Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 31, 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/51/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109203224
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8109203224.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa J. E., X.. X.X.XXXX,

L. G. XX, J., právne zastúpený JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova 2,
proti odporcom X. A.. H. D., X.. XX.X.XXXX, L. Ľ.N. Š. X, R., X. Ľ. F., X.. X.X.XXXX, L. J. R. XX, J., X. F.
J., X.. XX.XX.XXXX, L. J. R. XX, J., X. H.. G. P., X.. X.X.XXXX, L. F.Á. XX, J., X. A.. H. F., X.. XX.X.XXXX,
L. J. R. XX, J., X. A.. H. P., X.. X.X.XXXX, L. Z. XXXX/X, J., všetci právne zastúpení PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, ul. Masarykova 13, v konaní o náhradu
za užívanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov konania vo výške 398,20 Eur,
odporcovi v 2. rade náhradu trov konania vo výške 447,18 Eur, odporcovi v 3. rade náhradu trov konania
vo výške 447,18 Eur, odporcovi v 4. rade náhradu trov konania vo výške 447,18 Eur, odporcovi v 5. rade
náhradu trov konania vo výške 447,18 Eur, odporcovi v 6. rade náhradu trov konania vo výške 204,70
Eur, na účet právneho zástupcu odporcov PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s
r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 23.2.2009 domáhal, aby súd určil náhradu za užívanie

nehnuteľnosti, na ktorých je postavený obytný dom, ktorého jednotlivými vlastníkmi bytov sú odporcovia
v 1. až 6. rade a to za obdobie od 23.2.2007 do 31.12.2007 a od 1.1.2008 do 20.2.2009 vo výške
jednotlivých spoluvlastníckych podielov.

Navrhovateľ dňa 9.3.2009 žiadal, aby súd pripustil zmenu žalobného návrhu, čo súd uznesením zo dňa
27.7.2009 aj urobil, žalobný návrh znel:
„Odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 366,52 Eur spolu so 6% ročným úrokom z

omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia,
odporca v 2. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 747,55 Eur spolu so 6% ročným úrokom z
omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia,
odporca v 3. rade a odporca v 4. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1 747,55
Eur spolu so 6% ročným úrokom z omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia,
odporca v 5. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 1 747,55 Eur spolu so 6% ročným úrokom z
omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia,

odporca v 6. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi 381,04 Eur spolu so 6% ročným úrokom z
omeškania od 23.2.2009 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovia v 1. - 6. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne trovy konania a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“Odporcovia s návrhom nesúhlasili.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, priloženými
znaleckými posudkami, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXXX, okrem iného aj parcely
KNCXXXX-zastavanáplochaanádvorieovýmereXXXm2.Natejtonehnuteľnostisanachádzabytový

dom, súpisné č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, ktorého spoluvlastníkmi sú odporcovia v 1. až 5. rade,
odporca v 6. rade odpredal byt odporcovi v 1. rade. Vklad bol povolený XX.X.XXXX. Odporcovia v 2. až
6. rade nadobudli vlastníctvo k bytom a k spoločným častiam na zariadení bytového domu na základe
zmlúv o prevode vlastníctva družstevného bytu s Bytovým družstvom v Prešove.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že odporcovia užívajú jeho nehnuteľnosť bez primeranej náhrady.

Poukázal na svoje písomné vyjadrenia vo veci a na to, že sa opiera o článok 1, dodatkového protokolu
číslo 1, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a že týmto dodatkom je viazaná aj
Slovenská republika. Podľa jeho názoru zákon o vlastníctve bytov č. 182/93 Z.z. je v rozpore s týmto
článkom 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, podľa ktorého
každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť

jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva. Navrhovateľ má za to, že síce na základe zákona č. 182/93 Z.z. vzniklo
vlastníkom bytov vecné bremeno k predmetnej nehnuteľnosti, myslí si však, že je to v rozpore práve
s týmto dodatkom.

