Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 2, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 12C/45/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1304111484
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sládečková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1304111484.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Sládečkovou v právnej

veci navrhovateľa: PRVA ZVARAĆSKA, a. s., IČO: 35 805 609, so sídlom Kopčianska 14, 832 59
Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou GRMAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Landererova
1, P.O.Box 46, Bratislava, proti odporcovi: Výskumný ústav zváračský - Priemyselný inštitút SR, IČO: 36
065 722, Račianska 71, Bratislava, zastúpený JUDr. Milošom Barbušom, advokátom so sídlom Štúrova
13, Bratislava, o zdržanie sa neoprávnených zásahov do dobrej povesti, takto

r o z h o d o l :

Odporcajepovinnýuverejniťdo15dníodprávoplatnostirozsudku,nasvojenákladyvtýždenníku„Profit“
ospravedlnenie s nasledujúcim znením:

„Výskumný ústav zváračský - Priemyselný inštitút SR sa týmto verejne ospravedlňuje Prvej Zváračskej
a.s., za neoprávnené zásahy do jej dobrej povesti spočívajúce v uvedení nepravdivých informácií,
ktoré boli uverejnené v článku „ Kto tuneloval Výskumný ústav zváračský?“ v týždenníku X., v čísle
30-39/2003 , ktoré vyšlo dňa 2.10.2003.
V uvedenom článku Výskumný ústav zváračský - Priemyselný inštitút SR neoprávnene zasiahol a
poškodil dobrú povesť Prvej Zváračskej a.s., s uvedením nepravdivých informácii v súvislosti:
a) s privatizáciou VUZ Bratislava, š.p.o., týkajúcich sa pôvodu kúpnej ceny na privatizáciu,

b) s údajmi tunelovaním Výskumného ústavu zváračského š.p.o., Prvou zváračskou, a.s.,
c) neoprávneným používaním skratky VUZ Prvou zváračskou, a.s.,
d) ako aj neoprávnený obstaraním a využívaním databázy certifikovaných osôb a personálu vo zváraní
Prvou zváračskou, a.s.,

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi za neoprávnené zásahy do jeho dobrej povesti primerané
finančné zadosťučinenie vo výške 33.193,91 Eur a to troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške 1. 726,08 € a trov právneho zastúpenia vo výške 13 554,06 € na účet právneho
zástupcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2. 3. 2004 sa navrhovateľ domáhal, aby súd určil, že
odporca je povinný zdržať sa neoprávnených zásahov do jeho dobrej povesti v súvislosti s privatizáciou

VÚZ Bratislava, š.p.o. týkajúcich sa pôvodu kúpnej ceny na privatizáciu, tunelovania Výskumného
ústavu zváračského, š.p.o., používania skratky VÚZ, ako aj neoprávneného obstarania a využívania
databázy certifikovaných osôb a personálu vo zváraní. Ďalej je navrhovateľ povinný ospravedlniť sa
odporcovi uverejnením oznámenia v týždenníku X. tak, že tento sa ospravedlňuje Prvej zváračskej, a.s.za neoprávnené zásahy do jej dobrej povesti a ľutuje všetky doterajšie svoje úkony, ktoré vykonal a v
budúcnostiichužnebudeopakovať.Odporcaje povinnýzaplatiťnavrhovateľovizaneoprávnenézásahy
do jeho dobrej povestí finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk, ako i zaplatiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tak, že štatutárny zástupca odporcu v č. 30-39/2003 týždenníka X. dňa 2.10.2003
uviedol na strane 20-21 v článku „Kto tuneloval Výskumný ústav zváračský?" vyjadrenia,

ktorými neoprávnene zasiahol do dobrej povesti žalobcu. Tento článok vyšiel v rubrike „polemika"', ktorý
je v Profite určený pre širokú odbornú verejnosť a má bližšie informovať verejnosť o prebiehajúcich

udalostiach v spoločnosti. Odporca v predmetnom článku pod medzititulkom „Nikto neskúmal zdroje
iných uchádzačov“ o. i. uviedol: „Prečo autor článku nepoložil aj otázku, odkiaľ zobrala napríklad Prvá
zváračská, a.s, 102 miliónov Sk? Mala ich niekedy vôbec? O aké peniaze išlo a z akých zdrojov?“ Ďalej
pod medzititulkom „Kto to teda bol?" uviedol: „Kto tuneloval VÚZ? T. B. má jednoznačnú odpoveď : Prvá
zváračská, a.s.“ Komerčne najzaujímavejšie činnosti tesne pred privatizáciou VÚZ bez akéhokoľvek
právneho dôvodu a bez akéhokoľvek dokladu prešli do Prvej zváračskej, a.s,. Zjednodušene povedané,

dve firmy majú dlhodobo vzájomne výhodný kontrakt. Manažment jednej z firiem si založí svoju vlastnú
firmu (manažment VÚZ - príspevková organizácia si založil súkromnú Prvú zváračskú, a.s.) a na túto
firmu prevedie všetky zaujímavé obchodné aktivity. Toto sa udialo vo VÚZ. Činnosť Prvej zváračskej.
a.s. spočívala v tom, že začala používať skratku VÚZ -bez akéhokoľvek právneho titulu. Oznamovala
obchodným partnerom, že VÚZ zanikol, respektíve bol zrútený a že všetky jeho odborné činností

vykonáva Prvá zváračská, a s. Došlo taktiež k odcudzeniu celej databázy divízie certifikačných činnosti
VÚZ."
Do dobrej povestí žalobcu zasahuje aj ďalšia časť článku uverejnená pod medzititulkom „Kauza
pokračuje“, a uvádza: „Privatizačné dianie bude mať v tomto prípade zrejme ešte dozvuky vo
viacerých rovinách. Už 6. mája 2003 bolo začaté stíhanie vo veci voči dosiaľ neznámemu páchateľovi z

dôvodu neoprávneného obstarania a využívania databázy certifikovaných osôb a personálu vo zváraní
konkurenčnou obchodnou spoločnosťou Prvá zváračská, a.s.. Je len otázkou času, kedy budú vznesené
obvinenia voči konkrétnym osobám. Preto tá nervozita Prvej zváračskej, a.s., tvrdí ďalej T.. B..“
Skutočnosti uvádzané štatutárnym zástupcom odporcu sú nepravdivé a majú za následok
poškodzovanie dobrého mena navrhovateľa. Kriminalizácia konania navrhovateľa sleduje cieľ, aby jeho

obchodní partneri zneisteli a nevyužívali jeho služby. Účastníci konania totiž podnikajú takmer v tej istej
oblastí a majú rovnaký predmet činnosti. Za takejto situácie je predmetný článok najmä jeho vyššie
citovaná častí hrubým a neoprávneným zásahom do dobrej povesti navrhovateľa. Navrhovateľ sa preto
na základe ust. § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka týmto domáha ochrany pred neoprávneným
zásahom do svojej dobrej povesti, ako aj primeraného zadosťučinenia.

