Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/49/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114207158
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114207158.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s. Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanej: Y. C., nar. XX.XX.XXXX, V. XXX/
XX, V., o zaplatenie 1.921,72 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice
I č.k. 30Cb/119/2014-136 z 21.10.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u jrozsudok súdu prvej inštancie.
II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 83,77
eur a úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.790,13 eur od 04.03.2014 do 09.09.2014,

úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 131,59 eur od 01.04.2014 do 09.09.2014, úrok z
omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 83,77 eur od 01.08.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2014 domáhal
zaplatenia sumy 1.921,72 eur s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 2.5.2012 uzavrel so žalovanou Zmluvu
o obchodnom zastúpení pri sprostredkovaní poistenia v univerzálnej sieti (ďalej len Zmluva), ktorou sa

žalovaná zaviazala vykonávať finančné sprostredkovanie medzi poisťovňou a záujemcami o poistenie
poskytované poisťovňou prostredníctvom uzatvárania poistných zmlúv medzi klientmi a žalobcom.
Žalobca v zmysle Zmluvy zaplatil žalovanej províziu ako odmenu za výkon činnosti dohodnutej v
predmetnej Zmluve, pričom Zmluva v čl. V bod 3 určovala, kedy vzniká povinnosť vrátiť vyplatenú
províziu, a to aj po ukončení Zmluvy, ak zanikne sprostredkované poistenie alebo v priebehu trvania
poistenia dôjde k zníženiu výšky ročného poistného. Žalobca uviedol, že žalovaná dňa 22.07.2013
požiadala o zrušenie zápisu v registri NBS a dňa 31.07.2013 bol zrušený zápis žalovanej v registri,

podregister poistenia alebo zaistenia, zoznam viazaných finančných agentov vedeným Národnou
bankou Slovenska pod reg. č. XXXXXX.. Ďalej uviedol, že podľa províznych listov za júl až december
2013 je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi dlh, ktorý vznikol z titulu storno provízie a zániku nároku na
vyplatenieprovízievzmysleObchodnejpolitiky2012akudňu31.05.2014predstavujedlžnásumavýšku
2.005,49 eur.

3. Podaním doručeným súdu dňa 22.09.2014 žalobca vzal návrh na začatie konania v časti zaplatenia

čiastky 1.921,72 eur späť z dôvodu, že žalovaná dňa 10.9.2014 túto sumu žalobcovi uhradila, preto súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 5.1.2015 konanie v časti o zaplatenie istiny 1.921,72 eur zastavil.
Naďalej trval žalobca na zaplatení časti istiny vo výške 83,77 eur spolu s príslušenstvom.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že vec prejednal na pojednávaní dňa 21.10.2016 v neprítomnosti
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a tiež žalovanej, ktorá vzala termín pojednávania na
vedomie v zmysle ust. § 109 CSP a násl. - zásielka neprevzatá v odbernej lehote a po vykonanom

dokazovaní citujúc ust. § 652 ods.1, 2, § 652 ods. 4, 5, § 659 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 365
veta prvá Obchodného zákonníka a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase
omeškania dlžníka zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 83,77 eur z titulu provízie a zániku nároku na
vyplatenie provízie v zmysle Obchodnej politiky 2012, nakoľko žalovaná svojim konaním a to uhradením
na účet žalobcu časti žalovanej istiny s výnimkou príslušenstva de facto uznala oprávnenosť nároku

žalobcu, a preto súd rozhodol, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. S prihliadnutím
na omeškanie žalovanej, priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v súlade s ust. § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP a keďže žalobca

mal vo veci plný úspech, priznal mu súd prvej inštancie náhradu účelne vynaložených trov konania vo
výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v súlade s
ust. § 262 ods.2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že nesúhlasí s
povinnosťou uhradiť súdne trovy a úroky. Sumu 1.921,72 eur uhradila hneď, ako jej bola vyčíslená. Túto
skutočnosť súdu oznámila elektronicky. Súčasne s oznámením zaslala aj kópiu kladenky, ako dôvod
neúčasti na pojednávaní. Súdne pojednávanie bolo úplne zbytočné, pretože dobrovoľne uhradila dlžnú
sumu požadovanú poisťovňou. Ďalej uviedla, že poisťovňa s ňou vôbec nekomunikovala po úhrade

