Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 10, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/54/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420010429
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8420010429.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., L.LM., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa 10.
februára 2021, v trestnej veci obžalovanej M. C. pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm.
a/, písm. d/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/
Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, o odvolaní obžalovanej a prokurátora proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/92/2020 zo dňa 30. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ d/, ods. 3 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
obžalovanej M. C. výroky o vine pod bodmi 1/ až 3/, výrok o treste a výrok o náhrade škody v tej časti, v
ktorej bola obžalovanej uložená povinnosť spolu s už odsúdenou B. T. nahradiť spoločne a nerozdielne
S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. U., M. XXX/XX škodu vo výške 120,- €.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovaná M. C., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom
C. XXXX/XX Z.,
t. č. ÚVV Prešov,

j e v i n n á, ž e

- dňa 30.03.2020 v čase okolo 11.00 hod. v Kežmarku na ul. Tvarožnianskej číslo 2475/18 spoločne

po predchádzajúcej vzájomnej slovnej dohode s ods. B. T. vošli do predajne Kaufland, prechádzali
predajňou, vyhliadli si zákazníčku, ktorá mala v nákupnom košíku tašku a v oddelení zeleniny z nákupnej
tašky z nákupného košíka, ktorý mala poškodená I. W. pri sebe, využijúc jej nepozornosť, vzala ods. B. T.
koženú peňaženku krémovej farby bez uvedenia značky v hodnote 13,- €, v ktorej bola finančnú hotovosť
380,- €, bankomatová karta rakúskej banky, z ktorej výber nebol uskutočnený, kartičku poistenca na
meno I. W. a ods. B. T. si peňaženku ukryla do bundy, následne sa obe snažili odísť von z predajne,
avšak boli zadržané pracovníkom SBS, čím takto spôsobili škodu poškodenej I. W., bytom G., U. č.

XXXX/X celkovo v sume 393,- €,

- dňa 29.02.2020 v čase okolo 09:15 hodine v Kežmarku, na ulici Tvarožnianskej číslo 2475/18, obž. M.
C. s ods. B. T. po spoločnej predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli do obchodného domu Kaufland,
v priestoroch predajne si vyhliadli poškodenú V. X., ktorá si v tom čase u obsluhy predajne na oddelení
mäsových výrobkov pýtala tovar, pričom jednou rukou držala nákupný košík, na ktorom v jej tesnej
blízkosti mala zavesenú kabelku, načo obidve pristúpili k nákupnému košíku a odsúdená B. T. otvorila

zips kabelky a z kabelky vybrala peňaženku v hodnote 20,- €, v ktorej sa nachádzali doklady a finančná
hotovosť 50,- €, načo obž. M. C. s ods. B. T. z obchodného domu Kaufland odišli preč na neznámemiesto, peniaze si rozdelili a peňaženku vyhodili, čím spôsobili poškodenej V. X. celkovú škodu v sume
70,- €,

a uvedených skutkov sa dopustila aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza
zo dňa 11.02.2019 sp. zn. 2T 11/19, právoplatným dňa 27.02.2019, bola uznaná vinnou zo spáchania
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona
a iné, za čo jej bol uložený podmienečný úhrnný trest odňatie slobody s probačným dohľadom na 28
mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov.

t e d a

spoločným pokračujúcim konaním prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila, spôsobila tak malú
škodu, čin spáchala na veci, ktorú mal iný na sebe, alebo pri sebe a bola za taký čin v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená,

č í m s p á c h a l a

pokračovací prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. b/Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona

a za to jej súd

u k l a d á

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, trest odňatia slobody na 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona z a r a ď u j e obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e obžalovanú M. C. spod obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Kežmarok sp. zn. Pv 183/20/7703-62 zo dňa 06.08.2020 pre skutok právne
kvalifikované ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm.
b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona formou

spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, ktorý mala spáchať s už odsúdenou B. T. tak, že

- dňa 06.02.2020 v čase medzi 10:00-11:00 hod. v Kežmarku, na ulici Tvarožnianskej číslo 2475/18,
spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli do obchodného domu Kaufland, v priestoroch
predajne si vyhliadli staršiu pani a to poškodenú S. H., nar. XX.XX.XXXX, čakali na vhodnú príležitosť,

kedy poškodená S. H. nedávala pozor a v čase, keď sa nachádzala pri chladiacich boxoch využili obe
obvinené jej nepozornosť takým spôsobom, že obvinená M. C. sa natisla svojím telom medzi S. H. na
nákupný košík, odsúdená B. T. využila tento moment, v nákupnom košíku otvorila kabelku poškodenej
a vytiahla z nej peňaženku v hodnote X,- Eur, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť 100,- €, poštový
poukaz v hodnote 21,40,- € a tak obidve obvinené z obchodného domu Kaufland odišli preč na neznáme

miesto, čím takto spôsobili poškodenej S. H. celkovú škodu v sume 126,40,- €,

a obv. M. C. sa uvedených skutkov dopustila aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 11.02.2019 sp. zn. 2T 11/19, právoplatným dňa 27.02.2019, bola uznaná vinnou zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa §

20 Tr. zákona a iné, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky 6 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov do dňa 28.08.2021 s probačným dohľadom,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/92/2020 zo dňa 30. októbra 2020 bola obžalovaná M.
C. uznaná vinnou zo spáchania pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. d/,

ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona s už odsúdenou B. T., na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 30.03.2020 v čase okolo 11.00 hod. v Kežmarku na ul. Tvarožnianskej číslo 2475/18 spoločne
po predchádzajúcej vzájomnej slovnej dohode vošli do predajne Kaufland, prechádzali predajňou,
vyhliadli si zákazníčku, ktorá mala v nákupnom košíku tašku a v oddelení zeleniny z nákupnej tašky

z nákupného košíka, ktorý mala poškodená I. W. pri sebe, využijúc jej nepozornosť, vzala obž. B. T.
koženú peňaženku krémovej farby bez uvedenia značky v hodnote 13,- €, v ktorej bola finančnú hotovosť
380,- €, bankomatová karta rakúskej banky, z ktorej výber nebol uskutočnený, kartičku poistenca na
meno I. W. a obž. B. T. si peňaženku ukryla do bundy, následne sa obe obžalované snažili odísť von
z predajne, avšak boli zadržané pracovníkom SBS, čím takto spôsobili škodu poškodenej I. W., bytom

G., U. č. XXXX/X celkovo v sume 393,- €,

2/ dňa 06.02.2020 v čase medzi 10:00-11:00 hod. v Kežmarku, na ulici Tvarožnianskej číslo 2475/18,
spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli do obchodného domu Kaufland, v priestoroch
predajne si vyhliadli staršiu pani a to poškodenú S. H., nar. XX.XX.XXXX využijúc jej spomalenú chôdzu

a reakcie z dôvodu veku a kardiologického ochorenia, čakali na vhodnú príležitosť, kedy si poškodená
S. H. nedávala pozor a v čase, keď sa nachádzala pri chladiacich boxoch využili obe obžalované jej
nepozornosť takým spôsobom, že obžalovaná M. C. sa natisla svojím telom medzi S. H. na nákupný
košík, obžalovaná B. T. využila tento moment, v nákupnom košíku otvorila kabelku poškodenej a vytiahla
z nej peňaženku v hodnote 5,- Eur, v ktorej sa nachádzala finančná hotovosť 100,- €, poštový poukaz

v hodnote 21,40,- € a tak obidve obžalované z obchodného domu Kaufland odišli preč na neznáme
miesto, čím takto spôsobili poškodenej S. H. celkovú škodu v sume 126,40,- €,

