Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 16, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/362/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207545
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7816207545.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Mostová 2, IČO: 35724111, proti žalovanému CARNEX, s.r.o., so sídlom Parchovany,
Priemyselná 2, IČO: 31 688 381, zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom Košice,
Čajakova 5, o neúčinnosť právneho úkonu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 4C/158/2016-223 zo
14.5.2019 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozsudkom určil, že kúpna zmluva, ktorou boli prevedené
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom Rožňava,
katastrálnyodbor,okresRožňava,obecRožňava,k.ú.Rožňava,akoparcelyregistra„C“,spoluvlastnícky
podiel 1/2, evidované na katastrálnej mape ako pozemok - parcela s p. č. XXXX/XX o výmere 719
m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na ktorom je

dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, pozemok - parcela
s p. č. XXXX/XX o výmere 281 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia
pozemku: pozemok, na ktorom je rozostavaná stavba, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v
zastavanom území obce; zapísané na LV č. XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností, Okresným úradom
Rožňava, katastrálny odbor, okres Rožňava, obec Rožňava, k.ú. Rožňava, ako parcely registra „C“,
spoluvlastnícky podiel 1/1, evidované na katastrálnej mape ako pozemok - parcela s p. č. XXXX/XX o
výmere 384 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, spôsob využitia pozemku: pozemok, na

ktorom je dvor, umiestnenie pozemku: pozemok je umiestnený v zastavanom území obce, stavba, popis
stavby: rozostavaná budova, na parcele č. XXXX/XX, druh stavby: rozostavaná budova, umiestnenie:
stavba postavená na zemskom povrchu zo dňa 6.7.2016, spolu s návrhom na vklad v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 15.8. 2016 uzavretá medzi spoločnosťou CARNEX, s.r.o., Parchovany, IČO: 31 688 381,
so sídlom Priemyselná 2, Michalovce 07101, Slovenská republika, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 4487/V a Robertom Ružikom, r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom T. XX, 048 01 Rožňava, štátny občan SR a Helenou Ružikovou, r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T.

XX, 048 01 Rožňava, štátny občan SR, je voči žalobcovi neúčinným právnym úkonom. Ďalším výrokom
žalobcovi priznal proti žalovanému plnú náhradu trov konania.2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe skutkovo žalobcom odôvodnenej tým, že rozsudkom
Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave sp.zn. Rsp V-10/2015,
právoplatným dňa 9.5.2016, rozhodcovský súd rozhodol tak, že v označenom konaní žalovaný 1/ React

Trading s.r.o. a žalovaný 2/ Z. Z. sú povinní zaplatiť žalobcovi S Slovensko, spol. s r.o. sumu 122.390,34
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % zo sumy 161.844,34 € od 13.10.2014 až do 12.2.2016,
t.j. 17.383,19 €, 9,05 % zo sumy 122.390,34 € od 15.2. 2016 až do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozhodcovského rozhodnutia a zároveň ich zaviazal aj na náhradu trov konania trov
konania v sume 16.978,61 € vrátane DPH a trov právneho zastúpenia v sume 5.513,64 € vrátane DPH

spoluspaušálnounáhradouvovýške 40€naúčetprávnehozástupcužalobcudo3dníodprávoplatnosti
rozhodcovského rozhodnutia. Ani jeden z dlžníkov si povinnosť uloženú právoplatným a vykonateľným
rozhodcovským rozsudkom dobrovoľne neplnil, preto žalobca - spoločnosť S Slovensko, spol. s.r.o.,
Bratislava podal návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. E. H.. Na základe návrhu z
30.5.2016 je vedená exekúcia pod sp. zn. EX 69/2016, v rámci ktorej súdny exekútor dňa 8.8.2016 vydal
upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 69/2016-16 a sp. zn. EX 69/2016-18. Počas prebiehajúcej

exekúcie sa žalobca (ako oprávnený v exekúcii) dozvedel, že povinný RA. previedol vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam (viď bod 1 odôvodnenia) na základe kúpnej zmluvy zo 6.7.2016 a jej dodatku č. 1 z
15.8.2016naspoločnosťCARNEX,spoločnosťsručenímobmedzeným,Parchovany,IČO:31688381.
Žalobca tvrdil, že prevod podielu bol účelový, so zámerom znemožniť vymoženie jeho pohľadávky,
povinný ho úmyselne ukrátil, nakoľko mu bol známy právny stav, a to rozhodcovský rozsudok, aj začatá

