Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Marián Vorobel

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 41T/93/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115011116
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Vorobel

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8115011116.36

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariánom Vorobelom a členmi senátu

Verony Bebkovej a Bc. Róberta Čížika na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. Septembra 2020 v
Prešove v trestnej veci obž. Rastislava Filička, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

L. J., I.. XX.X.XXXX O. M. Ľ., G. Z. T. U. Č.. XX, B., G.. Č.. Ú. F. Ú. B.

sa uznáva vinným

zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, alinea druhá, ods. 3 Trestného zákona v
znení zákona č. 224/2010 Z. z. v jednočinnom súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného a § 276
ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. pretože:

ako spoločník a jediný konateľ konajúci za spoločnosť O. F. O. J. M..L..T., M. M.X. V. X, XXX XX B., R.:
XXXXXXXX, X.: XXXXXXXXXX, ktorá bola spočiatku štvrťročným a neskôr mesačným platcom dane z

pridanej hodnoty (DPH), konajúc v úmysle získať neoprávnený prospech spočívajúci v neoprávnenom
uplatnení nadmerného odpočtu DPH a zároveň aj v skrátení vlastnej daňovej povinnosti, podal na mieste
príslušnom Daňovom úrade Prešov II.

- dňa 26. Júla 2010 opravné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010, v ktorom
pri základe dane vo výške 39.354.32 Eur a odpočítaní dane vo výške 38.592,02 Eur si uplatnil nadmerný
odpočet DPH vo výške 31.114,70 Eur, ktorá suma mu aj bola vyplatená dňa 23. Septembra 2010
prevodom na účet spoločnosti, pričom do uplatneného nároku zahrnul aj celkovo 14 faktúr vystavených

dodávateľom - spoločnosťou Y. Z., M..L..T.., R. XXX, R.: XXXXXXXX, v dobe od 6. Apríla 2010 do 30.
Júna 2010 na celkovú fakturovanú sumu 261.035,09 Eur, z toho DPH vo výške 38.247,97 Eur, za práce a
služby spojené s údržbou vinohradov a postrekmi, aj keď práce a služby neboli v deklarovanom rozsahu
dodané spoločnosťou Y. Z., M..L..T.., v dôsledku čoho spoločnosti nevznikol nárok na vrátenie DPH
v deklarovanej výške, ale za II. štvrťrok 2010 spoločnosti vznikla daňová povinnosť k DPH vo výške
7.133,27 Eur,
- dňa 25. Augusta 2010 opravné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2010 v ktorom pri

základedanevovýške348,53Euraodpočítanídanevovýške3.603,30Eursiuplatnilnadmernýodpočet
DPH vo výške 3.537,08 Eur, ktorá suma mu z dôvodu začatia daňovej kontroly oprávnenosti uplatnenia
tohto nároku nebola vyplatená, pričom do uplatneného nároku zahrnul aj faktúru vystavenú dodávateľom
- spoločnosťou Y. Z., M..L..T.., R. XXX, zo dňa 9. Júla 2010 na sumu 18.103,80 Eur, z toho DPH vo
výške 2.890,52 Eur, za dodanie postrekov, aj keď deklarovaná dodávka nebola dodaná spoločnosťou Y.
Z., M..L..T.., v dôsledku čoho spoločnosti nevznikol nárok na vrátenie DPH v deklarovanej výške, ale za
júl 2010 jej vznikol nárok na vrátenie DPH len vo výške 646,56 Eur,- dňa 27. Septembra 2010 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie august 2010, v ktorom
pri základe dane vo výške 183,85 Eur a odpočítaní dane vo výške 2,986,14 Eur si uplatnil nadmerný
odpočet DPH vo výške 2.951,19 Eur, ktorá suma mu z dôvodu začatia daňovej kontroly oprávnenosti

uplatnenia tohto nároku nebola vyplatená, pričom do uplatneného nároku zahrnul aj 3 faktúry vystavené
dodávateľom - spoločnosťou H. XX, M..L..T.., H. XXX, B., R.: XXXXXXXX, v dňoch 9. A 24. Augusta 2010
na celkovú sumu 18.427,77 Eur z toho DPH vo výške 2.942,25 Eur za práce a služby spojené s obnovou
pôdnej úrodnosti a hnojením pôdy, aj keď práce a služby neboli v deklarovanom rozsahu spoločnosťou
H. XX, M..L..T.., v dôsledku čoho spoločnosti nevznikol nárok na vrátenie DPH v deklarovanej výške