3/ dňa 29.02.2020 v čase okolo 09:15 hodine v Kežmarku, na ulici Tvarožnianskej číslo 2475/18, obidve
obžalované po spoločnej predchádzajúcej vzájomnej dohode prišli do obchodného domu Kaufland, v

priestoroch predajne si vyhliadli poškodenú V. X., ktorá si v tom čase u obsluhy predajne na oddelení
mäsových výrobkov pýtala tovar, pričom jednou rukou držala nákupný košík, na ktorom v jej tesnej
blízkostimalazavesenúkabelku,načoobidveobžalovanépristúpiliknákupnémukošíkuaobžalovanáB.
T. otvorila zips kabelky a z kabelky vybrala peňaženku v hodnote 20,- €, v ktorej sa nachádzali doklady a
finančná hotovosť 50,- €, načo obidve obžalované z obchodného domu Kaufland odišli preč na neznáme

miesto, peniaze si rozdelili a peňaženku vyhodili, čím spôsobili poškodenej V. X. celkovú škodu v sume
70,- €,

a obž. M. C. sa uvedených skutkov dopustila aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 11.02.2019 sp. zn. 2T 11/19, právoplatným dňa 27.02.2019, bola uznaná vinnou zo

spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zákona a iné, za čo jej bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky 6 mesiacov so
skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov do dňa 28.08.2021 s probačným dohľadom.

Za uvedené konania bol obž. M. C. podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m/ Tr. zákona,

§ 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona bola obžalovaná na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradená do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne súd prvého stupňa podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil obžalovanú M. C., nar.
XX.XX.XXXX v U., trvale bytom C. XXXX/XX Z., t. č. ÚVV Prešov, spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry v Kežmarku, pod č. Pv 183/20/7703-62 zo dňa 06.08.2020, podanej na okresný súd dňa
07.08.2020, pre skutok tvoriaci súčasť pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/,
písm. d/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona, ktorý mala spáchať tak, že- dňa 07.02.2020 v čase o 11:35 hodine v Námestove, na ulici Štefánikovej číslo 259, prišla do obchodnej
predajneLIDL,vpriestorochpredajnepripultesovocímvtesnejblízkostivchodudopredajnesivyhliadla
poškodenú O. T., ktorá mala prevesenú kabelku cez ľavé rameno a hlavu, pristúpila k nej, kabelku

rozzipsovala a z kabelky v hodnote 7,10,- €, ktorej dlhšie ramienko mala poškodená počas vyberania
jabĺk prehodené cez ruku, vytiahla dámsku lesklú, koženú, hrubšiu peňaženku menších rozmerov, v
ktorej bola finančná hotovosť 11,- €, preukaz na MHD v Košiciach, ktorého cena za vybavenie je 6,80,-
€, preukaz na železničnú dopravu v cene 10,- € a kartičku poistenca Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
ktorej cena za vybavenie je 10,- €, vydanú na meno O. T., načo obžalovaná z predajne LIDL odišla preč

na neznáme miesto, čím takto spôsobila poškodenej O. T. celkovú škodu 45,80,- €,

a obž. M. C. sa uvedené skutku mala dopustiť aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 11.02.2019 sp. zn. 2T 11/19, právoplatným dňa 27.02.2019, bola uznaná vinnou zo
spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Tr. zákona a iné, za čo jej bol uložený trest odňatie slobody podmienečne na 2 roky 6 mesiacov so

skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov do dňa 28.08.2021 s probačným dohľadom,

pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchala obž. M. C..

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku prvostupňový súd obžalovaným M. C. a B. T. uložil povinnosť nahradiť

spoločne a nerozdielne S. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. U., M. XXX/XX škodu vo výške 120,- €
a V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX, okr. G. škodu vo výške 108,- €.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku bola O. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., T. XXX/XX s jej nárokom
na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podala ihneď po jeho vyhlásení obžalovaná M. C. odvolanie v rozsahu výroku o
vine a výroku o treste v časti, v ktorej bola uznaná za vinnú a v zákonom stanovenej lehote prokurátor
do výroku o vine a treste v neprospech obžalovanej.

V dôvodoch odvolania obžalovaná prostredníctvom obhajcu uvádza, že okresný súd sa nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie o vine obžalovanej a preto existujú závažné
pochybnosti o správnosti jeho záverov. Prokurátor, s výnimkou nejednoznačných videozáznamov s
nízkou kvalitou obrazu a subjektívnych tvrdení zamestnancov SBS o opoznaní oboch obžalovaných,
odvolávajúcichsapriúdajnomopoznaníobžalovanejprávenatietovideozáznamy,aichpredchádzajúce

prezretie, nepredložil súdu žiaden iný relevantný priamy dôkaz, ale ani nepriamy dôkaz toho, že by sa
obžalovaná naozaj dopustila skutkov uvedených v obžalobe. Obžalovaná M. C. vinu popiera a tvrdí, že
sa skutkov uvedených v obžalobe, tak ako sú tam opísané, nedopustila. Na strane druhej obžalovaná
B. T. sa k spáchaniu krádeží v Kauflande Kežmarok dňa 30.03. 2020, 06.02.2020 a 29.02.2020 a tiež
v obchodnom dome Lidl Námestovo dňa 07.02.2020 priznala a opakovane na hlavnom pojednávaní

vyhlásila, že spoločne s ňou bola prítomná pri krádežiach v Kauflande Kežmarok dňa 06.02.2020 a
29.02.2020 a v obchodnom dome Lidl Námestovo dňa 07.02.2020 jej sestra S. T.. Pokiaľ ide o krádež
v OD Kaufland dňa 30.03.2020 zotrvala obžalovaná B. T. na tvrdeniach, že obžalovaná M. C. o krádeži
nevedela a že sa s ňou na krádeži nedohodla. V ďalšom obhajca poukazuje a rozoberá dôvody, na
ktorých okresný súd ustálil svoje skutkové zistenia týkajúce sa výrokov o vine pri skutkoch pod bodmi

