Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 27, 2020

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718200844
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2020:2718200844.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: L. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, L., zast.: JUDr.
Ján Pekar, advokát, AK so sídlom Potočná 191/39, 909 01 Skalica proti žalovanému: X. F., E..L.., so
sídlom Kráľovská 4/10, 909 01 Skalica, IČO: 44 514 379, zast. JUDr. Ľubomír Vanek, AK sa sídlom
Potočná 169/85, 909 01 Skalica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 14.06.2018 domáhal určenia neúčinnosti právneho
úkonu. Uviedol, že v danom konaní uplatňuje svoj nárok vyplývajúci z neplatného skončenia pracovného
pomeru u spoločnosti H., s.r.o., konanie sa vedie pred Okresným súdom Skalica pod sp. zn.

2Cpr/4/2013, pričom bolo rozhodnuté, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Súd v danom
konaní v súčasnosti začal konanie o zloženie sumy 16.617,35 € do úschovy súdu. Spoločnosť H.
L..C..I.. na základe zmluvy o predaji podniku zo dňa 26.06.2015 previedla podnik na žalovaného a
následne sama vstúpila do likvidácie. Zamestnávateľ proti rozsudku KS TT vo veci 2Cpr/4/2013 podal
dňa 07.09.2016 dovolanie. Uznesením zo dňa 28.10.2016 súd prvej inštancie konanie zastavil pre
nezaplatenie súdneho poplatku, ktoré následne zrušil, keď zamestnávateľ v lehote na podanie odvolania

súdny poplatok za podanie dovolania zaplatil. Zamestnávateľ tak zistil, že je žaloba dôvodná a súčasne
získal dostatočný časový priestor na uskutočnenie právnych krokov potrebných na obmedzenie svojej
činnosti a „vyprázdnenie“ spoločnosti a oddialil rozhodnutie o výške náhrady mzdy. Najvyšší súd vo
veci rozhodol uznesením sp. zn. 8Cdo 116/2017 zo dňa 28.02.2018, ktoré bolo môjmu právnemu
zástupcovi doručené dňa 20.04.2018 rozhodol tak, že dovolanie zamestnávateľa bolo odmietnuté.
Týmto svojím postupom získal zamestnávateľ dva roky. Zamestnávateľ svojím procesným postupom

v rámci súdneho konania o neplatnosť okamžitého skočenia pracovného pomeru začal vykonávať
úkony, ktoré spôsobovali prieťahy v danom konaní. Zároveň účelové konanie zamestnávateľa spôsobilo
to, že súd prvej inštancie nerozhodol do dňa podania tejto žaloby o nároku na náhradu mzdy. Ďalej
počas obdobia od vyhlásenia čiastočného rozsudku Okresným súdom Skalica dňa 29.11.2015 pôvodný
spoločník H. L. a konateľ zamestnávateľa C. H. uskutočnili úkony smerujúce k zmene vlastníckej
štruktúry zamestnávateľa na osobu s trvalým pobytom v F. C., k zmene sídla zamestnávateľa a tiež

k zmene zamestnaneckej štruktúry, keď v súčasnosti má zamestnávateľ podľa Štatistického úradu
0 zamestnancov. Zamestnávateľ dňa 01.12.2015 uskutočnil zmenu svojho obchodného mena na H.
L..C..I.. z pôvodného názvu: ERI, s.r.o. Súčasne bol uskutočnený i zápis v časti Spoločníci, kde
spoločníkomvspoločnostisobchodnýmmenomH.s.r.o.sastalH.K.,M.XX,U.XXXX,F.C.,včastisídla
spoločnosti na adresu Kopčianska XXXX/XX, F. - Y. Č. T. XXX X1 z pôvodnej adresy: V. X/XX, L.. Na
základe Zmluvy o predaji podniku zo dňa 26.06.2015 došlo k predaju podniku spoločnosti X. F., E..s., t.j.