Navrhovateľ uviedol, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti je od roku 2007, nadobudol ju v súlade
so zákonom. Je pravdou, že vedel, že na tejto nehnuteľnosti stojí obytný dom a kupoval predmetnú
nehnuteľnosť s tým, že sa bude perspektívne s vlastníkmi súdiť, ale na druhej strane podotkol, že aj
odporcovia vedeli, keď si kupovali tieto byty, že je tam nevysporiadaný pozemok pod bytovým domom, a
že nie sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Čo sa týka nájomného za užívanie nehnuteľnosti, resp.

bezdôvodnéobohatenie,vypočítalsihonazákladepriloženéhoznaleckéhoposudkuznalcovA..E.O.C.
A.. H. Y.. Následne na základe jednotlivých podielov vlastníkov vypočítal alikvotné nájomné. Vychádzal
zo základnej výmery XXX m2, čo je zastavaná plocha obytného domu. Úrok z omeškania si uplatňuje
od podania žaloby. Navrhovateľ poukázal na to, že vlastníkom ponúkal odkúpenie tejto nehnuteľnosti
listami, ale ani jeden z nich na túto ponuku nereflektoval.

Odporca v 1. rade A.. H. D. uviedol, že nesúhlasí so žalobou a poukazoval na vyjadrenie ich právneho
zástupcu. Je vlastníkom bytu v bytovom dome od roku 2007. Keď tento byt kupoval, vedel, že pozemok
nie je vysporiadaný, ale keďže bral na kúpu bytu hypotekárny úver a pre banku to nebol problém, keďže
je tam zriadené vecné bremeno k pozemku, nebral to ako príťaž. Je pravdou, že navrhovateľ ho oslovil

listom o odpredaji pozemku, ale nereflektoval na to. Poukázal na to, ako boli tieto pozemky kúpené, že
pán E. vedel, keď si tieto pozemky kupoval, že tam stojí bytový dom a poukazoval na to, že jediný v
tomto bytovom dome byt kúpil. Ostatní sú tam pôvodní vlastníci, ktorým boli byty pridelené ešte za čias
socializmu, keď sa tieto problémy neriešili.

Odporca v 2. rade H.. Ľ. F. uviedol, že tam býva od roku 1973, kedy bol jeho rodičom pridelený byt. V
roku 2005 rodičia darovacou zmluvou previedli byt na jeho osobu. Vedel o zriadení vecného bremena a
o tom, že sú tam nevyporiadané pozemky, ale nevidel v tom problém. Keď pozemky získal navrhovateľ,
oslovil ich a teda aj jeho listom, aby pozemok odkúpil, ale vzhľadom na cenu nereflektoval túto ponuku.
Nepamätá si presne aká to bola cena, ale bola neprimeraná. Poukazoval na to, že navrhovateľ vedel,

keď kupoval nehnuteľnosť, že je tam zriadené vecné bremeno v prospech vlastníkov bytov.

Odporca v 5. rade A.. H. F. uviedol, že v byte býva od roku 1972. So žalobou nesúhlasí, oni neporušili
žiaden zákon a bývajú tam legálne.

Právny zástupca navrhovateľa trval na svojich argumentoch v písomných podaniach. Navrhovateľ
nadobudol nehnuteľnosť, ktorú užívajú odporcovia v súlade so zákonom a tí ju užívajú bez primeranej
náhrady. Poukazoval jednak na článok 1 dodatku a protokolu č. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd, listinu základných práv, Ústavu Slovenskej republiky, a že zriadením vecného bremena nedošlopodľa § 23 ods. 5 zák. č. 182/93 Z.z. k vyrovnaniu vzťahov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby -
odporcami a vlastníkom pozemku - navrhovateľom. Poukazoval na to, že funkcia vlastniť majetok a
jeho ochrana spočíva v tom, aby sa vlastníkovi poskytla súčasne aj trvalá, garantovaná právna istota,

že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol, súhlasí s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo
využiť bez právneho dôvodu. Poukazoval na to, že navrhovateľ je neoprávnenou stavbou bytového
domu obmedzený proti svojej vôli. Navrhovateľ nemôže užívať jemu patriaci pozemok, pretože ten slúži
výlučne odporcom, keďže na ňom stojí bytový dom.

