Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 9, 2021

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3P/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417202057
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2021:8417202057.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o mal. N. zastúpené kolíznym opatrovníkom

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, deti rodičov - matky E. a otca R., občana Poľskej
republiky, toho času na neznámom mieste, o návrhu matky na určenie výživného na čas do rozvodu
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Zaväzuje otca R. prispievať na výživu mal. N. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa a na výživu mal. M. mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky od podania
návrhu na súd, a to za obdobie od podania návrhu na súd do právoplatnosti rozsudku o rozvode sp.

zn. 3P/196/2016, t. j. od 08. 03. 2017 do 22. 01. 2019.

II. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 08.03.2017 návrh o určenie výživného na maloleté deti pochádzajúce z
manželstva, ktorým žiadala, aby súd otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu každého dieťaťa
sumou 100,- eur vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky

2. Podaný návrh odôvodnila tým, že manželstvo s manželom uzavreli dňa X.X.XXXX v M., z manželstva
sa im narodili dve dcéry N. a M., u oboch manželov išlo o prvé manželstvo, manželka je štátnou
občiankou Slovenskej republiky, manžel je štátnym občanom Poľskej republiky a ich posledné spoločné
trvalé bydlisko bolo v M. na ulici R.. Ich manželstvo v čase podania tohto návrhu stále trvalo, no dňa
22.12.2016 podala návrh o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode.

Ďalej uviedla, že už od uzatvorenia manželstva jej otec maloletých detí žiadnou sumou neprispieval
na domácnosť a všetky náklady s tým spojené. Všetky platby spojené s bývaním, stravou uhrádzala
jej matka a otčim, u ktorého v spoločnej domácnosti žijú. Otec maloletých detí nemal žiaden záujem
žiť usporiadaným manželským životom. Po večeroch sa zabávať s kamarátmi, nemal pravidelnú prácu,
urobil viaceré dlhy. Nemal záujem nájsť si trvalú prácu a jediným príjmom do domácnosti bol rodičovský
príspevok. Po hádke otca maloletých s jej matkou v roku 2016 odišli spoločne celá rodina do Poľska,

avšak ani tam sa o nich otec maloletých detí vôbec nestaral. Situácia sa vyhrotila až tak, že 15.12.2016
s deťmi utiekla z Poľska, a to z obavy o svoj život a svoje zdravie, ako aj zdravie a život detí. Vrátila sa
domov za pomoci poľskej polície a ambasády. Od toho času nie je s otcom maloletých detí v žiadnom
kontakte, otec sa o detí nezaujíma a na výživu detí jej žiadnou sumou neprispieva. Všetky nákladyhradí ona, avšak za pomoci mamy a otčima, bez nich by nebola schopná zabezpečiť deťom a sebe ani
základné životné potreby. Staršia dcéra už nastúpila do základnej školy, kde je platí obedy v sume 20
eur mesačne, navštevuje tanečný a výtvarný krúžok, za ktorý uhrádza sumu 15 eur mesačne. Na stravu,

ošatenie, hygienické potreby minie asi 100 eur mesačne. Mladšia dcéra ma rok a pol a je s ňou doma
na rodičovskej dovolenke. Jej náklady predstavujú plienky, sunar, a tiež oblečenie, kozmetika v celkovej
sume okolo 100 eur mesačne. Ona je aktuálne poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 250 eur.
Iný príjem zo závislej činnosti nemá. Nakoľko doposiaľ nebolo rozhodnuté v konaní o rozvod manželstva
a úpravu rodičovských práv a povinností, otec maloletých detí sa žiadnym spôsobom nepodieľa na

výchove a výžive maloletých dcér, náklady jej stúpli, žiadala, aby súd podanému návrhu vyhovel.

