Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/3/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416209401
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1416209401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a

sudcov JUDr. Valérie Kleinovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s.,
so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska
kancelária so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, substitučne: Advokátska
kancelária Mikáči s.r.o., so sídlom Prievozská 4, Bratislava, IČO: 47 252 871, proti žalovanej: K.. X. I.,
R.. XX.XX.XXXX, T. D. H. X, D., o zaplatenie 4140,08 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 27. júna 2017 č.k. 40Csp 55/2016-107 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti III. o povinnosti žalovanej

zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur s príslušenstvom a v napadnutej časti IV. o nároku žalobcu na
náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

Odvolanie žalovanej proti napadnutej časti II. rozsudku súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku
žalobcovi o d m i e t a.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 492,65 eur

s príslušenstvom, žalobcovi priznal nárok na vrátenie súdneho poplatku vo výške 22,85 eur, žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 3.647,43 eur od 30.01.2015 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 81,02%.

2. Vychádzal zo žaloby žalobcu, ktorou sa proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 4 140,08 eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 140,08 eur od 30.01.2015 do zaplatenia titulom

nezaplatenej ceny elektronických komunikačných služieb poskytnutých žalovanej na základe zmlúv č.
O., O., O., O., O. O. O. v celkovej výške 3 747,43 eur a vo zvyšku titulom náhrady škody, ktorá mu mala
vzniknúť ako rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačných zariadení (ktoré predal žalovanej na
základe zmlúv) a ich akciovou cenou.

3. Žalovaná žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala na to, že ide o nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, obsahuje neprijateľné podmienky a pri jej uzavretí žalobca použil

nekalé praktiky. Uviedla, že žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu, keďže zotrvala v zmluvnom vzťahu po
dohodnutú dobu, t.j. 24 mesiacov. Poukázala na to, že zmluvná pokuta, ktorú si žalobca v predmetnej
veci uplatňuje, je ako neprijateľná podmienka neplatná a žalobca ju v zmysle § 53a Občianskehozákonníka (ďalej len „OZ“) nesmie používať. Zároveň vzniesla námietku premlčania. Uviedla tiež, že
žalobca žiada zaplatenie služieb, ktoré jej neposkytol, čo označila za neprijateľné.

4. Súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie, žalovanej bolo predvolanie
naň doručené náhradným doručením, na pojednávanie sa nedostavila, pričom svoju neúčasť
neospravedlnila a nepožiadala ani z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. V zmysle § 180 C.s.p. vec
prejednal v jej neprítomnosti. Pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie
sumy 492,65 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 492,65 eura od 30.01.2015

do zaplatenia, ktorá suma predstavovala náhradu škody vo výške 392,65 eura a hovorné vo výške 100
eur, keďže žalovaná sumu 100 eur zaplatila po podaní žaloby. Vo zvyšnej časti na žalobe zotrval. K
obrane žalovanej, že jej neboli poskytnuté žiadne služby, uviedol, že žalovaná nepostupovala v zmysle
reklamačnéhoporiadku,vystavenéfaktúrynereklamovalaasvojetvrdenianičímnepreukázala.Vzmysle
ustanovenia § 145 ods. 2 C.s.p. konanie v tejto časti zastavil a zároveň žalobcovi vrátil príslušnú časť
súdneho poplatku za žalobu krátenú o 6,70 eura v zmysle § 11 ods. 3 prvá veta v spojení s § 11 ods.

4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov.

