Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/222/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318202768
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4318202768.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: JUDr. Ľudovít Didi, advokát, so sídlom
Šahy, Hontianska cesta 4, IČO: 37 868 250, proti žalovanému: W. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
X., zastúpený JUDr. Tímeou Tóthovou, advokátkou, so sídlom Nitra, Školská 3, IČO: 50 934 970, o
zaplatenie 715,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 24. júna 2019, č. k. 12C/36/2018-76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom I. a III. výroku p o t v r d z u j e.
Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 24. júna 2019, č. k. 12C/36/2018-76, uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 715,96 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 07. 2018 do
zaplatenia, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 101, § 102, § 107 ods. 1, 2, § 122 ods. 2, § 451 ods.
1, 2 a § 456 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“).

3. V odôvodnení poukázal na to, že žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 28. 06. 2018
žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť sumu 715,96 eura s 5 %
ročným úrokom z omeškania od 05. 02. 2018 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaného zastupoval vo veci o náhradu mzdy vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.

6C/163/2001. Okresný súd Levice uznesením z 3. marca 2005, č. k. 6C/163/2001-147, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 4. mája 2005 a vykonateľnosť dňa 4. júla 2005 schválil súdny zmier, podľa ktorého
bol žalovaný v tomto konaní povinný zaplatiť žalobcovi 1 327,76 eura (40 000 Sk) bezúročne a náhradu
trov konania 995,82 eura (30 000 Sk), a to všetko do 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, náhradu
trov na účet advokáta. V exekučnej veci o vymoženie sumy 1 327,76 eura s príslušenstvom vedenej
pod sp. zn. EX/3017/05 bola časť priznaných trov vo výške 375,80 eura poukázaná na jeho účet a časť
trov vo výške 715,96 eura bola poukázaná oprávnenému prostredníctvom poštových poukážok, hoci

mali byť poukázané na jeho účet v zmysle návrhu na vykonanie exekúcie. Žalovaný odmietol dňa 04.
02. 2018 uzatvoriť dohodu o uznaní dlhu a spôsobe jeho úhrady.4. Okresný súd Levice vydal platobný rozkaz z 16. júla 2018, č. k. 12C/36/2018-13. Proti platobnému
rozkazu podal žalovaný odpor. Uznesením z 15. augusta 2018, č. k. 12C/36/2018-20 súd v zmysle § 267
ods. 3 CSP platobný rozkaz zrušil. Uznesením z 15. augusta 2018, č. k. 12C/36/2018-23 vyzval žalobcu

na vyjadrenie k odporu. Žalobca sa vyjadril s tým, že dňa 19.08.2005 prevzal v mene žalovaného právne
zastúpenie vo veci o vymoženie sumy 1 327,76 eura s príslušenstvom, keď žalovaného zastupoval ako
oprávneného a exekučnú vec prevzal aj keď žalovaný nemal finančné prostriedky tak, ako aj v konaní sp.
zn. 6C/163/2001. Keďže nemal finančné prostriedky na zastupovanie v súdnom a exekučnom konaní,
došlo so žalovaným k dohode, že trovy konania mu ako advokátovi budú priznané voči protistrane C.

ktorý v súdnom konaní sp. zn. 6C/136/2001 vystupoval ako žalovaný. Exekučné konanie o vymoženie
sumy 1 327,76 eura (40 000 Sk) s príslušenstvom sa skončilo vymožením tejto pohľadávky žalovaného
dňa 09. 01. 2017 a súdny exekútor mu doručil konečné vyúčtovanie a odkedy začala plynúť premlčacia
doba. Na účet žalovaného exekútor poukázal vymožené trovy, ktoré predstavujú žalovanú pohľadávku.

5. Súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že

žalobca ako advokát zastupoval žalovaného v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/163/2001 v procesnom
postavení na strane žalobcu proti žalovanému C. o vyplatenie náhrady mzdy, čo nebolo sporné.
Konanie bolo ukončené dňa 03. 03. 2005 uznesením o schválení súdneho zmieru, podľa ktorého bol
žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 40 000 Sk a náhradu trov konania vo výške 30 000 Sk,
všetko do 60 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia, náhradu trov konania na účet advokáta. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 4. mája 2005. Dňa 19. 08. 2005 udelil žalovaný, t. j. ako oprávnený
žalobcovi splnomocnenie na vykonanie exekúcie na vymoženie 40 000 Sk s príslušenstvom na základe
exekučného titulu - uznesenia č. k. 6C/163/01-147 právoplatný dňa 4. mája 2005 a vykonateľný dňa
4. júla 2005. V návrhu na vykonanie exekúcie právny zástupca oprávneného žiadal vymoženú sumu
40 000 Sk poukázať oprávnenému a trovy priznané v konaní sp. zn. 6C/163/01 a trovy exekučného

