Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 29, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/244/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119202105
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6119202105.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so
sídlom Hradec Králové, Československej armády 954/7, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Martin, Jilemnického 30, IČO: 36 715 352, proti
žalovanej: F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, o zaplatenie 389 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12Csp/42/2019-125 z 11. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva voči žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 11. septembra 2019, č. k. 12Csp/42/2019-125 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 389 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 21. 04. 2017 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSU“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 8, § 54 ods. 1, § 100
ods. 1, 2, § 101, § 103, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu
Banská Bystrica dňa 20. 12. 2018 v upomínacom konaní domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 389

eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca
spoločnosť Provident Financial, s.r.o., dňa 07. 12. 2015 uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 780 eur. Žalovaná sa
zaviazala úver splácať v 60 splátkach týždenne, náklady spojené s úverom v celkovej výške 239,33
eura, ktoré zahŕňali úrok aj administratívny poplatok. Žalovaná uhradila len sumu 391 eur, ktorá bola
započítaná na istinu úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31. 03. 2017 bola
pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené, žalobca si uplatňoval sumu 389 eur

ako rozdiel medzi poskytnutou sumou 780 eur a zaplatenou sumou 391 eur.

4.Vupomínacomkonaníboldňa16.01.2019vydanýplatobnýrozkazsp.zn.33Up/8/2019,protiktorému
podala žalovaná odpor, popierala pohľadávku čo do dôvodu a výšky, podala námietku premlčania,zmluva je falošná, výpis splátok a úhrad nie je overený, všetky pôžičky sú zaplatené. Súd vec postúpil
Okresnému súdu Nitra ako vecne a miestne príslušnému súdu na prejednanie.

5. Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu,
vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, ktorá na pojednávaní uviedla, že mala uzatvorených viacero
zmlúv s Providentom, vzniesla námietku premlčania, splátky splatné od júla 2016 do dňa doručenia
žaloby na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20. 12. 2018 sú premlčané, chcela by splácať v mesačných
splátkach po 10 eur, je nezamestnaná bez príjmu, poberá len prídavky na dve deti - 48 eur, je vydatá,

manžel je zamestnaný.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť
Provident Financial, s.r.o., dňa 07. 12. 2015 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 780 eur. Žalovaná
sa zaviazala úver splácať v 60 týždenných splátkach po 16,99 eura, poslednú splátku vo výške 16,92

eura, celkové náklady spojené s úverom boli vo výške 23,32 % = 116,01 eura ako úrok a zo sumy
123,32 eura ako poplatok, RPMN bola dohodnutá vo výške 61,43 %, priemerná hodnota RPMN bola
29,89 %. Celkovo sa žalovaná zaviazala uhradiť sumu 1 019,33 eura /780 eur istina + 239,33 eura
odplata/. Prvá splátka bola splatná dňa 27. 12. 2015 a posledná splátka bola splatná dňa 04. 02. 2017.
Žalovaná uhradila sumu 391 eur, čo vyplýva z predloženého výpisu splátok a úhrad - 19 x zaplatila

po 17 eur a 2 x zaplatila po 34 eur, spolu 391 eur. Žalovaná nepredložila súdu žiadny dôkaz o tom,
že by zaplatila žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi inú sumu. V predmetnej veci nedošlo k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Predžalobnou výzvou z 06. 11. 2018 bola žalovaná vyzývaná
na zaplatenie dlžnej sumy.

7. Pri výške úveru 780 eur a splatnosti 60 týždňov výška jednej bezúročnej splátky predstavuje sumu
13 eur. Žalovaná uhradila sumu 391 eur, to je úhrada 30 predpísaných splátok po 13 eur a časť 31.
splátky vo výške 1 euro. Žalobca má nárok na necelých 30 bezúročných a nepremlčaných splátok- 29
splátok po 13 eur + časť 30. splátky 12 eur, čo je spolu suma 389 eur. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok z 31. 03. 2017 bola pohľadávka postúpená na žalobcu, čo bolo žalovanej oznámené listom

zasielaným poštou dňa 24. 04. 2017. Žalobca si od žalovanej uplatňuje sumu 389 eur, teda rozdiel medzi
poskytnutou sumou 780 eur a zaplatenou sumou zo strany žalovanej vo výške 391 eur.

