Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 4T/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010430
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5819010430.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v trestnej veci proti obžalovanému:
F. Y., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.12.2020 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný F. Y., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., Š. XXX/X, ženatý, na slobode, technik,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 02.06.2019 v čase okolo 16:00 hod. viedol osobné motorové vozidlo Lada Niva, ev. č. V.-XXXBO,
zelenej farby, po lesnej poľnej ceste tvrdého povrchu zv. Jelešnianská cesta v katastrálnom území
mesta Trstená, z ktorej následne odbočil na poľnú cestu vedenú cez Hamerskú lúku nachádzajúcu sa v
katastrálnom území Oravské Hámre, pre ktorú platí II. stupeň územnej ochrany prírody, ktorou následne
pokračoval cca 1600 metrov od Jelešňanskej cesty smerom k lesnému porastu nachádzajúceho sa

v blízkosti Oravskej priehrady, kde na danej lúke vo vzdialenosti 14 metrov od lesného porastu o
GPS súradniciach SŠ 27°26.38', VD 19°31.16" N 49° 25.186', E 019° 35.601', na parcele E-KN č. X/
X predmetné vozidlo odstavil a ponechal stáť a následne dňa 04.06.2019 v čase okolo 12:30 hod. s
vozidlom vošiel do lesného porastu na trávnatú plochu o rozmere 10 x 10 metrov o súradniciach N 49°
25.176', E 019°35.554' na parcelu C-KN č. XX/XX na lesný pozemok, kde predmetné vozidlo ponechal
stáť na dobu 20 minút za účelom naloženia rybárskych veci a následne viedol vozidlo späť na Hamerskú

lúku a odtiaľ prejdením cca 1300 metrov po poľnej ceste nespevneného povrchu vedenej cez Hamerskú
lúku smerom k Jelešnianskej ceste, kde na danej lúke vo vzdialenosti 300 metrov od Jelešnianskej cesty
o GPS súradniciach N 49° 20.203', E 019°36.550', na parcele E-KN č. X/X, kde bol kontrolovaný, pričom
parcela E-KN č. X/X, je v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 420/2003 Z. z. súčasťou chránenej krajinnej
oblasti Horná Orava D - zóna, pre ktorú platí II. stupeň ochrany prírody a parcela C-KN č. XX/XX je lesný
pozemok, pričom daná lokalita v zmysle vyhlášky MŽP SR č. 420/2003. Z. z. je súčasťou chránenej
krajinnej oblasti Horná Orava C - zóna, pre ktorú platí III. stupeň ochrany prírody, čím týmto konaním

porušil § 31 ods. 1 písm. d/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov ako aj §
14 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je na území, na ktorom platí II. a III. stupeň ochrany,
zakázaný vjazd a státie s motorovým vozidlom,

t e d a

v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny a so všeobecne záväznými
predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdil motorovým vozidlom na lesnom alebo
poľnohospodárskom pozemku,

t ý m s p á c h a l

prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na ust. § 36 písm. j/, písm. l/, § 38 ods. 2, ods. 3
Trestného zákona,§ 56 ods. 2 Trestného zákona, na peňažný trest vo výmere 350,- (tristopäťdesiat) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní nepodmienečne.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 03.12.2019 na F. Y. obžalobu pre prečin
porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, ako je vyššie uvedené.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní chcel s prokurátorom uzavrieť dohodu o vine a treste a po poučení

podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je nevinný.

Vo svojom výsluchu využil svoje právo a k veci vypovedať nechcel.