exekúcia upovedomením o začatí exekúcie z 8.8.2016. Dodatok ku kúpnej zmluve bol podpísaný dňa
15.8.2016, v čase keď bolo povinnému dobre známe začatie exekúcie, rozhodnutie, ktorým povolil
Okresný úrad Rožňava, katastrálny odbor vklad, bolo zo dňa 18.8.2016. Žalovaný mal podľa kúpnej
zmluvy odovzdať kúpnu cenu pri podpise kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti žalobca dôvodil, že podľa
§ 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z.z. je zakázaná platba v hotovosti, hodnota ktorej prevyšuje 5.000

€. Z tohto dôvodu k vyplateniu kúpnej sumy sumy nemohlo dôjsť v hotovosti. Exekučným šetrením
bolo zistené, že kúpna cena nie je pripísaná na účet povinného. Ani exekútor finančné prostriedky za
prevod nehnuteľností u povinného nezistil. Z týchto skutočnosti podľa žalobcu vyplýva, že žalovaný mal
vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa, nakoľko z doterajšieho priebehu exekúcie je možné vyvodiť záver,
že žalovaný nesplnil finančný záväzok vyplývajúci mu z kúpnej zmluvy.

3. Po vykonanom dokazovaní súd ustálil, že žalobca preukázal úmysel povinného ukrátiť žalobcu a že
tento úmysel musel byť žalovanému známy. Konštatoval, že v čase uzavretia odporovaného úkonu a
jeho dodatku (kúpnej zmluva s dodatkom), mal povinný vedomosť o začatí exekúcie (o svojej povinnosti
plniť žalobcovi mal vedomosť už právoplatným rozhodcovským rozsudkom). Z vykonaného dokazovania

súdu vyplynulo, že žalovaný nesplnil finančný záväzok, vyplývajúci mu z kúpnej zmluvy (žalovaný
nepreukázal opak) a ani predávajúci (dlžník žalobcu) sa od žalovaného nedomáhal vyplatenia kúpnej
ceny (resp. nebol preukázaný, ani tvrdený opak). Súd tiež vyslovil názor, že žalovaný mal možnosť
dostupným, jednoduchým spôsobom si zistiť, či voči predávajúcemu nie je vedená exekúcia (hoci mu
táto povinnosť nevyplýva zo zákona). Stotožnil sa s tvrdením žalobcu, že šlo o neštandardný spôsob

výplaty kúpnej ceny vo výške 130.000 € dohodnutej v kúpnej zmluve - „pri podpise zmluvy“ (bez bližšieho
určenia a bez uvedenia čísla účtu), z čoho vyplýva, že bola dohodnutá výplata v hotovosti, čo odporuje
zákonu. Konštatoval, že tvrdenie žalovaného, že tento fakt nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu (a
žalobca sa neplatnosti ani nedomáha), je pravdivé, ale v konečnom dôsledku takýto postup žalovaného
a dlžníka žalobcu len nasvedčuje tomu, že je daná a preukázaná vedomosť tretej osoby (žalovaného) o

úmysle dlžníka žalobcu ukrátiť svojho veriteľa. Najmä v tomto konaní žalovaného ako kupujúceho súd
videl jeho vedomosť o úmysle dlžníka (predávajúceho) ukrátiť žalobcu ako jeho veriteľa.

4. Po právnom posúdení veci podľa § 42a ods. 1, 2, § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len
„OZ“) súd žalobe vyhovel, majúc zato, že žalobca uniesol dôkazné bremeno v tomto konaní, preukázal

dôvody na odporovateľnosť právneho úkonu v zmysle § 42a ods. 2, OZ prvá veta a žalovaný naopak,
svoju obranu neuniesol. Citoval ust. § 153 ods. 1, 2, 3 CSP (strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobranyuplatniťvčas)auviedol,ženevykonaldôkaznavrhnutý
žalovaným, vypočutie konateľa žalovaného Pietra Catroppa, čo odôvodnil tým, že išlo o dôkaz, ktorý súd
považoval za prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý nebol uplatnený včas a jeho vypočutie

by si vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania. V tejto súvislosti súd odkázal na postoj žalovaného
v konaní (odročovanie viacerých pojednávaní z dôvodov na strane žaloivaného), žiadosti o poskytnutie
dodatočnej lehoty na predloženie listinného dôkazu žiadaného žalobcom, ktorý napokon žalovaný súdu
nepredložil.5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania,
nakoľko bol plne úspešnou stranou sporu.

