Rozsudok pre zmeškanie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, August 5, 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8Cb/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119247872
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:6119247872.6

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci žalobcu: Autoservis KSM, s.
r. o., so sídlom Slavkovská 25, 060 01 Kežmarok, IČO: 45 340 285, právne zastúpený: Azariová &
Ružbašán Law Firm s. r. o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
právne zastúpenému: JUDr. Félix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02

Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 379,19,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 379,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 379,19 eur od 06.01.2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou Okresnému súdu Kežmarok Okresným súdom Banská Bystrica 11.11.2019 sa
žalobca na žalovanom domáhal zaplatenia sumy uvedenej v záhlaví rozsudku, príslušenstva a náhrady
trov konania z dôvodu zákonného nároku na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

2. Predvolanie na pojednávanie sporu žalovaný prevzal 06.04.2020 s poučením podľa ust. ust. §278
Civilného sporového poriadku.

3. Žalovaný sa na pojednávanie neustanovil. Neúčasť odôvodnil v podaní zo 04.08.2020
hospodárnosťou konania a pracovnou vyťaženosťou.

4. V danom prípade žalovaný v oznámení svojej neúčasti iba vysvetlil dôvod neprítomnosti bez toho,
aby zároveň požiadal súd o odročenie pojednávania. V nadväznosti na to nebolo povinnosťou súdu
postupovať podľa ust. §183 ods. 4 C. s. p., keďže jeho aplikácia sa vyžaduje iba v prípadoch, ak
strana sporu požiada o odročenie pojednávania a súd zistí, že ňou uvedený dôvod na takýto procesný
postup nie je dôležitý. Je preto potrebné dôsledne rozlišovať medzi skúmaním naplnenia podmienok
pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 písm. a) a b) C. s. p. a skúmaním dôvodnosti procesného návrhu strany sporu na odročenie
pojednávania podľa § 183 C. s. p., pričom
žiadna analógia legis § 183 ods. 4 C . s. p.
vovzťahuk§274písm.b)C.s.p.doúvahy
neprichádza (pozri obd. Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17/2019).

5. Pojednávanie je inštitútom procesného práva, ktorý slúži na vymedzenie predmetu konania. Inými
slovami, aby súd v súčinnosti so stranami vyjasnil o čom má konať, ktoré skutočnosti považuje za spornéa ktoré za nesporné a v neposlednom rade k tomu, aby strany sporu viedol k zmierlivému vyriešeniu
sporu, čo je jeho základnou povinnosťou podľa Článku 7 Základných princípov C. s. p.

6. Vo všeobecnej rovine súd považuje za potrebné zdôrazniť, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje
osobitný druh súdneho rozhodnutia ako následok procesnej pasivity žalovaného v civilnom sporovom
konaní. Procesná pasivita žalovaného sa prejavuje tým, že si neplní povinnosti strany konania tak, aby
konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Pripomína sa zásada, že práva patria bdelým, ktorá
zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala

svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a
poškodzovaniu. Predpokladá sa pritom, že strana musí využiť prostriedky, ktoré jej poskytuje zákon
a následne vykonať prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jej práv. Bola to pritom
práve nečinnosť žalovaného, ktorý sa bez riadneho, hoci včasného uvedenia dôvodu neustanovil na
pojednávanie nariadené vo veci súdom prvej inštancie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a bol v
predvolaní výslovne poučený o možnom následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku

pre zmeškanie. Ak potom za danej situácie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
pojednávaní navrhol rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie, bolo povinnosťou súdu rozhodnúť
podľa ust. §274 C. s. p. (pozri Stručný komentár, Civilný sporový poriadok - Jaroslav Krajčo, Eurounion,
2018, str. 353, Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co 39/2018 z 28.03.2019, Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 233/2019 zo 04.06.2019)) tak, že žalobe vyhovel.

Žalovaný totiž nerešpektoval povinnosti uložené súdom prvej inštancie podľa Článku 10 Základných
princípov civilného sporového konania a tomu zodpovedala forma a výsledok konania. (pozri obd.
Uznesenie Krajského súdu Žilina z 28.02.2019 spis. zn. 7Co 17/2019).

7. V tejto súvislosti súd vo vzťahu k dôvodu neúčasti uvádzanému žalobcom odkazuje i na právny názor

vyslovený Krajským súdom v Nitre v Uznesení č. k.: 9Co/388/2017-97 z 26.4.2018 a v Uzneseniach
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co 136/2019-105 z 21.05.2020, sp. zn. 16Co 23/2019-80 z
27.02.2020, sp. zn. 3Cob 66/2019-178 z 12.05.2020 i sp. zn. 4Cob 45/2019-126 z 21.05.2020, podľa
ktorých hospodárnosť konania a pracovnú vyťaženosť nemožno považovať za vážnu okolnosť, pre ktorú
by sa žalovaný objektívne nemohol ustanoviť na pojednávanie.

8. Nie je totiž ospravedlniteľným dôvodom neúčasti na pojednávaní presvedčenie sporovej strany (jej
zástupcu), že v prejednávanom spore by jej účasť viedla k nehospodárnosti konania, (obd. Rozsudok
NS ČR z 31.05.2012, spis. zn. 29 Cdo 1940 / 2011). Uvedené platí o to viac, keď žalovaný (jeho
zástupca) presvedčivo nezdôvodnil, v čom konkrétne by mala spočívať nehospodárnosť konania v

prípade jeho účasti na pojednávaní. Nezdôvodnil a nepreukázal ani v čom konkrétne spočíva jeho
pracovná vyťaženosť.

9. Žalovaný v podaní zo 04.08.2020 ako dôvod neúčasti na pojednávaní uviedol hospodárnosť konania.
Preto nebolo možné akceptovať jeho neprítomnosť. Súd tak v danom prípade musel konštatovať, že

neúčasť pre vážnu okolnosť vyžadovanú ust. §274 písm. b) C. s. p. neospravedlnil. V tejto súvislosti
sa, odkazujúc na ustálenú rozhodovaciu prax súdov vyššej inštancie poznamenáva, že nie je jeho
povinnosťou akceptovať každé ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

10.Zavážnuokolnosťobjektívnebrániacuúčastižalobcunapojednávanínemožnopovažovaťanidôvod

spočívajúci v jeho pracovnej zaneprázdnenosti, keďže túto žalobca, presnejšie jeho právny zástupca
bližšie nešpecifikoval a nezdôvodnil (pozri Uznesenie Krajského súdu v Prešove z 21.01.2019 č. k. 7Co
180/2018-92 i vyššie citované rozhodnutia súdov vyššej inštancie)

11. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami tak, ako to predpokladá

ustanovenie §172 ods. 2 C. s. p. Civilného sporového poriadku.

12. Žalobca, ktorý sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávanie riadne ustanovil,
navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa ust. §274 C. s. p.

13. Podľa § 137 písm. a/ C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

14. Pretože boli splnené predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného, súd podľa
ustanovenia §274 C. s. p. vyniesol tento druh skráteného rozhodnutia, ktorým žalobe vyhovel.15. Podľa ustanovenia §275 C. s. p. toto odôvodnenie obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku
a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

16. Podľa §255 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa posledne citovaného zákonného ustanovenia, aplikujúc
zásadu úspechu v konaní. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto mu bol voči

žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 277 ods. 2 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na
ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením

zruší a nariadi nové pojednávanie.

Podľa § 277 ods. 3 CSP návrh podľa odseku 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.