Súd preto podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku, s prihliadnutím na ust. § 2 ods. 11 Trestného poriadku

prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 02.10.2019, kde uviedol, že dňa 02.06.2019 sa v
priebehu dňa rozhodol, že pôjde na rybačku ku Oravskej priehrade, do časti zvanej Hámre. Má platný
rybársky lístok a od 01.06.2019 začala rybárska sezóna, teda lov rýb v kaprových vodách. Z uvedeného
dôvodu preto do svojho osobného motorového vozidla zn. Lada Niva, ev. č. V.-XXXBO pobalil všetky
veci potrebné k rybolovu a vyrazil z Tvrdošína smerom na Chyžné a odtiaľ odbočil na lesnú cestu

Jelešňa. Od Urbáru Trstená si vybavil povolenie na vjazd na túto cestu, nakoľko na začiatku tejto cesty
je zákazová tabuľa pre vjazd všetkých motorových vozidiel s výnimkou urbáru a lesnej správy. Uvedené
povolenie č. 07/2018 a je platné od 17.05.2018 do 17.05.2021. Za toto povolenie si riadne zaplatil umu
43,20 eur. Na základe tohto povolenia sa domnieval, že žiadne problémy s vjazdom do tejto lokality po
tejto ceste nebudú a takto tam chodil aj v minulosti niekoľkokrát a nikdy problémy s vjazdom nemal. V

rámci svojej výpovede predložil dohodu o užívaní lesnej cesty Jelešňa a vstupu do zákazu vjazdu k
Oravskej priehrade za účelom výkonu rybárskeho práva. Uviedol, že sa domnieva, že svojim vjazdom
neporušil žiadny zákon. Vyjadril sa, že takto šiel po tejto ceste zhruba v čase okolo 16:00 hod., prešiel 4
- 5 kilometrov a odbočil na poľnú cestu smerom na breh Oravskej priehrady. Po tejto poľnej ceste prešiel
asi 1600 metrov a na lúke odstavil svoje auto. Následne šiel k brehu Oravskej priehrady pozrieť lovné

miesto, kde mi mohol chytať ryby. Ryby chytal dva dni a auto mal odstavené stále na tom istom mieste.
Dňa 04.06.2019 v čase okolo 11:00 hod. ukončil chytanie rýb, pobalil si veci a okolo 12:00 hod. prišiel k
autu, na ktorom šiel po tej istej poľnej ceste bližšie k Oravskej priehrade. Prešiel asi 150 metrov, auto
odstavil a naložil do neho veci. Následne nasadol do auta a tou istou cestou, ako prišiel pred dvoma
dňami šiel domov. Ako šiel po poľnej ceste, tak na konci lúky pri ceste ho zastavila policajná hliadka.

Vyzvali ho na predloženie dokladov a nechali ho tam stáť do 19:30 hod. Potom bol s nimi na mieste,
kde mal odstavené auto a oni to miesto dokumentovali a robili fotografie. Asi o 20:30 hod. ho predviedli
pred vyšetrovateľa na OO PZ v Trstenej, kde mu dali podpísať papier a že ho poučili o jeho právach
o 13:30 hod. Následne sa začal výsluch jeho osoby. Po výsluchu mu kázali vypratať auto a poslali ho
domov. Celé toto konanie považuje za protizákonné a porušujúce ľudské práva. Na konanie policajtov

podal sťažnosť na Inšpekciu Ministerstva vnútra, ktorá bola postúpená na KR PZ v Žiline, ktoré sa mu
ospravedlnilo. Uviedol, že po celej trase lesnej cesty, teda od začiatku cesty Jelešňa až po miesto, kde
odstavil auto, resp. nakladal veci do auta, nebola žiadna značka, ktorá by upozorňovala, že vstupuje do
chránenej oblasti s vyšším stupňom ochrany prírody. Jediná značka, ktorá tam bola umiestnená bola
zákazová značka, na ktorú mal povolenie od urbáru Trstená. Značka, ktorá upozorňovala, že sa jedná

o územie s vyšším stupňom ochrany, tam bola osadená až potom a on to zistil dňa 12.06.2019.