ale za august 2010 jej vznikol nárok na vrátenie DPH len vo výške 8,94 Eur,

čím si takto za spoločnosť O. F. O. J., M..L..T., za zdaňovacie obdobia II. štvrťrok 2010, júl 2010 a
august 2010 uplatnil nárok na vrátenie DPH v celkovej výške 37.602,97 Eur, hoci mal nárok na vrátenie
DPH len vo výške 655,50 Eur. Takto si zabezpečil na úkor štátneho rozpočtu finančný prospech z
neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie DPH vo výške 36.947,47 Eur, navyše za II štvrťrok 2010

vznikla spoločnosti daňová povinnosť pri DPH vo výške 7.133,27

teda

-neoprávnenevznačnomrozsahuuplatnilnároknavráteniedanezpridanejhodnotyvúmyslezadovážiť

sebe neoprávnený prospech
- vo väčšom rozsahu skrátil daň

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 277 ods. 3 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. za použitia § 38 ods. 2 Trestného
zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. pri rovnosti poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona
v znení zákona č. 224/2010 Z. z. v spojení s § 42 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010
Z. z. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. obžalovaného na výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. trest zákazu činnosti
výkonu podnikateľskej činnosti 8 (osem) rokov.

Podľa § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. peňažný trest vo výmere
300,- (tristo) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. náhradný trest odňatia slobody
v trvaní 3 (troch) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. ruší výroky o treste, ktoré mu boli

uložené rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/64/2016 dňa 2.8.2016, rozsudkom Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 33T/34/2012 dňa 20.1.2014, trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 6T/1/2012 dňa 31.1.2012 a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T/58/2011 dňa
15.6.2011 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22. Septembra 2015, podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov, obžalobu 1Pv 402/12/7707 na
obž. L. J., obžalobu pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, alinea druhá, ods. 3
Trestného zákona v znení účinnom do 30. Septembra 2012 v jednočinnom súbehu so zločinom skrátenia
dane a poistného a § 276 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom do 30. Septembra 2012.Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného L. J., M. L. H., B. H., R.
N., W. B., S. J., V. J., J.N. N., L. N., výsluchom súdneho znalca R.. R. Š. H.. A prečítaním
pripojených listinných dôkazov.

Obž. L. J. na začiatku hlavného pojednávania vyhlásil, že sa necíti vinným zo skutku, ktorý sa mu kladie
za vinu.

K veci uviedol, že niekedy v roku 2009 - 2010, sa spolu s manželkou rozhodli, že budú podnikať v

oblasti vinohradníctva, v oblasti G.. Za týmto účelom najsamprv jeho manželka a potom po nej obchodná
spoločnosť O. F. O. J. M..L..T.., nadobudla právo užívania vinohradov v obciach H., E. V. F. M.. Tieto
vinohrady boli v katastrofálnom stave a preto sa rozhodol ich zrekultivovať. O tomto sa rozprával s p.
B., ktorý mu odporučil na výkon týchto prác firmu p. L. H..

Potom mu p. B. priniesol vyhotovenú zmluvu o dielo, kde ako zhotoviteľ bola uvedená obchodná

spoločnosť Y. Z. M..L..T.. a on túto zmluvu podpísal. Najsamprv na základe tejto zmluvy, v tých
vinohradoch, začala pracovať spoločnosť Y. Z. M..L..T.. a neskôr spoločnosť H. XX M..L..T.. Za tieto
spoločnosti riadil práce na mieste samom p. N., pričom išlo o pracovníkov v počte od 6 - 20 ľudí.

S p. H. sa osobne stretol dva krát. Prvý krát keď oslávili začiatok vykonávania prác a druhý krát, keď od

neho H. neoprávnene požadoval doplatok 7.000,- Eur za vykonané práce.

Vykonané práce boli zaznamenávané v denníku prác, ktorý vyhotovoval p. N. a následne ich on
odkontroloval a upravoval jednotlivé položky. Potom tieto údaje predložil p. B. aby na základe nich boli
vyhotovené faktúry. Následne on tieto faktúry skontroloval a zaplatil ich. Faktúry za vyššie uvedené firmy

mu vždy priniesol p. B., ktorému následne vyplatil v hotovosti vyfakturovanú cenu.

Všetky práce, ktoré boli fakturované boli aj vykonané, pričom sa zrealizovali na základe vypracovaného
projektu, ktorý bol predložený Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Tieto práce následne po schválení
tohto projektu a odkontrolovaní všetkých potrebných náležitostí, mali byť touto agentúrou preplatené.