6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
e/, f/ a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolateľ namietal, že súd odmietol vykonať navrhovaný dôkaz - vypočutie konateľa žalovaného, ktorý
by sa vedel k otázke vyplatenia kúpnej ceny a účtovníctva žalovaného kvalifikovane vyjadriť. Kúpna cena
bola dohodnutá ako ekvivalentná, pričom poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.
13Cob/94/2015,ktorýustálil,žeekvivalentnéprávneúkonynemôžubyťodporovateľnými.Kúpnazmluva
ako synalagmatický právny úkon vytvára vzájomný vzťah kúpnych strán, pri ktorom sú si vzájomne
veriteľmi aj dlžníkmi. Aj pre prípad nevyplatenia kúpnej ceny by sa majetok povinného nezmenšil, len

by zmenil svoju podobu z hmotného nehnuteľného majetku na nehmotnú peňažnú pohľadávku, pričom
súd to vôbec nezohľadnil. Namietal, že jednej strane súd uznal, že žiaden právny predpis neukladá
povinnosť preverovania si budúceho zmluvného partnera v príslušnom registri vedenom Slovenskou
komorou exekútorov, avšak aj napriek tomu z toho vyvodil, že nepreskúmaním tohto registra, resp.
zoznamu, mal žalovaný pochybiť, a z toho súd vyvodzoval jeho údajnú vedomosť o úmysle povinného

ukrátiť svojho veriteľa. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú
uspokojenie pohľadávky veriteľa nesie samotný veriteľ (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
21Cdo/549/2001). Žalobca sám nepredložil žiaden listinný dôkazný prostriedkov týkajúci sa účtovníctva
žalovaného aj napriek tomu, že takú možnosť mal z verejne dostupného registra účtovných závierok,
z obsahu ktorých účtovných výkazov by žalobca vedel konštatovať údajné neuhradenie kúpnej ceny.

Nebolo vecou žalovaného nahrádzať nečinnosť žalobcu, ktorý mal postavenie pána sporu. Uviedol, že
medzičasom bol zo strany VÚB banky realizovaný výkon záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti,
pričom aj samotný žalovaný je vo vzťahu k dlžníkovi v postavení poškodeného subjektu, nakoľko po
realizácií dobrovoľnej dražby nemá ako nehnuteľnosť, tak ani kúpnu cenu za ňu uhradenú. Vzhľadom
k vyššie uvedenému žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalobca označil odvolanie žalovaného za nedôvodné a účelové, navrhol aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov konania. Návrh žalovaného vypočuť jeho
konateľa bol prednesený na poslednom pojednávaní, bol navrhnutý zjavne účelovo a nebol potrebný

na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle zákonnej sudcovskej koncentrácie konania je vecou
súdu, aby posúdil, či navrhnutý dôkaz bude v konaní vykonávať. V konaní bolo zrušených niekoľko
vytýčených pojednávaní, vždy na žiadosť žalovaného a v písomnostiach nikdy nenavrhol vypočuť
konateľa žalovaného a rovnako to nenavrhol ani na predchádzajúcich pojednávaniach. Ako je uvedené
v odôvodnení rozsudku (bod 7), súd uložil žalovanému, aby preukázal odplatnosť kúpnej zmluvy zo

