Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 9, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Pc/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120204910
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120204910.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci navrhovateľky (matky): P..
E. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R., Č. XXXX/X, zastúpená: JUDr. Eva Koleničová, advokátka,
Paulínska 20, Trnava, za účasti muža, ktorého otcovstvo má byť určené (otec): K. Z., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom K. K. N., Š. XXX/XX, a maloletého dieťaťa: R. M., nar. XX. XX. XXXX, C. V. Z., zastúpený:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, o určenie otcovstva a o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti určenia otcovstva k maloletému R. z a s t a v u j e .

II. Súd s c h v a ľ u j erodičovskú dohodu nasledujúceho znenia:

Maloletý R. sa z v e r u j edo osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého R. sumou 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od 29. 03. 2020.

Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29. 03. 2020 do 30. 11. 2020 na maloletého R. v sume
1.000 Eur sa otec z a v ä z u j e zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s maloletým sa n e u p r a v u j e .

III. Súd p r i z n á v anavrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 19. 06. 2020, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 19. 06. 2020, sa
navrhovateľka domáhala určenia otcovstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu a náhrady trov konania.

2. Navrhovateľka (matka) svoj návrh odôvodnila tým, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené,
tvorili pár približne od novembra 2013, keď bola matka v poslednom ročníku na strednej škole. V auguste
2016 sa po vyše troch rokoch vzťahu zasnúbili, svadbu však zatiaľ neplánovali, keďže matka chcela
dokončiť štúdium na vysokej škole v Košiciach. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, v tom čase
pracoval v Holandsku a koncom roka 2016 sa dostal na štúdium na Policajnej akadémii v Košiciach. Od

toho času sa ich vzťah začal zhoršovať, čo vyústilo do rozchodu. Matka odišla žiť do Trnavy. Približne vo
februári 2018 obnovili vzťah, pričom sa stretávali približne dvakrát do mesiaca. Muž, ktorého otcovstvo
má byť určené, žil v K. K. N. a matka v R.. V júni 2019 matka zistila, že je tehotná. Keď muž, ktoréhootcovstvo má byť určené, zistil, že je matka tehotná, bol rád, avšak neurobil nič pre záchranu vzťahu,
a pre to, aby si našiel bývanie na západnom Slovensku, prípadne aby si s matkou našli spoločné
bývanie. Matka preto vzťah ukončila. Maloleté dieťa sa narodilo 29. 03. 2020, v súčasnosti žije matka

sama s maloletým v byte v R., ktorý si musela kúpiť a vziať si naň hypotéku. Muž, ktorého otcovstvo
má byť určené, chodieva maloletého pozrieť približne raz za mesiac, o maloletého prejavuje záujem.
Matka muža, ktorého otcovstvo má byť určené, kontaktovala za účelom určenia otcovstva k maloletému,
o čo však neprejavil záujem a nepriamo obvinil matku, že otcovstvo k maloletému chce určiť len z
dôvodu výživného. Matka nie je a nebola vydatá, v rozhodnom období (t. j. viac ako 180 a menej ako

300 dní pred narodením maloletého dieťaťa) neudržiavala intímny pomer s iným mužom a otcovstvo
označeného muža nevylučujú závažné okolnosti, považuje sa za otca maloletého označený muž. Matka
pred narodením maloletého pracovala ako P. L. a jej čistý mesačný príjem bol 900 Eur. V súčasnosti
poberá materské vo výške 30 Eur/deň, od októbra bude poberať už len rodičovský príspevok 370 Eur
mesačne. Zároveň poberá prídavok na dieťa v sume približne 50 Eur. Výdavky matky sú strava 200 Eur,
oblečenie 30 Eur, hypotéka + poistenie 280 Eur, pôžička (splácanie dlhu rodine, ktorá jej pomohla pri

vybavovaní hypotéky) 100 Eur, energie 120 Eur, internet 14 Eur, lieky 25 Eur, kozmetika + hygienické
potreby 30 Eur, pracie a čistiace prostriedky 20 Eur, cestovné 5 Eur, kredit na mobil 20 Eur, okuliare/
šošovky 10 Eur, t. j. spolu 854 Eur. Výdavky maloletého dieťaťa sú plienky 30 Eur, príkrmy 30 Eur,
hygienické potreby 20 Eur, oblečenie 30 Eur, lieky 15 Eur, t. j. spolu 125 Eur. Maloletý má od narodenia
suchú pokožku, čo si vyžaduje krémy predpísané od lekára a tiež prípravky do kúpeľa na zlepšenie

pokožky, čo predstavuje zvýšené náklady na hygienické potreby. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené,
pracuje ako policajt. Jeho čistý mesačný príjem je približne 800 Eur, žije so svojou matkou v jednej
domácnosti, vlastní osobné motorové vozidlo, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

3. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, sa k návrhu matky vyjadril v podaní zo dňa 04. 09. 2020,

pričom uviedol, že maloletého navštevuje a kupuje mu veci, ktoré potrebuje, teší sa z neho a považuje
sa za biologického otca. Avšak nie je pravdou to, čo uvádza matka v návrhu, a keďže ho nedala zapísať
do rodného listu dieťaťa, vyvoláva to v ňom pochybnosti. V čase, keď boli rozídení, matka pracovala
v C., on pracoval v E., takže v tom období mohla nadviazať aj iný vzťah. Mal záujem na obnovení ich
vzťahu, svadbu plánovali po ukončení vysokoškolského štúdia matky. Tá sa však po ukončení školy s

ním rozišla, odišla žiť do Trnavy. Vo vzťahu chcel pokračovať, navrhol jej, aby spolu bývali v K. K. N.. Ona
s tým nesúhlasila, aj keď vedela, že v tom čase je už tehotná. Dieťa chcel vychovávať spoločne. Dala
mu podmienku, že, ak kúpi byt v Trnave, bude s ním žiť. S tým nemohol súhlasiť, na kúpu bytu v Trnave
nemá dostatočný príjem, aby dostal od hociktorej banky hypotekárny úver. Pred narodením dieťaťa jej
ponúkol, aby išli na matriku za účelom podpísania otcovstva. Tvrdila, že to vybavia po narodení dieťaťa.

V deň prepustenia matky z pôrodnice bol osobne po matku a dieťa, pričom mal záujem na vybavení
rodného listu a aj iných potrebných vecí pre matku. Tá však trvala na tom, že rodný list vybavia o pár
dní, keď sa bude cítiť lepšie. K tomu však nedošlo, matka mu napísala do správy, aby vôbec za ňou
nechodil, že ona všetko vybavila. Napriek tomu dieťa navštevoval, i keď len sporadicky, keďže v čase
koronakrízy sa bál o zdravie dieťatka.

4. Procesný opatrovník sa k návrhu matky nevyjadril.

5. Podľa § 105 písm. b) Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“)
konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o určenie otcovstva.

6. Podľa § 104 ods. 1 CMP, ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou
svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku,
vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka
označí za otca, či uznáva, že je otcom.

7. Podľa § 104 ods. 2 CMP, ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v
zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia
matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.

8. Podľa § 84 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o rodine“) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto
zákone, súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.9. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

10. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov.

11. Podľa § 91 ods. 2 Zákona o rodine súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným
úradom alebo pred súdom.

12. Podľa § 109 CMP, ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.

13. Na pojednávaní konanom dňa 09. 12. 2020 muž, ktorého otcovstvo má byť určené, a súčasne matka
súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa je matkou označený muž, ktorý teda otcovstvo k maloletému uznal.

14. Nakoľko teda rodičia súhlasne určili otcovstvo k maloletému dieťaťu do zápisnice súdu na
pojednávaní, súd vo výroku I. tohto rozsudku konanie o určenie otcovstva k maloletému Tomášovi v
súlade s ust. § 109 CMP zastavil.

15. Podľa § 110 CMP s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.

16. Pred otvorením pojednávania, po určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, rodičia uzatvorili
rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej obaja navrhli maloleté dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matky

s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach,
pričom otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého R. sumou 200 Eur mesačne, vždy do 15. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od narodenia dieťaťa, t. j. od
29. 03. 2020, s tým, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29. 03. 2020 do 30. 11. 2020
na maloletého R. v sume 1.000 Eur sa otec zaviazal zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Styk otca s maloletým dieťaťom obaja rodičia navrhli neupraviť.

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v
spise, najmä rodným listom maloletého dieťaťa, lustráciami účastníkov v Registri obyvateľov, v Sociálnej
poisťovni a v Zbore väzenskej a justičnej stráže, potvrdeniami rodičov o príjme, potvrdením o rodinných

prídavkoch a o výške nemocenskej dávky, vyjadrením otca k návrhu zo dňa 04. 09. 2020, vyjadrením
matky zo dňa 17. 11. 2020, listinou - určenie otcovstva pomocou testu DNA, vyjadrením právnej
zástupkyne matky na pojednávaní, výsluchom matky a otca na pojednávaní, pričom súd pojednával v
neprítomnosti procesného opatrovníka, ktorému bolo predvolanie riadne doručené, svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal, a zistil nasledovný skutkový a právny

stav:

18. Maloletý R. sa narodil z partnerského vzťahu matky a otca, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti.
Maloletý má 8 mesiacov, jeho zdravotný stav je dobrý. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka,
otec sa s maloletým stretáva podľa dohody s matkou, raz - dvakrát do mesiaca na 3 - 4 hodiny.