Finančné prostriedky, ktorými v hotovosti uhrádzal vykonané práce získal zo svojho podnikania, s
palivovým drevom z U..

Faktúry a iné potrebné listiny potom predložil k jednotlivým daňovým priznaniam, k dani z pridanej
hodnoty, ktorou si uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty.

Z výpovede svedka L. H. vyplýva, že v období rokov 2009 a v roku 2010 do februára, bol konateľom
obchodnej spoločnosti Y. Z., M..L..T... Z výpisu z obchodného registra mal súd spresnenú túto dobu a to
tak, že tento svedok, bol konateľom uvedenej spoločnosti od 29.6.2006 do 29.3.2010.

Z výpovede svedka B. H. vyplýva, že v období rokov 2005 až 2011, bol konateľom obchodnej spoločnosti
H. XX M..L..T... Z výpisu z obchodného registra mal súd spresnenú túto dobu a to tak, že tento svedok,
bol konateľom uvedenej spoločnosti od 10.8.2007, najmenej do 19.3.2012. Ďalej uviedol, že za túto
spoločnosť, mohol konať na základe jeho splnomocnenia aj L. H..

Obidvaja vyššie uvedený svedkovia na hlavnom pojednávaní uviedli, že nemajú žiadnu vedomosť o
tom, že by ich firmy, vykonali nejaké práce vo vinohradoch, tak ako to tvrdí obžalovaný. O predmetných
faktúrach, ktorými si mali ich firmy vyúčtovať vykonané práce sa dozvedeli až keď boli vyzvaní na
súčinnosť daňovým úradom. Ich firmy resp. oni osobne, od T.. J. neprevzali žiadne finančné prostriedky
v hotovosti.

Na druhej strane boli na hlavnom pojednávaní vypočutí ako svedkovia R. N., W. B., S. J., V. J., ktorí vo
svojich výpovediach uvádzali, že videli ako boli realizované nejaké práce v predmetných vinohradoch.
Videli priamo pracovníkoch, ktorí ich realizovali resp. videli výsledok ich práce.

Ich tvrdenia, ohľadom vykonaných prác, korešpondujú s obsahom Úradného záznamu Daňového úradu
II, Prešov zo dňa 21.1.2011, v ktorom je pracovníčkou tohto úradu, W.. W. G. konštatované, že v lokalite
H. boli nejaké práce vykonané, pričom v lokalite E. V. F. M. sa pre snehovú pokrývku, nedalo preveriť,
aká je situácia na mieste samom.Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto súd musel vysporiadať s dvoma okruhmi otázok, a
to, či a aké práce a v akom rozsahu boli vykonané v predmetných vinohradoch a kto ich vykonal.

Na objasnenie prvého okruhu otázok, súd do konania pribral R.. R. Š., H.. Súdneho znalca z odboru
poľnohospodárstvo, odvetvie rastlinná produkcia, ktorý následne vo veci podal znalecký posudok
č.1/2017.

Znalec v tomto znaleckom posudku ako aj následne vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol,
že fyzicky prešiel všetky vinohrady, pričom aj napriek odstupu siedmych rokov, môže konštatovať,
že nejaké práce boli čiastočne vykonané a to likvidácia starých krov viniča, stĺpikov a vedenia.
Avšak má zato, že z ohľadom na aktuálny stav týchto vinohradov, nebol vykonaný dovoz a
rozvozenie priemyselných hnojív, hlboká a stredná orba, smykovanie, bránenie, diskovanie, podrývanie
a kombinátorovanie. Ďalej uviedol, že v rozhodnom čase, keď mali byť tieto práce vykonané, boli také

klimatické podmienky, ktoré ich ani neumožňovali vykonať. (napr. v máji 2010 bol celkový úhrn zrážok
na úrovni 331 % dlhodobého priemeru, pričom celý rok 2010 bol na úrovni 171 % dlhodobého priemeru).

K druhému okruhu otázok, súd poukazuje tiež na to, čo uviedol svedok F. V. I.. Tento svedok uviedol, že
nevie o tom, že by bol niekedy konateľom obchodnej spoločnosti Y. Z., M..L..T.., a teda nevie nič o tom,

že by táto spoločnosť mala vykonať nejaké práce pre spoločnosť obžalovaného J..