Z výpovede svedka poškodeného Ing. E. P. z prípravného konania vyplynulo, že pracuje ako strážca
prírody v CHKO Horná Orava. Zároveň je splnomocnený Štátnou ochranou prírody SR Banská Bystrica
na úkony spojené riešením priestupkov a trestných činov na úseku ochrany prírody. Lokalita Oravské

Hámre sa nachádza v blízkosti Oravskej priehrady a je to územie s druhým až štvrtým stupňom územnejochrany prírody a ich zóny CHKO Horná Orava, ktoré sú vymedzené v prílohe č. 2 vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie CHKO Horná
Orava a jej zóny. Táto lokalita sa taktiež nachádza v chránenom vtáčom území Horná Orava vyhlásená

vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 173/2005 Z.z., ktorou sa vyhlasuje
chránené vtáčie územie Horná Orava. Zóny ochrany prírody CHKO Horná Orava boli ustanovené
vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie chránenej
krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny. Predmetný pozemok, na ktorý dňa 04.06.2019 motorové vozidlo
zn. Lada Niva ev. č. TS-XXXBO vošlo a stálo, nepatrí medzi miesta, ktoré vyhradil príslušný orgán,

teda obec alebo mesto všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorým vyhlásil chránené krajinné
územie a nie je teda uvedené na úradnej tabuli tohto orgánu a úradnej tabuli dotknutej obce. Inými
slovami povedané, miesto, kde toto vozidlo stálo a lokalita, v ktorej sa pohybovalo, nebolo vyňaté zo
zákona a teda jeho pohybom a státím v tejto lokalite bol porušený zákon o ochrane prírody a následne
sa domnieva, že aj trestný čin vo vzťahu k § 305 Trestného zákona. Zákaz sa však nevzťahuje na vjazd
a státie vozidla slúžiaceho na obhospodarovanie pozemku, alebo patriaceho vlastníkovi (správcovi,

nájomcovi) pozemku, na ktorý sa vzťahuje tento zákaz v znení ust. § 13 ods. 3 písm. a/ zákona č.
543/2002 Z. z.. Osoba, ktorá by chcela vstúpiť do lokality Oravské Hámre by musela mať výnimku,
resp. súhlas na vjazd motorovým vozidlom do chráneného územia a to vydáva Okresný úrad v sídle
kraja, konkrétne odbor starostlivosti o životné prostredie. Okresný úrad vydá výnimku na základe
stanoviska správy CHKO Horná Orava. Túto výnimku však ale vydáva len v prípade, ak sa jedná o

obhospodarovanie, spravovanie, alebo nájom pozemku. Už v minulosti sa v danej lokalite stretávali ich
pracovníci s tým, že dochádzalo k opakovanému porušovaniu predpisov o vjazde do tejto lokality a
dochádzalo tak k neúnosnému narušovaniu biotopu chráneného územia. Jednalo sa hlavne o výkon
rybárskeho práva, kedy tieto osoby nerešpektovali zákaz v súvislosti s ochranou prírody. V zmysle
§ 35 Zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z., kde sa zakazuje chráneného živočícha

rušiť v jeho prirodzenom areály, rušiť najmä v období hniezdenia, rozmnožovania, výchovy mláďat,
zimného spánku, alebo migrácie. Zároveň je aj Ramsarskou lokalitou. Je to dohovor o mokradiach a je
jedným z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov v oblasti ochrany prírody. Zároveň je aj jedným
z dohovorov chrániaci určitý druh biotopu, ako biotopu vodného vtáctva. Na základe ich zistení sa v
tejto lokalite Oravské Hámre vyskytujú chránené živočíchy a to Chrapkáč poľný (Crex crex), Bocian

čierny (Ciconia nigra), Orol krikľavý (Aquila pomarina), Orliak morský (Haliaeetus albicilla), pričom Orliak
morský priamo nehniezdi v tejto lokalite, ale jeho hniezdenie je cca 2 km od miesta, kde motorové vozidlá
stáli a tým, že sa narúša motorovými vozidlami tento biotop, jeho teritórium lovenia sa musí presúvať na
iné, vzdialenejšie miesta v okolí Oravskej priehrady. Tieto všetky druhy, sú druhmi európskeho významu,
zaradené ako ohrozené druhy. Okrem vtákov sa v blízkosti tejto lokality vyskytujú chránené cicavce

európskeho významu a to Vydra riečna (Lutra lutra) a Bobor vodný (Castor fiber). V ten deň 04.06.2019
on osobne nebol na mieste zastavenia tohto vozidla, ale podľa jemu dodaných GPS súradníc políciou
uvedeného motorového vozidla zn. Lada Niva, ktoré sa v čase kontroly nachádzalo na parcele KN-E č.
X/X, druh pozemku TTP v druhom stupni ochrany prírody a na parcele KN-C č. XX/XX, druh pozemku
lesný pozemok s tretím stupňom územnej ochrany prírody, čím došlo týmto vjazdom a státím tohto