Právny zástupca odporcu sa k návrhu vyjadril písomne tak, že je nesporné, že navrhovateľ odcudzil
databázu týkajúcu sa certifikácie zvárania, čo bolo predmetom šetrenia Úradu na ochranu osobných
údajov (ďalej len ÚnOOÚ). Tento úrad konštatoval, že zákon bol porušený. Taktiež je nesporné, že
zamestnanci navrhovateľa, D.. X., D.. Z. T. D.. J. boli odsúdení za trestný čin zneužitia účasti na
hospodárskej súťaži podľa § 149 ods. 1, písm. a Tr. zákona. Je nesporné, že navrhovateľ nielen na

vizitkách svojich zamestnancov, ale aj vo svojej korešpondencii používal názov VÚZ bez právneho titulu.
Návrh žiadal preto ako bezdôvodný zamietnuť.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov : D.. X.A., D.. J., D.. Z., G.,
oboznámil sa s článkami týždenníka X., výpisom z OR navrhovateľa, výpisom z registra záujmových
združení odporcu, obsahom spisu ÚnOOÚ, trestným spisom tun. súdu č. k. 2T 99/2004, daňovými

priznaniamiodporcuzatoky2003a2004,,rozsudkomKrajskéhosúduč.k.sp.zn.1S276/04,rozsudkom
NS SR č.k. 3SŽ - O - KS85/2005, osvedčeniami o akreditácii, ako aj ostatným spisovým materiálom a
zistil nasledovný skutkový stav :
Z výpisu obchodného registra súd zistil, že navrhovateľ je právnickou osobou, zapísanou v obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I. oddiel : Sa, vložka číslo: 2652/B s ňom zápisu 12.2.2001.

Z výpisu registra záujmových združení právnických osôb vedeného Krajským úradom v Bratislave pod
reg. č. : H.-K. súd zistil, že odporca bol dňom 8. 4. 2002 do registra zapísaný a jeho štatutárnym
zástupcom, v pozícii riaditeľa a podpredsedu predstavenstva, bol T. B..
Z výsluchu navrhovateľa pred súdom bolo zistené, že VÚZ bol privatizovaný ako štátna príspevková
organizácia, ktorá zanikla bez likvidácie a odporca prevzal všetky jeho aktíva a pasíva, pričom išlo o

neštandardnú situáciu, kedy nevznikli zo zaniknutej VÚZ ani spoločnosť s ručením obmedzeným, ani
akciová spoločnosť. Odporca prevzal majetok vo februári 2003. Navrhovateľ vznikol zo zamestnancov
VÚZ upisovaním akcií, jeho základné imanie bolo vo výške 1 000 000 Sk a vo februári 2001 bol zapísaný
v Obchodnom registri. Vláda vyhlásila privatizačný tender na VÚZ v júni 2002. Z popudu ministrahospodárstva SR bol daný návrh, aby bola založená zamestnanecká a.s. Tak sa stalo, že z celkového
počtu330zamestnancovVÚZupísalo231zamestnancovakcienavrhovateľovi,čímvznikolnavrhovateľ.
Po ustanovujúcom Valnom zhromaždení im minister zaslal list s tým, že ich bude podporovať a že im

umožní, aby v privatizačnom procese VÚZ nadobudli za odplatu. Do súťaže v júni 2002 sa prihlásili 4
subjekty, jedným z nich bol odporca, ktorý vznikol 2 mesiace pred jej vyhlásením a to formou záujmového
združenia, a ktorý napokon túto súťaž vyhral. Pokiaľ si odporca nebol prevziať predmet privatizácie,
navrhovateľ tento spravoval. Odporcovi sa podarilo v januári 2003 uzatvoriť zmluvu s FNM a vo februári
2003 si od navrhovateľa prišiel prevziať majetok.

Pokiaľ ide o sporný článok, uverejnený v týždenníku X. dňa 2.10. 2003, tento bol zrejme reakciou na
skorší článok v ňom uverejnený a to dňa 4.9.2003, ktorého autorom bol V. B.D., nezávislý ekonóm,
navrhovateľovi neznámy, ktorý sa v článku zamýšľal nad tým, z akého účtu bola zaplatená cena za
zaniknutý VÚZ. Zrejme na margo tohto článku vyšiel následne sporný článok dňa 2. 10. 2003, kde
generálny riaditeľ odporcu, T. B., odpovedal, kto tuneloval VÚZ. Tento článok v označených častiach
zasahuje do ich dobrej povesti, čo ich poškodzuje. Hrubý zásah do ich dobrého mena a povesti, ktorý

bol vykonaný v odbornom ekonomickom časopise, s ktorým boli oboznámení všetci jeho klienti, spôsobil
ochromenie činnosti navrhovateľa. Všetci jeho klienti sa začali od nich odvracať, a to hlavne po stránke
morálnej a etickej a spoločnosť namiesto toho, aby sa venovala predmetu činnosti, musela sa zaoberať
obranou svojho dobrého mena a útokom zo strany odporcu. Navrhovateľ uviedol, že majetkovej ujmy vo
výške 1 000 000 Sk sa domáha preto, že v čase vydania sporného článku bola finančná situácia odporcu

výborná.Sumu1000000Skodvodzujeodstratyklientely,nakoľkotentoneoprávnenýzásahtrváznačnú
dobu, až doposiaľ. Tiež poukázal na intenzitu zásahu a spôsob jeho vykonania v týždenníku X., čo je
časopis pre managerov, ktorí sú pre nich rozhodujúci v tom zmysle, či si ich službu objednajú alebo
nie. Odporca mal vedomosť o neoprávnenosti svojho konania, obvinil ich z tunelovania, tiež uvádzal,
že navrhovateľ je trestne stíhaný, dokonca právny zástupca odporcu vo svojom podaní uviedol, že

navrhovateľ bol už odsúdený. Podobne odporca rozširoval informácie o tom, že je voči nim vedené
konanie pred ÚnOOÚ, hoci toto konanie v tom čase nebolo právoplatne skončené. V súčasnosti je
toto konanie právoplatne ukončené tak, že Krajský súd zrušil rozhodnutie ÚnOOÚ, a Najvyšší súd SR
toto rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, potvrdil. Navrhovateľ zo strany odporcu nevidí žiadnu
sebareflexiu, je tu iba jeho snaha ich poškodiť, preto dospeli k sume1 000 000,- Sk, nakoľko v tom čase

to považovali za existenčný problém. Napokon uviedol, že voči odporcovi vedie i súdne konanie pred
Okresným súdom Bratislava II, v konaní pod sp. zn. 25 Cb 42/2007, vo veci nekalosúťažného konania,
nakoľko odporca ďalej rozširuje, že navrhovateľ nemá akreditáciu na vydávanie príslušných certifikátov.
Právny zástupca navrhovateľa zotrvával na stanovisku, že táto žaloba smeruje k zdržaniu sa zásahov
do jeho dobrej povesti a preto tvrdenie právneho zástupcu odporcu, aby vec bola postúpená na Okresný

súd Bratislava I, považuje za účelové a s takýmto postupom nesúhlasil.
Z výsluchu D.. X. G. C.., predsedu predstavenstva navrhovateľa súd zistil, že odporca sústavne
spochybňuje nimi vydávané certifikáty, čo považuje za veľmi nekorektné. S odporcom sú v
konkurenčnom vzťahu a za svoj profesionálny život sa nestretol s takýmto prístupom, čím im správanie
odporcu spochybňuje klientelu, kazí im dobré meno, pričom ich spoločnosť má akreditované činnosti