konania na jeho účet. Exekučné konanie vedené pod sp. zn. 14Er/620/2005 skončilo vymožením.
Konečné vyúčtovanie trov exekúcie predstavovalo istinu 1 327,76 eura, trovy konania 995,82 eura,
súdny poplatok za vydanie poverenia 16,60 eura, ďalšie poplatky spojené s exekúciou 7,97 eura, trovy
konania v exekučnom konaní 71,37 eura, čo je spolu 2 419,52 eura, trovy exekúcie - zákonná odmena
484 eur, trovy exekúcie hotové výdavky 108,07 eura, 20 % DPH 1 18,41 eura, trovy exekúcie celkom

710,48 eura. Celkom k úhrade 3 130 eur, uhradené celkom 3 164,18 eura, preplatok preúčtovaný na
EX 410/05 vo výške 34,18 eura. Konečné vyúčtovanie pre oprávneného (čl. 7) predstavovali istinu
1.327,76 eura, trovy konania 995,82 eura, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,60 eur, ďalšie
poplatky spojené s exekúciou 7,97 eura, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní 71,37 eura, s
tým, že z exekútorského úradu bolo oprávnenému uhradené 1 327,76 eura a uhradené trovy konania

z Exekútorského úradu (JUDr. Didi) 1 091,76 eura. Na účet žalobcu bolo poukázané z celkových trov
1 091,76 eura len 375,80 eura. Zvyšná suma, t. j. (1 091,76 eura - 375,80 eura) bola poukázaná
oprávneným. Konečné vyúčtovanie pre oprávneného bolo žalobcovi doručené dňa 16. 01. 2017.

6.Žalobcasažaloboudomáhalzaplateniasumy715,96euratitulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia.

V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Z
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobcovi bolo konečné vyúčtovanie doručené dňa 16.
01. 2017, z ktorého reálne mohol až v tomto čase zistiť skutočnú výšku vymožených trov, ako aj
skutočnosť, že trovy konania a exekúcie vo výške 1 091,76 eura mu neboli v tejto výške uhradené,
ale len vo výške 375,80 eura. Žalobca sa teda až dňa 16. 01. 2017 dozvedel o výške bezdôvodného

obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil aj s poukazom na vyjadrenie exekútora,
ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 23. 01. 2018. Žalovaný bezdôvodné obohatenie vo výške 715,96
eura prevzal postupne, a to od 13. 01. 2016 do 11. 11. 2016. Vzhľadom k tomu mal prvoinštančný súd za
preukázané, že žalobca si nárok uplatnil v 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehote, ktorá začala plynúť
dňa 17. 01. 2016 a skončila dňa 17. 01. 2018 a zároveň aj v rámci 3 ročnej objektívnej premlčacej lehoty,

ktorá uplynula dňa 11. 11. 2019, keďže žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 28. 06. 2018,
preto posúdil námietku premlčania ako nedôvodnú.

7. Vychádzajúc z uvedeného považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 715,96 eura, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu, keď

po vymožení trov konania a trov exekučného konania vo výške 715,96 eura, túto sumu nepoukázal
žalobcovi, ktoré prináležali žalobcovi. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú vecnú legitimáciu dospel súd k
záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný, pretože žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil
a žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, pretože prijal plnenie bez právneho dôvodu.8. Žalobca si uplatnil aj príslušenstvo žalovanej pohľadávky - úrok z omeškania vo výške 5 % ročne od
05. 02. 2018, preto prvoinštančný súd žalobcovi, ktorý v konaní nepreukázal doručenie dohody o uznaní

dlhu z 04. 02. 2018 žalovanému, priznal úrok z omeškania od 27. 07. 2018, t. j. odo dňa nasledujúceho
po doručení žaloby žalovanému (26. 07. 2018) v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z.

9. Vo zvyšnej časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol tak, ako uviedol vo výroku II.

rozsudku.

10. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že v konaní
úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania
rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.

11. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, žiadajúc
odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a rozhodol o zamietnutí návrhu
žalobcu. Zotrval na tvrdení, že žalobca nemá nárok na žalovanú sumu, resp. ak má tento nárok, nie
od žalovaného. Zastáva názor, že žalovanú sumu si má žalobca vymáhať od súdnej exekútorky, ktorá
bola poverená vo veci a ktorá nepostupovala v súlade so zákonom, keď peniaze, ktoré mali byť zaslané

žalobcovi zaslala žalovanému. Je presvedčený, že žalobcovi nič nedlhuje, ten mu žiadne peniaze nedal,
preto mu ani žiadne nezaplatí.

12. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal v rozsahu vyhovujúceho výroku a
výroku o náhrade trov konania odvolaním žalovaným napadnutý rozsudok, postupujúc pritom podľa §

378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario,
keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením), a dospel k tomu záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto ho postupom
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie
ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe tak, ako
rozhodol.Pretožesaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,
vo svojom odôvodnení sa konštatuje, že poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie, ktoré nebude opakovať.
16. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje na ust. § 451 ods. 1 OZ, podľa ktorého kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
17. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
18. Nespornými a rozhodujúcimi skutočnosťami tohto prípadu sú okolnosti, že žalobca zastupoval
žalovaného v súdnom a následne exekučnom konaní, v ktorom sa okrem súdnym zmierom priznanej
peňažnej pohľadávky vymáhali v exekučnom konaní aj trovy konania. Možno v súlade so zákonnými
a judikatúrnymi pravidlami povedať, že zástupca účastníka konania nie je aktívne legitimovaný vo

vlastnom mene vymáhať náhradu trov konania priznaných exekučným titulom tomu účastníkovi, ktorého
v súdnom konaní zastupoval; môže tak urobiť len ako zástupca účastníka (Rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 24. apríla 2004, sp. zn. 4 Cdo 122/03). Obdobne tak rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 25. októbra 1993, sp. zn. 2 Obdo 3 konštatoval, že „trovy konania, prisúdené
účastníkovi zastupovanému advokátom alebo komerčným právnikom, za zastupovanie, je účastník,

ktorému bola uložená ich náhrada, povinný ich zaplatiť advokátovi alebo komerčnému právnikovi. Ak to
povinnýdobrovoľnenesplní,advokátalebokomerčnýprávniknemôžepodaťnávrhnavýkonrozhodnutia
vo vlastnom mene, ale len ako zástupca účastníka, ak má splnomocnenie na podanie tohto návrhu“.19. V zmysle zásad advokátskeho odmeňovania (§ 15 zák. č. 327/2005 Z. z.), ak súd prizná oprávnenej
osobe náhradu trov konania, nemôže oprávnená osoba v rozsahu pohľadávky na náhrade trov právneho
zastúpenia s pohľadávkou nakladať; to neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila

finančnú účasť podľa § 6a ods. 4. Advokát je oprávnený túto pohľadávku vymáhať v mene oprávnenej
osoby a okamihom jej úspešného vymoženia sa pohľadávka považuje za postúpenú na advokáta; to
neplatí vo výške, v ktorej advokátovi oprávnená osoba uhradila finančnú účasť podľa § 6a ods. 4.

20. Možno teda konštatovať, že predpokladom úspešného ďalšieho vymoženia trov, ktoré sa mali

z rozhodnutia vyplatiť na účet právneho zástupcu, predpokladá ďalšiu súčinnosť osoby, ktorej sa
náhrada trov priznala. Súčinnosť spočíva v udelení plnomocenstva pre advokáta, aby trovy v mene
oprávnenej osoby vymohol. V tomto prípade boli peňažné prostriedky spočívajúce v trovách konania v
exekučnom konaní vymožené a boli vymožené v mene žalovaného na jeho účet. Z pohľadu splnenia
možno konštatovať, že pripísaním vymáhaných trov prišlo k splneniu tohto, čo mala povinná osoba
v exekučnom konaní plniť oprávnenému, teda žalovanému. Zákon potom konštatuje, že okamihom

úspešného vymoženia pohľadávky sa pohľadávka považuje za postúpenú na advokáta.

21. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu bol odvolací súd toho názoru, že úspešne vymožená
pohľadávka na trovách mala byť žalobcovi vydaná ako pohľadávka vymožená (aj keď nesprávne na účet
žalovaného - oprávneného v exekučnom konaní), a preto žalovaný bol povinný bezdôvodne „držané“

plnenie vyplatiť žalobcovi.

22. S poukazom na uvedené odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Uvedené sa týka aj správnosti rozhodnutia o náhrade trov
prvoinštančného konania (výrok III.)

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
24. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. O náhrade trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP s tým, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal voči procesne neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania, pretože mu žiadne nevznikli a ani ich nežiadal priznať.

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).