žalovanému. Ku dňu 24.09.2005 ukončil zamestnávateľ svoje podnikanie, následne prestal vykazovať
činnosť, keď prestal ukladať účtovné závierky a počet zamestnancov sa znížil na nula. Na základezmluvy o predaji podniku došlo tiež k prevodu nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX
pre obec a kú Q.č na žalovaného spoločnosti X. F. a.s. Žalovaný má sídlo na adrese V. X/XX, L. (teda
zhodné ako pôvodné sídlo zamestnávateľa). Predmetom činnosti žalovaného je odo dňa 25.09.2015

Výroba pekárskych a cukrárenských výrobkov. Predseda predstavenstva je C. H. a v dozornej rade
žalovaného je Ľ. U.. V období, kedy začalo dochádzať k zmenám zápisov u zamestnávateľa podal
žalobca na súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti zložiť do úschovy
súdu sumu 16.617,35 €, pričom tento návrh bol zamietnutý, krajský súd zmenil uznesenie súdu prvej
inštancie a nariadil zamestnávateľovi zložiť do úschovy súdu sumu 16.617,35 €. Kontrolou obchodného

vestníka zistil, že bolo začaté konanie o zrušení spoločnosti - zamestnávateľa, ktoré oznámenie bolo
zverejnené v obchodnom vestníku č. 11/2018 zo dňa 16.01.2018. Z daného oznámenia vyplýva, že k
zrušeniu zamestnávateľa bez likvidácie dochádza v zmysle ust. § 68 ods. 9 zákona č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník, a teda je zrejmé, že zamestnávateľ skutočne uskutočnil kroky smerujúce k úplnému
znemožneniu budúcej exekúcie. Zmluva o predaji podniku medzi zamestnávateľom a žalovaným bola
uzatvorená dňa 26.06.2015.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 02.11.2018 uviedol, že v danom prípade sa
jedná o odporovanie právneho úkonu, ktorým došlo k predaju podniku a teda právna úprava, ktorá
má byť aplikovaná na daný prípad je výhradne špeciálna úprava zakotvená v ust. § 478 zák. č.
513/1991 Zb. ObZ, ktorý ustanovuje subjektívnu lehotu 60 dní počínajúc dňom, kedy sa veriteľ o predaji

podniku dozvedel a objektívnu lehotu 6 mesiacov počínajúc dňom, kedy bol predaj podniku zapísaný do
obchodného registra. Predaj podniku bol do obchodného registra zapísaný dňa 10.07.2015 na základe
zmluvy o predaji podniku zo dňa 26.06.2015. To znamená, že lehota pre podanie odporovacej žaloby
na súde uplynula dňom 10.01.2016, teda najneskôr v posledný deň lehoty musela byť žaloba žalobcom
doručená príslušnému súdu. Žalobca doručil žalobu súdu až v šiestom mesiaci roku 2018, čo je skoro 2

roky po uplynutí lehoty, kedy mu zákon umožňuje jeho právo na odpor uplatniť. Žiadal žalobu zamietnuť.

3. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2020 žalobca zobral žalobu späť a žiadal konanie
zastaviť. Zároveň žiadal, aby súd stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania s poukazom na
ustanovenie § 257 Csp. Má za to, že v konaní sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa a je dôvodné

odchýlenie sa od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Žalobe o
určenie neúčinnosti právneho úkonu predchádzalo konanie vedené na Okresnom súde Skalica pod sp.
zn. 2Cpr/4/2013. Žalovaný v tomto konaní svojím procesným postupom spôsoboval prieťahy v danom
konaní. Následne boli uskutočnené úkony smerujúce k zmene vlastníckej štruktúry zamestnávateľa, k
zmene sídla a zamestnaneckej štruktúry. Žalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu podal z obavy,

že sa žalovaný snaží uspokojenie môjho nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru a nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zmariť. Ku dňu podania
žaloby v tejto veci nemal vedomosť o tom, že by bola do úschovy súdu vložená suma 16.617,35 €. V
nadväznosti na procesný priebeh v horeuvedenej veci sp. zn. 2Cpr/4/2013, ja som sa objektívne mohol
dozvedieť, či zo strany dlžníka došlo k úkonom ukracujúcim uspokojenie pohľadávky už v období, kedy

súd uskutoční neúspešné úkony smerujúce k realizácii úschovy. Poukázal tiež na to, že sa jedná o spor
s ochranou slabšej strany, pričom žalobu podal pre potrebu ochrany môjho nároku na náhradu mzdy.
Má za to, že v tomto konaní sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa a z charakteru procesnej
situácie je zrejmé, že by nebolo spravodlivé, aby bol zaviazaný povinnosťou nahradiť trovy konania
žalovanému za skutkového stavu, kedy žalovaný vôbec nepoprel, že došlo k úkonom smerujúcim k

ukráteniu pohľadávky.