od SNAS.
Z výsluchu štatutárneho zástupcu odporcu, D.. X. A., súd zistil, že on má zato, že všetky skutočnosti
uvedené v sporných článkoch sú preukázané a doložené v spise. On sám si kladie otázku, ako ju
položil i generálny riaditeľ, T. B., v spornom článku, odkiaľ zobral navrhovateľ sumu 102 000 000 Sk
a či ju niekedy vôbec mal, pretože on poznal dôvodovú správu Uznesenia vlády č. 949 z roku 2002

kde je uvedené : „pri posudzovaní ponuky navrhovateľa komisia za problematickú považovala nejasnú
a netransparentnú akcionársku štruktúru. Na otázku, aby objasnil, prečo T. B. v spornom článku, Kto
tuneloval VÚZ, tento jednoznačne uviedol, že tuneloval navrhovateľ, odpovedal, že inak sa nedá označiť
konanie štátnych zamestnancov, ktorí v rámci svojho zamestnania, počas trvania pracovného pomeru,
pracujú v prospech súkromne firmy, v nej podnikajú, využívajú jej know-how, obchodné tajomstvá, aj

obchodné meno, keď používajú VÚZ - 1. Zváračská a.s., a len vďaka podaniu odporcu z 13. 3. 2003
na Obchodný register bolo zabránené takémuto nekalému súťažnému konaniu, čo napokon potvrdil
aj svedok X., ktorý uviedol, že používali meno VÚZ, ale keď to nešlo, tak s tým prestali. Skutočnosti
uvedené v spornom článku vedia preukázať. ÚnOOÚ vo svojom náleze konštatoval, že navrhovateľ
nevie preukázať, akým spôsobom nadobudol doklady o skúškach zváračov z obdobia januára 2003 a

taktiež nevie preukázať, akým spôsobom sa dostal k aktuálnej databáze certifikovaných odborníkov.
Zároveň nariadil navrhovateľovi, aby im predmetné doklady aj odovzdal, k čomu došlo dňa 27. 2. 2003. V
spornom článku, v odseku“ Kto to teda bol?“ sú uvedené pravdivé skutočnosti, pretože D.. Z. bola v tom
čase skutočne zamestnancom VÚZ š.p.o. a zároveň členkou predstavenstva navrhovateľa, čo potvrdilaajpredsúdom,pretojetátočasťčlánkupravdivá.D..X.predsúdomuviedol,žepretovzalidokumentáciu,
lebo ju nemali komu odovzdať, pretože zástupcovia odporcu sa nedostavili, čo sa nezakladá na pravde,
pretože riaditeľ VÚZ š.p.o. Ing. Koloman Ulrich bol poverený MH SR na odovzdanie majetku a celej

dokumentácie odporcovi. V otázke „Kto tuneloval VÚZ, T. B. jednoznačne povedal, že navrhovateľ.
Zjednodušene povedané, dve firmy majú dlhodobo vzájomne výhodný kontrakt, management jednej
firmy si založí vlastnú firmu, teda prevedie všetky zaujímavé obchodné aktivity a toto sa udialo vo VÚZ.
Keď management VÚZ š.p.o. zistil, že 21. 8. 2002 vláda rozhodla o tom, že víťazom privatizácie je
odporca, management VÚZ š.p.o., zaujímavé komerčné aktivity, pokiaľ ide o tunelovanie, napr. takúto

komerčne zaujímavú aktivitu v závere roku 2002 presmerovali, resp. uzatvorili zmluvy s navrhovateľom
a to tak, že zamestnanci, ktorí na výrobnej linke pracovali boli zapožičaní navrhovateľom. Objem tržieb
navrhovateľa sa v tom čase pohyboval vo výške 25 000 000 Sk ročne, čo oni považujú za tunelovanie.
Pokiaľ ide o neoprávnene používanie skratky VÚZ navrhovateľom, v trestnom konaní sa nachádzajú
vizitky D.. B., X., A. a iných z ktorých vyplýva, že podnikali pod menom VÚZ. Tiež využívali databázu
certifikovaných osôb, pretože napokon nám túto odovzdali. Taktiež na základe tejto databázy oslovovali

pracovníkov iných firiem, aby si na základe skúšok vykonaných vo VÚZ š.p.o., počas januára 2003
požiadali o certifikáciu u navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, ako prišiel k zoznamu týchto
zamestnancov, ak nemal ich databázu.
Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že navrhovateľ porušil ustanovenia týkajúce sa ochrany
osobných údajov a to tým, že bez právneho titulu nakladal s osobnými údajmi zváračov, tak ako je to

uvedené v protokole o vykonaných skúškach zváračov, školeniach a ďalších údajov. V čase, keď došlo
k privatizácií VÚZ, navrhovateľ odcudzil celú databázu certifikovaných osôb a personálu VÚZ, preto
tiež prebieha na tunajšom súde trestné konanie pod sp. zn. 2T 99/2004 voči obžalovaným: X.A., Z.
T. J.. Vo veci vzniesol námietku vecnej nepríslušnosti súdu, nakoľko podľa jeho názoru predmetné
konanie je konaním medzi súťažiteľmi v hospodárskej súťaži, nejde o neoprávnený zásah do dobrej

povesti právnickej osoby podľa ust. § 19 ods. 3 Obč. zákonníka, ale o konanie podľa ust. § 44 ods. 1
Obch. zákonníka, a preto je na konanie vo veciach ochrany práv z nekalej súťaže príslušný Okresný súd
Bratislava I, podľa § 11 ods. 1 zák. č. 371/2004 Zz o sídlach o obvodoch súdov SR (ďalej len ZSOS.)
a žiadal vec postúpiť Okresnému súdu Bratislava I.
Zo spisu tun. súdu č. 2 T 99/2004 bolo zistené, že súd rozsudkom zo dňa 20.4.2009, ktorý voči

obžalovanému, D.. X., nadobudol právoplatnosť dňa 25.9.2009, voči obžalovanej, D.. Z., nadobudol
právoplatnosť dňa 12.10.2009 a voči D.. J. právoplatnosť dňa 4.11.2009 rozhodol tak, že všetci traja
obžalovaní boli spod obžaloby zo spáchania trestného činu zneužitia účasti na hospodárskej súťaži
podľa § 149 ods. 1 písm. a) Tr. zákona oslobodení, pričom v tomto trestnom konaní sa im kládlo za
vinu, že : v Bratislave na J. R. Č.. XX u odporcu, od presne nezisteného času od 31.1.2003, si vedome

neoprávnene zaobstarali databázu certifikovaných osôb podľa smerníc EWF, databázu certifikovaných
osôb podľa národných smerníc, ako aj databázu certifikovaného personálu NDT, ktorú následne začali
využívať v konkurenčnej obchodnej spoločnosti navrhovateľa a to tak, že v rozpore s dobrými mravmi
aj pravidlami súťaže predmetná spoločnosť poskytovala služby týkajúce sa vydávania zváračských
oprávnení pod označením VÚZ, pričom na takéto označenie nemala oprávnenie, čim bolo vyvolané

nebezpečenstvo zámeny so zaniknutým subjektom, ktorého právnym nástupcom je odporca, a taktiež
bolo porušené obchodné tajomstvo tým, že boli neoprávnene sprístupnené databázy certifikovaných
osôb, ktoré boli následne využité v súťaži, čím ohrozili chod a rozvoj odporcu.