1 až 3, s ktorými sa nestotožnil. Krádež (skutok pod bodom 1), ktorej sa dopustila obžalovaná B. T.
nikto nevidel, resp. nikto taký na súde nebol vypočutý. To ako sa mala obžalovaná M. C. podieľať na
krádeži nie je zrejmé ani z prvotnej výpovede obžalovanej B. T., ktorú súd vyhodnotil ako vierohodnejšiu
v porovnaní s jej zmenenou výpoveďou, na ktorej zotrvala počas celého súdneho konania, a zrejmé to
nie je ani z prehratého videozáznamu, keďže tam krádež zaznamenaná vôbec nie je, a podieľanie sa na

krádeži nevideli a opísať tak nemohli ani pracovníci SBS, ktorí priebeh, napriek tvrdenému opoznaniu
obžalovaných už pri vstupe do OD Kaufland, trestuhodne vôbec nesledovali, keďže mali údajne kontrolu.
Pokiaľ ide o tvrdenie svedka V. W., že spočiatku sa obe obžalované tvárili, že sa nepoznajú, hoci boli
sestry a záver súdu o tom, že toto správanie svedčí o úmysle obžalovanej zatajiť svoju účasť na konaní
obžalovanej B. T., je len voľnou úvahou súdu, odvolávajúc sa pri tom na výpoveď svedka, ktorá nebola

nijako verifikovaná, naopak v situácii, keď snaha tváriť sa, že obžalované sa nepoznajú, nevyplýva ani
z prehratého videozáznamu z miestnosti SBS. Okresný súd celkovo pristupoval k výpovedi svedka V.
W. bez akejkoľvek kritiky a bez zohľadnenia možného subjektívneho výkladu určitých skutočností týmto
svedkom. Z. V. W. pri výpovedi na HP tiež spočiatku tvrdil, že obžalované opoznal podľa tvárí a podľapostáv, neskôr však pripustil na otázku obžalovanej (str. 14 zápisnice), že ich opoznal podľa postáv,
nie podľa tvárí, keďže mali dňa 30.03.2020 rúška. Ak ich teda opoznal podľa postáv, ako tvrdí, potom
predsa aj S. T. je silnejšej postavy a aj v tvári sa ako sestry veľmi podobajú. Zásadné a kľúčové je teda

spomínané údajné opoznanie obžalovaných svedkami V. W. a D. N., a to s poukazom na zhliadnutie
videozáznamov z iných krádeží v iných dňoch, konkr. 06.02. 2020 a 29.02.2020, resp. v prípade svedka
D. N. aj s poukazom na osobné stretnutie počas minulých vyšetrovaní iných trestných činov. Nie je
možné pracovníkom SBS priznať také postavenie, že práve oni sú tí, ktorí dokážu z nekvalitného
záznamu jednoznačne určiť, že osoba na zázname je obžalovaná, a to v situácii, keď to s určitosťou

nedokáže povedať nikto iný z tých, ktorí tento záznam videli, sudcu nevynímajúc. V takom prípade záver
o dôvodnosti trestného stíhania obžalovanej mal podľa ich názoru vyplývať zo znaleckého posudku,
ktorý mal antropologický porovnať tvár osoby zaznamenanej kamerovým systémom s fotografiami
jednak obžalovanej a zároveň s poukazom na vykonané dokazovanie aj s fotografiami jej sestry S.
T., a teda až zo záverov takéhoto znaleckého dokazovania by mohol následne vyplynúť záver, či pri
porovnaní fotografií znalec zistil zhodné somatoskopické znaky medzi osobami na fotografiách a osobou

na videozázname zo dňa 29.02.2020, t. j. či sa na zázname jedná o obžalovanú alebo je touto osobou
jej sestru S. T.. Hodnotí aj odôvodnenie rozsudku vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 2 a 3, s ktorým
nesúhlasí, a to nielen preto, že sa z 06.02.2020 nezachoval žiadny usvedčujúci kamerový záznam,
ale aj preto, že pracovníci SBS nie sú spôsobilí hodnoverne a nespochybniteľné určiť, že osobou na
zázname je obžalovaná, keďže ide stále len o údajné opoznanie podľa videozáznamu svedkom, nič

viac, nič menej. Súčasne s opatrnosti sa nestotožňuje ani s právnou kvalifikáciou údajných skutkov
uvedených v obžalobe, t. j. že by sa malo jednať o zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm.
d/, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. f/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr.
zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, pretože na aplikáciu danej právnej kvalifikácie
nie sú splnené zákonné podmienky. Zavinenie páchateľa, pokiaľ ide o osobitný kvalifikačný pojem, musí

zahŕňať aspoň vedomosť (vrátane vedomej nedbanlivosti) o postavení, stave alebo veku chránenej
osoby. Z vykonaného dokazovania však takáto vedomosť obžalovanej vo vzťahu k S. H. - poškodenej pri
skutku č. 2 skutkovej vety výrokovej časti rozsudku - preukázaná ničím nebola. Ku skutku spáchanému
dňa 06.02.2020 neexistuje kamerový záznam a obžaloba prokuratúry je postavená výlučne na výpovedi
S. W. a W. N., ktorých hodnovernosť je pochybná. Keď neexistuje žiaden iný priamy alebo nepriamy

dôkaz svedčiaci o tom, že skutok bol spáchaný v súvislosti s vekom poškodenej, má zato, že bolo
nutné prekvalifikovať skutok uvedený v bode 2. obžaloby na krádež podľa § 212 ods. 1 písm. a), d) Tr.
zákona. Ani po vykonaní všetkých dôkazov v konaní pred súdom neboli spoľahlivo preukázané všetky
okolnosti žalovaných skutkov vo vzťahu k obžalovanej, a teda nebola vylúčená možnosť akéhokoľvek
iného záveru, než ako je uvedený v rozsudku. Poukazuje tiež na zásadu „in dubio pro reo“, teda „v

pochybnostiach v prospech obžalovaného“ vyplývajúcu z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., a navrhol odvolaciemu
súdu, aby zrušil obžalovanou napádané výroky o vine a treste rozsudku Okresného súdu v Kežmarku,
sp. zn. 9T/92/2020 zo dňa 30.10. 2020 podľa § 321 ods. 1, písm. b), c) príp. d) Tr. por. a podľa § 322
ods. 1 Tr. por. po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju ten v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, alternatívne aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci rozhodol sám rozsudkom

a obžalovanú M. C. spod obžaloby pre skutky 1, 2, 3 oslobodil.