6.7.2016, teda, že kúpna cena bola skutočne vyplatená listinným dôkazom z účtovníctva. Žalovaný
si túto povinnosť nesplnil, ani po urgencii súdom. Žalovaný nepreukázal odplatnosť kúpnej zmluvy,
nepredložil dôkazy o svojich tvrdeniach a neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere. K tvrdeniam,
že kúpna cena bola dohodnutá ako ekvivalentná uviedol, že ekvivalencia neznamená len dohodnúť
kúpnu cenu. Žalobca mal za to, že úmyselné konanie, ktorým dlžník prevedie svoj majetok na tretiu

osobu bez reálneho protiplnenia, z ktorého sa môže veriteľ uspokojiť, je konaním, ktoré spôsobuje
ukrátenie veriteľa, a taký úkon možno odporovať. V celom konaní nebolo preukázané, že dlžník
veriteľa, by sa domáhal súdnou cestou splnenia peňažnej pohľadávky. Ak by mal dlžník veriteľa voči
žalovanému pohľadávku z nezaplatenia kúpnej ceny, je nereálne, aby sa nedomáhal jej splnenia. Aj
prípad transformácie nehnuteľného majetku na nehmotnú pohľadávku veriteľovho dlžníka, je konaním

ukracujúcim veriteľa, ktoré možno odporovať. K tvrdeniam žalovaného, že žiaden právny predpis
neukladá povinnosť preverovania si budúceho zmluvného partnera v príslušnom registri vedenom
Slovenskou komorou exekútorov, žalobca uviedol, že štatutárny orgán je povinný pri konaní v mene
spoločnosti konať so starostlivosťou riadneho hospodára. Mal za to, že osoba konajúca za žalovaného,
bola pri zachovaní starostlivosti riadneho hospodára, povinná skontrolovať dostupnými prostriedkami,

a to aj lustráciou v registri vedenom Slovenskou komorou exekútorov, či na majetok predávajúceho
nie je vedená exekúcia, a to aj s ohľadom na to, akým spôsobom bolo dohodnuté zaplatenie kúpnej
ceny. Ani v exekučnom konaní poverený súdny exekútor lustráciou nezistil majetok dlžníka, a to ani
finančnú hotovosť, ktorú mal povinný údajne získať za prevod nehnuteľnosti. Tvrdenia o realizáciívýkonu záložného práva VÚB s posudzovaným prípadom nijako nesúvisia a nemožno na ne prihliadať.
Zároveň žalobca oznámil súdu, že 12.4.2019 došlo k uzavretiu zmluvy o predaji časti podniku medzi
pôvodným žalobcom ako predávajúcim a kupujúcim spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., zapísanou

v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 601/B, IČO: 00 151 653,
so sídlom X. XX, 832 37 Bratislava ako kupujúcim (ďalej len „Kupujúci“), na základe ktorej previedol
predávajúci na kupujúceho časť svojho podniku, v dôsledku čho na kupujúceho prešli práva a povinností
pôvodného žalobcu, spoločnosti S Slovensko, spol. s r.o. Kupujúci súhlasil s návrhom žalobcu na vstup
kupujúceho na miesto žalobcu. Žalobca žiadal aby súd vyhovel návrhu žalobcu na vstup kupujúceho

na miesto žalobcu do konania.

8. Žalovaný vo vyjadrení k podaniu žalobcu zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní. K
argumentom žalobcu o neekvivalentnosti kúpnej ceny uviedol, že sa jedná o novotu v odvolacom konaní,
nakoľko sa v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca o kúpnej cene nevyjadroval v tom
zmysle, že by táto bola neekvivalentná. Súd a v danom prípade aj žalobca neakceptujú, že odplatným

prevodom vlastníckeho práva dochádza k zmene štruktúry majetku tak, že nehnuteľný majetok sa
mení na pohľadávku titulom zaplatenia kúpnej ceny. S pohľadávkou tak, ako aj s ktorýmkoľvek iným
v peniazoch oceniteľným majetkom, je možné disponovať a má tak svoju hodnotu. Preto odplatným
prevodom vlastníckeho práva nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka.

9. K tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že nie je pravdou, že prvýkrát žalobca argumentoval
neekvivalentnosťou kúpnej ceny v odvolacom konaní. S argumentáciou žalovaného, že odplatným
prevodom vlastníckeho práva „nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku dlžníka“, ale došlo len k zmene
v jeho štruktúre, nemožno absolútne súhlasiť. Žalovaný doposiaľ v kontexte pochybností vyslovených
žalobcom neobjasnil, akým spôsobom a či vôbec bola kúpna cena uhradená, teda nepreukázal, že k

zmenšeniu majetku dlžníka naozaj nedošlo.