Zo spisu Úradu na ochranu osobných údajov súd zistil, že tento skutočne vydal dňa 29.1.2004 opatrenie,

pod sp.zn. P139003OU-0416/04-0, ktorým v bode 1. uložil navrhovateľovi, v lehote do 30 dní odo
dňa nadobudnutia účinnosti tohto opatrenia zosúladiť spracúvanie osobných údajov osobných údajov
o certifikovanom personáli v informačnom systéme a dokumentáciu, t.j. protokoly o vykonanej skúške,
ktoré boli vydané bývalým VÚZ do 31.1.2003, ako aj všetky ich kópie, vrátiť prevádzkovateľovi VÚZ-
PI SR.

Avšak toto jeho rozhodnutie bolo Krajským súdom v Bratislave, sp. zn. 1S276/04 - 61, pre rozpor so
zákonom zrušené a napokon potvrdené i rozsudkom NS SR sp. zn. 3SŽ - o - KS85/2005, a nadobudlo
právoplatnosť dňa 26. 6. 2006.
Z výsluchu svedkov D.. X., D.. J. T. D.. Z. pred súdom bolo zistené, že títo popierajú, že by sa dopustili
trestného činu účasti na hospodárskej súťaži a tak rozhodol i tunajší súd, ktorí ich spod obžaloby

oslobodil.
D.. J. pred súdom uviedol, že pracoval od 1.1.1968 vo VÚZ, ako zástupca vedúcej certifikačného orgánu,
ktorou bola p. Z.. Po jeho privatizácii sa stal zamestnancom navrhovateľa, tak ako ostatní 40-ti pracovníci
certifikačného orgánu, čo bolo po 28.2.2002.D.. H. X., bol štatutárny zástupca VÚZ a členom predstavenstva navrhovateľa v čase od 24. 11. 2003
do 27. 7. 2005 a pred súdom uviedol, že navrhovateľ požiadal o akreditáciu na výkon certifikovaných
činností v novembri 2002, túto následne získal, nikdy necertifikoval bez akreditácie. Problém vznikol iba

s dátumom Osvedčenia akreditácie, pričom išlo o administratívnu chybu, ktorú zistili, keď osvedčenie
obdržali a videli, že je na ňom uvedený neskorší dátum. Bol tam rozdiel 2 dni, preto museli niektoré
certifikáty sťahovať a vydať nové s iným dátumom, avšak všetko to bolo s vedomím SNAS, ktorá to
schválila. Vo svojej výpovedi uviedol, že odporca nemal po prevzatí VÚZ oprávnenie na vydávanie
certifikátov, akreditáciu získal odporca až v apríli 2004. Potvrdil, že vydávali certifikáty o zváračských

skúškach, ktoré boli vykonané do 31.1.2003, pretože týmto zváračom nemal kto certifikáty vydať, lebo
od 1.2.2003 mal odporca ústav VÚZ prevziať, avšak nikto neprišiel.
D.. T. Z. pred súdom uviedla, že u navrhovateľa pracovala od februára 2003, jeden až dva roky, vo funkcii
vedúcej certifikačného orgánu na zváranie a nedeštrukčné skúšanie, potom zamestnanie zmenila. Pred
súdom uviedla, že navrhovateľ dostal povolenie na akreditáciu, odporcovi ostal po privatizácii certifikát
P002.

Z osvedčenia Q. o akreditácií č. P006 zo dňa 17. 3. 2003 mal súd za preukázané, že navrhovateľ je
spôsobilý vykonávať certifikáciu personálu vo zváraní.
Z osvedčenia o akreditácií č. O - 006 zo dňa 10. 10. 2005 súd zistil, že navrhovateľ je oprávnený
podľa požiadaviek ISO - IEC 17024 vykonávať certifikáciu osôb vo zváraní a nedeštruktívnom skúšaní v
rozsahu akreditačných činností uvedených v osvedčení. ide o certifikáty : zváračský inžinier, technológ,

špecialista, inšpektor, inštruktor a zvárač.
Podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa
možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch
Podľa nasledujúceho odseku toto platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej

osoby.
Podľa § 20g Občianskeho zákonníka na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská
zmluva uzavretá zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi.
O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich členov
združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov. K zmluve alebo zápisnici o

ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy a určenie osôb oprávnených konať v mene
združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo ustanovujúca schôdza.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Oprava nepravdivých údajov
Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 81/1966 Zb. o periodickej tlači a o ostatných hromadných informačných
prostriedkoch v platnom znení ak bol v hromadnom informačnom prostriedku uverejnený nepravdivý
alebo pravdu skresľujúci údaj, ktorý sa dotýka cti občana alebo dobrého mena organizácie, vedeckej
alebo kultúrnej inštitúcie, alebo ktorý sa týka činnosti štátneho orgánu, môže občan, organizácia,

inštitúcia alebo štátny orgán najneskôr do dvoch mesiacov po uverejnení písomne žiadať
šéfredaktora o bezplatné uverejnenie opravy a navrhnúť jej znenie.
Predmetom konania je neoprávnený zásah do dobrej povesti navrhovateľa ospravedlnením sa
a primerané zadosťučinenie v peniazoch za výroky štatutárneho zástupcu odporcu uverejnené v
týždenníku X. dňa 2.10.2003. Súd po začatí konania návrh navrhovateľa Uznesením č.k. 12 C 45/2004-

471 zo dňa 29.05.2013 v zmysle § 96 ods. 1-3 O.s.p., v časti 1. bodu petitu: Odporca je povinný zdržať
sa neoprávnených zásahov do jeho dobrej povesti v súvislosti s privatizáciou VÚZ Bratislava, š.p.o.
týkajúcich sa pôvodu kúpnej ceny na privatizáciu, tunelovania VÚZ, š.p.o., používania skratky VÚZ, ako
aj neoprávneného obstarania a využívania databázy certifikovaných osôb a personálu vo zváraní, v
spojení s Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 6Co 583/2013- 583, právoplatne dňa 25.2.2914,

zastavil.
Odvolací súd v tomto uznesení uviedol, že nakoľko tvrdený zásah do dobrej povesti navrhovateľa mal
byť vykonaný tlačou, súd by sa mal zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu, či pisateľom
článku, ktorý je predmetom sporu, bol zamestnanec vydavateľstva vydávajúceho časopis X.J. alebo
osoba rozdielna od zamestnancov tohto vydavateľstva.