8.1. Súd prvej inštancie považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej v celom rozsahu a uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 389 eur, čo je pôvodná istina 780 eur znížená o platby

žalovanej vo výške 391 eur, nárok žalobcu bol dôvodný, pretože medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva, žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 780 eur, z ktorého
uhradila len sumu 391 eur, pričom všetky jej splátky boli započítané na istinu, a je povinná žalobcovi,
na ktorého bola platne a riadne postúpená pohľadávka, a ktorý je v konaní aktívne legitimovaný, uhradiť
ešte zvyšok poskytnutej istiny - sumu 389 eur, ktorú si žalobca od žalovanej uplatňuje, čo je suma

predstavujúca rozdiel medzi reálne poskytnutou istinou vo výške 780 eur a vykonanými úhradami zo
strany žalovanej vo výške 391 eur, žalovaná namietala prehľad splátok a úhrad, z ktorého vyplýva
uhradenie sumy 391 eur jednotlivými splátkami, avšak žiadny dôkaz o tom, akú sumu žalobcovi, resp.
jeho právnemu predchodcovi zaplatila nepredložila, nenamietala zaplatenie sumy 391 eur, preto súd mal
za preukázané, že uhradila sumu 391 eur. Sumu 389 súd priznal žalobcovi aj s príslušenstvom, teda s

5 % úrokom z omeškania ročne od 21. 04. 2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.
zvýšená o 5 percentuálnych bodov ako určuje ECB a počiatok omeškania je deň nasledujúci po
dni 20. 04. 2017, kedy sa žalobca stal veriteľom pohľadávky, čo bolo žalovanej oznámené v liste
o oznámení postúpenia pohľadávky na žalobcu. Obranou žalovanej a jej námietkami sa súd prvej

inštancie nezaoberal, pretože žalobca si uplatňuje len zostatok istiny, neuplatňuje si úrok, poplatky,
ani žiadne iné sankcie, len nezaplatenú istinu. Zmluva bola uzatvorená platne a riadne v písomnej
forme, podpísaná oboma zmluvnými stranami, žalobca predložil aj potvrdenie o vyplatení finančných
prostriedkov žalovanej, žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia, že by išlo o falošnú zmluvu, ani nenavrhla
vykonať v tomto smere dokazovanie.

8.2. Pokiaľ ide o námietku premlčania, nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, pretože žaloba bola
súdu prvej inštancie doručená dňa 20. 01. 22018, posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 04. 02.
2017, v predmetnej veci nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, skúmal preto premlčaniekaždej jednej splátky jednotlivo, žalovaná uhradila 30 splátok po 13 eur a 31. splátku vo výške 1 euro,
poslednú splátku zaplatila 14. 07. 2016, žalobca tak má nárok na 29 bezúročných a nepremlčaných
splátokpo13eura1splátkuvovýške12eur,spolu389eur.Žalovanážiadalaomožnosťsplácaniadlžnej

sumy v splátkach po 10 eur mesačne, žalovanej bola uložená lehota jedného mesiaca, aby predložila
doklady o svojich mesačných príjmoch a výdavkoch, ale žiadne doklady súdu nepredložila, preto súd
prvej inštancie uložil žalovanej lehotu na plnenie tri dni s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP,
keďže nevedel a ani nemohol posúdiť, či je možné určiť lehotu na plnenie dlhšiu než tri dni, prípadne
že peňažné plnenie možno uskutočniť v splátkach s poukazom na ustanovenie § 232 ods. 4 CSP.