motorového vozidla k porušeniu zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. a to konkrétne §
13 ods. 1 písm. a/ a § 14 ods. 1 písm. a/ uvedeného zákona. Predmetným ustanovením je zakázaný
vjazd a státie motorovým záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom, alebo saňami na pozemky za
hranicami zastavaného územia obce, mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej
stanice, garáže továrenského, staničného alebo letiskového priestoru. Daným vjazdom motorového

vozidla mohlo dôjsť k vyrušeniu chráneného živočícha a to Chrapkáča poľného, Prepelice poľnej v
jeho prirodzenom areáli, kde v tomto období prebieha hniezdenie v danej lokalite. Okrem týchto vtákov
mohlo dôjsť k narušeniu lovného teritória Bociana čierneho, Orla krikľavého, Orliaka morského, Vydry
riečnej a Bobra vodného. Lesný pás v okolí Oravskej priehrady má funkciu ochranného lesa, ktorý má
zabrániť zosuvu brehu v okolí Oravskej priehrady. Vjazd motorových vozidiel do tohto lesného pásu

spôsobuje eróziu, degradáciu pôdy, čo má za následok poškodenie koreňových nábehov drevín. Čo
sa týka vyjazdenej cesty cez Hamerskú lúku, tak podľa jeho zistení vyjazdená cesta nie je vedená v
katastrálnom území ako cesta. Táto cesta vznikla na základe intenzívneho pohybu motorových vozidiel
k vode. Po dátume 04.06.2019 bol osobne v predmetnej lokalite a osobnou obhliadkou miesta nezistil
zjavné narušenie biotopu, okrem tých vyššie spomenutých, teda tých, ktoré majú negatívny vplyv na

rušenie chránených živočíchov a jeho prirodzenom areáli. Urbár Trstená môže vydať povolenie na vjazd
do tejto lokality, ale len na lesné a spevnené komunikácie, ktoré sú evidované v katastrálnom portáli
ako lesné cesty. Pokiaľ urbár vydá takéto povolenie, nemá byť v rozpore s ustanoveniami iného zákona,
v tomto prípade zákona o ochrane prírody a krajiny. Urbár by mal vydávať takéto povolenia hlavnes výkonom lesohospodárskej činnosti, teda takej činnosti, ktorou sa urbár zaoberá. V tomto prípade
výkon rybárskeho práva nemá s činnosťou urbáru žiaden súvis a podľa jeho názoru došlo k porušeniu
zákona o ochrane prírody a krajiny. Či v daný deň dňa 02.06.2019 až 04.06.2019 tam v danej lokalite

alebo po trase, po ktorej v danej lokalite išiel p. Y. bola tabuľa, alebo značka, ktorá upozorňovala, že
sa jedná o lokalitu s vyšším stupňom ochrany prírody, uviesť nevedel, avšak pravidelne v tejto lokalite
značky umiestňujú, pričom sa stáva dosť často, že lokalitu označia a nejaké osoby ju ihneď odstránia.
Vyjadril sa, že toto územie permanentne označujú normalizovanou tabuľou so štátnym znakom s vyšším
stupňom ochrany.

Svedok E. R. v prípravnom konaní vypovedal, že v súčasnej dobe a aj v mesiaci jún 2019 pracoval ako
policajt KR PZ Žilina ako referent pohotovostnej motorizovanej jednotky, zaradený na 5. čate v Nižnej.
Dňa 04.06.2019 boli operačným strediskom vyslaní do lokality Hámre pri Oravskej priehrade a bolo im
povedané, že budú vykonávať asistenciu pri realizovaní trestných činov a že po príchode na miesto sa
majú skontaktovať príslušníkmi OKP Dolný Kubín. Cestou na miesto sa s nimi telefonicky skontaktovali,

pričom oni už boli na mieste a vykonávali policajné opatrenia. Keď prišli na miesto, boli tam príslušníci
OKP p. Š. a p. J., ktorí im vysvetlili o čo sa jedná, že majitelia motorových vozidiel, ktoré boli odstavené
pri Oravskej priehrade sa dopustili trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. Povedali
im, že majú zastavovať vozidlá, ktoré pôjdu ich smerom. V tom čase stáli na lúke - poľnej ceste. Boli to
vyjazdenékoľajevpoli.Vtendeňvpoobedňajšíchhodináchzastavilinatommiestemotorovévozidlozn.