Právny zástupca odporcu považoval žalobu za nedôvodnú a poukazoval na to, že výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Poukazoval na to,
že nedochádza k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa. Pozemok o výmere XXX m2, na
ktorom je postavený bytový dom užívajú odporcovia v súlade so zákonom a nie bez právneho dôvodu.
K úvahám navrhovateľa poukázal na to, že ide o prinajmenšom rovnocenné práva, teda vlastnícke

právo navrhovateľa k pozemku a vlastnícke právo odporcov k ich bytom, pričom odporcovia majú za
to, že vlastnícke právo navrhovateľa k pozemku nemôže byť preferované pred vlastníckym právom
vlastníkov bytov. Listina základných práv a slobôd platí pre všetkých rovnako, všetci majú rovnaké
práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká ochrana. Zákonodarca zriadil špeciálnou právnou normou
zákonné vecné bremeno v prospech pozemkov nachádzajúcich sa pod bytovým domom, ako aj k

priľahlýmasúvisiacimpozemkom.Pretojepotrebnéposudzovaťprávnevzťahypodľašpeciálnejprávnej
úpravy - zákon o vlastníctve bytov, ktorý chráni vlastníka bytu v nerušenom užívaní bytu. Z dôvodu
právnej istoty vzniesli aj námietku premlčania, keďže vecné bremeno bolo zriadené zo zákona v roku
1993 a tento nárok mohol byť odvtedy uplatnený.

Na parcele KN C XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 je postavený rodinný dom
súpisné č. XXXX, ktorého vlastníkmi sú odporcovia. Tento bytový dom bol postavený začiatkom 70-
tych rokov Bytovým družstvom v Prešove. Stavebné povolenie bolo vydané MsNV odborom výstavby
v Prešove.

Navrhovateľ predložil súdu znalecké posudky. Zo znaleckého posudku A.. H. Y. č. 053/2007 vyplýva
všeobecná hodnota nehnuteľnosti a následne vypočítané nájomné za rok 2007 vo výške 12,08 Eur za
m2. Navrhovateľ predložil aj znalecký posudok č. 167/2008 A.. E. O. zo dňa 2.10.2008, v ktorom znalec
stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a vypočítal výšku nájomného za rok 2008 14,77 Eur na m2.

Podľa § 23 ods. l Zákona č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších
predpisov, prvá veta citovaného zákona, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome
je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom
postavený a k priľahlému pozemku.

Podľa § 23 ods. 5 citovaného zákona, ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Podľa § 151o ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona.

Podľa § 221 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, ak zriadi na pozemku stavbu občan,
ktorý nie je oprávnený pozemok užívať, alebo ktorý je oprávnený užívať k inému účelu, súd na
návrh národného výboru alebo organizácie, ktoré majú pozemok v správe alebo organizácie, ktorá je

vlastníkompozemku,alebonanávrhtoho,ktomákpozemkuzriadenéprávoosobnéhoužívania,prikáže
stavbu za náhradu navrhovateľovi, iba ak by tomu bránili dôvody hodné osobitného zreteľa, najmä že
stavebník bol v dobrej viere, že stavbu zriaďuje oprávnene.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že predmetná parcela KN C XXXX
o výmere XXX m2 je vo vlastníctve navrhovateľa na základe kúpnej zmluvy z roku 2007. Súd mal
preukázané, že na tejto parcele je postavený bytový dom, ktorý bol v 70-tych rokoch postavený Bytovým

družstvom Prešov a v tomto prípade sa v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 221 ods. 1
Občianskeho zákonníka platného do 31.12.1991 nemohlo jednať o neoprávnenú stavbu, keďže tú mohol
pred rokom 1992 zriadiť len občan. Keďže v tomto prípade stavbu organizovala organizácia Bytové
družstvo Prešov, nejde o neoprávnenú stavbu, preto nie je možné vyporiadať vzťahy medzi vlastníkom
stavby a pozemku ako pri neoprávnenej stavbe podľa aktuálneho znenia Občianskeho zákonníka §

135c.

Odporcovia na základe kúpnych zmlúv s bytovým družstvom nadobudli do svojho vlastníctva byty,
spoločné priestory nachádzajúce sa v bytovom dome súpisné č. XXXX tak, ako sú uvedené v súčasnosti
na LV č. XXXX kat. úz. Prešov. Súd chce poukázať na ust. § 23 ods. 5 zák. č. 182/93 Z.z., že pokiaľ
vlastník bytového domu nebol aj vlastníkom pozemku, vzniklo k pozemkom právo zodpovedajúce

vecnému bremenu. Toto právo vzniklo zo zákona a je zapísané v katastri nehnuteľnosti. V tomto prípade
sa teda nemôže jednať podľa názoru súdu o neoprávnené užívanie nehnuteľnosti zo strany odporcov.
Na užívanie ich oprávňuje vecné bremeno, ktoré vzniklo zo zákona. Nie je teda možné pokladať
užívanie tejto nehnuteľnosti ako bezdôvodné obohatenie, keďže sa nejedná o neoprávnené užívanie. S
poukazom na citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