4. K späťvzatiu žaloby a dôvodom hodným osobitného zreteľa sa vyjadril žalovaný svojím podaním zo
dňa 05.11.2020 pričom uviedol, že absolútne odmieta aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko nejestvujú v
prejednávanej veci dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalovaný považuje podanie zo dňa 16.10.2020

za alibistické nemajúce oporu v zákone, kedy žalobca po celú dobu zastúpený advokátom si musel byť
vedomý následkov spojených s neúspechom vo veci. Už pri podaní žaloby po právnom rozbore veci
musel byť žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi zrejmý zjavný neúspech podanej žaloby, preto tieto
jehoúkonyvočinezainteresovanémusubjektu-žalovanému,ktorýsprejednávanouvecou,ktorúvtomto
podaní ďalej žalobca označuje, nemá vôbec nič spoločného, nemôžu byť pričítané k tiaži žalovaného.

Žalovaný na svoju obranu musel využiť právne služby, za ktorých poskytnutie musel uhradiť vyúčtované
náklady. Je nesporné, že zastavenie konania zapríčinil práve žalobca, a zastaviť konania sa rozhodol
po vyjadrení žalovaného s odkazom na príslušné normy, ktoré vylučovali oprávnenosti nároku voči
žalovanému. Okolnosti vedúce k neúspechu podanej žaloby tu navyše existovali už v čase podaniažaloby, a za uplatnenie postupu voči žalovanému, ktorý od počiatku nemal oporu v zákone a žalobcovi
nemohol byť v žiadnom prípade priznaný, nemožno spravodlivo požadovať, aby náklady právneho
zastúpenia znášal žalovaný. Nežiadal pokračovať v konaní a žiadal o zaviazanie žalobcu k náhrade trov

konania a právneho zastúpenia v celom rozsahu.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Vzhľadom k tomu, že žalobca svojím podaním zobral žalobu späť, súd konanie zastavil.

7. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

8. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

10. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania
z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd tak
prizná náhradu trov konania protistrane. Ustanovenie § 257 C.s.p. predstavuje odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok a od zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu

trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa celkom alebo sčasti. Podľa ustálenej súdnej
praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012)
je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa,
na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia
ustanovenia § 257 CSP je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných

dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na
strane sporových strán. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu
trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto
trovy uhradila protistrane. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť
nakoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v

medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže
dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných
zásad náhrady trov konania. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa §
257 C.s.p. vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa
a výnimočné okolnosti, pričom výklad týchto podmienok je ponechaný na súdnej praxi a je potom

vecou konkrétneho prípadu, či došlo k takým okolnostiam, ktoré môžu byť podkladom na rozhodnutie
o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania (rozhodnutie KS TT sp.
zn. 25Co/148/2019). Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové,
sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa
všeobecných ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetkové

sféra by bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany
k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). Dôvodom spočívajúcim v pomeroch strán
je napríklad skutočnosť, že sa strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne v takej závažnej sociálnej
alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa.