Zo zmluvy o dielo medzi zhotoviteľom Y. Z., M..L..T.. a objednávateľom O. F. O. J., M..L..T.., ktorej
predmetom boli práce v predmetných vinohradoch vyplýva, že táto mala byť uzatvorená dňa 9.3.2010.
Túto zmluvu za zhotoviteľa mal uzatvoriť F. V. I.. Z výpisu z obchodného registra je však zrejmé, že

uvedený svedok mohol konať za túto spoločnosť ako konateľ až od 30.3.2010.

Súd uveril hodnovernosti výpovediam svedkov L. H., B. H. F. F. V. I. ohľadom ich tvrdenia, že ich firmy pre
firmu obžalovaného nič nevykonali, pretože ich tvrdenia nie sú v rozpore so záverom súdneho znalca,
že tie práce, ktoré boli fakturované obžalovanému, neboli vykonané. Na tom nemení ani skutočnosť, že

svedok L. H. bol v minulosti uznaný vinným z trestného činu podvodu.

Bolo by nelogické a v rozpore s ich záujmami a so záujmami ich obchodných spoločností, za ktoré mohli
konať, keby v prípade, že by skutočne ich firmy vykonali uvedené práce, tvrdili opak, pretože obžalovaný
by sa mohol s úspechom domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, t.j. peňažného plnenia - úhrad za

tieto práce. Obchodná spoločnosť obžalovaného, by mala v tomto prípade vykonané práce, takpovediac
zadarmo a o objem vykonaných prác, by sa znížil majetok obchodných spoločností týchto svedkov.

Svedok W. B. vo svojej výpovedi uviedol, že nikdy nemal k dispozícii pečiatku, faktúry a iné dokumenty,
týkajúce sa podnikateľských aktivít p. H..

Na základe uvedeného preto súd uzatvára, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že v
predmetných vinohradoch boli vykonané určite práce, tak ako to uviedol súdny znalec v svojom posudku,
avšak možno vylúčiť, že tieto práce vykonali obchodné spoločnosti Y. Z., M..L..T.. F. H. XX M..L..T...

Na druhej strane je logické, že obžalovaný v snahe získať dodatočné finančné zdroje na prevádzku
svojej obchodnej spoločnosti, prezentoval pred daňovými orgánmi skutočnosť, že jej vznikol nárok na
vrátenie dane z pridanej hodnoty a predložil o tom daňovým orgánom listinné dôkazy, ( faktúry a iné )
ktoré neosvedčovali pravdivé skutočnosti.

Z vykonaných listinných dôkazov vyplýva, že za týmto účelom teda predložil:

1. k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktorou si uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške
31.114,70,-Eur, za obdobie II. štvrťroku 2010 ako konateľ obchodnej spoločnosti O. F. O. J. M..L..T..,
dňa 26.7.2010 faktúry, ktoré mala vyhotoviť obchodná spoločnosť Y. Z., M..L..T.. :

- č. 2010001 zo dňa 6.4.2010 na sumu 4.775,80 Eur z toho DPH 762,52 Eur
- č. 2010003 zo dňa 14.4.2010 na sumu 4.305,42 Eur z toho DPH 687,42 Eur
- č. 2010004 zo dňa 22.4.2010 na sumu 8.716,75 Eur z toho DPH 1.391,75 Eur- č. 2010005 zo dňa 28.4.2010 na sumu 25.600,47 Eur z toho DPH 4.087,47 Eur
- č. 2010006 zo dňa 28.4.2010 na sumu 2.839,34 Eur z toho DPH 453,34 Eur
- č. 2010007 zo dňa 28.4.2010 na sumu 29.153,81 Eur z toho DPH 4.654,81 Eur

- č. 2010008 zo dňa 10.5.2010 na sumu 18.103,80 Eur z toho DPH 2.890,52 Eur
- č. 2010009 zo dňa 21.5.2010 na sumu 6.145,16 Eur z toho DPH 981,16 Eur
- č. 20100010 zo dňa 21.5.2010 na sumu 880,60 Eur z toho DPH 140,60 Eur
- č. 20100011 zo dňa 24.5.2010 na sumu 20.222,86 Eur z toho DPH 3.228,86 Eur
- č. 20100012 zo dňa 31.5.2010 na sumu 45.077,20 Eur z toho DPH 7.197,20 Eur

- č. 20100014 zo dňa 8.6.2010 na sumu 14.353,33 Eur z toho DPH 2.320,77 Eur
- č. 20100015 zo dňa 22.6.2010 na sumu 17.433,50 Eur z toho DPH 2.783,50 Eur
- č. 20100017 zo dňa 30.6.2010 na sumu 41.763,05 Eur z toho DPH 6.668,05 Eur