Prokurátor v zdôvodnení svojho odvolania po rekapitulácii napadnutého rozsudku sa nestotožnil s
rozhodnutím Okresného súdu v Kežmarku o oslobodení obžalovanej M. C., pretože nebolo dokázané,
že skutok podľa bodu 4 obžaloby spáchala obžalovaná M. C., ako aj s jeho závermi. Na rozdiel od

názoru súdu, sa domnieva, že výsledky vykonaného dokazovania preukazujú, že aj tento skutok bol
spáchaný práve obžalovanou M. C.. V rámci hodnotenia zabezpečených dôkazov jednotlivo i v súhrne,
berúc do úvahy osobu obžalovanej M. C., charakter páchanej trestnej činnosti, jej pokračovanie, súd
vykonané dôkazy vo vzťahu k skutku podľa bodu 4 obžaloby vyhodnotil nedostatočne len v prospech
osoby obžalovanej M. C.. Obranu obžalovanej M. C. vyvrátilo vykonané dokazovanie na hlavnom

pojednávaní. Správa Obce Smižany preukazuje, že obž. M. C. nebola na Obecnom úrade v Smižanoch
evidovaná dňa 7.2.2020. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi
vyplýva, že obžalovaná M. C. dňa 7.2.2020 síce doručila na tento úrad rozhodnutie o zvýšení invalidného
dôchodku, pričom lístok si vybrala o 8.11 hod a o 8.16 hod. už mala pracovníčka rozhodnutie. Nie
je však zrejmé a ani zistiteľné, či touto osobou, ktorá odovzdala rozhodnutie pracovníčke úradu, bola

práve obž. M. C.. Zistené okolnosti svedčia tomu, že obžalovaná M. C. mohla byť reálne na mieste
činu v Námestove a zabezpečený kamerový záznam potvrdzuje, že obvinená M. C. aj na mieste činu
v Námestove skutočne bola a skutok podľa bodu 4 obžaloby aj spáchala. Ďalšia obrana obžalovanej
M. C. spočívajúca v skutočnostiach, ktoré uviedla v priebehu hlavného pojednávania, a teda že v deň7.2.2020 bola v Spišskej Novej Vsi, vyberala peniaze jej nevesta a syn Z. z bankomatu, ďalšia obrana,
keď tvrdila neskôr, že bola presne v ten deň so synom M. C. kupovať šperky v Spišskej Novej Vsi,
bola v rámci hlavného pojednávania taktiež vyvrátená, čo súd aj konštatoval v odôvodnení rozsudku.

Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že obž. M. C. ako svedka syna M. C. vôbec neuvádzala od
začiatku vedeného trestného stíhania a teda, že mal byť svedkom jej prítomnosti v Spišskej Novej Vsi
pri nákupe šperkov, vlastne túto skutočnosť vôbec dovtedy neuvádzala, že bola v ten deň na nákupe
šperkov v Spišskej Novej Vsi s týmto synom. Tohto svedka spomenula až na hlavnom pojednávaní. Tu
v kontexte s ďalšou verziou obrany obž. M. C., že v deň skutku spáchaného v Námestove, v Námestove

nemohla byť, pretože bola so synom a nevestou a vyberali peniaze z bankomatu, je potrebné dodať,
že syn obžalovanej M. C. vypovedal, že v tento deň, presne v tento deň 7.2.2020 nakupoval s mamou
M. C. šperky v Spišskej Novej Vsi, na nákupe sa dohodli dávno predtým a bol s ňou až do 13. 00
hodiny, kedy sa rozišli. Náušnice jej kúpil a platil v hotovosti, pretože peniaze mal pripravené doma.
Výpoveď svedka obhajoby M. C. je tak zjavne účelová, v snahe napomôcť matke pri potvrdení jej
alibi. Súd nevzal do úvahy všetky zabezpečené priame ale aj nepriame dôkazy svedčiace o trestnej

činnosti obž. M. C. a nesprávne vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz kamerový záznam z predajne LIDL
z Námestova, z ktorého je zrejmé, akým spôsobom k skutku došlo, zrejmý a zhodný „modus operandi“
s ostatnými skutkami podľa bodu 1 až 3 rozsudku. Osoba zaznamenaná na kamerovom zázname,
ktorá sa zmocňuje peňaženky z kabelky poškodenej O. T. je zjavne podobná osobe obžalovanej M.
C., či už vzhľadom, oblečením, postavou a spôsob zmocnenia sa peňaženky je úplne ten istý, ako je

priebeh zaznamenaných krádeží spáchaným v predajni Kaufland v Kežmarku, a naviac súd neprihliadal
na obsah výpovede obž. B. T., ktorá označila obž. M. C. ako spolupáchateľa skutku, ktorý sa stal dňa
7.2.2020 v Námestove. Tu je potrebné poukázať na výpovede svedka S. W., ktorý bezpečne identifikoval
podľa kamerových záznamov, ktoré videl bezprostredne po spáchaní krádeží, ako aj ktoré videl na
hlavnom pojednávaní, obž. M. C. a obž. B. T. a popísal „modus operandi“ ich „spoločnej práce“, ako

aj na výpovede všetkých poškodených, ktoré ani len netušili, že boli okradnuté, teda nebolo možné
vychádzať z ich výpovedí, ale len z množstva zabezpečených nepriamych dôkazov. V neposlednom
rade je potrebné prihliadnuť aj na samotnú osobu obž. M. C. a jej doterajší spôsob života, keďže zo
zabezpečených listinných dôkazov ohľadom jej osoby je zrejmé, že ide o osobu páchajúcu dlhodobo a
opakovane rovnaký druh trestnej činnosti a pri páchaní trestnej činnosti sa pohybuje po celom území

Slovenskej republiky. Navrhol, aby Krajský súd v Prešove rozsudok Okresného súdu v Kežmarku sp.
zn. 9T 92/2020 zo dňa 30.10.2020 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu v Kežmarku, aby ju tento súd
v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, alebo aby na podklade vykonaného dokazovania rozhodol
vo veci sám.

Z vyjadrenia obhajcu obžalovanej k dôvodom odvolania prokurátor vyplýva, že ho považuje za
nedôvodné a cituje odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Nesúhlasí s názorom - domnienkou
prokurátora, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok uvedený v bode 4/ obžaloby
obžalovaná spáchala a ani s jeho názorom, že súd vykonané dôkazy vyhodnotil nedostatočne, len v
prospech obžalovanej. Ohľadom namietanej prítomnosti obžalovanej na ÚPSVaR, ak mal prokurátor

pochybnosti o vierohodnosti správy ÚPSVaR vo vzťahu k jej osobnej účasti na pracovisku ÚPSVaR
v SNV, mohol navrhnúť (a nič mu v tom nebránilo) vykonať dôkaz výsluchom príslušnej pracovníčky
- Mgr. P. T., ktorá do styku s obžalovanou 1 v ten deň prišla. Navyše obžalovaná popiera, že v
Námestove v ten deň bola a nerozumie tomu, ktorá časť zabezpečeného kamerového záznamu
má podľa názoru prokurátora údajne preukazovať to, že na mieste činu bola a skutok spáchala.

Súčasne podrobne rozoberá časový sled udalostí na kamerových záznamoch z predajne LIDL z
Námestova, pričom nie je bez pochybností zrejmé, akým spôsobom k skutku došlo (čo uviedol aj
súd pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia) a už vôbec nie to, že sa peňaženky z kabelky zmocňuje
osoba, ktorá by sa mala vzhľadom, oblečením, postavou nápadne podobať obžalovanej. Prokurátor,
s výnimkou nejednoznačných videozáznamov s nízkou kvalitou obrazu, nepredložil súdu vo vzťahu

ku skutku uvedenému pod bodom 4/ obžaloby žiaden iný priamy dôkaz, ktorý by bol relevantný a
nespochybniteľný, ale ani nepriamy dôkaz toho, že by sa obžalovaná naozaj dopustila tam uvedeného
skutku. Rozhodnutie prvostupňového súdu vo vzťahu ku skutku uvedenému v bode 4/ obžaloby preto
považuje obžalovaná za zákonné a spravodlivé a podané odvolanie prokurátora navrhuje zamietnuť.