5. Vo zvyšku o veci rozhodol po ustálení skutkového stavu, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu č.
O. zo dňa 23.12.2012 (č.l. 4-6 spisu), zmluvu č. O. zo dňa 12.10.2011 (č.l. 7-8 spisu), zmluvu č. O. zo

dňa 14.06.2011 (č.l. 9-10 spisu) s dodatkom zo dňa 03.04.2014 (č.l. 11-15 spisu), zmluvu č. O. zo dňa
19.08.2006 (č.l. 16 spisu) s dodatkom zo dňa 23.12.2012 (č.l. 17-22), zmluvu č. O. zo dňa 26.08.2013
(č.l. 23-25 spisu) s dodatkom zo dňa 26.08.2013 (č.l. 26-29 spisu) a zmluvu č. O. zo dňa 20.09.2013 (č.l.
30-32 spisu) s dodatkom zo dňa 20.09.2013 (č.l. 33-36 spisu), na základe ktorých sa zaviazal poskytnúť
žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby a žalovaná sa zaviazala zaplatiť za ne dohodnutú

cenu. Faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014 so splatnosťou 29.08.2014 na sumu 16,99 eura, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014 so splatnosťou 29.08.2014 na sumu 16,99 eura, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 15.08.2014 so splatnosťou 29.08.2014 na sumu 23,18 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2014
so splatnosťou 29.08.2014 na sumu 1 760,67 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 so splatnosťou
29.09.2014 na sumu 7 eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu

14,99 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 16,99 eura, č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 16,99 eura, č. XXXXXXXXXX zo
dňa 15.08.2014 so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 23,18 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2014
so splatnosťou 29.09.2014 na sumu 2 090,16 eura, č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2014 so splatnosťou
29.10.2014 na sumu 0,94 eura (č.l. 38-49 spisu) žalobca fakturoval žalovanej dohodnuté elektronické

komunikačné služby v celkovej sume 3 988,08 eur. Výzvou zo dňa 20.01.2015 (č.l. 37 spisu) žalobca
vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy za poskytnuté elektronické komunikačné služby do 29.01.2015.

6. Vo veci rozhodol právne ju posúdiac podľa ust § 43 ods. 1 písm. a) a ods. 12 písm. b) zákona č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 42 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. b) uvedeného zákona

a § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď z predložených
listinných dôkazov mal za preukázané, že žalobca na základe zmlúv č. O., O., O., O., O. O. O. poskytol
žalovanej dohodnuté elektronické komunikačné služby, žalovaná však za ne fakturovanú sumu v lehote
splatnosti nezaplatila (čím sa zároveň dostala do omeškania), preto podanej žalobe (po čiastočnom
späťvzatí žaloby) vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 647,43 eur spolu s

úrokmi z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania, t.j. vo výške 5,05% ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta,
ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.). Povinnosť platiť žalobcovi úroky z omeškania
uložil žalovanej odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému ju žalobca výzvou zo dňa 20.01.2015 vyzval
na úhradu dlžnej sumy, keďže mal za to, že v tomto období už žalovaná bola v omeškaní.

7. Obranou žalovanej, že žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu, keďže zotrvala v zmluvnom vzťahu po
dohodnutú dobu, sa nezaoberal, nakoľko žalobca zobral žalobu v tejto časti späť. Nárok žalobcu nemal
za premlčaný, nakoľko najskôr splatná faktúra za poskytnuté elektronické komunikačné služby bola
dňa 29.08.2014, pričom žaloba bola podaná na súd dňa 18.10.2016, kedy trojročná premlčacia doba v

zmysle § 101 OZ ešte neuplynula. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, že v danom prípade ide o nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, obsahuje neprijateľné podmienky, pri jej uzavretí
žalobca použil nekalé praktiky a zmluvná pokuta, ktorú si žalobca v predmetnej veci uplatňuje, je ako
neprijateľná podmienka neplatná a žalobca ju v zmysle § 53a OZ nesmie používať, súd prvej inštancienespochybnil, že uzavreté zmluvy boli spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 a nasl. OZ, keď však
nezistil existenciu žiadnych neprijateľných podmienok, ktoré by mali vplyv na dôvodnosť žalovaného
nároku. Pripomenul, že žalobca si v posudzovanej veci neuplatnil žiadnu zmluvnú pokutu. Čo sa týka