2. k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktorou si uplatnil nadmerný odpočet DPH vo
výške 3.537,08,-Eur, za obdobie júla 2010 ako konateľ obchodnej spoločnosti O. F. O. J. M..L..T.., dňa

25.8.2010 faktúru, ktoré mala vyhotoviť obchodná spoločnosť Y. Z., M..L..T..:

- č. 20100018 zo dňa 9.7.2010 na sumu 18.103,80 Eur z toho DPH 2.890,52 Eur

3. k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty, ktorou si uplatnil nadmerný odpočet DPH vo výške

2.951,19,-Eur, za obdobie august 2010 ako konateľ obchodnej spoločnosti O. F. O. J. M..L..T.., dňa
25.9.2010 faktúry ktoré mala vyhotoviť obchodná spoločnosť H. XX M..L..T.. :

- č. 2010004 zo dňa 9.8.2010 na sumu 6.777,29 Eur z toho DPH 1.082,09 Eur
- č. 2010005 zo dňa 9.8.2010 na sumu 946,67 Eur z toho DPH 151,15 Eur

- č. 2010006 zo dňa 24.8.2010 na sumu 10.703,81 Eur z toho DPH 1.709,01 Eur

Na ustálenie výšky uplatneného neoprávneného nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty a výšky
skrátenej dane z pridanej hodnoty, súd vykonal ako dôkazy:
- protokol zo dňa 13.6.2011 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov II. zo dňa 18.7.2011,

č. 924/230/43230/11/Mis,
- protokol zo dňa 15.11.2011 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov II. zo dňa 17.12.2010,
č. 924/230/66533/10/Mis,
- protokol zo dňa 25.3.2011 a dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov II. zo dňa 29.4.2010,
č. 924/230/22331/11/Mis.

Podľa § 276 ods.1, ods.2 písm. d / Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. spácha zločin
skrátenie dane a poistného ten kto vo väčšom rozsahu skráti daň, poistné na sociálne poistenie, verejné
zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie.

Podľa§277ods.1,alineadruhá,ods.3 Trestnéhozákonavznenízákonač.224/2010Z.z. spáchazločin
neodvedenie dane a poistného ten, kto neoprávnene v značnom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane
z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech

Na základe vyššie uvedených dôkazov má preto súd zato, že bolo preukázané, že obžalovaný L. J., ako

konateľ obchodnej spoločnosť O. F. O. J., M..L..T., za zdaňovacie obdobia II. štvrťrok 2010, júl 2010 a
august 2010, uplatnil za túto spoločnosť nárok na vrátenie DPH v celkovej výške 37.602,97 Eur, hoci
mala nárok na vrátenie DPH len vo výške 655,50 Eur. Takto si zabezpečil na úkor štátneho rozpočtu
finančný prospech z neoprávnene uplatneného nároku na vrátenie DPH vo výške 36.947,47 Eur, pričom
navyše za II štvrťrok 2010 vznikla spoločnosti daňová povinnosť pri DPH vo výške 7.133,27.

Z takto uvedených dôvodov, ho preto súd uznal vinným zo zločinu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 277 ods. 1, alinea druhá, ods. 3 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. v jednočinnom
súbehu so zločinom skrátenia dane a poistného a § 276 ods. 1, 2 písm. d) Trestného zákona v znení
zákona č. 224/2010 Z. z.

K námietkam obhajoby vo vzťahu k podanému znaleckému posudku súd uvádza nasledovné:

Znalecký posudok č. 1/2017 podal R.. R. Š. H.., znalec z odboru poľnohospodárstvo, odvetvie rastlinná
produkcia ( všeobecná aj špeciálna ). Súd u neho nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, jehovylúčenie ako znalca v tejto veci. Súd zdôrazňuje, že u neho nie je žiadny pomer k veci, t.j. k trestnej
veci T.. J., ktorému sa kladie za vinu spáchanie daňových trestných činov. Skutočnosť, že znalec pozná
predmetné vinohrady dlhé desaťročia a má k nim určitý vzťah, súd nepovažuje za pomer k veci, lebo

predmetom - vecou trestného stíhania je skutočnosť, že obžalovaný si mal neoprávnene uplatniť nárok
na vrátenie DPH. Súd naopak, znalosť miestnych pomerov znalcom považuje za skutočnosť, ktorá
prispela ku kvalite podaného znaleckého posudku.