10. Uznesením sp. zn. 11Co/362/2019-298 z 13.10.2020 Krajský súd v Košiciach pripustil zmenu na
strane žalobcu, v zmysle ktorej pôvodný žalobca S Slovensko, spol. s.r.o., so sídlom v Bratislave, X.
XX, IČO: 35 812 419 z konania vystúpil a na jeho miesto vstúpila do konania ako žalobca Slovenská

sporiteľňa, a. s., so sídlom Bratislava, X. XX, IČO: 00 151 653, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 601/B.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné, uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci nie sú preukázané a rozsudok je vecne
správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2020 po predchádzajúcom zverejnení miesta a
času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219

ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

12. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP predpokladá, že strana
navrhla dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej a súd ho nevykonal. Tento odvolací dôvod súvisí s vyhodnotením potenciálnej relevancie

navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania. Je potrebné uviesť, že súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak
iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní

spôsobilým odvolacím dôvodom.

13. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového
stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po

právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 až § 194 CSP.

14. Zároveň žalobca svojimi odvolacími námietkami v intenciách vymedzeného odvolacieho dôvodu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP učinil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť právneho

posúdenia veci, ktorý vyústil do záveru súdu prvej inštancie, že žaloba je dôvodná.

15. Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy
na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania
podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym posúdením je potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a

teda nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak
súd neaplikoval právnu normu vôbec alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne
na zistený skutkový stav aplikoval, teda v skutkových okolnostiach z právnej normy vyvodil nesprávne
závery o právach a povinnostiach strán.

16. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok

hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v
zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, závery, ktoré prijal, primerane
vysvetlil, uviedol dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po
stránke právnej. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa
predstáv žalovaného.

18. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného
privodili priaznivé rozhodnutie. V odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred

súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní vo veci, a
preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ani
počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o
uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi.

19. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta nevykonanie dôkazu výpoveďou konateľa žalovaného, odvolací
súd odkazuje na rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý sa s touto námietkou dostatočne vysporiadal.

20. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené

včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.21. Súd prvej inštancie ako podstatnú riešil otázku vyplatenia kúpnej ceny nehnuteľnosti žalovaným
dlžníkovi žalobcu. Z tohto dôvodu bol žalovaný vyzvaný preukázať vyplatenie ceny dohodnutej v

uzavretej zmluvy. Súd po pojednávaní dňa 15.5.2018 vyzval listom z 28.5.2018 žalovaného, aby
preukázal túto skutočnosť v lehote 10 dní. Žalovaný nereagoval, preto ho súd urgoval súd listom z
19.6.2018, ktorým opäť požadoval preukázať vyplatenie ceny za kúpenú nehnuteľnosť v lehote 10 dní.
Žalovaný prostredníctvom svojej advokátky požiadal o predĺženie lehoty do 31.8.2018, a pretože aj po
uplynutí tejto lehoty bol nečinný, urgoval ho súd opätovne listom z 21.9.2018. Žalovaný bol nečinný.

Následne na pojednávaní dňa 16.4.2019 navrhol advokát žalovaného v súvislosti s odplatnosťou kúpnej
zmluvy vypočuť konateľa žalovaného, ktorým bol podľa jeho tvrdenia v tom čase E. W., s tým, že
ponecháva na súd, či vykoná tento dôkaz. Je celkom jednoznačné, že žalovaný nekonal v súlade
s cit. ustanovením § 153 ods. 1, 2 CSP a prostriedky svojej procesnej obrany, pokiaľ ide o návrh
na vypočutie konateľa žalovaného, neuplatnil včas. Navyše odvolací súd v súvislosti s uvedeným
poznamenáva, že podľa obchodného registra v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy dňa 6.7.2016

v znení dodatku č. 1 z 15.8.2016, konateľom žalovaného nebol E. W. (konateľom sa stal 21.10.2016),
ale EO. Talianska republika. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj zo samotnej kúpnej zmluvy. Správne
preto súd prvej inštancie (okrem dôvodov vyplývajúcich z ust. § 153 ods. 1, 2 CSP) nevykonal dôkaz
navrhnutý žalovaným - vypočutie PM. ako konateľa žalovaného, ktorý nebol účastný pri uzavretí kúpnej
zmluvy, nefiguroval ako spoločník ani ako konateľ čase uzavretia zmluvy v spoločnosti žalovaného. Z

uvedeného dôvodu nebol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP.