obrany žalovanej, že žalobca jej neposkytol žiadne služby, uviedol, že v danom prípade išlo iba o
popretie skutkových tvrdení žalobcu bez toho, aby žalovaná uviedla vlastné tvrdenia, čo sa považuje za
neúčinné popretie (§ 151 ods. 2 C.s.p.), keď žalovaná navyše toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom
nepreukázala, avšak žalovaný svoje tvrdenie o poskytnutí dohodnutých elektronických služieb preukázal
vystavenými faktúrami.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle zásady úspechu v konaní
podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Právne posúdil, že
žalobca späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie sumy 392,65 eur s príslušenstvom (náhrada škody)
procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, čo možno pre účely rozhodovania o náhrade trov
konania hodnotiť ako jeho neúspech a zároveň úspech žalovanej. Vo zvyšnej časti späťvzatia žaloby

o zaplatenie sumy 100 eur s príslušenstvom (elektronické komunikačné služby) zastavenie konania
procesne zavinila žalovaná úhradou tejto sumy po začatí konania. Dospel k záveru, že úspech žalobcu
tak predstavuje 90,51 % ako rozdiel medzi pôvodne žalobou uplatneným nárokom (suma 4 140,08 eur,
úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4 140,08 eur od 30.01.2015 do vyhlásenia rozsudku /
vyčíslené na sumu 504,06 eur/) a priznaným nárokom vrátane sumy 100 eur s príslušenstvom, ohľadne

ktorej zastavenie konania procesne zavinila žalovaná (suma 3 747,43 eur, úroky z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 3747,43 eur od 30.01.2015 do vyhlásenia rozsudku /vyčíslené na sumu 456,26
eur/). Vypočítal, že žalovaná mala potom úspech v rozsahu 9,49 %. Po odpočítaní úspechu žalovanej
od úspechu žalobcu priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,02 %,
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením.

9. Proti tomuto rozsudku výslovne proti jeho výrokom II,III a IV, t. j. v rozsahu rozhodnutia o vrátení
súdneho poplatku žalobcovi, v rozsahu vyhovujúcej časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 3.647,43 eur s príslušenstvom a v rozsahu nároku žalobcu voči žalovanej na náhradu trov

konania v rozsahu 81,02 %, podala včas odvolanie žalovaná a žiadala v týchto častiach rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázala na čl. 1 ods. 2 Ústavy SR a ust. § 39 OZ, keď podľa jej názoru neboli na konanie
splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie jej znemožnil uskutočňovať jej patriace procesné
práva, konanie má vadu s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci, súd prvej inštancie dospel k

nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Napadnuté rozhodnutie označila za
nedostatočne odôvodnené a v tomto smere poukázala na judikatúru Ústavného súdu SR, judikatúru
ESĽP a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V súvislosti s čl. 48 ods. 2 Ústavy
SR podľa nej nemožno aplikovať ust. § 112 CSP o fikcii doručenia. Mala za to, že súd prvej inštancie
porušením jej práv uprednostnil druhú stranu sporu, keď žalobca podľa nej neosvedčil nárok a neuniesol

dôkazné bremeno. Tým jej mal odňať možnosť konať na súde, keď pod odňatím práva na súdnu ochranu
sa rozumie aj situácia, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto
právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so
zákonom (III.ÚS 7/08). Vytkla súdu prvej inštancie, že rozhodol na základe sporných skutočností a
následne ich ani neodôvodnil. Nepreskúmal skutočnosť, že išlo o vyúčtovanie predplatených platieb

a vec nesprávne právne posúdil. Uviedla, že nemohla žalobcovi spôsobiť škodu získaním mobilných
telefónov, keď 4krát zotrvala v zmluvnom vzťahu po dobu dohodnutú dodatkom k zmluve. Uplynutím
zmluvne dohodnutej doby nemohla podľa nej žalobcovi vzniknúť škoda, pričom zrušil zmluvu tým, že
ju odpojil z prevádzky a neposkytol jej služby. Zmluva medzi stanmi sporu teda v čase podania žaloby
neexistovala. Tvrdila, že žalobca od nej žiada zaplatenie za služby, ktoré neboli poskytnuté. Poukázala

tiež n potrebu predvídateľnosti práva a na nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 107/07, keď veci žalobcu sa v
iných prípadoch zvyknú prejednávať v prítomnosti žalovaných a zmluvné vzťahy sa posudzujú z úradnej
povinnosti.