Čo sa týka námietok, proti kvalite a obsahu podaného znaleckého posudku, tak súd má za to, že jeho

písomnevyhotovenie,trpíurčitýmiformálnyminedostatkami(nepresnéoznačeniepredmetuznaleckého
skúmania, nepriradenie konkrétnych odpovedí k otázkam, ktoré boli zadané súdom), avšak znalecký
posudok ako celok, odpovedá na zadanie súdu a je ho možné použiť ako zákonný dôkazný prostriedok.
Je na zodpovednosti súdneho znalca, akým spôsobom sa dopracuje k jednotlivým tvrdeniam, ktoré
uvádza vo svojom posudku. Súd nemá pochybnosti o odborných kvalitách súdneho znalca, pretože
tieto neboli spochybnené relevantným spôsobom, napr. znaleckým posudkom iného znalca, ktorý by

spochybnil tvrdenia, ktoré sú v ňom zo strany znalca uvedené.

Obhajoba namietala porušeniu zásady ne bis in idem, keď tvrdí, že obžalovaný bol za svoje konanie,
ktoré je predmetom tohto trestného stíhania, postihnutý rozhodnutiami, ktoré daňový orgánom proti
nemu vydal v daňovom konaní. V tomto smere poukazuje na vydané rozhodnutia o dodatočnom

platobnom výmere. Preto obžalovaný nemôže byť postihnutý aj v trestnom konaní. K uvedenému súd
uvádza nasledovné:

Podľa piatej časti Zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správca dane ako sankciu môže uložiť pokutu,
úhrnnú pokutu a úrok z omeškania. Žiadna z týchto uvedených sankcií nebola obžalovanému za skutky

ktoré sa mu kladú v obžalobe za vinu uložená a preto v tomto trestnom konaní nemôže dôjsť k porušeniu
zásady ne bis in idem. Dodatočný platobný výmer, nie je sankciou, ktorá by sa mohla rovnať sankcii,
ktorú súd môže uložiť obžalovanému v trestnom konaní.

K námietkam obhajoby vo vzťahu k tomu, že má za to, že vo veci sa konaná neprimeranú dlhú dobu

súd uvádza nasledovné:

Skutky, ktoré sa obžalovanému kladú za vinu, mal spáchať v období od 26.7.2010 do 27.9.2010.

Trestné stíhanie vo veci bolo začaté dňa 19.4.2012. Obžalovanému bolo vznesené obvinenie dňa

20.1.2014 a obžaloba bola na neho podaná dňa 22.9.2015. Súd vo veci nariadil prvé hlavné
pojednávanie na deň 20.1.2016, pričom toto a aj v dňoch 11.3.2016, 6.4.2016, 25.5.2016, 29.6.2016,
nebolo vykonané pre neprítomnosť obžalovaného. Súd hlavné pojednávanie otvoril až dňa 21.9.2016
a ďalej konal na pojednávaniach dňa 7.12.2016, 10.2.2017, 26.4.2017, 2.8.2017. Následne hlavné
pojednávanie v dňoch 21.3.2018, 25.4.2018 nebolo vykonané pre neprítomnosť obžalovaného. Potom

súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 13.6.2018.

Na hlavných pojednávania, ktoré boli nariadené postupne na dni 3.10.2018, 30.11.2018, 8.2.2019,
29.5.2019, 4.10.2019 a 13.2.2019, sa obžalovaný opätovne nezúčastnil, pričom svoju neprítomnosť
ospravedlňoval zlým zdravotným stavom.

Dňa 26.2.2019, vyhotovil súdny znalec W.. W. N., znalecký posudok č. 292/2019, v ktorom konštatoval,
že obžalovaný bol zdravotne spôsobili absolvovať hlavné pojednávania, ktoré boli nariadené na
3.10.2018, 30.11.2018, 8.2.2019, pričom jeho súčasný zdravotný stav, mu nebráni aj do budúcnosti,
účasti na hlavnom pojednávaní.

Dňa 29. novembra 2019, súd vydal príkaz na zatknutie obžalovaného a to z dôvodu ustanovenia § 71
ods.1, písm. a) Tr. poriadku. Tento príkaz bol realizovaný dňa 11.3.2020 a od vtedy je obžalovaný vo
výkone väzby.

Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že prvé meritórne rozhodnutie v tejto trestnej veci bolo
vyhlásene až po desiatich rokoch od času spáchania skutku, avšak túto dlhšiu dobu nemožno pričítať
v prospech obžalovaného, pretože k tomu došlo práve z jeho zavinenia a nie súdu, keď kvôli jeho
neprítomnosti, súd musel odročiť konanie hlavného pojednávania celkovo v trinástich prípadoch.K námietkam obhajoby k dôveryhodnosti svedka L. H., súd uvádza, že jeho výpoveď súd hodnotil v
kontexteďalšíchvyššieuvedených vykonanýchdôkazovatonajmäsvykonanýmznaleckýmposudkom,

v ktorom znalec tvrdí, že tie práce, ktoré si vyfakturovali obe obchodné spoločnosti, neboli vykonané.
Samotná skutočnosť, že tento svedok bol v minulosti odsúdený za svoje protiprávne podvodné
konanie, za skutky spáchané v rokoch 2001 a 2003 - rozsudok OS Košice II, sp. zn. 3T/31/2007 a
rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 3T/130/2013, ho automaticky nediskvalifikuje, že vo svojej
výpovediach v tejto trestnej veci, uvádzal nepravdu. Skutočnosť, že tento svedok si tiež v minulosti

neoprávneneuplatnilnároknavráteniedanezpridanejhodnoty,bysúdmoholbezďalšiehointerpretovať
tak, že obžalovaný J. využil jeho skúsenosti pre svoju trestnú činnosť, resp. že v tejto veci konali v zhode
uviesť do omylu daňové orgány.

V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný už v minulosti bol uznaný vinným za obdobnú trestnú
činnosť, keď bol rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/64/2016 zo dňa 2.8.2016, bol uznaný

vinným podľa § 277 ods. 1, alinea druhá, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.9.2012, zo zločinu
neodvedenia dane a poistného za skutok spáchaný dňa 26.4.2011.

Súd odmietol návrhy obhajoby na vypočutie svedkov JU.. W. O., W.. W. G. F. V.. G. T., pracovníkov X.
Ú. B. z dôvodu, že ich vyjadrenia ohľadom tejto trestnej veci, súd zaznamenané v jednotlivých listinách

(protokoly, zápisnice, rozhodnutia z daňového konania), ktoré boli súdom vykonané ako listinný dôkaz
na hlavnom pojednávaní. Čo sa týka rozsahu vykonaných prác, tak k tejto skutočnosti súd vykonal
dokazovanie výsluchom iných svedkov a znaleckým dokazovaním.
Podľa § 276 ods.2 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z., páchateľa zločinu skrátenie
dane a poistného možno potrestať trestom odňatia slobody od troch rokov do ôsmych rokov.

Podľa § 277 ods.3 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 Z. z. páchateľa zločinu neodvedenie
dane a poistného, možno potrestať trestom odňatia slobody od štyroch rokov do desiatich rokov .

Podľa§34ods.1Trestnéhozákonavznenízákonač.224/2010trestmázabezpečiťochranuspoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 poľahčujúcou okolnosťou je to, že
páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010 priťažujúcou okolnosťou je to, že
páchateľ spáchal viac trestných činov.

Čo sa týka výroku o treste, súd u obžalovaného L. J. zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
j) Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010, a to že pred spáchaním trestného činu viedol riadny

život. Toto vyplýva zo skutočnosti, že pred týchto zločinov viedol riadny život, keď sa na neho hľadí
akoby nebol odsúdený a nebol postihnutý v priestupkovom konaní. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že
od roku 2001 do času spáchania skutkov, ktoré sa mu v tomto konaní kladú za vinu, t.j. do roku 2010,
nespáchal žiadnu trestnú činnosť. (ani zahladenú)

Zároveň súd zistil aj priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h) Trestného zákona v znení zákona č. 224/2010,
keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov, za ktoré mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody,
tak ako je to uvedené nižšie.

Na základe uvedeného súd u obžalovaného L. J. konštatoval rovnosť poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností.

Podľa § 41 ods.1 Tr. zákona v znení zákona č. 224/2010 ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac
trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestnýčin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno
v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo
zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne,

je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.

Podľa § 41 ods.2 Tr. zákona v znení zákona č. 224/2010, ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody
za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma
alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z

nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu.

Podľa § 42 ods.1 Tr. zákona v znení zákona č. 224/2010, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin
spáchaný skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin,
uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Keďže obžalovaný bol uznaný vinným z dvoch zločinov, súd upravil výšku trestnej sadzby v zmysle §
41 ods.1, ods. 2 Tr. zákona v znení zákona č. 224/2010 a trest mohol ukladať v rozmedzí od štyroch
rokov do trinástich rokov a štyroch mesiacov.

