresného súdu

Bratislava 2 sp. zn. 3T/48/17 z 29. 1. 2018 mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vzhľadom
na odsúdenie Okresného súdu Pezinok z 31. 5. 2016 sp. zn. 1T/1/16.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1,
4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného,

jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči

ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,
voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Obžalovaný skutok, pre ktorý bol uznaný vinným spáchal dňa 15. 6. až 16. 6. 2015, t.j. ešte predtým, ako
boli súdom prvého stupňa vyhlásené odsudzujúce rozhodnutia Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/29/15
zo dňa 11. 9. 2015, Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/77/2014 z 7.10.2014, Okresného súdu
Košice okolie sp. zn. 3T/18/24 z 22.4.2015, Okresného súdu Trnava sp. zn. 5T/29/15 zo dňa 1.7.2015,
Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 3T/2/15 z 30.9.2015, Okresného súdu Martin sp. zn. 2T/60/15

z 25. 2. 2016, Okresného súdu Pezinok z 31. 5. 2016, sp. zn. 1T/1/16, Okresného súdu Prievidza z
26. 1. 2018 sp. zn. 3T/62/16 a Okresného súdu Bratislava 2 sp. zn. 3T/48/17 z 29. 1. 2018, napriek
tomu do úvahy neprichádzalo uloženie súhrnného trestu, nakoľko súdené skutky neboli v súbehu so
skutkami,zaktorébolobžalovanýodsúdenývyššieuvedenýmirozhodnutiamisúdov,atospoukazomna
rozsudok Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 3T/18/24 z 22.4.2015, právoplatný 27.6.2015 (doručený

obžalovanému dňa 11.6.2015) a rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/77/2014 z 7.10.2014
(obžalovanému doručený 19. 11. 2014).Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prejednávanej trestnej veci súd konštatoval, že na
strane obžalovaného nie sú dané ani poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti.

Vzhľadom na rozsiahlu kriminálnu minulosť obžalovaného, s prihliadnutím tak na osobu obžalovaného,
možnostijehonápravy,tiežokolnostispáchaniatrestnéhočinu súduložilobžalovanému trestvovýmere
7 mesiacov, výkon trestu mu súd podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na 28 mesiacov. Takto
uložený trest súd považoval za spravodlivý a objektívny obraz potrieb tak individuálnej ako aj generálnej

prevencie, ktorý odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, spôsob jeho vykonania a jeho následok
a rovnako zohľadňuje možnosť nápravy obžalovaného a jeho pomery. V dĺžke uloženého trestu sa
odrazila aj doba, ktorá uplynula od spáchania súdeného skutku, a to viac ako 5 rokov, uvedený fakt je
podstatným z dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na prísnom potrestaní páchateľa
a slabne potreba jednak individuálnej prevencie a tiež potreba generálnej prevencie.

O nároku na náhradu škody súd rozhodol tak, že poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal
na civilný proces. Poškodený sa pripojil s nárokom na náhradu škody vo výške 1.773,- €, škoda však
nebola riadne vyčíslená, poškodený sa ohľadom nároku na náhradu škody vyjadril neurčito, uvádzal, že
obžalovaný mu uhradil sumu dvakrát 500,-€ a on sa nevie vyjadriť, či išlo o náhradu škodu spôsobenú
súdeným trestným činom, alebo o úhradu predchádzajúceho dlhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§

307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.