22. V prejednávanom prípade vychádzajúc z okolností veci, bolo významné posúdiť, za akých
predpokladov dochádza podľa ust. § 42a OZ k ukráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky v dôsledku právneho úkonu, ktorým dlžník predal svoju (nehnuteľnú) vec inému (konkrétne

žalovanému v tomto konaní). Zmyslom odporovacej žaloby je z pohľadu žalujúceho veriteľa dosiahnuť
rozhodnutie súdu, ktorým je určené, že voči nemu je neúčinný dlžníkov právny úkon. Rozhodnutie súdu,
ktorým vyhovie takejto žalobe, je podkladom k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého
k výkonu rozhodnutia vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia postihnutím
toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka.

23. Právny úkon, ktorým dlžník previedol svoju vec na iného, ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa
vtedy, ak vedie k zmenšeniu majetku dlžníka a veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky
z majetku dlžníka. V prejednávanej veci dlžník Z., ktorý bol zaviazaný plniť žalobcovi na základe
rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory č. Rsp

V-10/2015 z 18.3.2016, právoplatného 9.5.2016, svoju povinnosť dobrovoľne neplnil, následne v čase
existencie svojho záväzku voči žalobcovi, predal svoj nehnuteľný majetok kúpnou zmluvou zo 6.7.2016
v znení dodatku z 15.8.2016, teda konal takto po tom, ako rozsudok ukladajúci mu povinnosť plniť, bol
právoplatný. V exekučnom konaní z iného majetku dlžníka nebola pohľadávka žalobcu uspokojená.

24. V súvislosti s predajom nehnuteľností dlžníkom treba uviesť, že pokiaľ dlžníkov právny úkon nemal
za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za predanú nehnuteľnosť obdržal dohodnutú cenu, alebo
mu za ne inak bola poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nedošlo k ukráteniu uspokojenia
veriteľovej pohľadávky, lebo nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie
dlžníkovho majetku. Pre záver, že sa dlžníkov majetok následkom predaja veci neznížil, nie je bez

ďalšieho významný len obsah samotnej zmluvy. O tzv. ekvivalentný právny úkon dlžníka ide len vtedy, ak
za predanú nehnuteľnosť dlžník skutočne, reálne, dostal ich obvyklú cenu alebo inú skutočne primeranú
(rovnocennú) náhradu. Pokiaľ dlžník neobdrží za predané nehnuteľnosti obvyklú resp. adekvátnu cenu,
lebo kupujúci mu ju nevyplatí, dlžník to nenamieta, nedomáha sa z tohto dôvodu napr. relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, dochádza k ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Z

hľadiska odporovateľnosti právnemu úkonu je rozhodujúci stav majetku dlžníka, po vykonaní tohto
právneho úkonu. Bolo preto v záujme žalovaného preukázať, že v kúpnej zmluve dohodnutú cenu
nehnuteľnosti dlžníkovi vyplatil, lebo v takomto prípade nedošlo k zmenšeniu dlžníkovho majetku
(práve zmenšenie dlžníkovho majetku je podstatným predpokladom pre úspešnosť odporovacej žaloby).
Žalobca, ktorý nebol účastníkom kúpnej zmluvy nemal ne/vyplatenie kúpnej ceny zo zmluvy uzavretej

medzi dlžníkom a žalovaným ako preukázať. Žalovaný, ktorý tak mohol urobiť, však skutočné, reálne
vyplatenie dohodnutej kúpnej ceny (mala byť vyplatená pri podpise kúpnej zmluvy) žiadnym spôsobom
nepreukázal a podľa žalobcu, ktorého tvrdenie žalovaný nevyvrátil, ani súdny exekútor, ktorý vykonal
šetrenie, finančné prostriedky za prevod nehnuteľnosti u dlžníka, nezistil.25. Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle, sú v obidvoch
prípadoch psychickým stavom, čo znamená, že sami o sebe nemôžu byť predmetom dokazovania.