Obžalovaný L. J. bol v minulosti odsúdený nasledovne:

1. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T/58/2011 zo dňa 15.6.2011, ktorým bol
uznaný vinným podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia za skutok spáchaný dňa 5.2.2011. Za tento prečinu mu bol uložený podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov a peňažný trest vo výške 300,- (tristo) Eur. Trestný rozkaz

mu bol oznámený dňa 7.7.2011.

2. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T/1/2012 zo dňa 31.1.2012, ktorým bol uznaný
vinným podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia
za skutok spáchaný dňa 23.6.2010. Za tento prečin mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 12 (dvanástich) mesiacov a peňažný trest vo výške 300,- (tristo) Eur, trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 30 (tridsiatich) mesiacov. Zároveň súd zrušil
výrok o treste, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T/58/2011
zo dňa 15.6.2011. Trestný rozkaz mu bol oznámený dňa 16.7.2012.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/34/2012 zo dňa 20.1.2014, ktorým bol uznaný
vinným podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona zo zločinu podvodu za skutok spáchaný
dňa 15.4.2011. Za tento zločin mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3
(troch) rokov, so skúšobnou dobou v trvaní 4 (štyroch) rokov a peňažný trest vo výške 300,- (tristo) Eur,
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov po dobu 30 (tridsiatich) mesiacov. Zároveň

súd zrušil výroky o treste, ktoré mu boli uložené trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
41T/58/2011 zo dňa 15.6.2011 a trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T/1/2012 zo dňa
31.1.2012. Rozsudok mu bol oznámený dňa 24.6.2014.

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/64/2016 zo dňa 2.8.2016, ktorým bol uznaný

vinným podľa § 277 ods. 1, alinea druhá, ods. 3 Trestného zákona účinného do 31.9.2012 zo zločinu
neodvedenia dane a poistného za skutok spáchaný dňa 26.4.2011. Za tento zločin mu bol uložený
súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov, so skúšobnou dobou v trvaní 5
(piatich) rokov a peňažný trest vo výške 300,- (tristo) Eur, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov po dobu 30 (tridsiatich) mesiacov. Zároveň súd zrušil výroky o treste, ktoré mu boli

uložené trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T/58/2011 zo dňa 15.6.2011, trestným
rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 6T/1/2012 zo dňa 31.1.2012 a rozsudkom Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 33T/34/2012 zo dňa 20.1.2014. Rozsudok mu bol oznámený dňa 2.8.2016.

5. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 4T/111/2015 zo dňa 8.9.2016, ktorým bol uznaný vinným

podľa § 217 ods.1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona, z prečinu neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla a podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky za skutok spáchaný dňa 21.4.2015, resp. 14.5.2015. Za tieto prečiny mu boli uložené v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5To/45/2016 zo dňa 18.1.2017 úhrnný nepodmienečnýtrest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnástich) mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov po dobu 4 (štyroch) rokov.

Na základe uvedeného ma súd zato, že vo vzťahu výrokom o treste, ktoré boli obžalovanému uložené
trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 41T/58/2011, trestným rozkazom Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 6T/1/2012, rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 33T/34/2012 a rozsudkom
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 1T/64/2016 zo dňa 2.8.2016, je na mieste ukladať súhrnný trest.

Po vyhodnotení všetkých hore uvedených okolnosti, súd uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia
slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní štyroch rokoch, majúc za to, že takýto trest zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale hlavne
vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov.

Súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby hlavne s prihliadnutím na okolnosť, že
od spáchania trestnej činnosti, ( obdobie od 23.6.2010 do 26.4.2011 ) za ktorú mu bol uložený súhrnný
trest, uplynula dlhšia doba t.j. skoro deväť a pol roka. Zároveň mal súd za preukázané, že od spáchania
posledného trestného činu dňa 14.5.2005, obžalovaný vedie riadny život.

Podľa názoru súdu, iba nepodmienečný trest odňatia slobody zabezpečí ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Takýto trest zároveň
dostatočne vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.

Súd zaradil obžalovaného pre výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pretože obžalovaný pred spáchaním trestných činov nebol vo výkone trestu odňatia slobody
za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže
odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie,
že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre

nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Prešove.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.