Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/49/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4304123435
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4304123435.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova
10, IČO: 36 049 581, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Bratislava,
Karadžičova 10, proti povinnej: J. K., bytom L. P. XXX, o vymoženie sumy 1.083,88 eura s
príslušenstvom,oodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduLeviceč.k.13Er/217/2004-36
zo dňa 02.03.2012 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o zamietnutí žiadosti na zmenu súdneho
exekútora, o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaním vyšším súdnym úradníkom, vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil ju. Súčasne návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nevyhovel. O
trovách exekúcie súd rozhodol tak, že oprávneného zaviazal zaplatiť JUDr. Václavovi Kunovi, súdnemu

exekútorovi so sídlom Exekútorského úradu Nitra, Piaristická 2, trovy exekúcie v sume 56,68 eura do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. g) a § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"). Uviedol, že v predmetnej veci bolo dňa
16.12.2004vydanépoverenie navykonanieexekúcienazákladeplatobnéhovýmeruč.185/2004zodňa
24. 05. 2004, ktorý vydal JUDr. Tomáš Kozovský, správca konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA

Družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii, t. j. pôvodného oprávneného, pričom súd uznesením č.
k. 13Er/217/2004-16 zo dňa 25.05.2009 vyhovel návrhu na zmenu oprávneného. Poukázal na to, že
platobným výmerom bola povinnej uložená povinnosť uhradiť poplatok z omeškania za neodvedenie
poistného vo výške 1.083,88 eura podľa zákona č. 273/1994 Z. z. Vzhľadom na to, že predmetný
exekučný titul nebol vydaný zdravotnou poisťovňou, ale správcom konkurznej podstaty, považoval
súd za rozhodujúce vyriešenie otázky, či platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty je

exekučným titulom, čo bolo potrebné posudzovať v závislosti od postavenia správcu konkurznej
podstaty. Konštatoval, že pod majetkom úpadcu sa vo všeobecnosti rozumejú aj pohľadávky úpadcu,
ktoré existovali v čase vyhlásenia konkurzu na jeho majetok. Z uvedeného podľa súdu vyplýva, že
správca konkurznej podstaty má pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a
prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty. Keďže
zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní nepriznáva správcovi konkurznej podstaty oprávnenie

vydávať individuálne akty orgánu verenej moci (správy), ktoré sú exekučným titulom v zmysle § 41
Exekučného poriadku, súd dospel k záveru, že na vydanie platobného výmeru správcom konkurznej
podstaty je potrebné hľadieť ako na nulitný akt, v dôsledku čoho absentuje exekučný titul pre vykonanie
exekúcie.
Pohľadávky na nezaplatenom poistnom zrušenej poisťovne nepatrili do konkurznej podstaty, pretože v
zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z. z. prešli na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu,

prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Správca ani úpadca preto nemal vecný dôvod tieto pohľadávky,
patriace inému subjektu ako úpadcovi, vymáhať a predpisovať. Právo predpísať poistné zo zrušenejpoisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t.j. vymáhať dlžné poistné v
postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám, čo však zo
zákona nevyplýva. Predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia rozhodnutia, vykonateľného po

materiálnej aj formálnej stránke. Ide pritom o predpoklady, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti.
Súčasťou týchto predpokladov je, že exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na
vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný, pri ktorom sa pre
účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to za následok, že takéto
rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom aplikácie práva). Nulitný akt

nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na uvedené na vydanie platobného
výmerusprávcomkonkurznejpodstatyvdanejvecihľadieťakonanulitnýakt.Vzhľadomnauvedenésúd
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Na základe toho nevyhovel ani návrhu oprávneného na
zmenusúdnehoexekútora.Rozhodnutievčastináhradytrovexekúciesúdodôvodnilcitáciouustanovení
§ 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku s tým, že oprávnený sa domáhal vykonania
exekúcie na podklade nulitného exekučného titulu, čím zavinil neskoršie zastavenie exekúcie, súd preto

zaviazal na úhradu trov exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného. Súd
vychádzajúc so špecifikácie súdneho exekútora priznal trovy exekúcie v celkovej výške 56,68 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie v
napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa vec
nesprávneprávneposúdiltým,ženepoužilsprávneustanovenieprávnehopredpisuanedostatočnezistil

skutkovýstav,nazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniamarozhodnutie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Namietal,ževčasevydaniaplatobnéhovýmerubolo
na majetok úpadcu vedené konkurzné konanie a podľa § 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/1991 Zb. o
konkurze a vyrovnaní v znení relevantnom k vydaniu platobného výmeru (ďalej len „zákon o konkurze a
vyrovnaní“)prešlonasprávcukonkurznejpodstatyoprávnenienakladaťsmajetkomkonkurznejpodstaty