10. Žalobca sa k podanému odolaniu žalovanej písomne nevyjadril.

11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej podľa ust. § 379 C.s.p., § 380 ods. 1 CSP a § 381 C.s.p.
bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a postupom podľa § 219 ods.1 C.s.p. Predtým,než sa zaoberal jeho vecnou stránkou, však posudzoval oprávnenosť žalovanej podať odvolanie proti
všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré odvolaním napadla.

12. Podľa ust. § 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

13. Podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

14. Vzhľadom na skutočnosť, že výrokom súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol o vrátení súdneho
poplatku žalobcovi, nebolo rozhodnuté v neprospech žalovanej, ktorá podala výslovne proti tomuto
výroku preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, keď uvedeným výrokom rozsudku
bolo priznané žalobcovi právo na vrátenie kráteného súdneho poplatku za podanú žalobu v dôsledku
čiastočného späťvzatia žaloby pred začatím pojednávania prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.,
dospel odvolací súd k záveru, že žalovaná nie je oprávnená na podanie odvolania proti tejto napadnutej

časti rozsudku súdu prvej inštancie. Z uvedeného dôvodu odvolanie žalovanej proti napadnutej časti II.
rozsudku súdu prvej inštancie o vrátení súdneho poplatku žalobcovi podľa ust. § 386 písm. b) C.s.p.
odmietol.

15. V napadnutej vyhovujúcej časti o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur

a v súvisiacej časti týkajúcej sa nároku žalobcu na náhradu trov konania dospel odvolací súd k
záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Súd prvej inštancie zistil pre účely rozhodnutia v
tejto časti veci skutkový stav dostatočne, výsledky vykonaného dokazovania v danej veci správne
zhodnotil a na vec aplikoval zodpovedajúce práve normy, ktoré aj správne vyložil. Svoje skutkové a
právne závery v napadnutom rozhodnutí aj dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie

napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za vyčerpávajúce a stotožňuje sa s ním (§ 387 ods.
22 C.s.p.). V odvolaní uvádzané argumenty nie sú spôsobilé privodiť iný než napadnutým rozsudkom
vyslovený právny záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie sumy 3.647,43 eur s
príslušenstvom titulom dlhu žalovanej zo zmlúv uzatvorených so žalobcom. Odvolací súd považuje za
potrebné vyjadriť sa len k odvolacím námietkam žalovanej.

16. Predmetom posudzovaného konania v napadnutej časti III rozsudku súdu prvej inštancie, ktorou
bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur, je nárok žalobcu na zaplatenie
poskytnutých služieb zo zmlúv uzatvorených so žalobkyňou. Žalobkyňa v rámci svojej procesnej
obrany pred súdom prvej inštancie a aj v rámci procesnej obrany použitej v odvolacom konaní

argumentovala skutočnosťou, že žalobcovi nespôsobila žiadnu škodu, ktorú právnu argumentáciu
odvolací súd nevyhodnocoval vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v tejto časti uplatneného nároku
vzal svoju žalobu pred začatím konania späť a konanie o tejto časti pôvodne ním uplatneného nároku
bolo zastavené. Vo zvyšku bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.647,43 eur
titulom neuhradených služieb. Žalovaná namietala, že jej žalobca neuhradené služby neposkytol, avšak