9.O trováchkonaniasúdprvejinštancierozhodolvzmysle§255ods.1CSPtak,ževkonaníúspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania právo v plnej výške. O ich výške bude rozhodovať vyšší súdny
úradník samostatným uznesením po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej s poukazom na § 262 ods.
2 CSP, rovnako aj o vrátení časti súdneho poplatku.

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol v celom rozsahu. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za nezákonné. Odvolanie odôvodnila podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/, g/
a h/ CSP. Napadnutým rozsudkom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Namietala, že súd
prvej inštancie sa nevysporiadal s argumentmi a dôkazmi a zmluvu nepreskúmal ex offo, kedy mal

skúmať zmluvné podmienky z hľadiska ich neprijateľnosti. Domnieva sa, že úverová zmluva obsahuje
množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Zmluva je neplatná od počiatku, ale súd prvej inštancie
stále argumentoval tým, že úver mal byť posúdený ako bezúročný a bez poplatkov a že žalobca si
uplatňuje len istinu. Má za to, že žalobca nie je vecne aktívne legitimovaným. Ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku označila aj výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá je vysoká, a to 61,43 %. Takto

určenú RPMN nepovažuje za správnu. V tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo/106/2007. Do pozornosti odvolacieho súdu dala, že súdy opakovane
judikovali, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch v časti, ktoré určujú výšku administratívneho poplatku
za poskytnutie úveru, sú neprijateľné, napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 14C/7/2011 zo
16. októbra 2013. Ako neprijateľnú podmienku posúdila aj prenesenie dôkazného bremena v otázke

skutočného a riadneho oboznámenia sa s obsahom zmluvy a prehlásenie spotrebiteľa, že mu pred
podpisom zmluvy bol zo strany veriteľa poskytnutý dostatok informácií, ktoré spotrebiteľ považoval za
potrebné pre posúdenie vhodnosti a únosnosti úveru v kontexte jeho majetkových pomerov a finančných
možností.

11. Nemožno od spotrebiteľa očakávať, že vie posúdiť dostatočnosť informácií poskytnutých veriteľom.
Tieto zmluvné podmienky zakladajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. Veriteľ mal taktiež posúdiť bonitu dlžníka s odbornou starostlivosťou. Zdôraznila, že je
potrebné posúdiť, či by na uzavretí zmluvy mohol mať spotrebiteľ záujem bez neprijateľných zmluvných
podmienok. Na podporu svojich záverov poukázala na závery písomných pripomienok Európskej

komisie vo veci C-372/14, ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267
ZFEÚ podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 08. 03. 2014 súvisiace s konaním proti Provident
Financial, s. r. o. zmluva je v rozpore so zákonom, resp. dobrými mravmi (napr. neprimerane vysoká
RPMN a ročná úroková sadzba, administratívny poplatok, zmluva o zabezpečení splátok), poukázala
na rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 16ICm/944/2010 z 23. augusta 2011 a rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/109/2011 z 21. novembra 2012.

12. Ďalej konštatovala, že zmluva mala byť posúdená ako neplatná od počiatku a zmluvné strany sa
mali medzi sebou vyporiadať podľa § 457 OZ. Vzniesla námietku premlčania. Zmluva bola uzavretá
dňa 07. 12. 2015, dvojročná premlčacia doba začala plynúť od 08. 12. 2015. Do pozornosti odvolacieho

súdu dala, že žalobca zatajil súdu, že Národná banka Slovenska v júni 2019 zakázala žalobcovi
vymáhať pohľadávky od spoločnosti Provident Financial, s. r. o., teraz vystupujúci pod obchodným
názvom Endepro. V ďalšom citoval z rozhodnutia Národnej banky SR č. sp. NBS1-000-023-846.
Uvedeným rozhodnutím bola spoločnosti Provident Financial s. r. o., - Endepro uložená pokuta 90 000
eur za porušenie práv finančných spotrebiteľov a za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných

spotrebiteľov podľa osobitných predpisov v období od 14. 10. 2015 do 24. 02. 2016, ktoré boli NBS
zistené, útvarom dohľadu nad finančným trhom v rámci uskutočnenia dohľadu na mieste v období od 14.
10. 2015 do 09. 08. 2016 nad činnosťou spoločnosti Provident Financial s. r. o. - Endepro patriacej medzi
dohliadané subjekty v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov s využitím kontrolného zaobstarávaniafinančných služieb. Konkrétne bolo konštatované porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ Zákona o ochrane
spotrebiteľov. S poukazom na uvedené porušenie a ďalšie neprijateľné podmienky sú úverové zmluvy
právneho predchodcu žalobcu neplatné, preto žiadala súd o určenie predmetnej zmluvy za neplatnú. S

poukazom na uvedené skutočnosti sú všetky zmluvy neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky.

13. K odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca, uvádzajúc, že súdom priznaný nárok je v
súlade s právnymi predpismi. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi
závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku, pričom je toho názoru, že okresný súd správne aplikoval

premlčanie v prejednávanom spore a rovnako sa tak vysporiadal so všetkými spornými skutkovými
ako aj právnymi tvrdeniami. Vo vzťahu k otázke platnosti právneho úkonu žalobca v plnom rozsahu
odkazuje na svoje písomné vyjadrenia produkované v priebehu konania, kde uviedol všetky podstatné
skutočnostipreposúdenieplatnostiprávnehoúkonu.Dohoduoúrokochjemožnéodčleniťodsamotného
záväzku titulom istiny. Uvedená skutočnosť vyplýva z podstaty úveru, kde dlžník súhlasí so splatením
istiny poskytnutého úveru a zároveň súhlasí so splatením príslušenstva úveru, pričom obe „časti“ úveru

sú zreteľne odlíšené. Nie je na mieste skúmať platnosť úkonov, ktoré neboli konaním žalovaného
akokoľvek dotknuté, a to predovšetkým pre skutočnosť, že všetky úhrady žalovaného sa započítavali
len na istinu. Právny úkon musí byť podrobený súdnej kontrole len v tom prípade, pokiaľ by v jeho
prospech bol započítavaný akýkoľvek nárok, ktorý by tak oslaboval žalovaného ako spotrebiteľa.
V prejednávanom spore došlo medzi stranami k vzájomnému plneniu len vo vzťahu k samotnému

spotrebiteľskému úveru a nie k akejkoľvek inej časti právneho vzťahu. Žalovaný uviedol, že boli splnené
všetky zákonné predpoklady platného postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu na súčasného
žalobcu. Pri posudzovaní platnosti postúpenia pohľadávky nesmie súd obchádzať platné zákonné
ustanovenia vzťahujúce sa na postúpenie pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. OZ. Následne citoval § 525
OZ, ktoré vymedzuje prípady, kedy nie je možné postúpiť pohľadávku na inú osobu. V konaní predložil

oznámenie o postúpení pohľadávky spolu s dokladom preukazujúcim jeho odoslanie a tým pádom
bol žalovaný s postúpením pohľadávky oboznámený. Taktiež uviedol, že so všetkými predkladanými
listinami sa žalovaný mohol oboznámiť spolu s doručením žaloby. Oznámenie o postúpení pohľadávky
má len deklaratórny charakter, preto s ním môže byť žalovaný oboznámený kedykoľvek v priebehu
konania, čo sa aj stalo. Žalobca ako prílohu v konaní predložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok

spolu s jej prílohou preukazujúcou postúpenie pohľadávky, ktorá bola predmetom súdneho konania.
Listiny predložené zo strany žalovaného nie sú listinami s právnym významom v prospech záväzku,
ktorý je predmetom tohto súdneho konania. Nevzťahujú sa na úverovú zmluvu, z ktorej nárok je
uplatňovaný v tomto súdnom konaní. Žalobca v súdnom konaní uplatňuje nárok titulom zmluvy č.
613408602. Predložené listiny sa vzťahujú k zmluve č. 612745056. Listiny doručované iným osobám