úpadcu ako aj výkon práv a povinností súvisiacich s nakladaním s majetkom jej konkurznej podstaty,
v dôsledku čoho sa mal prioritne aplikovať zákon o konkurze a vyrovnaní; to vyplýva z ustanovenia
§ 66 ods. 2 tohto zákona. Podľa neho správca konkurznej podstaty bol oprávnený vydať platobný
výmer a tento je riadnym exekučným titulom. Poukázal na argumentáciu iných súdnych rozhodnutí
s tým, že prípadnú vadu rozhodnutí je oprávnený skúmať len odvolací správny orgán rozhodujúci o

podanom opravnom prostriedku, resp. súd v rámci správneho súdnictva, no nie exekučný súd pri výkone
rozhodnutia.
Sudkyňa súdu prvého stupňa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP odvolaniu nevyhovela a predložila
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212

ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods.
2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Na
dôvažok odvolací súd dodáva:
Otázka, či správca konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne bol alebo nebol oprávnený vydať
platobný výmer, je námietkou smerujúcou k materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Exekučný
súd je povinný z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie

je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku, teda, či bolo vydané orgánom s
právomocou na jeho vydanie, a to nielen pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj neskôr
počas celého exekučného konania, a v prípade zistenia nedostatku materiálnej vykonateľnosti musí
exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Predmetná pohľadávka zrušenej zdravotnej poisťovne nepatrila
do konkurznej podstaty, lebo v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 tretej vety zákona č. 273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní
musela prejsť na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne na inú zdravotnú poisťovňu. Podľa
tohto zákonného ustanovenia pohľadávky poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam, pohľadávky na
poistnom a poplatky z omeškania prechádzajú na všeobecnú poisťovňu alebo na inú poisťovňu, ktorá

prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Táto pohľadávka preto nie je
súčasťou konkurznej podstaty zrušenej zdravotnej poisťovne. Správca, ani úpadca nemal vecný dôvod
tieto pohľadávky (patriace inému subjektu ako úpadcovi) vymáhať a predpisovať. Právo predpísať
poistné zo zrušenej poisťovne na správcu konkurznej podstaty by tak musel pripustiť zákon, t. j. vymáhaťdlžné poistné v postavení orgánu verejnej moci uskutočňujúceho výkon rozhodnutia voči tretím osobám;
to však z právnej úpravy nevyplýva. Keďže predpokladom vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia,
vykonateľného po materiálnej aj formálnej stránke, súd sa týmito náležitosťami musel zaoberať. Ak teda

súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, rozhodol vecne správne. Vzhľadom na
to, že exekučné konanie sa končí, nebol daný ani dôvod na vyhovenie žiadosti oprávneného na zmenu
súdneho exekútora.
Čo sa týka výroku o trovách exekúcie, odvolací súd o odvolaní oprávneného v tejto časti nerozhodoval
pre nedostatok kompetencie na rozhodnutie. V zmysle ustanovenia § 202 ods. 2 OSP totiž odvolanie

proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, nie je prípustné, ak tento osobitný
zákon - Exekučný poriadok - neustanovuje inak. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.10.2013 v
ustanovení § 58 ods. 6 obsahoval ustanovenie, podľa ktorého proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné. V dôsledku novely Exekučného poriadku uskutočnenej
zákonom č. 299/2013 Z. z. bolo toto ustanovenie vypustené a nahradené ustanovením v znení, podľa
ktorého proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne

dovolanie. S účinnosťou od 01.11.2013 teda osobitný zákon už neupravuje možnosť podať proti výroku
o trovách exekúcie odvolanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách exekúcie je konečné, ak ho
vydal sudca. V prípade, že rozhodnutie o trovách exekúcie vydal vyšší súdny úradník, ako to bolo aj v
tomto prípade, je nutné vychádzať z ustanovenia § 374 ods. 4 OSP, podľa ktorého: "Proti rozhodnutiu
súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti

rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca,
ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie,
predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou
osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca."

Keďže možnosť podania odvolania proti uzneseniu o trovách exekúcie Exekučný poriadok neupravuje,
odvolanie proti nemu nie je prípustné. Vzhľadom na to, že v tejto veci uznesenie vydal vyšší súdny
úradník, tak v dôsledku podaného odvolania oprávneného sa uznesenie v tejto časti zo zákona zrušilo
a o trovách exekúcie s konečnou platnosťou musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.