Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/29/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118213904
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118213904.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne: N. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v V., V. XX, proti žalovaným v 1. rade: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave,
Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zast. Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Bočná 10, IČO: 36 863 017 a v 2. rade: DUPOS dražobná, spol. s r.o., so sídlom v

Bratislave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 36 233 935, zast. PETKOV & Co. s.r.o. advokátska kancelária,
sosídlomvBratislave,Navŕšku12,IČO:50430742,vkonaníourčenieneplatnostizmluvyosplátkovom
úvere, o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky a ďalšie nároky, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 13. septembra 2019 č.k. 24C/32/2018-135 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením konanie
zastavil a vyslovil, že žalovaný v 1. a 2. rade majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

2. Súd zastavenie konania odôvodnil ustanovením § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP s poukazom na
to, že žalobkyňa vzala žalobu voči žalovaným v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu, ako aj pojednávanie.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 256 os. 1 a § 262 ods. 1 CSP s poukazom na to, že žalobkyňa

procesne zavinila zastavenie konania, a preto žalovaní v 1. a 2. rade majú voči nej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade z odvolacích dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d/ a písm. g/ CSP, t.j. že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyjadril presvedčenie
o tom, že v súvislosti s podaným späťvzatím žaloby bolo žiaduce, aby s týmto podaním žalobkyne
neboli spojené žiadne procesné účinky a aby bolo odmietnuté, keďže ide jednoznačne o šikanózny
výkon práva (na späťvzatie žaloby). Uviedol, že žalobkyňa totiž zamlčala konajúcemu súdu, že dňa
8.4.2019 podala na Okresnom súde Ružomberok žalobu, ktorou sa domáhala poskytnutia identického

typu ochrany a na úplne zhodnom skutkovom a právnom základe ako v prípade žaloby prejednávanej
Okresným súdom Košice I pod sp.zn. 24C/32/2018. Okresný súd Ružomberok o jej neskoršej žalobevedie konanie pod sp.zn. 2Csp/20/2019. Keďže v konaní na Okresnom súde Košice I žalobkyňa nebola
úspešná s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, rozhodla sa „uprednosniť“ konanie vedené
na Okresnom súde Ružomberok a žalobu podanú na Okresný súd Košice I vziať späť. Popísané

konanie žalobkyne považoval za neprípustne účelové a šikanózne. Jeho jediným cieľom je manipulácia
vo vzťahu k založeniu miestnej príslušnosti a vyberanie si medzi súdmi v nádeji, že na niektorom
dosiahne pozitívnejší výsledok, obzvlášť, ak už na jednom, v tomto prípade na Okresnom súde Košice
I nebola úspešná s návrhom na poskytnutie neodkladnej ochrany. Takýmto spôsobom dochádza najmä
k porušeniu ich ústavne garantovaného práva na zákonného sudcu a k neprípustnému prenášaniu

dôsledkov protiprávneho (šikanózneho) postupu žalobkyne na ich procesnú stranu, okrem iného v
spojitosti s ich legitímnymi očakávaniami, týkajúcimi sa rýchlosti a hospodárnosti konania. Po odcitovaní
článku 48 ods. 1 Ústavy, článku 12 ods. 1 druhá veta Ústavy SR, článku 3 ods. 1, článku 5 a článku 16
ods. 1 základných princípov CSP a všeobecnom vyjadrení, čo predstavuje princíp zákonného sudcu,
vyjadril názor, že podaním žaloby na skutkovom a právnom základe, ako učinila žalobkyňa v spore
vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24C 32/2018, bol ustálený zákonný sudca pre obe

sporové strany. Za žiadnych okolností by nemalo byť možné, aby k zmene zákonného sudcu došlo iným,
ako zákonom výslovne dovoleným a regulovaným spôsobom (napr. prikázaním sporu). Ak sa žalobkyňa
mieni domáhať takej ochrany svojho údajne ohrozeného alebo porušeného subjektívneho práva, ako je
popísané v žalobe, mal by o nej rozhodovať súd, ktorého príslušnosť bola založená ako prvá, t.j. v tomto
prípade Okresný súd Košice I. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti o iniciovaní obsahovo totožného

sporu na Okresnom súde Ružomberok predložil kópiu žaloby podanej na tomto súde dňa 18.4.2019.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že na späťvzatí žaloby zotrváva, pričom
poukázala na ust. § 144 CSP a § 146 ods. 1 CSP, keď na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby
sa neprihliada, pokiaľ k späťvzatiu žaloby dôjde skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu

podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. Súčasne vyjadrila presvedčenie o tom, že k predbežnému
prejednaniu sporu a ani k pojednávaniu nedošlo. Na základe toho navrhla odvolaciemu súdu, aby
odvolanie žalovaného v 1. rade zamietol.

6. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní podané neboli.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 358 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380
CSP a z hľadísk žalovaným v 1. rade uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu

žalovaného v 1. rade nie je možné vyhovieť.

8. Odvolateľ podal odvolanie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a písm. g/ CSP,
t.j. že konanie malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené.

9. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou
sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo myť vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod

ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/ ,c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

10. Odvolací dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP je daný, ak zistený stav neobstojí, pretože
sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré

neboli uplatnené. Prostriedkami procesnej obrany a prostriedkami procesného útoku sú najmä skutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Uvedený odvolací dôvod nachádza
uplatnenie najmä vtedy, ak strany sporu neboli náležitým spôsobom poučené o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.12. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol vecne správne, pokiaľ na základe späťvzatia žaloby zastavil
konanie, pričom v prejednávanom prípade išlo o prípad späťvzatia podaného pred predbežným
nariadením pojednávania alebo pred pojednávaním, v ktorom prípade sa nevyžaduje súhlas so

späťvzatím zo strany žalovaných.

13.Podstatouodvolacíchnámietokjetvrdeniežalovanéhov1.radeotom,žesúdmalpodanéspäťvzatie
odmietnuť podľa čl. 5 základných princípov Civilného sporového poriadku. Podstatou zneužitia práva
podľa žalovaného v 1. rade je jeho presvedčenie o tom, že týmto späťvzatím žalobkyňa obišla právo

na zákonného sudcu.

14. Odvolací súd zastáva názor, že späťvzatím žaloby a následným zastavením konania pre späťvzatie,
nedochádza k porušeniu práva na zákonného sudcu. Z toho dôvodu nedošlo ani k naplneniu podstaty
tvrdeného zneužitia práva.

15. Žalobca je tzv. pánom súdneho konania. To znamená, že so žalobou, na základe ktorej začalo
občianske súdne konanie, počas celého jeho trvania disponuje žalobca podľa vlastnej úvahy a uvedené
bezvýhradne platí v prípade, pokiaľ sa žalobca rozhodne netrvať na podanej žalobe a z toho dôvodu
ju zoberie späť svojím dispozitívnym návrhom v štádiu konania, kedy vo veci ešte nebolo uskutočnené
či už predbežné prejednanie sporu alebo akékoľvek pojednávanie. Aj v tomto prípade žalobkyňa pred

predbežným prejednaním sporu alebo pred pojednávaním zobrala žalobný návrh v celom rozsahu späť
a teda netrvala viac na vecnom prejednaní ňou podanej žaloby voči žalovaným v tomto konkrétnom
konaní.

16. Okolnosť, na ktorú žalovaný v 1. rade vo svojom podanom odvolaní poukazuje, a to, že o rovnakom

nároku prebieha iné súdne konanie, ktoré začalo na základe žaloby identickej žalobkyne voči identickým
žalovaným na Okresnom súde Ružomberok pod sp.zn. 2Csp/20/2019, predstavuje prípad, pre ktorý je
odôvodnený postup podľa ust. § 159 CSP.

17. Aj keď odvolací súd pripúšťa, že porovnaním žaloby podanej v konaní vedenom pred Okresným

súdom Ružomberok (sp. zn. 2Csp/20/2019) a konaním vedeným na Okresnom súde Košice I (sp. zn.
24C/32/2018), je zrejmé, že ide o totožnosť sporu v časti výroku o určenie, že zmluva o splátkovom
úvere č. 0324077442 zo dňa 5.9.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade je absolútne
neplatná, uvedené zistenie je dôvodom na to, aby súd konanie, ktoré sa začalo neskôr, zastavil
pre prekážku veci začatej. V prejednávanej veci síce súd napadnutým uznesením konanie zastavil

pre späťvzatie žaloby, v dôsledku podaného odvolania zastavujúce uznesenie preto doposiaľ nie je
právoplatné, a preto Okresnému súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 2Csp/20/2019, pokiaľ
tak ešte medzičasom neurobil, doteraz nič nebránilo posúdiť, či je odôvodnený procesný postup podľa
spomínaného § 159 CSP.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v jeho
výroku o zastavení konania vrátane výroku o trovách konania ako súvisiaceho výroku ako vecne správne
potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

a § 262 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal;
žalovaný v 1. rade nebol úspešný v odvolacom konaní a žalobkyni a žalovanému v 2. rade žiadne
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

20.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).