Predmetom dokazovania môžu byť len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa ako
vnútorné presvedčenie subjektu prejavujú navonok, teda okolnosti, z ktorých možno existenciu tohto
úmyslu či vedomosti o ňom vyvodiť.

26. Správanie dlžníka, ktorý dobrovoľne neuhradil svoj záväzok vyplývajúci z právoplatného

vymáhateľného rozhodnutia voči veriteľovi ale naopak, v krátkom čase po vzniku tohto záväzku pristúpil
k predaju svojich jediných nehnuteľností (samotný dlžník v exekučnom konaní uviedol, že inými
nehnuteľnosťami nedisponuje), za ktoré mu podľa dôkaznej situácie v spise nebola vyplatená dohodnutá
kúpna cena (dlžník ani po predaji svojich nehnuteľností záväzok voči veriteľovi dobrovoľne neplnil) a
jej vyplatenia sa žiadnym spôsobom od kupujúceho nedomáhal, nemožno posúdiť inak, než že týmto
úkonom chcel zabrániť, aby z týchto nehnuteľností došlo k plneniu v prospech veriteľa.

27. Posúdenie otázky, či úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa odporovateľným právnym úkonom bol známy
druhej strane právneho úkonu, spočíva v každom jednotlivom prípade na individuálnych, konkrétnych
skutkových okolnostiach a ich posúdení vo vzájomnej súvislosti. Úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemusí
kupujúci poznať priamo, ale z okolností, ktorých prostredníctvom sa vnútorný psychický stav dlžníka k

jeho právnemu úkonu prejavuje navonok, teda z okolností, z ktorých možno vyvodiť, čo dlžník pri svojom
právnom úkone sledoval, či už v priamom alebo nepriamom úmysle. V kontexte celej veci treba uviesť,
že každý kupujúci, či už fyzická alebo právnická osoba, pred kúpou zvlášť nehnuteľnosti, je nepochybne
prirodzene opatrný, dôkladne preveruje a zisťuje právny ako aj reálny stav kupovanej nehnuteľnosti,
okrem iného aj preto, aby zistil, či je jeho cena primeraná, či ju vie hneď využiť na účel, na ktorý ju kupuje

a samozrejme aj na to, aby zistil, či na nej neviaznu nejaké ťarchy alebo bremená, ktoré by ho v prípade
kúpy zaťažili nejakými povinnosťami a v prípade, že to tak je, bolo by nelogické, keby sa nezaujímal o
dôvod, ktorý vedie predávajúceho k predaju takto zaťaženej nehnuteľnosti. Berúc do úvahy, že žalovaný
kúpil nehnuteľnosť, na ktorej bolo záložné právo v prospech banky, že nebolo preukázané vyplatenie
kúpnej ceny za nehnuteľnosť dlžníkovi, žalovanému muselo byť z okolností celej veci zrejmé, resp. bol

s tým uzrozumený, že predávajúci sa zbavuje nehnuteľného majetku aby ukrátil veriteľov.

28. V súvislosti s tým, že medzičasom zo strany VÚB banky bol realizovaný výkon záložného práva
k nehnuteľnosti a žalovaný už nie je vlastníkom nehnuteľností, odvolací súd odkazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/101/2017 z 27.2.2020, v ktorom je vyslovený záver,

že „Súd nemôže žalobu o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu zamietnuť z dôvodu, že prichádza do
úvahy iba žaloba na plnenie v zmysle § 42b ods. 4 veta za bodkočiarkou OZ. Žaloba na plnenie totiž nie
je odporovacou žalobou v zmysle § 42b ods. 1 OZ. Ak súd zamietnutie žaloby o vyslovenie neúčinnosti
predmetného právneho úkonu odôvodnil výlučne nemožnosťou uspokojenia sa veriteľa z tohto práva,
rozhodol nesprávne. Súd je povinný rozhodnúť o tom, či predmetným právnym úkonom boli alebo neboli

naplnené podmienky uvedené v ustanovení § 42a OZ“.

29. Odvolací súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej
žalovanej.

31.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy
v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422

ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).