11. Súd v prejednávanej veci zistil, že neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na
ktoré by pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania súd výnimočne prihliadol. Dôvody uvádzané
žalobcom ako dôvody osobitného zreteľa však nie sú takej povahy, aby súd nepriznal žalovanému nárok
na náhradu trov v konania. Taktiež je súd toho názoru, že nie je možné ani použitie moderačného práva.
Ustanovenie § 257 C.s.p. slúži k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne

bránil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, získal náhradu trov, ktoré
pri tomto konaní dôvodne vynaložil. Rozhodnutie súdu, podľa ktorého ten, kto v konaní napokon uspel,
znášal svoje náklady, sa preto bude javiť spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností
súvisiacich so stavom pred začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťamiuplatnenia nároku a pod. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011).
Žalobca poukázal na skutočnosti, ktoré jednak súvisia s procesnou situáciou a jednak poukázal na to, že
jetosporsochranouslabšejstrany,pričombližšietentodôvod,akodôvodosobitnéhozreteľanevysvetlil.

Tento argument, podľa názoru nespadá pod kategóriu, kedy súd skúma sociálne a majetkové pomery
strán sporu. A aj keby uvedené podľa názoru žalobcu malo pod túto kategóriu spadať, tak tieto nijako
nezdôvodnil a ani nepreukázal.

12. Čo sa týka procesnej situácie, do tejto spadajú okolnosti súvisiace so stavom pred začatím sporu,

so správaním sa účastníkov v priebehu sporu, s okolnosťami uplatnenia nároku. K existencii okolností
súvisiacich so stavom pred začatím sporu súd konštatuje, že žalobcovi uvedená situácia nebola
neznáma, nevznikla náhle. Žalobca už v konaní vedenom pod sp. zn. 2Cpr/4/2013 v podaní doručenom
súdu dňa 08.12.2016 v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že kontrolou zápisov v
obchodnom registri zistil, že dňa 01.12.2015 sa uskutočnila zmena obchodného mena na H. L..C..I..
Súčasne bol uskutočnený i zápis v časti spoločníkov, kde sa spoločníkom stal H. K.. Taktiež žalobca

v tom čase zistil, že za rok 2015 nebola účtovná závierka spoločnosti do zbierky listín doručená a
uzatvoril, že žalovaný spôsobuje prieťahy v danom konaní pričom považoval za absolútne jednoznačne
preukázané, že bude exekúcia ohrozená a na strane žalovaného zostane len subjekt bez akéhokoľvek
hnuteľného či nehnuteľného majetku. Z výpisu z obchodného registra, ktorý bol v tom čase predložený
žalobcom je zrejmá skutočnosť, že od 10.07.2015 je v registri zápis o predaji podniku na základe Zmluvy

o predaji podniku zo dňa 26.06.2015 medzi X., L..C..o. a X. F., a.s. Vzhľadom k tomu, že tieto skutočnosti
boli žalobcovi objektívne známe, nemôže byť argument o tom, že súd zjavne neúspešne vykonával
úkony smerujúce k realizácii úschovy natoľko dostatočný, aby ospravedlnil podanie žaloby o určenie
neúčinnosti právneho úkonu voči žalobcovi až dňa 14.06.2018.

13.Kpostojustránksporusúduvádza,žežalobcaajnaprieksnahezabezpečiťsvojnárok,zostalvtomto
konaní nečinný. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 02.11.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 10.12.2018,
pričom na uvedené podanie žalovaného nereagoval, až dňa 07.06.2019 prišiel právny zástupca žalobcu
nahliadať do súdneho spisu. Až následne na základe výzvy tunajšieho súdu zo dňa 15.10.2020, zobral
žalobca svoj návrh späť. Čo sa týka postoju žalovaného k sporu, súd konštatuje, že tento využil

prostriedok procesnej obrany (vyjadrenie zo dňa 02.11.2018).

14. Vzhľadom k tomu, že dôvody hodné osobitného zreteľa nespočívajú ako v osobných, majetkových
a zárobkových pomeroch na strane žalobcu tak ani v procesnej situácii, má súd za to, že žalobca má
zodpovednosť za výsledok sporu a preto súd nárok na náhradu trov konania žalovanému priznal v celom

rozsahu. Súd je toho názoru, že úhrada trov konania vo výške 100% žalovanému nemá pre žalobcu
likvidačný charakter.

15. Vzhľadom k tomu, že na strane žalobcu neprišlo kumulatívne k splneniu dvoch podmienok a to
dôvodov hodných osobitného zreteľa a výnimočných okolností, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.