Lada Niva zelenej farby. Toto vozidlo šlo smerom k nim od Oravskej priehrady. V hliadke bol okrem neho
aj E. J. s K. F.. Po zastavení vozidla vyzvali vodiča na predloženie osobných dokladov a dokladov od
vozidla. Jednalo sa o F. Y. z V.. Príslušníkmi OKP Dolný Kubín bol upozornená na to, že jazdil s vozidlom
v danej lokalite a dopustil sa protiprávneho konania a že v ďalšom s ním budú vykonávané procesné
úkony. Po celý čas realizácie úkonov stáli na mieste zastavenia vozidla a ešte v ten deň s pánom Y.

odišli na OO PZ Trstená, kde spísali záznam o obmedzení osobnej slobody. Súčasne mu odovzdali aj
poučenie osoby pri použití oprávnenia obmedziť osobnú slobodu podozrivej osoby, kde v spodnej časti
vyznačili čas poučenia, ktorý bol zhodný s časom, kedy došlo k zastaveniu vozidla. Zároveň tam bol
vyznačený aj čas, kedy toto poučenie v písomnej forme prevzal. Menovaného F. Y. prevzal poverený
príslušník a ten s ním vykonával procesné úkony.

Rovnaké skutočnosti vyplynuli aj z výpovede svedka E. J..

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so
zápisnicou o obhliadke miesta činu, s fotodokumentáciou z ohliadky, s vyjadrením Štátnej ochrany

prírody SR, Správy chránenej krajinnej oblasti Horná Orava, s úradným záznamom hliadky OO PZ,
s evidenčnou kartou vozidla, s čiastočným výpisom z LV č. XXX k.ú. S. P., čiastočným výpisom
z LV č. XXX k.ú. S. P., s fotografiami, so správou Mesta Tvrdošín, so správou OR PZ DK, ODI, so
správou sociálnej poisťovne, so správou OÚ Námestovo, odbor živnostenského podnikania, so správou
HNsPTrstená,psychiatrickéoddelenie,sosprávouStredoslovenskejdistribučnej,svýpisom zústrednej

evidencie priestupkov MV SR, s odpisom registra trestov a so správou OO PZ Tvrdošín.

Prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona, sa dopustí
ten, kto v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny a so všeobecne
záväznými predpismi na úseku lesného hospodárstva neoprávnene jazdil motorovým vozidlom na

lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.

Predpismi na ochranu prírody a krajiny, na ktoré ustanovuje vyššie citované zákonné ustanovenie sú
zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a vykonávacia vyhláška
č. 24/2003 Z.z., ktoré vymedzujú okrem iného aj chránené druhy živočíchov a rastlín a nakladanie s nimi.

Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 420/2003 Z.z., ktorou sa ustanovuje územie
Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava
sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnych územiach Kubínska Hoľa a Zázrivá, v okrese
Námestovo, v katastrálnych územiach Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca,

Lomná, Mútne, Námestovo, Námestovské Pilsko, Sihelné, Slanica, Vaňovka, Vasiľov, Vavrečka,
Zákamenné a Zubrohlava, v okrese Tvrdošín, v katastrálnych územiach Dolný Štefanov, Hladovka,
Liesek, Oravské Hámre, Osada, Suchá Hora, Trstená a ústie nad Priehradou. Chránená krajinná oblasťmá 58 738 ha, jej územie je vymedzené v prílohe. Územie chránenej krajinnej oblasti sa podľa povahy
prírodných hodnôt člení na zóny A, B, C a D.