Právny zástupca navrhovateľa sa k otázke pasívnej legitimácie odporcu vyjadril tak, že odporcu žaluje
preto, že autorom výrokov v spornom článku je T. B., štatutárny zástupca odporcu a preto vo veci nie je
rozhodujúce,ktočlánokuverejnil,alektojeautoromvýrokovobsiahnutýchvtomtočlánku.§19tlačového
zákona ako prostriedok ochrany upravuje len bezplatné uverejnenie opravy. Navrhovateľovi sa vo vecivšak o takúto ochranu nejedná. Keby v tom čase požiadal o opravu uverejnenia tohto článku časopis
Profit, bola by sa rozpútala medzi účastníkmi konania mediálna vojna a to nechcel. Spor s vydavateľom
by im vec vôbec neriešil, nebránil by autorovi týchto hanlivých výrokov pokračovať v ich rozširovaní v

iných médiách a iným spôsobom. Preto si navrhovateľ zvolil túto formu. On má záujem o zdržovaciu,
odstraňovaciu a satisfakčnú žalobu.
Súd na základe vyššie uvedeného stanoviska navrhovateľa k pasívnej legitimácii odporcu, návrh
právneho zástupcu odporcu na vykonanie dopytu na časopis X., či pisateľom sporného článku bol
zamestnanec vydavateľstva vydávajúceho časopis X. alebo iná osoba, Uznesením na pojednávaní

zamietol, nakoľko navrhovateľ sa touto žalobou nemieni voči vydavateľovi domáhať opravy
nepravdivých tvrdení alebo práva na odpoveď, ani náhrady škody podľa tlačového zákona, ale
neoprávnených zásahov zo strany odporcu do jeho dobrej povesti a preto považoval v konaní za pasívne
legitimovaného odporcu.
Tiež v otázke namietanej miestnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava I., právnym zástupcom
odporcu, súd na túto námietku neprihliadol, nakoľko v tomto konaní sa navrhovateľ domáha

neoprávneného zásahu do dobrej povesti svojej osoby podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka
a nie nároku podľa Obchodného zákonníka. Nárok podľa Obchodného zákonníka si navrhovateľ
voči odporcovi uplatňuje v inom súdnom konaní, a to pod sp. zn. sp. zn. 25 Cb 42/2007, vo
veci nekalosúťažného konania, pretože odporca ďalej rozširuje, že navrhovateľ nemá akreditáciu na
vydávanie príslušných certifikátov.

Predmetom sporu ostali dva body petitu a to zásah do dobrej povesti navrhovateľa článkom
uverejneným v týždenníku X. dňa 2. 10. 2003 štatutárnym zástupcom odporcu, ako i primerané finančné
zadosťučinenie.
Každá právnická osoba má právo na ochranu svojej dobrej povesti. Zásahom do tohto práva je každé
konanie, ktoré je objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť právnickej osoby. Zásah znamená zmenu

súčasného stavu k horšiemu, zmenu dobrej povesti v v horšiu, špatnú. Ide o každé konanie, ktoré je v
rozpore v zákonom a odôvodňuje požiadavku poskytnutia zadosťučinenia podľa § 10b Obč. zákonníka.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že T. B. zomrel v apríli 2005.
Súd zistil, že sporný článok bol uverejnený v sekcii označenej ako polemika a jeho názov znie : Kto
tuneloval VÚZ ? S podtitulom : Generálny riaditeľ T. B. : Prvá zváračská, a.s., a jej predstavitelia sa

nevyhnú zodpovednosti. Článok je ilustrovaný tromi fotografiami T. B., a jeho doslovnými citáciami.
To,žeideovýrokyapriamecitácieT.B.,možnokonštatovaťz2.ods.článku,ktorýzačína:„Napríspevok
zareagoval generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva dnešného VÚZ - Priemyselného inštitútu
SR, T. B., ktorý sa ohradil voči tvrdeniu, že by inštitút tuneloval ústav.“ Z tohto odseku je zrejmé, že
Anton Buben oslovil vydavateľstvo a žiadal o uverejnenie svojich názorov k danej téme.

Navrhovateľ z tohto článku namieta iba niektoré vyjadrenia T. B., ktorými neoprávnene zasiahol a
poškodil dobrú povesť navrhovateľa a to súvisiace :
v písm. a) petitu: s privatizáciou VÚZ Bratislava, š.p.o., týkajúcich sa pôvodu kúpnej ceny na privatizáciu:
a to :v medzititulku : „Nikto neskúmal zdroje iných uchádzačov“ , kde T. B. o. i. uviedol „Prečo autor
článku nepoložil aj otázku, odkiaľ zobrala napríklad Prvá zváračská, a..s, 102 miliónov Sk? Mala ich

niekedy vôbec? O aké peniaze išlo a z akých zdrojov?“
Súd tieto otázky T. B., vyslovené v októbri 2003, rok po privatizácii VÚZ, rok po tom, ako sa sám odporca
stal právnym nástupcom VÚZ, vyhodnotil ako provokačné, zavádzajúce, ktorými čitateľovi jednoznačne
podsúva myšlienky o nepoctivom zdroji príjmov, či dokonca kriminálnom pozadí navrhovateľa. Pokiaľ by
odporca mal podozrenie z nekalých finančných machinácií či prostriedkov navrhovateľa, mal vec riešiť

súdnou cestou a nie o tom polemizovať v časopise, so širokou odbornou verejnosťou. Preto súd už aj
takto vyslovené a formulované otázky v kontexte s ďalšími nasledujúcimi výrokmi T. B. považoval za
poškodzovanie dobrej povesť právnickej osoby navrhovateľa.
v písm. b) petitu: s údajným tunelovaním VÚZ, š.p., navrhovateľom vo výrokoch :
V medzititulku „Kto to teda bol?", na otázku, „Kto tuneloval VÚZ? T. B. má jednoznačnú odpoveď : Prvá

zváračská, a.s. T. B. sa vyjadruje tak, že VÚZ zanikol a všetky jeho odborné činnosti vykonáva Prvá
zváračská a.s. Došlo tiež k odcudzeniu celej databázy divízie certifikačných činností vo VÚZ.
V medzititulku „Kauza pokračuje, T. B. uvádza, že už 6.mája tohto roku bolo začaté stíhanie vo
veci voči dosiaľ neznámemu páchateľovi z dôvodu neoprávneného obstarania a využívania databázy
certifikovaných osôb a personálu vo zváraní konkurenčnou obchodnou spoločnosťou Prvá zváračská

a.s. a je len otázkou času, kedy budú vznesené obvinenia voči konkrétnym osobám. Preto tá nervozita
Prvej zváračskej a.s., tvrdí T. B..Podľa výkladového slovníka sa termín tunelovanie užíva bežne pre rozsiahly finančný podvod , pri ktorom management z
firmy vo veľkom odčerpá jej finančné prostriedky do iných firiem managementom spravidla vlastnených.

V konaní na otázku odporcovi, aby objasnil, prečo T. B. v spornom článku, „Kto tuneloval VÚZ“, uviedol,
že tuneloval navrhovateľ, tento odpovedal, že aj podľa neho sa inak nedá označiť konanie štátnych
zamestnancov, ktorí v rámci svojho zamestnania, počas trvania pracovného pomeru, pracujú v prospech
súkromnej firmy, v nej podnikajú, využívajú jej know-how, obchodné tajomstvá, aj obchodné meno, čím
potvrdil, že sa plne stotožňuje s výrokmi T. B., tieto obhajuje a považuje za pravdivé.