sú bez akéhokoľvek právneho významu v tomto konaní. Na základe uvedených skutočností žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá opakovane
poukázala na rozhodnutie Národnej banky SR č. sp. NBS1-000-023-846. Žalobca mal ukončiť všetky

vymáhania proti spotrebiteľom podľa nariadenia Národnej banky Slovenskej. Vzhľadom k tomu žalobca
začal rozposielať ľuďom výzvy o ukončení vymáhania, ktoré sú založené aj v spise. Presne takto
postupoval aj v prípade jedného úveru žalovanej. V predmetnej veci žalobca nerešpektoval rozhodnutie
NBS a takýmto spôsobom má v úmysle bezdôvodne sa obohatiť na jej úkor. Dodala, že NBS vydala
predbežné opatrenie dňa 30. 05. 2019 v tom čase neprebehlo ani prvé pojednávanie v danej veci.

Žalobca mal žalobu vziať späť.

15. Žalobca sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovanej, v ktorom uviedol, že rozhodnutím NBS č.
NBS1-000-035-972 bolo zrušené rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia, pretože pominul dôvod,
pre ktorý bolo vydané. Toto rozhodnutie sa týkalo pohľadávok, ktoré nadobudol žalobca od právneho

predchodcu spoločnosti Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731, konkrétne išlo o doplnkové služby
k hlavným spotrebiteľským úverom, a to nárok zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zo Zmluvy o
dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru a zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort.
Žalobca sa zaviazal upustiť od akéhokoľvek ďalšieho aktívneho vymáhania všetkých pohľadávok
týkajúcich sa uvedených zmlúv, avšak v predmetnej veci nejde o nárok titulom opísaných zmlúv.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď v zmysle§ 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pre jeho vyhlásením)
a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,

2 CSP potvrdiť.

17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

18.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle

§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a
nebude ich opakovať.

20. Podľa obsahu spisu sa žalobca podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 389
eur s príslušenstvom. Súdne konanie medzi žalobcom a žalovanou sa začalo návrhom na vydanie

platobného rozkazu podaným žalobcom v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská Bystrica
podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov. Súd v
upomínacomkonanívydaldňa16.01.2019platobnýrozkazsp.zn.33Up/8/2019,protiktorémužalovaná
podala v zákonom stanovenej lehote vecne odôvodnený odpor. Z dôvodu, že žalobca po podaní odporu
navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci, podľa § 14 ods. 3 zákona č.

307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov bola vec postúpená príslušnému
Okresnému súdu Nitra. Okresný súd Nitra v konaní pokračoval pod sp. zn. 12Csp/42/2019 a rozhodol
napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. Proti tomuto rozhodnutiu vo veci samej a
v súvisiacom výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná.

21. Súd prvej inštancie v danej veci správne posúdil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo 07. 12. 2015
uzatvorená právnym predchodcom žalobcu a žalovanou spadá pod režim zákona o spotrebiteľských
úveroch. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že medzi spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o., Bratislava, a žalovanou došlo dňa 07. 12. 2015 k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Zmluvné strany v úvode zmluvy uviedli, že zmluvu uzatvárajú v zmysle zákona č. 129/2010

Z. z. Žalovaná pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti, preto spĺňala definíciu spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka. Spoločnosť Provident Financial, s.r.o., Bratislava, pri uzatváraní a plnení zmluvy konala
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto spĺňala zákonnú definíciu dodávateľa podľa
§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zmluvu teda uzatvoril dodávateľ so spotrebiteľom podľa §

52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú súd prvej inštancie správne
aplikoval ustanovenie Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a aj ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch.

22. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu

prvej inštancie je vecne správny. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v
intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v
potrebnom rozsahu, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné
ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom,
jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie

riadnym spôsobom reflektoval aj na odvolateľom vznášané tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné
hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na
všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané žalobcom v jeho odvolaní.23. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutkové, či právne tvrdenia, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i
argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej. Podstatou v tomto konaní bolo, že

ak žalobca uplatňoval len istinu, nebolo by podstatné ani súdne zistenie, že niektorá z podmienok
zmluvy by bola neprijateľná a v dôsledku toho by sa zmluva považovala za bezúročnú a bezpoplatkovú.
Odvolací súd posudzoval aj otázku premlčania (lepšie povedané nepremlčania nároku žalobcu) v
svetle skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, preto možno konštatovať, že jednotlivé
nesplatené splátky, ktoré realizovala žalovaná, po vykonaní pôvodných splátok, neboli ako jednotlivé

nároky premlčané. Zistenia súdu spočívali aj v tom, že úver nebol predčasne zosplatnený.

24. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že rozhodnutím NBS č. NBS1-000-023-846 bola spoločnosti
Provident Financial s. r. o., - Endepro uložená pokuta 90 000 eur za porušenie práv finančných
spotrebiteľov a za porušenie povinnosti v oblasti ochrany finančných spotrebiteľov podľa osobitných
predpisov v období od 14. 10. 2015 do 24. 02. 2016, ktoré boli NBS zistené, útvarom dohľadu nad

finančným trhom v rámci uskutočnenia dohľadu na mieste v období od 14. 10. 2015 do 09. 08. 2016 nad
činnosťou spoločnosti Provident Financial s. r. o. - Endepro patriacej medzi dohliadané subjekty v oblasti
ochrany finančných spotrebiteľov s využitím kontrolného zaobstarávania finančných služieb. Konkrétne
bolo konštatované porušenie § 4 ods. 2 písm. a/ a c/ Zákona o ochrane spotrebiteľov. S poukazom na
uvedené porušenie a ďalšie neprijateľné podmienky sú úverové zmluvy právneho predchodcu žalobcu

neplatné, preto žalovaná žiadala súd o určenie predmetnej zmluvy za neplatnú. S poukazom na uvedené
skutočnosti sú všetky zmluvy neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky.

25. Vychádzajúc z tohto rozhodnutia odvolací súd dodáva, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by
mali vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu v súvislosti s odvolacím návrhom žalovanej, ktorá sa

domáhala zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie. Navyše je potrebné
zdôrazniť, že rozhodnutie, na ktoré žalovaná poukazuje bolo rozhodnutím NBS č. NBS1-000-035-972
zrušené rozhodnutie o vydaní predbežného opatrenia, pretože pominul dôvod, pre ktorý bolo vydané.
Toto rozhodnutie sa týkalo pohľadávok, ktoré nadobudol žalobca od právneho predchodcu spoločnosti
Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731, konkrétne išlo o doplnkové služby k hlavným

spotrebiteľským úverom, a to nárok zo Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, zo Zmluvy o dobrovoľnej
doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru a zo Zmluvy o poskytnutí služby Komfort. Žalobca sa
zaviazal upustiť od akéhokoľvek ďalšieho aktívneho vymáhania všetkých pohľadávok týkajúcich sa
uvedených zmlúv, avšak v predmetnej veci nejde o nárok titulom opísaných zmlúv. Vzhľadom na to, že
sa nielenže uvedené rozhodnutie NBS č. NBS1-000-023-846 netýka zmluvy, z ktorej žalobca odvodzuje

svoj nárok, ale navyše bolo rozhodnutím NBS č. NBS1-000-035-972 zrušené, nie je možné naň v
súvislostisprejednávanouvecouprihliadať.Obdobnetoplatíajoďalšíchvodvolacomkonanížalovanou
predložených listín (listov), ktoré boli adresované iným spotrebiteľom a nemajú vplyv na toto konanie.

26. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil.

27.Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolvzmysle§396ods.1,§255,§262ods.1CSP.
V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca vo vzťahu k žalovanej, ktorá podala proti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolanie, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej

v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).