Na základe takto podaných odvolaní krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc aj na chyby, ktoréneboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel
k záveru, že len odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné.

V prvom rade je potrebné k veci uviesť, že okresný súd vykonal v rámci riadneho procesného postupu
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité objasnenie veci, avšak dospel k nesprávnym skutkovým
záverom v posudzovanom prípade ohľadne skutku uvedených pod bodom 2.

Vo vzťahu k preskúmavaným skutkom uvedených pod bodom 1/ a 3/ napadnutého rozsudku odvolací

súd sa stotožnil z ustálenými skutkovými okolnosťami prvostupňovým súdom a keďže okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne rozviedol jednotlivé dôkazy, z ktorých pri ustálení tohto
skutkového stavu vychádzal, krajský súd v tejto časti na toto rozhodnutie okresného súdu, z dôvodu
neopakovania tých istých okolností a skutočností, v celom rozsahu odkazuje. Výsledky vykonaného
dokazovania vo vzťahu k tomuto skutku vyznievajú jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych,
ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že

obžalovaná spáchala tento skutok tak, ako je uvedený v napadnutom rozsudku.

Aj podľa názoru krajského súdu obžalovanú z krádeže pod bodom 1/ usvedčuje už odsúdená B. T., ktorá
v prípravnom konaní bezprostredne po začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia dňa 31.3.2020
jednoznačne uviedla, že po tom ako vošli kritického dňa do Kauflandu, šli s obž. M. C. k zelenine, kde v

tom čase bola jedna pani, ktorá mala v nákupnom košíku igelitovú tašku a na nej položenú peňaženku
a keď to so sestrou videli (rozumej obž. C.), tak sa dohodli, že jedna z nich vezme peňaženku, ktorú
nakoniec vzala ona a schovala ju pod mikinou. V Kauflande sa ešte dohodli, že peniaze si rozdelia na
stravuarýchlochceliodísťpreč.NeskoršiuzmenuvýpovedetejtoužodsúdenejB.T.odvolacísúdtaktiež
hodnotí za účelovú v snahe napomôcť obž. C. vyviniť sa zo spáchania tohto skutku. Samotná ods. B. T. si

protirečila, prečo najskôr označovala aj svoju sestru obž. M. C. za spolupáchateľku pri skutku č. 1, najprv
to malo byť pre to, že v zadržiavačke jej policajti sľúbili, že ak povie na sestru M., tak ju pustia domov do
desiatej večer, lebo je čistá bez podmienky, neskôr už tvrdila, že policajti jej sľúbili, že si bude môcť ísť
zafajčiť, dokonca v konaní pred súdom aj to, že ju mal vyšetrovateľ zbiť, aby vo vzťahu k tejto krádeži
povedala na svoju sestru a preto zo strachu vypovedala proti svojej sestre. Ani krajský súd neuveril

takto zmeneným výpovediam tejto odsúdenej. Peňaženka poškodenej I. W. sa pritom našla práve u ods.
B. T.. V súlade s takto zisteným skutkovým stavom sú aj výpovede svedkov S. W. a W. N., ktorí mali
podozrenie na páchanie krádeži v obchodnom dome Kaufland práve týmito osobami, čo bolo napokon aj
dôvodom, pre ktorý svedok W. zastavil ods. B. T. pri jej snahe odísť z predajne a následne bola zadržaná
aj obž. M. C. svedkom N., ktorá sa snažila tiež odísť pomedzi pokladne z obchodného domu. Nemožno

opomenúť ani vyjadrenie svedka W., ktorý počul v čase zadržania obžalovanej a odsúdenej ako obž.
M. C. hovorí ods. B. T., aby to na ňu nepovedala.

Pokiaľsajednáoskutokzodňa29.03.2020uvedenývbode3/výrokovejčastinapadnutéhorozsudku,ku
ktorému sa už odsúdená B. T. priznala, v prípade tohto skutku je na kamerovom zázname zreteľne vidno

dve osoby, ktoré pristúpili k poškodenej V. X. pri oddelení mäsových výrobkov a kým žena so silnejšou
postavou zakryla svojim telom poškodenú a jej nákupný vozík, druhá osoba štíhlej postavy jej vybrala
z kabelky peňaženku, pričom obe osoby boli stotožnené ako obžalované na kamerovom zázname
zachytávajúcom ich pri východe z predajne. Z oblečenia, postáv oboch obžalovaných zachytenom na
kamere umiestnenej pri východe z obchodného domu je zrejmé, že sa jedná o rovnaké osoby, ako

na kamerovom zázname zachytávajúcom samotnú krádež. Uvedené osoby na kamerovom zázname
spoznal aj svedok S. W., ktorému bol tento kamerový záznam premietnutý na hlavnom pojednávaní s
tým, že obe páchateľky jednoznačne identifikoval aj pri svojej prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní
dňa 11.09.2020, kde podrobne opísal dianie na kamerovom zázname, ktorý predtým videl bezprostredne
po krádeži, čím je možné jeho výpoveď považovať za dôveryhodnú. Preto, aj keď v tomto prípade neboli

obe obžalované prichytené pri samotnom skutku, je z týchto dôkazov zrejmé, že tento skutok spáchali
obe obžalované, a preto ich okresný súd uznal obe za vinné aj z tohto skutku.

Úplnosť takto vykonaných dôkazných prostriedkov vytvorila vo veci nevyhnutný
základ na záverečnú myšlienkovú činnosť aj odvolacieho súdu, ktorá spočívala

v zhodnotení dôkazov v zmysle uvedených zásad vyplývajúcich z § 2
ods. 12 Tr. poriadku a na vytvorenie záverov o tom, či, ako a k akému skutku došlo. Z obsahuodôvodnenia rozsudku vyplýva, že uvedené hodnotenie dôkazov neodporuje základným princípom
logického myslenia. So špekulatívnymi odvolacími námietkami obhajoby týkajúce sa tohto skutku ako aj
výkladu uvedeného vyjadrenia obžalovanej sa preto krajský nestotožnil.