Súd sa pri tak závažných podozreniach, ako je otázka tunelovania, v plnej miere oprel o vykonané
trestné konanie pred tun. súdom, a to sp. zn. 2T 99/2004 v ktorom šak bolo jednoznačne preukázané,
že k tunelovaniu zo strany navrhovateľa nedošlo, nakoľko cit : „Oba subjekty, t.j. VÚZ-PI SR ako i Prvá
zváračská a.s. museli na to, aby mohli vydávať certifikáty mať akreditáciu od príslušných orgánov,
pričom túto akreditáciu získal skôr navrhovateľ, a to dňa 17.3.2003, pričom počnúc týmto dátumom bol
oprávnený vydávať certifikáty zváračom, technickému personálu vo zváraní a NDT podľa národných

smerníc. Je teda zrejmé, že v danom prípade nie je možné označiť za súťažiteľa odporcu, nakoľko
akreditáciu na vydávanie žiadnych certifikátov v danom čase odporca nemal.“ Ďalej cit.: „Je zrejmé,
že spoločnosť navrhovateľa vydávala certifikáty zváračom v období, keď bola jedinou akreditovanou
organizáciou nato,abytietomalzváračomvôbecktovydať,nemohlakonanímzodpovednýchsubjektov,
v danom prípade obžalovaných, dôjsť k naplneniu k vyššie uvádzanej skutkovej podstaty trestného činu,

pretože v danom momente ani iný subjekt a to ani odporca nemohol vydávať žiadne certifikáty, nakoľko
potrebnú akreditáciu nemal. Skutočnosť, že navrhovateľ oslovoval jednotlivé subjekty, ktorým končila
platnosť zváračských certifikátov žiadnym spôsobom nemohlo spôsobiť škodu odporcovi, nakoľko
oslovený subjekt nebol povinný požiadať o vydanie takéhoto certifikátu práve navrhovateľa, ale mohol
sa podľa vlastného rozhodnutia obrátiť, ale samozrejme až po tom, čo odporca získal akreditáciu, aj na

túto organizáciu a nechať si vystaviť certifikát práve odporcom.“
Z vyššie cit. trestného spisu tiež jednoznačne vyplynulo, že právny zástupca odporcu súd výslovne
klamal, keď v rokoch 2005-2006 vo svojich písomných vyjadreniach súdu uvádzal, že D.. X., D.. Z. T.
D.. J. už boli v trestnom konaní odsúdení, nakoľko trestné konanie voči nim bolo právoplatne skončené
až v r. 2009 a naviac títo boli v trestnom konaní nie odsúdení, ale spod obžaloby oslobodení.

V písm. c) petitu: neoprávnené používanie skratky VÚZ navrhovateľom :
V trestnom konaní bolo preukázané, cit.:“ To, že navrhovateľ vydával preukazy- certifikáty pre zváračov
podľa národnej databázy NDT a certifikovaný personál, ktoré sa svojim rozmerom podobali pôvodným
preukazom, ktoré vydávala VÚZ je nutné uviesť, že tieto preukazy odlišovala jedna farba a jednak
samotné označenie organizácie, ktorá ich vydávala. Navrhovateľ v čase, keď mal Valným zhromaždením

odhlasovanú zmenu názvu spoločnosti VÚZ- Prvá zváračská a.s., vydával tieto preukazy pod týmto
názvom v takomto slovnom spojení, pričom pôvodné preukazy boli vydávané VÚZ, kde bolo uvedené
logo zemegule so skratkou veľkých písmen VÚZ a tento subjekt mal registrovanú ochrannú známku
práve v tomto graficko-obrazovom vyhotovení, ktoré nie je zameniteľné medzi sebou.“
Tvrdenie D.. A., že neoprávnené používanie skratky VÚZ navrhovateľom spočíva v tom, že v trestnom

konaní sa nachádzajú vizitky D.. B., X., A. a iných, z ktorých vyplýva, že podnikali pod menom VÚZ, boli
pre súd nepostačujúce, nakoľko jednak súdu neboli predložené, ostalo to len v rovine tvrdení a pokiaľ sa
tieto dôkazy v trestnom spise nachádzali, neboli súdom takto vyhodnotené. Preto súd toto jeho tvrdenie
vyhodnotil ako nedostatočné a nepodložené, bez výpovednej hodnoty.
V písm. d) petitu: neoprávnené obstaranie a využívanie databázy certifikovaných osôb a personálu

navrhovateľom :
Vykonaným dokazovaním a i výsluchom samotného štatutárneho zástupcu odporcu, D.. A., bolo pred
súdom zistené a ním potvrdené, že navrhovateľ po tom, ako odporca vyhral súťaž vyhlásenú MH SR
a stal sa právnym nástupcom zaniknutého VÚZ, dňa 27. 2. 2003 dokumentáciu odporcovi odovzdal.
Toto zhodne s ním tvrdil i navrhovateľ. Preto súd konštatuje, že je nepravdivé tvrdenie T. B. v spornom

článku zo dňa 2.10.2003, že navrhovateľ neoprávnene využíva databázu certifikovaných osôb, lebo
dokumentácia bola pred viac ako rokom odporcovi odovzdaná, teda vo vyjadrenie T. B. bolo opäť
nepravdivé.
Podobne v trestnom konaní bolo zistené, že cit. „Čo sa týka databázy, ktorá bola tvorená podľa
medzinárodných predpisov EWF a za túto osobne zodpovedal Ing. H. X., je jasné, že túto databázu

vzhľadom na to, že bol poverený zodpovednosťou za uvedenú databázu medzinárodnou organizáciou,
túto spravoval až do momentu, dokiaľ ho medzinárodná organizácia neodvolala resp. nepoverila touto
záležitosťou inú osobu.“ Čo sa týka uvádzanej databázy, resp. databáz je zrejmé, že tieto sa v prvom
rade tvorili za spolupráce so zváračskými školami, ktoré mohol bez akéhokoľvek obmedzenia osloviťktorýkoľvek subjekt, či už sa jednalo o navrhovateľa, alebo o odporcu a v podstate konkrétna databáza
sa takýmto spôsobom vytvárala aj vytvára.
Právny zástupca odporcu vo svojej záverečnej reči vyjadril názor, že za uverejnený článok zodpovedá

vydavateľstvo s odôvodnením, že autorom článku nie je T.. B., ale zjavne ide o redakčný článok a dnes
by sa muselo zisťovať, či takýto článok bol zo strany p. B. autorizovaný. Súd konštatuje, že na skúmanie,
či sporný článok bol T. B. autorizovaný alebo nie, mal odporca dostatok času a to viac ako 10 rokov,
pričom dovtedy pred súdom ani netvrdil, ani dôkaz o tom, že by takýto článok bol vydaný proti vôli T.
B., alebo bez jeho súhlasu, súdu nepredložil.

