Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 18, 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 9T/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8419010558
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerik

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8419010558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

18.11.2019 v Kežmarku takto

r o z h o d o l :

Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom X. G., O. Y. XX/XX, okr. Kežmarok,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 11.07.2019 vo Veľkej Lomnici, okr. Kežmarok, si osobne prevzal výzvu Okresného súdu Kežmarok

sp. zn. 9T 45/2019 zo dňa 03.07.2019, podľa ktorej mal ihneď po obdŕžaní tejto výzvy nastúpiť v
Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Prešov výkon trestu odňatia slobody
v trvaní štyroch mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
9T 45/2019 zo dňa 20.05.2019, právoplatným dňa 01.06.2019, pričom do výkonu trestu bez vážneho
dôvodu po obdŕžaní uvedenej výzvy nenastúpil a následne bol dňa 30.07.2019 dodaný do Ústavu na
výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Prešov,

t e d a

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

č í m s p á c h a l

prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona a § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť)

mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje
na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala na Okresný súd Kežmarok dňa 03.10.2019
obžalobu na Ľ. G. pre skutok, ktorý právne kvalifikovala ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na

skutkovom základe, ako je skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku.

Po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný Ľ. G. na hlavnom pojednávaní poučený o tom, že
ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku.
Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to že

je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval
primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené
otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora,
ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Ľ. G. o vine zo
spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak,
akobolposúdenývpodanejobžalobe,podľa§257ods.7Trestnéhoporiadkuprijal,nakoľkonapodklade

výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného s
tým, že na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste, a to oboznámením listinných dôkazov.

Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny, uznal obžalovaného Ľ. G. za vinného zo spáchania

skutku uvedeného v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný týmto konaním
maril výkon rozhodnutia tunajšieho súdu vydaného v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 9T 45/2019 tým,
že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, čím naplnil
všetky podstatné znaky prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona. Z hľadiska subjektívnej stránky konal obžalovaný vo forme nepriameho úmyslu,

pretože vedel, že svojím konaním môže spôsobiť porušenie záujmu chráneného Trestným zákonom,
ktorým je záujem štátu na riadnom výkone uloženého trestu odňatia slobody, a pre prípad, že také
porušenie spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Z aktuálneho odpisu registra trestov SR, ktorého obsah bol oboznámený na hlavnom pojednávaní

vyplýva, že obžalovaný Ľ. G. bol doposiaľ 5 krát súdne trestaný, z toho v prípade prvých dvoch odsúdení
sa z dôvodu osvedčenia v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestov odňatia slobody na
neho hľadí, akoby nebol odsúdený. V poradí tretie odsúdenie uvedeného odpisu v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 7T 17/2017 zo dňa 07.03.2017 je odsúdenie na trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom a posledné dve odsúdenia, v konaniach vedených pod sp. zn. 7T 151/2017

a 9T 45/2019 predstavovali odsúdenia s uložením nepodmienečných trestov odňatia slobody, pričom
práve posledné odsúdenie, ktoré je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku je za
rovnaký prečin ako v prejednávanej trestnej veci.

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne údajmi evidenčného charakteru s tým, že Obec

Veľká Lomnica neeviduje žiadne priestupky obžalovaného. Zo správy ÚVTOS Prešov, kde obžalovaný
vykonáva trest odňatia slobody zabezpečenej v prípravnom konaní, ktorej obsah bol oboznámený na
hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, druhý krát je vo
výkone trestu odňatia slobody. Adaptácia prebehla bez nedostatkov, režim dňa dodržiava, správanie a
vystupovanie voči príslušníkom zboru je na požadovanej úrovni. V kolektíve odsúdených sa prezentuje

ako nekonfliktný typ. Obžalovanému nebola udelená žiadna odmena a ani disciplinárny trest. Z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát
priestupkovo postihnutý a to dňa 18.06.2017 za priestupok proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., ktorý spočíval vo vulgárnych nadávkach a vo fyzickom útoku, za
spáchanie ktorého mu bola uložená bloková pokuta.

Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak
prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie

páchateľa spoločnosťou.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V
prospech obžalovaného Ľ. G. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného
zákona, a to, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval. Naopak, v

neprospech obžalovaného súd pričítal jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný už bol za trestný
čin v minulosti odsúdený, pričom u obžalovaného sa jedná o recidivistu, ktorý bol v minulosti už 2 krát
odsúdený na nepodmienečný trest a vzhľadom na charakter posledného odsúdenia sa u neho jedná o
špeciálnu recidívu, a preto súd na tieto odsúdenia prihliadal /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Preto
súd pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností k priťažujúcim okolnostiam 1:1, pri ukladaní trestu

vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody bez jej úpravy v zmysle § 38 ods. 2 a nasl. Trestného
zákona stanovenej v ustanovení § 348 ods. 1 Trestného zákona v rozmedzí až na dva roky.

Na jednej strane súd musel zohľadniť okolnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a jeho spáchanie
úprimne oľutoval. Súd tiež zohľadnil aj omyl obžalovaného, ktorý si myslel, že výzva na nástup výkonu
trestu sa týka už predchádzajúceho odsúdenia, a hoci ho nezbavuje viny, pretože bolo možné zistiť,

že sa jedná o inú výzvu, súd túto skutočnosť vyhodnotil na prospech obžalovaného. Vzhľadom na
predchádzajúce 4 odsúdenia za prečiny v zmysle § 211 ods. 1, resp. aj ods. 3 Trestného zákona,
súd nemôže zohľadňovať jeho argument starostlivosti o rodinu. Na strane druhej sa u obžalovaného
jedná o recidivistu, u ktorého predchádzajúce nepodmienečné tresty v dostatočnej miere neodradili od
páchania trestnej činnosti. Preto mu súd uložil trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby

vo výmere 6 mesiacov, kedy oproti predchádzajúcemu trestu odňatia slobody uloženého v konaní
vedenom pod sp. zn. 9T 45/2019 tento sprísnil. Súd má za to, že tento trest bude už pre obžalovaného
dostatočným ponaučením pred ďalšou trestnou činnosťou a bude mať v sebe nielen prvok represie ale
aj výchovný aspekt. Nakoľko sa u obžalovaného jedná o recidivistu, ktorému v minulosti už boli uložené
nepodmienečné tresty odňatia slobody, súd výkon tohto trestu podmienečne neodložil.

Súd v súlade s § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon uloženého trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, a to s poukazom na tú
skutočnosť, že obžalovaný bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného prečinu v tomto
konaní vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselnú trestnú činnosť.

maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v
lehote stanovenej súdom,

Poučenie:

Protitomurozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehooznámenianaOkresnomsúdeKežmarok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.