19. Matka žije v spoločnej domácnosti iba s maloletým, poberá rodičovský príspevok v sume 370 Eur
mesačne a rodinné prídavky vo výške 25 Eur mesačne. Tiež je zamestnaná na polovičný úväzok u
zamestnávateľa K. XXX, s. r. o., kde pracuje ako P. E., a jej príjem je 600 Eur brutto. Iný príjem nemá.
Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

20. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je dôchodkyňa, poberá dôchodok vo výške
400 Eur. Pracuje ako policajt a jeho čistý priemerný mesačný príjem je 940 - 950 Eur. Iný príjem nemá.
Jeho náklady na domácnosť sú strava 200 Eur, oblečenie 30 Eur, nájomné 100 Eur, energie 93,04 Eur,
fond opráv 84 Eur, internet 10 Eur, kredit na mobil 12 Eur, kozmetika + hygienické potreby 30 Eur,

cestovné do zamestnania 130 Eur a cestovné do Trnavy (2 x za mesiac) 85 eur, t. j. spolu 774,04 Eur.
Inú vyživovaciu povinnosť nemá.21. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

22. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovuastarostlivosťzostranyobidvochrodičovaabybolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia po rozvode.

25. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

27. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

28. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

30. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

31. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

32. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

33. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.34. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá Zákona č. 160/015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

36. Nakoľko rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, bolo potrebné upraviť výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd po oboznámení sa so všetkými listinnými
dôkazmiapovypočutímatkyaotcadospelkzáveru,žerodičovskádohodaozverenímaloletéhodieťaťa,
zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku, výške vyživovacej povinnosti a nedoplatku na
zročnom výživnom, bez úpravy styku otca s maloletým dieťaťom je v súlade so zákonom a v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa, a preto rodičovskú dohodu na pojednávaní vo výroku II. rozsudku schválil.
Vzhľadom k osobnej starostlivosti matky o maloleté dieťa, ktorú táto riadne vykonáva, je v záujme

maloletého, aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky, keď obaja rodičia budú maloleté dieťa
zastupovaťaspravovaťjehomajetokvbežnýchveciach.Výživnévovýške200Eurmesačnenamaloleté
dieťa,naktoromsarodičiadohodli,považujesúdzaprimeranéjednakvzhľadomnaodôvodnenépotreby
maloletého dieťaťa a jeho vek a jednak vzhľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov.
Nakoľko sa rodičia dohodli na určení výživného od 29. 03. 2020 (t. j. od narodenia dieťaťa), vznikol

otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 29. 03. 2020 do 30. 11. 2020, pričom rodičia sa
dohodli na jeho výške v sume 1.000 Eur, ktorý nedoplatok sa otec zaviazal zaplatiť v lehote 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Keďže rodičia úpravu styku otca s maloletým nenavrhli, súd tento neupravil.

37. Uvedená úprava práv a povinností bola rodičmi potvrdená vo forme rodičovskej dohody, pričom táto

rodičmi uzavretá dohoda ohľadom úpravy výkonu ich práv a povinností k maloletému dieťaťu je v súlade
so zákonom a v záujme maloletého, a preto ju súd vo výroku II. tohto rozsudku schválil.

38. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

39. Podľa § 53 CMP v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

40. Podľa 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

41. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 53 CMP, keď v danom prípade bola splnená
výnimka, za ktorej je možné náhradu trov konania priznať, pričom v konaní bola navrhovateľka plne

úspešná. Nakoľko sa však rodičia dohodli, že matka si bude voči otcovi uplatňovať náhradu trov konania
len v rozsahu 50 %, s čím otec vyslovil súhlas, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto
rozsudku a navrhovateľke priznal náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

Poučenie:

Proti výroku II. rozsudku nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie (§ 122

CMP).
Proti výroku I. a III. rozsudku môžu podať rodičia a proti výrokom I., II. a III.
rozsudku môže podať procesný opatrovník odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Trnava, avšak odvolanie podané rodičmi
by nebolo právne účinné, nakoľko rodičia sa práva podať odvolanie výslovne

vzdali do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanieurobil (§ 125 ods. 3 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Zákona č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.