Porušenia práva na ochranu dobrej povesti môže spočívať v akomkoľvek zásahu, vykonanom buď
písomnou formou (publikované) alebo formou slovnou (verejne vyslovenou), ktorej obsahom sú
informácie alebo tvrdenia, schopné objektívne poškodiť dobrú povesť právnickej osoby. Ide o skutkové
tvrdenia s difamujúcou povahou a hodnotiace úsudky podávané formou kritiky.
Súd po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach mal za preukázané, že
tvrdenia odporcu v spornom článku týkajúce sa navrhovateľa sú svojou povahou difamujúce, kritické a

čo je najpodstatnejšie, absolútne nepravdivé. Odporca o pravdivosti tvrdení T.H. B. v spornom žiaden
dôkaz súdu nepreložil a tie dôkazy, na ktoré sa vo svojich vyjadreniach odvolával, ako na jednoznačné,
preukázanévtrestnomasúdnomkonaní,bolivobochprípadochsúdmi,čiužvtrestnomalebosprávnom
konaní napokon právoplatne vyhodnotené ako nepravdivé a v rozpore so zákonom ( rozsudky súdov z
r. 2009 a v r. 2006 ). Oe súdne konania s prejednávanou vecou úzko súvisiace sú právoplatne skončené

už viac ako 5 rokov, odporcovi sú dobre známe, a napriek tomu rozhodnutia súdov ignoruje a zotrváva
na svojich vyjadreniach v spornom článku, ktoré de facto vyjadrujú to, že navrhovateľ je „tunelár a
zlodej“, ktorý im odcudzil a využíva databázu certifikovaných osôb a personálu. Odporca sa počas
súdneho konania nezaoberal okolnosťami, za ktorých článok vznikol a iba jeho tvrdenie, že T. B. je mŕtvy,
nebolo pre súd postačujúce. Právny zástupca odporcu žiadal v konaní vypočuť D.. R., bývalého riaditeľa

odporcu, zamestnancov Úradu pre Ochranu osobných údajov a predstaviteľov zváračských škôl, ktorý
súd uznesením na pojednávaní konanom dňa 27. 2. 2013 z dôvodu nadbytočnosti a nehospodárnosti
zamietol, pretože všetky podstatné skutočnosti okolo odporcom tvrdeného tunelovania navrhovateľom,
odcudzenia databázy, či neoprávneného použitia skratky VÚZ navrhovateľom, boli právoplatne súdmi
rozhodnuté a v plnej miere vyvrátené.

V konaní bolo tiež preukázané, že existujú 2 nezávislé systémy týkajúce sa certifikácie a akreditácie v
uvedenej oblasti, jeden reprezentuje systém SNAS a druhý systém reprezentuje EOTC, v ktorom pôsobí
odporca. Obidva systémy sú platné a rovnocenné a preto súd v zhode s navrhovateľom konštatuje, že
nie je žiaden dôvod, aby odporca uverejnil zavádzajúce a klamlivé informácie o navrhovateľovi. Odporca
týmito svojimi tvrdeniami úmyselne poškodil dobré meno navrhovateľa a neoprávnene nimi zasiahol do

dobrej povesti navrhovateľa, s úmyslom poškodiť ho a rozširovať o ňom nepravdivé informácie. Súd
záverom uvádza, že odporca vo veci neuniesol dôkazné bremeno, ktoré práve jeho, vzhľadom na výroky
svojho štatutárneho zástupcu, zaťažovalo.
V časti týkajúcej sa primeraného finančného zadosťučinenia súd vychádzal z obsahu podstaty porušenia
práva na ochranu dobrej povesti, ktoré v danom prípade spočívalo v zásahu odporcu, vykonanom

písomnou formou (publikované) v odbornom týždenníku Profit. Ako bolo vyššie uvedené, obsahom
článku boli informácie alebo tvrdenia, ktoré objektívne poškodili dobrú povesť navrhovateľa. Súd citácie
odporcu v týždenníku X. vyhodnotil tak, že tieto sú natoľko ohováračské, česť navrhovateľa hanobujúce,
s jednoznačným náznakom kriminálneho pozadia jeho čelných predstaviteľov. Súd po zvážaní všetkých
okolností prípadu, kedy v roku 2003, keď článok v týždenníku X. vyšiel, bol pre navrhovateľa a začiatky

jeho podnikateľskej činnosti neľahký, uznal existenčné dôvody navrhovateľa, ktoré ho viedli k podaniu
tejto žaloby, ako i to, že článok mu spôsobil vážne ťažkosti v podnikaní, kedy sa musel venovať náprave
a obhajobe svojej cti, ktorá mu bola článkom nepravdivo a nespravodlivo znížená. Intenzita tohto
poškodzovania dobrého mena navrhovateľa je o to väčšia, že išlo o článok v odbornom časopise pre
managerov, s nemalým nákladom, tlačou veľmi rýchlo šíriteľným. Vo veci nebolo podstatné presne určiť,

koľko potenciálnych klientov, navrhovateľ uverejnením výrokov odporcu v spornom článku navrhovateľ
stratil. Jednoznačne však zásahom do dobrej povesti navrhovateľa odporcom došlo. Súd pri určovaní
výšky primeraného finančného zadosťučinenia na strane odporcu skúmal jeho finančné pomery v
rozhodnom období, aby výrok súdu nebol pre neho likvidačným, ale spravodlivým. Z daňového priznania
odporcu súd zistil, že v rokoch 2003 vykázal zisk vo výške 2, 5 mil. Sk a aktíva vo výške 386 mil. Sk.

Za rok 2004 odporca vykázal zisk vo výške 10 mil. Sk, aktíva vo výške 381 mil. Sk. Preto súd návrhu
navrhovateľa v ním požadovanej sume 33.193,91 Eur, ako finančné zadosťučinenie, vyhovel a toto
považoval s ohľadom na všetky okolnosti prípadu za primerané.
Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého prináleží v konaní plne
úspešnému účastníkovi náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní plne úspešnému navrhovateľovi priznal ním

uplatnenú náhradu trov konania. Súd pri určovaní odmeny za poskytovanie právnej pomoci vychádzal z
ust. Vyhl. č. 163/2002 Z.z. a Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie
právnych služieb účinných v čase poskytovania právnych služieb.
I.TrovyprávnehozastúpeniavyčíslenépodľaVyhl.č.163/2002Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátov
za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len vyhláška):

a) vyčíslenie trov právneho zastúpenia podľa § 13 ods.1 vyhlášky z hodnoty 1 000 000,- Sk, t.j. za jeden
úkon právnej služby 14 650,- Sk t.j. 486,29 €
19.2.2004 prevzatie a príprava zastúpenia 486,29 €
režijný paušál 4,51 €
1.3.2004 písomné podanie 486,29 €
režijný paušál 4,51 €

Spolu: 981,60 €
b) vyčíslenie trov právneho zastúpenia podľa § 13 ods.6, § 17 ods. 4 vyhlášky za ospravedlnenie t.j. 1
základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 22,57 € ( 1 z 1360 Sk)
19.2.2004 prevzatie a príprava zastúpenia 22,57 €
režijný paušál 4,51 €

1.3.2004 písomné podanie 22,57 €
režijný paušál 4,51 €
Spolu: 54,16 €
c) vyčíslenie trov právneho zastúpenia podľa § 13 ods.6, § 17 ods. 4 vyhlášky za zdržanie sa.. t.j. 1
základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 22,57 € ( 1 z 1360 Sk)

19.2.2004 prevzatie a príprava zastúpenia 22,57 €
režijný paušál 4,51 €
1.3.2004 písomné podanie 22,57 €
režijný paušál 4,51 €
Spolu: 54,16 €