Ak sa navrhovateľ dovoláva ochrany svojho vlastníckeho práva treba poukázať na tú skutočnosť, že
pri kúpe tejto nehnuteľnosti vedel, že na pozemku je zriadené vecné bremeno zo zákona. Argument
navrhovateľa, že aj odporcovia vedeli, že kúpou bytu nekupujú nehnuteľnosť pod obytným domom, nie
je podľa názoru súdu na mieste, nakoľko odporcovia vedeli, že na túto nehnuteľnosť je zo zákona od

roku 1993 zriadené vecné bremeno na užívanie tejto nehnuteľnosti, a ako samy vo svojich výpovediach
uviedli, nikdy s užívaním nehnuteľnosti nebol žiadny faktický ani právny problém až do času, kedy
nehnuteľnosť kúpil navrhovateľ. Konanie navrhovateľa sa potom môže javiť ako špekulatívne. V roku
2007 kúpil túto nehnuteľnosť s vedomím, že je na nej zo zákona zriadené vecné bremeno a takéto
konanie sa môže verejnosti ale aj súdu javiť v rozpore so zásadou dobrých mravov podľa § 3

Občianskeho zákonníka (výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Vzhľadom na to, že odporcovia v prvom až šiestom rade mali vo veci plný úspech, súd im priznal
náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na základe vyčíslenia uplatneného ich

právnym zástupcom voči navrhovateľovi v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),
vychádzajúc z hodnoty sporu.

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony

pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporcovi v 1. rade priznal súd náhradu trov konania vo výške 398,20 €.

Súd vychádzal pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty
sporu 1.148,34 €, resp. od 27.7.2009 1.366,52 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom hodnotu jedného
úkonu stanovil na sumu 61,41 € a od 27.7.2009 na sumu 71,37 €. Základná sadzba tarifnej odmeny

znížená o 20 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb pri spoločných úkonoch je vo výške 57,10 €.

Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky odmena za:
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 18.5.2009 61,41 €2. písomné podanie vo veci samej 18.5.2009 61,41 €
3. písomné podanie vo veci samej 18.8.2009 57,10 €
4. písomné podanie vo veci samej 2.10.2009 57,10 €

5. účasť na pojednávaní dňa 10.1.2011 35,69 €
6. účasť na pojednávaní dňa 31.1.2011 -1 16,50 €
7. režijný paušál r. 2009 (4 x 6,95 €) 27,80 €
8. režijný paušál r. 2011 (2 x 7,41 €) 14,82 €
9. DPH 20 % zo základu dane 331,83 € 66,34 €

Trovy právneho zastúpenia celkom 398,20 €

Odporcovi v 2. rade priznal súd náhradu trov konania vo výške 447,18 €.

Súd vychádzal pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty

sporu 1.468,53 €, resp. od 27.7.2009 z 1.747,55 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom hodnotu jedného
úkonu stanovil na sumu 71,37 € a od 27.7.2009 na sumu 81,33 €. Základná sadzba tarifnej odmeny
znížená o 20 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb pri spoločných úkonoch je vo výške 65,06 €.

Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky odmena za:

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 18.5.2009 71,37 €
2. písomné podanie vo veci samej 19.5.2009 71,37 €
3. písomné podanie vo veci samej 18.8.2009 65,06 €
4. písomné podanie vo veci samej 2.10.2009 65,06 €
5. účasť na pojednávaní dňa 10.1.2011 40,67 €

6. účasť na pojednávaní dňa 31.1.2011 -1 16,50 €
7. režijný paušál r. 2009 (4 x 6,95 €) 27,80 €
8. režijný paušál r. 2011 (2 x 7,41 €) 14,82 €
9. DPH 20 % zo základu dane 372,65 € 74,53 €
Trovy právneho zastúpenia celkom 447,18 €

Odporcovi v 3. rade priznal súd náhradu trov konania vo výške 447,18 €.

Súd vychádzal pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty

sporu 1.468,53 €, resp. od 27.7.2009 z 1.747,55 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom hodnotu jedného
úkonu stanovil na sumu 71,37 € a od 27.7.2009 na sumu 81,33 €. Základná sadzba tarifnej odmeny
znížená o 20 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb pri spoločných úkonoch je vo výške 65,06 €.

Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky odmena za:

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 18.5.2009 71,37 €
2. písomné podanie vo veci samej 20.5.2009 71,37 €
3. písomné podanie vo veci samej 18.8.2009 65,06 €
4. písomné podanie vo veci samej 2.10.2009 65,06 €
5. účasť na pojednávaní dňa 10.1.2011 40,67 €

6. účasť na pojednávaní dňa 31.1.2011 -1 16,50 €
7. režijný paušál r. 2009 (4 x 6,95 €) 27,80 €
8. režijný paušál r. 2011 (2 x 7,41 €) 14,82 €
9. DPH 20 % zo základu dane 372,65 € 74,53 €
Trovy právneho zastúpenia celkom 447,18 €

Odporcovi v 4. rade priznal súd náhradu trov konania vo výške 447,18 €.

Súd vychádzal pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty
sporu 1.468,53 €, resp. od 27.7.2009 z 1.747,55 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom hodnotu jedného
úkonu stanovil na sumu 71,37 € a od 27.7.2009 na sumu 81,33 €. Základná sadzba tarifnej odmeny
znížená o 20 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb pri spoločných úkonoch je vo výške 65,06 €.Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky odmena za:
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 18.5.2009 71,37 €

2. písomné podanie vo veci samej 21.5.2009 71,37 €
3. písomné podanie vo veci samej 18.8.2009 65,06 €
4. písomné podanie vo veci samej 2.10.2009 65,06 €
5. účasť na pojednávaní dňa 10.1.2011 40,67 €
6. účasť na pojednávaní dňa 31.1.2011 -1 16,50 €

7. režijný paušál r. 2009 (4 x 6,95 €) 27,80 €
8. režijný paušál r. 2011 (2 x 7,41 €) 14,82 €
9. DPH 20 % zo základu dane 372,65 € 74,53 €
Trovy právneho zastúpenia celkom 447,18 €

Odporcovi v 5. rade priznal súd náhradu trov konania vo výške 447,18 €.

Súd vychádzal pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty
sporu 1.468,53 €, resp. od 27.7.2009 z 1.747,55 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom hodnotu jedného
úkonu stanovil na sumu 71,37 € a od 27.7.2009 na sumu 81,33 €. Základná sadzba tarifnej odmeny

znížená o 20 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb pri spoločných úkonoch je vo výške 65,06 €.

Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky odmena za:
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 18.5.2009 71,37 €
2. písomné podanie vo veci samej 22.5.2009 71,37 €

3. písomné podanie vo veci samej 18.8.2009 65,06 €
4. písomné podanie vo veci samej 2.10.2009 65,06 €
5. účasť na pojednávaní dňa 10.1.2011 40,67 €
6. účasť na pojednávaní dňa 31.1.2011 -1 16,50 €
7. režijný paušál r. 2009 (4 x 6,95 €) 27,80 €

8. režijný paušál r. 2011 (2 x 7,41 €) 14,82 €
9. DPH 20 % zo základu dane 372,65 € 74,53 €
Trovy právneho zastúpenia celkom 447,18 €

Odporcovi v 6. rade priznal súd náhradu trov konania vo výške 204,70 €.

Súd vychádzal pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty
sporu 320,20 €, resp. od 27.7.2009 z 381,04 € podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, pričom hodnotu jedného
úkonu stanovil na sumu 24,90 € a od 27.7.2009 na sumu 28,22 €. Základná sadzba tarifnej odmeny

znížená o 20 % pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb pri spoločných úkonoch je vo výške 22,58 €.

Podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c), d) vyhlášky odmena za:
1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 18.5.2009 24,90 €
2. písomné podanie vo veci samej 25.5.2009 24,90 €

3. písomné podanie vo veci samej 18.8.2009 22,58 €
4. písomné podanie vo veci samej 2.10.2009 22,58 €
5. účasť na pojednávaní dňa 10.1.2011 16,50 €
6. účasť na pojednávaní dňa 31.1.2011 -1 16,50 €
7. režijný paušál r. 2009 (4 x 6,95 €) 27,80 €

8. režijný paušál r. 2011 (2 x 7,41 €) 14,82 €
9. DPH 20 % zo základu dane 170,58 € 34,12 €
Trovy právneho zastúpenia celkom 204,70 €

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho
vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.