3. Vzhľadom k tomu, že otec maloletých je cudzím štátnym príslušníkom a občanom Poľskej republiky,
ktorý v lete 2016 opustil spoločnú domácnosť manželov ako aj územie Slovenskej republiky a od toho
času sa zdržiava mimo územia SR, súd doručoval písomnosti na adresu, ktorú uviedla navrhovateľka.
Nakoľko na uvedenej adrese sa otec maloletých nezdržiaval, súd formou dožiadania v súlade s

nariadením ( ES ) č. 1393/2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a
obchodných veciach v členských štátoch prostredníctvom poľského súdu, Sad Rejonowy w Olsztynie.
Dňa 10.09.2018 bol otcovi maloletých detí doručený návrh, prílohy a poučenie. Následne ostatné
písomnosti a predvolania sa už súdu ani formou dožiadania otcovi nepodarilo doručiť. Preto súd
doručoval podľa § 106 ods. 3 CSP.

4. Otec sa k podanému návrhu doposiaľ nevyjadril.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom
kolízneho opatrovníka a listinnými dôkazmi, rozhodnutiami tunajšieho súdu a zistil tento skutkový stav:

6. Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu, tak ako
ho podala v roku 2017. Otec maloletých detí ich vôbec nekontaktuje, žiadnym spôsobom sa o
deti nezaujíma. Taktiež žiadnou čiastkou si neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť. Ďalej uviedla,
že manželstvo účastníkov už bolo právoplatne skončené a taktiež boli maloleté dcéry na základe

rozhodnutia súdu zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej matky a otčima, ktorým sú vyplácané
v súčasnej dobe príspevky. Nemá o otcovi maloletých detí žiadne informácie, ani ona ho nekontaktuje.
Po tom všetkom čo im urobil, sa ho bojí. Otec maloletých ešte kým žili v spoločnej domácnosti si narobil
na Slovensku veľa dlhov a boli voči nemu vedené viaceré exekúcie. Staršia dcéra už navštevuje druhý
stupeň základnej školy a k výtvarnému, tanečnému krúžku jej pribudol ešte hudobný krúžok. Mladšia

dcéra ešte navštevuje predškolské zariadenie. Výdavky uviedla v podaní doručenom tunajšiemu súdu
pred pojednávaním, avšak jednalo sa o aktuálne výdavky maloletých detí a rodiny.

7. Kolízny opatrovník vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že je v záujme maloletých určiť výživné
a podanému návrhu vyhovieť. Navrhol však výživné v sume 70 eur pre staršiu dcéru a 50 eur pre mladšiu

dcéru. Ďalej uviedla, že maloleté deti boli zverené uznesením tunajšieho súdu do náhradnej osobnej
starostlivosti starej matky, ktorej sú vyplácané príspevky, a to rodičovský príspevok pre zverené dieťa v
sume 220,70 eur a opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti v sume 421,18
eur a rodinné prídavky v sume 49,90 eur.

8. Z kópie sobášneho lista mal súd preukázané, že manželia dňa X.X.XXXX v M. uzavreli manželstvo,
ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu M. vo zväzku XX, ročníka XXXX, na strane XX,
pod poradovým číslom XX.

9. Z kópie rodných listov maloletých detí mal súd preukázané, že manželom sa narodili dve maloleté

deti a to maloletá N. dňa XX.XX.XXXX a maloletá M. dňa XX.X.XXXX.

10. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11.04.2017, sp.zn. 3P/196/2016 bolo manželstvo účastníkov
rozvedené, súd zveril maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok. Súd zaviazal otca detí - odporcu prispievať na výživu každej z detí

po 27,13 eur vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Súd neupravil styk otca
s deťmi. V bode 34. rozsudku súd uviedol, že za výživné primerané všetkým v konaní preukázaným
skutočnostiam, t. j. veku a potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom rodičov, považoval minimálne zákonné výživné, t. j. 30 % zo sumy životného minima nanezaopatrenéneplnoletédieťaalebonanezaopatrenédieťamesačne,nakoľkovyššievýživnépresahuje
reálne možnosti a schopnosti otca, ktorý toho času býva v Poľskej republike u sestry, je zadlžený, má
mnoho exekúcií a nemá trvalé zamestnanie. Aktuálna suma minimálneho výživného je vo výške 27,13

eur. Zároveň súd dodáva, že ak sa zmenia pomery, rozhodnutie o výživnom možno zmeniť.

11. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 07.08.2020, sp.zn. 3P/127/2018 boli maloleté dcéry N. a M.
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov Y. a Y. Navrhovatelia Y. sú oprávnení a
povinní vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých N.

Právo zastupovať maloleté N. a spravovať ich majetok majú navrhovatelia iba v bežných veciach.
Rodičom maloletých detí uložil povinnosť prispievať na výživu na každé dieťa mesačne sumou
rovnajúcou sa 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené
dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
a to vždy vopred do 20. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, od
právoplatnosti tohto uznesenia.

12.Rozsudkomtunajšiehosúdusp.zn.3Pc/48/2018zodňa10.09.2020súdzamietolnávrhE.naurčenie
manželského výživného. V bode 15. Odôvodnenia súd uviedol, že manžel je rovnako nemajetný, bez
stáleho príjmu, pričom sú voči nemu vedené viaceré exekučné konania. Rovnako má dve vyživovacie
povinnosti voči maloletým deťom. Tvrdenia navrhovateľky o tom, že manžel je v Poľsku zamestnaný

neboli súdu preukázané. Rovnako ako v tejto veci boli majetkové pomery manžela ustálené aj v
rozvodovom konaní a súd nemal preukázané, že ku dňu vyhlásenia rozsudku by sa tieto nejakým
spôsobom zmenili.

13. Zo správy ÚPSVaR KK o prešetrení pomerov zo dňa 30.12.2020 vyplynulo, že matke bol priznaný

čiastočný invalidný dôchodok v sume 135 eur mesačne. Sama nie je schopná zabezpečovať adekvátnu
starostlivosť o maloleté dcéry, preto jej pomáha jej matka, ktorej boli maloleté zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti. Otec si súdom určenú vyživovaciu povinnosť v minimálnej sume neplní. Zdržiava
sa na neznámom mieste, kdesi v Poľskej republike. S navrhovateľkou a deťmi sa už dlhšiu dobu
nekontaktuje a celkovo sa o nich nezaujíma. Jeho príjem sa zistiť nepodarilo.

14. V podaní doručenom tunajšiemu súdu pred pojednávaním stará matka vyčíslila aktuálne výdavky na
maloletédetiacelúdomácnosť.Nakrúžkyprestaršiudcéruminúmesačne100eur,zvýšenýmnákladom
bol hudobný nástroj, nakoľko začala navštevovať aj hudobný krúžok. Na stravu, ošatenie, hygienické
potreby, knihy, zošity mesačne potrebuje 120 eur. Školné je 140 eur ročne. Ďalej mali zvýšené výdavky

na notebook a internet v sume 700 eur. Krúžky v škole stoja ročne 140 eur. Na mladšiu dcéru vyčíslila
výdavky v škôlke v sume 230 eur na stravu, ošatenie, hygienické potreby a ďalšie výdavky doma 150
eur. Ďalej splácajú hypotéku 328 eur mesačne, elektrinu 87,50 eur mesačne, voda 100 eur, internet
13,30 eur, drevo na zimu 500 eur ročne a dane, smeti 200 eur.

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine; plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine; obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine ; výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine; pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine; Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine;dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Predmetom tohto konania bol nárok na určenie výživného pre maloleté deti na čas do rozvodu

účastníkov, teda je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o určenie výživného pre maloleté deti od podania
návrhu do právoplatnosti rozsudku o rozvode, t.j. za obdobie od 08.03.2017 do 22.01.2019, nakoľko po
právoplatnosti rozsudku už patrí deťom výživné určené rozhodnutím súdu na čas po rozvode manželov.
Preto súd za rozhodujúce obdobie zobral na zreteľ len obdobie od podania návrhu do právoplatnosti
rozsudku o rozvode a skúmal výdavky maloletých detí a pomery účastníkov len v tomto rozhodnom
období, nie výdavky ktoré vznikli po 22.01.2019.