I. Spolu: 981,60+54,16+54,16= 1089,92 €

II. Trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len vyhláška 655/2004 Z.z.):

a) vyčíslenie trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods.1 vyhlášky č. 655/2004 z hodnoty 1 000 000,-
Sk, t.j. za jeden úkon právnej služby 14 650,- Sk t.j. 486,29 €
14.5.2007 písomné podanie 486,29 €
režijný paušál 5,90 €
26.11.2008 písomné podanie 486,29 €

režijný paušál 6,30 €
3.5.2010 písomné podanie 486,29 €
režijný paušál 7,21 €
24.5.2011 písomné podanie 486,29 €
režijný paušál 7,41 €

20.3.2013 písomné podanie 486,29 €
režijný paušál 7,81 €
11.5.2007 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 88,63 €
režijný paušál 5,90 €
20.2.2008 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 88,63 €

režijný paušál 6,30 €
7.5.2008 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 88,63 €
režijný paušál 6,30 €
8.10.2008 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 6,30 €

26.11.2008 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 88,63 €
režijný paušál 6,30 €
25.2.2009 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 88,63 €
režijný paušál 6,95 €30.4.2010 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 7,21 €
23.6.2010 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 88,63 €

režijný paušál 7,21 €
8.12.2010 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 88,63 €
režijný paušál 7,21 €
30.3.2011 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 88,63 €
režijný paušál 7,41 €

25.5.2011 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 7,41 €
9.9.2011 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 7,41 €
20.1.2012 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 7,63 €

16.3.2012 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 7,63 €
11.5.2012 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 7,63 €
20.7.2012 účasť na pojednávaní 486,29 €

režijný paušál 7,63 €
12.10.2012 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 7,63 €
7.12.2012 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 7,63 €

27.2.2013 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 7,81 €
2.4.2014 účasť na pojednávaní 486,29 €
režijný paušál 8,04 €
SPOLU: 9 065,51 €

b) vyčíslenie trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods.1, § 13 ods. 4 vyhlášky v znení platnom do
30.5.2010, za ospravedlnenie t.j. 1 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 22,57 € ( 1 z 1360 Sk)
14.5.2007 písomné podanie 22,75 €
režijný paušál 5,90 €

26.11.2008 písomné podanie 24,31 €
režijný paušál 6,30 €
3.5.2010 písomné podanie 27,74 €
režijný paušál 7,21 €
11.5.2007 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 5,68 €

režijný paušál 5,90 €
20.2.2008 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 6,07 €
režijný paušál 6,30 €
7.5.2008 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 6,07 €
režijný paušál 6,30 €

8.10.2008 účasť na pojednávaní 24,31 €
režijný paušál 6,30 €
26.11.2008 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 6,07 €
režijný paušál 6,30 €
25.2.2009 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 6,68 €

režijný paušál 6,95 €
30.4.2010 účasť na pojednávaní 27,74 €
režijný paušál 7,21 €
SPOLU: 222,09 €

c) vyčíslenie trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods.1, § 13 ods. 4 vyhlášky v znení platnom do
30.5.2010, za zdržanie sa.. t.j. 1 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 22,57 €
14.5.2007 písomné podanie 22,75 €
režijný paušál 5,90 €26.11.2008 písomné podanie 24,31 €
režijný paušál 6,30 €
3.5.2010 písomné podanie 27,74 €

režijný paušál 7,21 €
11.5.2007 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 5,68 €
režijný paušál 5,90 €
20.2.2008 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 6,07 €
režijný paušál 6,30 €

7.5.2008 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 6,07 €
režijný paušál 6,30 €
8.10.2008 účasť na pojednávaní 24,31 €
režijný paušál 6,30 €
26.11.2008 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 6,07 €
režijný paušál 6,30 €

25.2.2009 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 6,68 €
režijný paušál 6,95 €
30.4.2010 účasť na pojednávaní 27,74 €
režijný paušál 7,21 €
SPOLU: 222,09 €

II. SPOLU: 9 065,51 €+ 222,09 €+ 222,09 €= 9 509,69 €

III. Trovy právneho zastúpenia vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len vyhláška 655/2004 Z.z.) v znení platnom od
1.6.2010:

b) vyčíslenie trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods.1, § 13 ods. 3 vyhlášky v znení platnom do
30.5.2010, za ospravedlnenie t.j. 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 22,57 € ( 1 z 1360 Sk)

24.5.2011 písomné podanie 19,- €
režijný paušál 7,41 €

20.3.2013 písomné podanie 20,02 €
režijný paušál 7,81 €
23.6.2010 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 4,62 €
režijný paušál 7,21 €
8.12.2010 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 4,62 €

režijný paušál 7,21 €
30.3.2011 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 4,75 €
režijný paušál 7,41 €
25.5.2011 účasť na pojednávaní 19,- €
režijný paušál 7,41 €

9.9.2011 účasť na pojednávaní 19,- €
režijný paušál 7,41 €
20.1.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €
režijný paušál 7,63 €
16.3.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €

režijný paušál 7,63 €
11.5.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €
režijný paušál 7,63 €
20.7.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €
režijný paušál 7,63 €

12.10.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €
režijný paušál 7,63 €
7.12.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €
režijný paušál 7,63 €
27.2.2013 účasť na pojednávaní 20,02 €

režijný paušál 7,81 €
2.4.2014 účasť na pojednávaní 20,62 €
režijný paušál 8,04 €
SPOLU: 362,51 €c) vyčíslenie trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods.1, § 13 ods. 3 vyhlášky v znení platnom do
30.5.2010, za ospravedlnenie t.j. 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 22,57 € ( 1 z 1360 Sk)

24.5.2011 písomné podanie 19,- €
režijný paušál 7,41 €
20.3.2013 písomné podanie 20,02 €
režijný paušál 7,81 €

23.6.2010 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 4,62 €
režijný paušál 7,21 €
8.12.2010 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 4,62 €
režijný paušál 7,21 €
30.3.2011 účasť na pojednávaní /odročené/ 1 4,75 €
režijný paušál 7,41 €

25.5.2011 účasť na pojednávaní 19,- €
režijný paušál 7,41 €
9.9.2011 účasť na pojednávaní 19,- €
režijný paušál 7,41 €
20.1.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €

režijný paušál 7,63 €
16.3.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €
režijný paušál 7,63 €
11.5.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €
režijný paušál 7,63 €

20.7.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €
režijný paušál 7,63 €
12.10.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €
režijný paušál 7,63 €
7.12.2012 účasť na pojednávaní 19,56 €

režijný paušál 7,63 €
27.2.2013 účasť na pojednávaní 20,02 €
režijný paušál 7,81 €
SPOLU: 333,85 €
III.SPOLU: 362,51 €+ 333,85 €= 696,36 €

Trovy právneho zastúpenia spolu: 1 089,- + 9509,69 + 696,36 = 11 295,05 € + 20 % DPH= 13 554,06 €

zaplatený súdny poplatok dňa 16.8.2004 vo výške 52 000,- Sk - 1 726,08 €
Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo

zaplateného súdneho poplatku vo výške 1 726,08 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 13 554,06
€. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ním uplatnenú náhradu za úkony a to : písomné
podanie zo dňa 8.10.2012, písomné podanie zo dňa 30.3.2012, písomné podanie zo dňa 25.6.2013
nakoľko zo súdneho spisu vyplýva, že takéto podania k uvedeným dátumom neboli do súdneho spisu
doručené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 OSP).