sumy 1.921,72 eur a neoznámila jej, že požaduje neoprávnený doplatok. Podľa názoru žalovanej súdne
konanie vzniklo nedôslednosťou pracovníka poisťovne, ktorý má na starosti túto záležitosť. Mala za
to, že poisťovňa sa správa nekorektne a neprofesionálne, preto žiada o doloženie dôkazov o tom, že
poisťovňa od žalovanej žiada penále.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v predmetnom odvolaní poukazuje
na neoprávnenosť uplatnenia príslušenstva k istine žalobcom. Žalobca svoj nárok čo do dôvodu a výšky
preukázal v konaní pred Okresným súdom Košice I. Úroky z omeškania a trovy konania si uplatnil v
zmysle platných právnych predpisov. Vzhľadom na uvedené má za to, že odvolanie podané žalovanou
nepožíva právnu ochranu, lebo žalovaná dôvodí odvolacími dôvodmi, ktoré nie sú prípustné ( § 365

CSP). Preto navrhol odvolanie žalovanej zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť vo veci
samej.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je
dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31.5.2018 o 10.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/2.
poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 25.5.2018 na
úradnejtabuliawebovejstránkeKrajskéhosúduvKošiciachvsúlades§219ods.1,3,§378ods.1CSP.

10. Aj keď žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuvádza konkrétne zákonné

ustanovenie odvolacieho dôvodu, vychádzajúc z jeho obsahu je zrejmé, že namieta odvolací dôvod
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, teda že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

11.Odvolacídôvodpodľaust.§365ods.1písm.h/CSPjedanývtedyakrozhodnutiesúduprvejinštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
To znamená, že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na danýskutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. Odvolací súd v posudzovanej veci dospel k záveru, že žalovanou tvrdený odvolací dôvod nie je
naplnený, a preto odvolanie žalovanej nemožno považovať za opodstatnené, pretože súd prvej inštancie
vec v napadnutej časti posúdil podľa správnej právnej normy, ktorú aj správne na zistený skutkový stav
aplikoval.

13. Odvolanie žalovanej smerovalo len proti povinnosti platiť úroky z omeškania a trovy konania z
dôvodu, že pohľadávku žalobcu dobrovoľne uhradila.

14. Pokiaľ žalovaná namieta oprávnenosť uplatnenia úrokov z omeškania žalobcom odvolací súd
poukazuje na to, že každý je povinný plniť svoje záväzky riadne a včas. Ak dlžník nesplní svoj záväzok
včas, zo zákona vzniká veriteľovi nárok na úroky z omeškania, a to bez ohľadu na to, čo spôsobilo

omeškanie. V posudzovanej veci je nesporné, že žalovaná ukončila činnosť pre žalobcu dňa 31.7.2013,
v dôsledku čoho bola následne žalobcom vyzvaná aj províznymi listami na úhradu jej dlhu z titulu storno
provízie a zániku nároku na vyplatenie provízie v zmysle províznych podmienok. Keďže v stanovenej
lehote dlh neuhradila, čo je nesporné, pretože žalobcom pôvodne uplatnenú istinu vo výške 1 921,72
eura zaplatila až po podaní žaloby v septembri 2014, vznikol žalobcovi zo zákona nárok na úroky z

omeškania. Preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania
z jednotlivých žalobcom požadovaných súm od ich splatnosti až do dňa zaplatenia pôvodnej istiny
dňa 9.9.2014 a zo zostatku istiny 83,77 eura od 1.8.2014 do zaplatenia. Len skutočnosť, že žalovaná
dobrovoľne zaplatila sumu 1.921,72 eura nespôsobuje zánik zákonného nároku žalobcu na úroky z
omeškania, pretože nepochybne v čase vykonanej úhrady bola žalovaná už v omeškaní so zaplatením

záväzku.

15. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania, pretože žaloba bola
podaná dôvodne a až po začatí konania žalovaná nárok žalobcu čiastočne uhradila.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná a žalobcovi preukázateľné trovy
odvolacieho konania nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).