Podľa § 3, § 4 a § 5 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 420/ 2003Z.z., ktorou sa ustanovuje
územie Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava a jej zóny územie zóny B sa nachádza v okrese Dolný
Kubín v katastrálnom území Kubínska Hoľa, v okrese Námestovo v katastrálnych územiach Beňadovo,
Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Mútne, Námestovské Pilsko, Oravská Polhora, Oravské Veselé, Rabčice,
Slanica, v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach Hladovka, Liesek, Oravské Hámre, Osada, Suchá

Hora,TrstenáaÚstienadPriehradou.ÚzemiezónyCsanachádza vokreseDolnýKubínvkatastrálnom
územíKubínskaHoľa,vokreseNámestovovkatastrálnychúzemiachBeňadovo,Bobrov,Breza,Hruštín,
Klin, Krušetnica, Lomná, Mútne, Námestovské Pilsko, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná,
Oravská Polhora, Oravské Veselé, Slanica a Zákamenné, v okrese Tvrdošín v katastrálnych územiach
Hladovka, Liesek, Oravské Hámre, Osada , Suchá Hora, Trstená a Ústie nad Priehradou. Územie zóny
D sa nachádza v okrese Dolný Kubín v katastrálnych územiach Kubínska Hoľa a Zázrivá, v okrese

Námestovo, v katastrálnych územiach Beňadovo, Bobrov, Breza, Hruštín, Klin, Krušetnica, Lokca,
Lomná, Mútne, Námestovo, Námestovské Pilsko, Novoť, Oravská Jasenica, Oravská Lesná, Oravská
Polhora, Oravské Veselé, Rabča, Rabčice, Sihelné, Slanica, Vaňovka, Vasiľov, Vavrečka, Zákamenné
a Zubrohlava, v okrese Tvrdošín, v katastrálnych územiach Dolný Śtefanov, Hladovka, Liesek, Oravské
Hámre , Osada, Suchá Hora, Trstená a Ústie nad Priehradou.

Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť s motorovým
vozidlom, motorovou trojkolkou, motorovou štvorkolkou, snežným skútrom alebo záprahovým vozidlom,
najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice,

cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže , továrenského, staničného alebo
letištného priestoru.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších
predpisov na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany je zakázané vykonávať činnosti uvedené v §

13 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3 platí rovnako.

Podľa § 31 ods. 1 písm. d/ zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v platnom znení na lesných pozemkoch je
zakázané jazdiť, alebo stáť motorovým vozidlom, motocyklom, skútrom, snežným skútrom, motorovou
trojkolkou alebo štvorkolkou mimo vyznačených miest a jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty

alebo vyznačenej trasy, to neplatí, ak ide o využitie lesnej cesty podľa § 25.

Zakotvenie skutkovej podstaty tohto prečinu do Trestného zákona si vyžiadali skúsenosti s uplatňovaním
oprávnení lesnej stráže, poľnej stráže, stráže prírody pri riešení novodobého fenoménu, ktorým je
vedoméporušovaniezákazuvjazdumotorovýchvozidiel,motorovýchtrojkoliekaštvorkoliek,motocyklov

a skútrov na lesné a poľnohospodárske pozemky, chránené územie a biotopy navynímajúc.

Pod pojmom jazdí sa v danom prípade rozumie akékoľvek neoprávnené vniknutie na lesný, alebo
poľnohodpodársky pozemok a jazdenie motorovým vozidlom alebo ďalšími motorovými vozidlami
uvedenými v tomto ustanovení na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku, bez ohľadu na časové,

ako aj vzdialenostné súvislosti.

Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je
bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale aj toho,
či ide o prečin v intenciách § 10 ods. 2 Trestného zákona, to znamená, že vzhľadom na spôsob

vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútky
páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V predmetnej veci mal súd preukázaný
materiálny korektív jednak samotným objektom súdeného prečinu, ktorým je záujem spoločnosti na
ochrane prírody a krajiny pred škodlivými zásahmi spôsobovanými neoprávneným jazdením rôznymi
motorovými vozidlami na lesnom alebo poľnohospodárskom pozemku.