Výdavky, ktoré vznikli a ktoré sú aktuálne vynakladané na deti súd do úvahy brať nebude ( napr. hudobný
krúžok a výdavky s ním spojené, notebook, výdavky v škôlke mladšej dcéry), rovnako ako nebude brať
do úvahy výdavky starých rodičov na bývanie ( splátka hypotéky, všetky náklady na bývanie, možno
brať do úvahy pomernú časť ) či iné ich výdavky. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v domácnosti

navrhovateľky,žijúokremnejajejdetí,ďalšie3dospeléosoby,ktorémajúrovnakopovinnosťpodieľaťsa
nákladoch a výdavkoch rodiny. Výživné slúži a je určené na pokrytie základných a nevyhnutných potrieb
dieťaťa, ktoré trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, nie na pokrytie potrieb ostaných
členov rodiny.

Tieto odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné:
stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie,
náklady za zdravotnícku starostlivosť a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju
osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty,
atď., to všetko primerané veku.

17. Zároveň je súd povinný skúmať aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.

Schopnostiamožnostirodičasúdanénielenjehopreukázanýmizárobkovýmipomermi,aletiežvšetkými
ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením,

rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích
povinností.

18. Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou čiastočného
invalidného dôchodku v sume 135 eur mesačne. Zároveň súd mal za preukázané, že maloleté dcéry

boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky a otčima a sú im vyplácané príspevky
mesačne v sume 640 eur a rodinné prídavky v sume 49,90 eur. Rovnako na bývanie prispieva i stará
matka navrhovateľky, a to mesačne čiastkou 250 eur. Naopak príjem otca sa doposiaľ nepodarilo zistiť
a to ani v jednom konaní, ktoré sa na tunajšom súde viedli. Zároveň aj z týchto konaní vyplynulo, že
otec maloletých sa zdržiava na neznámom mieste v Poľskej republike, trvalo nepracuje, sú voči nemu

vedené viaceré exekučné konania na území SR a má veľa dlhov voči viacerým veriteľom. Taktiež mal
súd za preukázané, že ani počas spoločného spolužitia navrhovateľky s otcom maloletých, tento v
podstate nikdy trvalo nepracoval, žil len príjmu navrhovateľky a členov jej rodiny. Čiže otec maloletých
nikdy na výživu maloletých detí žiadnou sumou neprispieval. Ani v súčasnej dobe neplatí súdom určenú
vyživovaciu povinnosť v minimálnej sume. Teda počas celého konania súd nemal žiadnym spôsobom

preukázané príjmy otca, tak ako nemal preukázané jeho výdavky, okrem jeho súdom určenej povinnosť
prispievať na výživu dcéram mesačne minimálnym výživným, kde mal rovnako za preukázané, že túto
jeho zákonnú povinnosť si vôbec neplní.

19. Súd za výživné na čas do rozvodu, primerané všetkým v konaní preukázaným skutočnostiam, t. j.

veku a potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov,
považoval minimálne zákonné výživné, t. j. 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo na nezaopatrené dieťa mesačne, nakoľko vyššie výživné presahuje reálne možnosti a
schopnosti otca, ktorý toho času žije a býva v Poľskej republike, je zadlžený, má mnoho exekúcií a nemátrvalé zamestnanie. Suma minimálneho výživného od 08.03.2017 do 22.01.2019, teda za rozhodné
obdobie, ktoré je predmetom tohto konania, bola v období od 08.03.2017 do 30.06.2017 vo výške
27,13 eur, v období od 01.07.2017 do 30.06.2018 bola vo výške 27,32 eur, v období od 01.07.2018 do

22.01.2019 bola vo výške 28,08 eur mesačne.

Prevyšujúcej časti súd návrh matky na určenie výživného zamietol, nakoľko ako vyššie skonštatoval,
vyššie výživné presahuje reálne možnosti a schopnosti otca, a taktiež majetkové pomery otca sa
doposiaľ nepodarilo zistiť.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.