Vo vzťahu k odvolaním napádanému skutku pod bodom 2 súd prvého stupňa vinu obž. M. C. ustálil aj na
tom, že hoci sa kamerový záznam z uvedeného dňa nezachoval, pretože bol automaticky premazaný po
7 dňoch, svedok S. W. ako aj svedok W. N. uviedli, že po krádeži tento kamerový záznam videli, kedy S.
W. opísal spôsob krádeže tak, ako je zachytený v skutkovej vete a najmä to, že zo záznamu je zrejmé,

že tento skutok spáchali obe obžalované, ktoré na kamerovom zázname spoznal tak, že obžalovaná
M. C. vzhľadom na svoju silnejšiu postavu sa natisla medzi nákupný vozík poškodenej a obžalovaná
B. T. z kabelky zavesenej na nákupnom vozíku vzala peňaženku, ktorá sa bez hotovosti našla neskôr
pri železničnej trati a bola policajtmi vrátená poškodenej S. H.. Okresný súd považoval svedectvo S.
W. aj vzhľadom na obsah jeho výpovede, logickosť a konzistentnosť jeho výpovedí za dôkaz, ktorý
pravdivo a úplne vypovedá o konaní oboch obžalovaných, ktoré na tomto kamerovom zázname spoznal

a jednoznačne ich označil ako B. T. a M. C.. Výpoveď svedka W. je plne v súlade s priznaním obžalovanej
B. T., ktorá sa ku skutku priznala a na strane druhej vyvracia obranu obžalovanej M. C., že v tom čase
sa na mieste činu nenachádzala, resp. jej neskôr upravenú výpoveď, že skutok spolu s obžalovanou
B. T. spáchala jej sestra S. T.. Tak svedok W. ako aj svedok N. obe obžalované na tomto kamerovom
zázname spoznali, identifikovali a to z dôvodu, že obžalované už v minulosti svedok N. aj osobne videl,

pretože boli zadržané a vyšetrované pre rôzne rovnako spáchané krádeže v obchodoch ich predajnej
siete v iných mestách.

Úvodom odvolací súd vo vzťahu ku tomuto skutku uvádza, že orgány činné v trestnom konaní
nepostupovali v súlade s ust. § 2 od. 10 Tr. poriadku, v zmysle ktorého tieto orgány postupujú tak, aby

bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Ako vyplýva z komentára k tomuto ustanoveniu, je v ňom upravená zásada náležitého zistenia
skutkového stavu veci, ktorá je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie.
Z požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci vyplýva, že orgán činný v trestnom konaní sám
určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka splnená. Orgán činný

v trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci
bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Ak vykonané dôkazy v
konanípredsúdomnebudústačiťnauznanievinyobžalovanéhoaaknebudemožnévykonaťinédôkazy
s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby (pri
rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“). Z toho vyplýva, že dôvodné pochybnosti sa vzťahujú nielen na

samo zistenie skutkového stavu, ale aj na možnosť obstarania a vykonania ďalších dôkazov, ktoré by
tento skutkový stav, resp. vykonané dokazovanie zmenili.

Z preloženého spisového materiálu vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní nepožiadali včas
spoločnosť Kaufland o poskytnutie kamerového záznamu zo dňa 06.02.2020, pričom z odpovede

tejto spoločnosti vyplýva, že záznamy sa automaticky mažú po 7 dňoch. Je zrejmé, že orgány činné
v trestnom konaní svojou nečinnosťou prispeli k tomu, že takýto dôkaz, ktorý mohol alebo aj nemohol
napomôcť k odhaleniu páchateľa/páchateľov trestného činu krádeže nebol zabezpečený. Súčasne
nemožno akceptovať ani postup príslušných zložiek polície, ktoré po tom, ako bola hliadka vyslaná dňa
02.03.2020 o 11.56 hod. (viď úradný záznam čl. 296) k prevereniu oznámenia o nájdení peňaženky s

dokladom totožnosti S. H. na ceste I/66 pred železničným priecestím v meste Kežmarok, pričom krádež
bola nahlásená na OO PZ Kežmarok, túto po zaistení odovzdali poškodenej, ktorá peňaženku opoznala,
pretože sa jednalo o dôkazný prostriedok, ktorý mal byť podrobený kriminalisticko - expertíznemu
skúmaniu za účelom, či sa na uvedenom dôkaze nenachádzajú daktyloskopické odtlačky prstov alebo
DNA prípadných páchateľov. Ak by bol zvolený takýto postup a následne došlo k stotožneniu odtlačkov

prstov, prípadne DNA s obž. M. C., bola by v danom prípade vyvrátená jej obrana, že sa na predmetnej
krádeži nespolupodieľala.Nevykonaním vyššie uvedených úkonov došlo k porušeniu zásady náležitého zistenia skutkového stavu,
čo vzbudzuje pochybnosti o správnosti ustáleného skutku ako orgánmi činnými v trestnom konaní tak
aj súdom prvého stupňa.

Je potrebné poukázať aj na neexistenciu priameho usvedčujúceho dôkazu u skutku uvedenom pod
bodom 2, keďže ani samotná poškodená S. H. nevedela presne identifikovať časový okamih, kedy došlo
k odcudzeniu jej peňaženky, čo zistila až pri platení za nákup pri pokladni. Taktiež menovaná poškodená
nevedela pozitívne identifikovať obž. M. C. ako osobu, ktorá sa mala v čase spáchania skutku pri nej

pohybovať, prípadne sa na ňu tlačiť, alebo robiť nejakú „clonu“ pri krádeži vykonanou ods. B. T..

Na tomto mieste krajský súd zdôrazňuje, že nechce žiadnym spôsobom znižovať alebo vyvracať
výpovede svedkov S. W. a W. N. týkajúceho sa tohoto skutku, avšak ani jeden z týchto svedkov nebol
priamym pozorovateľom predmetnej krádeže a keďže k tomuto skutku za obrazový záznam nezachoval,
nie je možné vinu obž. M. C. postavil len na základe ich výpovedí o tom, že si predmetný záznam prezreli

a obžalovanú pozitívne identifikovali, pretože takto uvádzaný sled udalostí nie je možné iným dôkazom
verifikovať. Absencia zdokumentovania skutkového deja takým spôsobom, aby nebolo o jeho priebehu
žiadnych pochýb, t.j. že ods. B. T. ukradla peňaženku a obž. M. C. ju kryla svojím telom, vyvoláva
odôvodnené pochybnosti o tom, ako sa skutočne stal.

Rozpory medzi jednotlivými dôkazmi či skupinami dôkazov o priebehu skutku, nie sú neobvyklé, avšak
pokiaľ nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je
potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“ zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Krajský súd je preto toho názoru, že je na mieste aplikovať zásadu „in dubio pro reo" (v pochybnostiach

v prospech). H. prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej
skutočnosti,trvajúajpovykonaníazhodnotenívšetkýchdostupnýchdôkazov,ktorémôžureálneprispieť
k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne posúdenie stavu
veci a zákonu zodpovedajúcemu spravodlivému rozhodnutiu.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu,
pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné
bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok
uvedený v obžalobe sa stal, že predstavuje skutočnú hrozbu pre spoločnosť a že práve obžalovaný
je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných

pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň
podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.
Aj tento prípad preukazuje, aké dôležité a nevyhnutné je riadne zabezpečenie dôkazov orgánmi
prípravného konania. Pochybenie v naznačenom smere spravidla znamená nemožnosť náležitého
zistenia a preukázania skutkového stavu v rozsahu požadovanom ustanovením § 2 ods.

10 Tr. por. ,
resp. vedie k vzniku a pretrvávaniu pochybnosti o priebehu skutkového deja a tým k povinnosti súdu
uplatniť pravidlo "in dubio pro reo".