tvrdenie žalobcu o poskytnutých službách žalovanej, navyše doložené aj listinnými dôkazmi pripojenými
kžalobe,vrámcisvojhopísomnéhovyjadreniakžalobedoručenéhosúduprvejinštanciedňa31.01.2017
nepoprela výslovne. V zmysle ust. § 151 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné, nebolo potom povinnosťou súdu prvej
inštancie tvrdenia žalobcu o ním poskytnutých žalovanou nezaplatených službách žalovanej dokazovať,

keď aplikáciu ust. § 151 ods. 1 C.s.p. nevylučujú ani ustanovenia §§ 290 a nasl. C.s.p. o spotrebiteľských
sporoch ako sporoch s ochranou slabšej strany. Uvedenú odvolaciu námietku žalovanej preto odvolací
súd vyhodnotil ako neopodstatnenú. Ak žalovaná namietala neprijateľnosť zmluvných podmienok v
zmluvách uzatvorených so žalobcom, uvedenú námietku ako prostriedok svojej procesnej obrany
uplatnila vo vzťahu k zmluvnej pokute, ktorú si žalobca žalobou neuplatnil, z ktorého dôvodu súd prvej

inštancie správne tento prostriedok jej procesnej obrany nevyhodnocoval a uvedenú odvolaciu námietku
i odvolací súd opäť vyhodnotil za nedôvodnú. Žaloba žalobcu bola prejednaná a vo veci bolo rozhodnuté
na pojednávaní konanom dňa 27.06.2017 v neprítomnosti žalovanej, keď predvolanie na uvedené
pojednávanie bolo žalovanej doručené fikciou doručenia v zmysle ust. § 111 ods. 3 C.s.p., aplikáciu
ktoréhoprocesnéhoustanoveniašpeciálneustanoveniaC.s.p.ospotrebiteľskýchsporochpripúšťajú.Vo

vzťahu ku konfrontácii uvedeného procesného postupu súdu prvej inštancie s čl. 48 Ústavy SR odvolací
súd uvádza, že uvedený článok ústavy v ods. 1 garantuje právo na zákonného sudcu a v ods. 2 právo na
verejné prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré práva žalovanej neboli správnou a zákonnou
aplikáciou procesnej normy súdom prvej inštancie dotknuté. Súd prvej inštancie procesne nepochybil,ak vec prejednal v neprítomnosti žalovanej postupom podľa ust. § 180 C.s.p., ktorá sa na pojednávanie
napriek doručeniu predvolania na toto pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavila. Odvolací súd
dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil rozloženie dôkazného bremena strán sporu a aj

otázku unesenia dôkazného bremena o svojich tvrdeniach. Napokon neobstojí ani odvolacia námietka
žalovanej o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, keď napadnutý rozsudok je podľa
odvolacieho súdu dostatočne preskúmateľný a odôvodnený zákonu zodpovedajúcim spôsobom podľa
ust. § 220 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie v ňom podrobne uviedol prednesy oboch procesných strán,
ich skutkové tvrdenia a označenie (resp. neoznačenie) dôkazov a prostriedkov procesného útoku a

procesnej obrany, taktiež svoje skutkové zistenia a hodnotenie dôkazov a právne úvahy, na základe
ktorých vec právne posúdil. Jeho rozhodnutie je dostatočne presvedčivé a zrozumiteľné pre odbornú
právnickú i laickú verejnosť.

17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil všetky odvolacie námietky žalovanej za
nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacej časti o nároku

žalobcu na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania proti žalovanej preskúmaval odvolací súd
lenakosmeritórnymrozhodnutímsúvisiace,hocihožalovanánapadlavýslovne,avšakžiadneodvolacie
dôvody vo vzťahu k tejto časti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedla a na doplnenie odvolacích
dôvodov ju v zmysle ust. § 373 ods. 1 C.s.p. nebolo potrebné vyzvať.

18. O nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady
úspešnosti v konaní podľa ust. § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na jeho
plný úspech v odvolacom konaní, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (§ 262 ods. 2

CSP).

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).