V danom prípade obrana obžalovaného spočívala v tvrdení, že si nie je vedomý toho, že by porušil
Trestný zákon. Na prejazd danou lokalitou mal platné povolenie od urbáru, za ktoré si riadne zaplatil. V
danom úseku by skutočnosť, že sa jedná o CHKO mala byť vyznačená značkou, pretože naozaj netušil,že sa tam jedná vôbec o nejaký stupeň ochrany prírody. V tejto súvislosti je na mieste poznamenať ,
že ak by aj súd pripustil, že obžalovaný v dobe skutku disponoval Povolením vydaným urbárom
Trstená, nemožno opomenúť, že predmetné povolenie sa podľa jeho obsahu vzťahovalo na lesnú cestu

Jelešňa (aj keď síce v pripojenej Dohode o používaní lesnej cesty Jelešňa sa uvádza, že predmetom
tejto dohody je používanie lesnej cesty Jelešňa a vstupu do zákazu vjazdu k Oravskej priehrade za
účelom výkonu práva rybolovu, uvedené nie je možné vykladať tak, ako to uvádzal obžalovaný, že
povolenie zahŕňa prejazd až k Oravskej priehrade, keď tak v povolení, ako aj v pripojenej Dohode sa
výslovne uvádza používanie lesnej cesty Jelešňa s tým, že povolenie platí pre lesnú cestu Jelešňa).

Obžalovaný však po prejazde spevnenou asfaltovou cestou Jelešňa ďalej z tejto cesty pokračoval
po lúke (trvalý trávnatý porast), kde už nebola žiadna spevnená cesta a pokiaľ tam boli vyjazdené
koľaje, tieto boli od iných áut, vozidlo tam mal odstavené a neskôr s vozidlom vošiel do lesného
porastu (lesný pozemok). Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zápisnice o obhliadke miesta činu, vrátane
fotodokumentácie motorového vozidla obžalovaného v predmetnej lokalite. Vzhľadom na ďalší, vyššie
popísaný pohyb vozidla obžalovaného po opustení spevnenej asfaltovej Jelešnianskej cesty, a to po

trvalom trávnatom poraste a lesnom pozemku je v plnom rozsahu daná trestnoprávna zodpovednosť
obžalovaného za spáchanie žalovanej trestnej činnosti. Ďalej súd dáva do pozornosti, že obžalovaný
ako osoba znalá miestnych a naviac rybárom, ktorý by sama vedieť orientovať v právnych predpisoch
ohľadom ochrany prírody v súvislosti s výkonom rybárskeho práva, ktoré v sebe zahŕňa aj znalosť
právnychpredpisovatominimálnekrybárskemurevíru,muselmaťvedomosť,žesavzhľadomnavšetky

okolnosti nachádza v chránenom území teda musel byť s tým uzrozumený.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd ustálil, že konanie obžalovaného je správne
kvalifikované ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Trestného zákona,
nakoľko obžalovaný v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny

neoprávnene jazdil motorovým vozidlom na poľnohospodárskom pozemku (trvalý trávnatý porast na
parcele E-KN č. X/X) a na lesnom pozemku (lesný pozemok na parcele C-KN č. XX/XX).

V súvislosti s takouto právnou kvalifikáciou skutku súd ohľadne subjektívnej stránky tohto trestného činu,
keď na trestnoprávnu zodpovednosť sa vyžaduje úmyselné zavinenie, poznamenáva, že aj prípadný

právny omyl spočívajúci v neznalosti príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov nevylučuje
páchateľovi trestnú zodpovednosť.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods.
1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného súd

zistil poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (obžalovaný pred spáchaním skutku
viedol riadny život), v konaní neboli zistené priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 Trestného zákona.

S poukazom na tieto skutočnosti potom súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 350,- eur,
nakoľko je zamestnaný ako technik v R. a.s. Ž. s mesačným príjmom 700,- eur a pre prípad úmyselného

zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 dní.

Podľa názoru súd je takto uložený trest dostatočný a splní účel sledovaný zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od

oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308

ods. 1, 2 Tr. por.)- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods.
1 písm. b), § 308 ods. 2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného, a to len v jeho prospech, aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody , a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), § 45 ods. 1 Tr. por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.