Krajský súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe
výsledkovvykonanéhodokazovanianemôžespoľahlivo(tedabezrozumnýchadôvodnýchpochybností)
uzavrieť, že skutok uvedený pod bodom 2/, tak ako je uvedený v napadnutom rozsudku, spáchala aj
obžalovaná M. C..

S poukázaním na takúto dôkaznú situáciu a jej hodnotenie odvolací súd má za to, že výsledky
dokazovania jednoznačne nepreukázali to, že obžalovaná sa dopustila vyššie menovaného skutku a
preto rozhodol o oslobodení obžalovanej pre tento skutok spod obžaloby podľa § 285 písm. c/ Tr.
poriadku.

Ohľadne skutku spod ktorého bola obž. M. C. oslobodená spod obžaloby, ktorý napadol odvolaním
prokurátor, krajský súd poukazuje na úvahy a hodnotenie dôkazov, ktoré viedli prvostupňový súd k
takémuto záveru, pričom odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožnil. Je potrebné súhlasiť s
argumentáciou okresného súdu, že kamerový záznam neumožňuje jednoznačne a bez akýchkoľvekpochybností identifikovať obžalovanú M. C., ako páchateľku uvedeného trestného činu. Len samotné
modus operandi nie je dostatočným základom na to, aby súd mohol bez akýchkoľvek pochybností uznať
obžalovanú M. C. za vinnú zo spáchania tohto skutku. Ani detailnejšie fotografie z tohto kamerového

záznamu neumožňujú identifikáciu osoby, ktorá sa na nich nachádza, pričom z tohto kamerového
záznamu nie zrejmé, ako došlo k samotnej krádeži, hoci o odcudzení peňaženky poškodenej O. T.
okresný súd nepochyboval. Keďže neexistuje žiaden priamy alebo nepriamy dôkaz o tom, že sa skutku
dopustila obžalovaná M. C., súdu prvého stupňa neostávalo nič iné, ako obžalovanú z tohto skutku
tvoriaceho súčasť pokračovacieho trestného činu oslobodiť z dôvodu uvedeného v § 285 písm. c) Tr.

poriadku.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného krajský súd na podklade odvolania obž. M. C. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o vine vo vzťahu ku skutkom pod bodmi 1 až 3, celý výrok o treste ako aj ostatné
výroky majúce svoj podklad vo výroku o vine a sám vo veci rozhodol.

Po ustálení výroku o vine týkajúceho sa skutkov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku pristúpil
krajský súd k hodnoteniu právnej kvalifikácie tohto konania obžalovanej. Obžalovaná M. C. tým, že
s už ods. B. T. sa dohodla na prisvojení si/krádeži cudzej veci - peňaženiek poškodených tým, že
sa ich zmocnili a spôsobili tak malú škodu, čin spáchali na veciach, ktoré mali poškodené na sebe
alebo pri sebe a obž. M. C. už bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch

odsúdená (Trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza zo dňa 11.02.2019 sp. zn. 2T/11/2019), sa
dopustila prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na 6 mesiacov
až 3 roky.

Obžalovaná pred týmto odsúdením má v registri trestov 8 záznamov, pričom v 7 prípadoch sa na
ňu hľadí, akoby nebola odsúdená. Naposledy bola odsúdená Trestným rozkazom Okresného súdu
Prievidza zo dňa 11.02.2019 sp. zn. 2T/11/2019, právoplatným dňa 27.02.2019, ktorým bola uznaná
vinnou zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr. zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Tr. zákona a iné, za čo jej bol uložený podmienečný úhrnný trest odňatie slobody s probačným

dohľadom na 28 mesiacov (nie ako nesprávne uvádza odpis z registra trestov 2 roky a 6 mesiacov) so
skúšobnou dobou v trvaní 30 mesiacov.

Podľa hodnotenia Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov sa
obžalovaná počas výkonu väzby správa slušne a disciplinovane. Neboli konštatované nedostatky. Úlohy

a nariadenia vyplývajúce z ústavného poriadku sa snažil plniť. K príslušníkom a zamestnancom ústavu
sa správa slušne, nebol jej uložený disciplinárny trest ani odmena.

Z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR týkajúceho sa obžalovanej M. C. za obdobie
od 10.10.2015 do 27.07.2020 je zrejmé, že obžalovaná bola doposiaľ trikrát postihnutá za priestupky, z

toho v dvoch prípadoch (skutky zo dňa 05.01.2018 a 10.10.2015) za priestupky proti majetku podľa § 50
ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a jeden krát za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

Zo správy o povesti obžalovanej M. C. spracovanou Obcou Smižany vyplýva, že táto obžalovaná

nebola prerokúvaná komisiou verejného poriadku a nedopustila sa ani žiadnych priestupkov, ktoré by
prejednávala obecná polícia. Zo strany obyvateľov obce neboli na ňu podávané žiadne sťažnosti.

Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že v osobe obžalovanej a to bez ohľadu na
inštitút zahladenia odsúdenia, pretože sa nezahladzuje samotné spáchanie trestného činu, je možné

pri hodnotení charakteru obžalovanej konštatovať, že sa jedná o páchateľku náchylnú na páchanie
majetkovej trestnej činnosti, a to najmä trestných činov krádeže - špeciálna recidíva.

Krajský súd sa opätovne zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, pričom nevzhliadol žiadne
poľahčujúceokolnostiuvedenév§36Tr.zákonatakanipriťažujúceokolnostiuvedenév§37 Tr.zákona,

na rozdiel od okresného súdu, ktorý konštatoval u tejto obžalovanej prítomnosť priťažujúcej okolnosti
uvedenej v § 37 písm. m/ Tr. zákona. Aj napriek skutočnosti, že obžalovaná bola podľa odpisu z registra
trestov doposiaľ osemkrát súdne trestaná, v siedmich prípadoch sa na ňu hľadí, akoby nebola odsúdená
a preto nemohol súd zohľadnil to, že obžalovaná už bola za trestný čin v minulosti odsúdená (§ 37písm. m/ Tr. zákona), pretože formálnou náležitosťou recidívy je predchádzajúce odsúdenie páchateľa
súdom za trestný čin. Ak o takomto predchádzajúcom odsúdení platí zákonná fikcia, že sa na páchateľa
hľadí, akoby nebol odsúdený, alebo predchádzajúce odsúdenie bolo zahladené výrokom súdu, nemôže

ísť o recidívu v zmysle § 37 písm. m) Tr. zákona a teda nemožno vyvodzovať voči páchateľovi nijaké
dôsledky a pri výmere trestu to nemožno hodnotiť ako priťažujúce páchateľovi. Ohľadne posledného
nezahladeného odsúdenia krajský súd uvádza nasledovné.

Podľa § 38 ods. 1 Tr. zákona, na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno

prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie
trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby.

Obžalovanej sa kládlo okrem iného za vinu, že spoločným pokračujúcim konaním si prisvojila cudziu vec
tým, že sa jej zmocnila, spôsobila tak malú škodu, čin spáchala na veci, ktorú mal iný na sebe, alebo pri

sebe a bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená.

Zo skutkovej vety napadnutého rozsudku je ale zrejmé, že odsúdenie trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza zo dňa 11.02.2019 sp.zn. 2T/11/2019, právoplatným dňa 27.02.2019 vo vzťahu k obž.
M. C. za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a iné, je zákonným znakom súdeného

trestného činu krádeže - § 212 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a preto nie je možné na túto okolnosť prihliadať
ako priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Tr. zákona - bola už za trestný čin odsúdená, pretože
v prípade takejto konkurencii je ustanovená zásada, podľa ktorej prednosť má použitie určitej okolnosti
len ako kvalifikačného znaku základnej skutkovej podstaty pred jej iným použitím.

Preto krajský súd pri ukladaní trestu postupoval v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery pre obžalovanú odvolací súd prihliadol na motív konania
obžalovanej, na jej pomery, doterajší život, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a dospel k záver, že
na preventívny a výchovný účel trestu v danom prípade je potrebné ukladať trest odňatia slobody.

V kontexte uvedeného krajský súd po zvážení všetkých ďalších pri rozhodovaní o výmere trestu do
úvahy prichádzajúcich okolností, s prihliadnutím najmä na osobu obžalovanej, vyvodil záver, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanej na 2 roky v plnej miere zodpovedá zásadám pre
ukladanie trestov a to aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie. Podľa názoru odvolacieho súdu
na obžalovanú z hľadiska prevýchovy je potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia

slobody.

Krajský súd zároveň rozhodol o spôsobe výkonu uloženého trestu u obžalovanej, ktorú zaradil na výkon
uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia vzhľadom
na to, že obžalovaná nebola v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo

výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin.

Keďže rozsudkom krajského súdu bola obžalovaná M. C. oslobodená spod obžaloby prokurátora pre
skutok pod bodom 2, bol potom odvolací súd povinný aj zrušiť výrok o náhrade škody v tej časti, v ktorej
bola obžalovanej uložená povinnosť spolu s už odsúdenou B. T. nahradiť spoločne a nerozdielne S. H.,

nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. U., M. XXX/XX škodu vo výške 120,- €.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovanej krajský súd poukazuje na vyššie podrobne rozvedené
skutočnosti a právne závery, ktorými sa spravoval. Výrok o vine vo vzťahu ku vyššie uvedeným skutkom
jemožnéustáliťnaprvotnejusvedčujúcejvýpovediods.B.T.akoajďalšíchnepriamychdôkazoch.Podľa

dlhodobej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R 38/68-IV.) súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny
obvineného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá
vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho
spáchania obvineného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. V posudzovanom
prípade je potrebné uviesť, že obžalovaná bola zo spáchania žalovaného skutku spáchaného dňa

30.03.2020usvedčovanápriamymdôkazom-výpoveďouužods.B.T..Tátovýpoveď(akopriamydôkaz)
bola navyše podporená dôkazmi nepriamymi, a síce výpoveďami ďalších osôb (svedok I. W., S. W., W.
N.),akoajzaistenýmivecnými(kamerovýzáznam,peňaženka)alistinnýmidôkazmi.Obdobnepriskutku
zo dňa 29.03.2020 možno vychádzať jednak z výpovede pošk. X., svedkov W., N. ako aj obrazovýchzáznamov zachytávajúcich túto krádež. Tieto priame a nepriame dôkazy vo svojom súhrne vytvárajú
už spomenutú uzavretú reťaz dôkazov neumožňujúcich iný záver ani o priebehu žalovaného skutku
ani o osobe páchateľa než ten, ku ktorému dospel aj odvolací súd. Zároveň obžalovaná sa dopustila

teraz súdenej trestnej činnosti v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, pričom
v minulosti už bola odsúdená ako aj priestupkovo postihnutá za skutky majetkového charakteru a je
preto na ňu, podľa názoru krajského súdu potrebné pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia
slobody, keďže ani predchádzajúce podmienečné odsúdenia na obžalovanú nemali taký výchovný vplyv,
aby sa v budúcnosti už ďalšej trestnej činnosti nedopúšťala. Súčasne ale bolo čiastočné vyhovené

odvolaniu obžalovanej vo vzťahu ku skutku uvedenom pod bodom 2/, spod ktorého bola oslobodená
v súlade so zásadou „in dubio pro reo“, pretože nebolo bez akýkoľvek pochýb a úplne jednoznačne
preukázané, že aj tento skutok spáchala obžalovaná a to z dôvodov uvedených vyššie.

K jednotlivým odvolacím námietkam prokurátora krajský súd poukazuje na vyššie rozvedené právne
úvahy, ktorými sa riadil pri preskúmavaní jednotlivých výrokov napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide

o samotné hodnotenie dôkazov, odvolací súd na základe preskúmania odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu dospel k záveru,
že z vykonaných dôkazov, s výnimkou hore uvedených skutkov, nebolo bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, aby obžalovaná konala takým spôsobom, ako jej to kládla obžaloba za vinu pri skutku
pod bodom 2/, ako aj pri skutku spod ktorého bola obžalovaná spod obžaloby oslobodená. Podstatou

podaného odvolania je totiž snaha prokurátora dosiahnuť, aby krajský súd prehodnotil vykonané dôkazy
a na základe iného hodnotenia v intenciách požiadavky strany obžaloby dospel k odlišným skutkovým
záverom, k čomu však krajský súd nedospel. Taktiež rovnaký modus operandi páchanej trestnej činnosti
nemôže byť samo o sebe dôkazom, na podklade ktorého by mohla byť uznaná vina páchateľa.
Napokon nejde o nejaký zriedkavý, alebo dokonca vysoko individuálny/jedinečný spôsob páchania

takejto protiprávnej činnosti, keďže v obdobných prípadoch takýchto krádeží spolupáchatelia postupujú
skoro vždy rovnako, t.j. jeden sa snaží vytvoriť clonu, teda zakrývať miesto páchania skutku a druhý
páchateľ v tom čase kradne. Nie je ani dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku skutočnosť, že
prokurátor na základe svojho presvedčenia poukazuje na možnosť hodnotenia tých istých dôkazov s
iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. Aj keby prichádzali do úvahy dva či viac výkladov na základe

vykonaných dôkazov, nie je možné urobiť záver, ktorý najviac zaťažuje obžalovaného, a to práve s
ohľadom na princíp prezumpcie neviny, ktorý vyžaduje, aby to bol štát, ktorý nesie konkrétne dôkazné
bremeno a tam, kde sú akékoľvek pochybnosti, musia byť vyložené v prospech obžalovaného. Výrok o
vine môže byť totiž založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý
je predmetom trestného stíhania, spáchal obžalovaný a pokiaľ neexistuje ucelená reťaz dôkazov, tak

priamych ako aj nepriamych a ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazných prostriedkov pochybnosti
o niektorej skutkovej okolnosti dôležitej pre trestnoprávnu zodpovednosť, je nevyhnutné obžalovaného
oslobodiť spod obžaloby pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo“.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Prešove rozhodol spôsobom ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.
jednomyseľne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.