Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/3/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410205921
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8410205921.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika - Vojenské lesy
a majetky SR, š.p., so sídlom Lesnícka 23, Pliešovce, IČO: 31577920, odštepný závod Kežmarok,
Generála Štefánika 26, Kežmarok, zastúpeného JUDr. Milošom Barbušom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Štúrova 13, P.O.BOX 154, IČO: 31760074, proti žalovaným: 1/ W. M. A., N.. XX.X.XXXX,

A. P. F. W. XX, A.-XXXX T. - B.. X., A., 2/ F.. Z. T. M. A., N.. XX.XX.XXXX, A. F.. XXD-XXXXX B.-
H., N., 3/ X. A., N.. XX.X.XXXX, A. T. Ú.. X, S.-XXXX A., V., 4/ X. A., N.. XX.X.XXXX, A. A.: XXXX
A., K. L.. XX, M.. Z.. XX., V., 5/ F.. V. S., N.. X.X.XXXX, A. K. Ú.. X/a, A. U., V., 6/ Z. Q. A., N..
XX.XX.XXXX, A.: XXXX A., N. L.. XX/A, J.. Z.. XX., V., žalovaní 1/, 4/, 5/ a 6/ zastúpení Mgr. Marcelom
Fandákom, LL.M., advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 40, IČO: 42247161, žalovaní 2/ a 3/
zastúpení JUDr. Martinom Babjakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kováčska 40, IČO: 50082973,

o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k.
2C/139/2010-585 z 30.4.2020, takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie vo výroku o trovách konania tak, že žalovaní majú nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

Žalovaní majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie v prejednávanej veci týkajúcej sa určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, kat.úz. C., okres K. zastavil. Náhradu
trov konania sporovým stranám nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že uznesením Krajského súdu v Prešove č.k.

13Co/121/2016-506,13Co/122/2016-506 zo dňa 26.9.2017, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok
Okresného súdu Kežmarok č.k. 2C/139/2010-299 zo dňa 23.6.2014 vo výroku o zamietnutí žaloby
o určenie vlastníckeho práva, okrem iného uviedol aj ďalší procesný postup spočívajúci v povinnosti
prvoinštančného súdu rozhodnúť, a to o prekážke litispendencie z dôvodu skôr začatého konania o
určenie vlastníckeho práva ohľadom tých istých účastníkov a tých istých nehnuteľností vedených pod
sp.zn. 3C/150/2014 (pôvodne vedených pod sp.zn. 3C/168/2006).

3. V konaní sp. zn. 3C/150/2014 dňa 5.9.2014 Okresný súd Kežmarok uznesením rozhodol o
návrhu žalobcu na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v kat. území C., obec C., okres K., zapísaných na LV č. XXX, bližšie špecifikovaných
v žalobe, a to vo vzťahu k Slovenskej republike. Uvedené konanie (3C/150/2014) sa pôvodne
začalo už žalobou zo dňa 6.11.2006, ktorou sa žalobca domáhal určenia práva hospodárenia k

predmetným nehnuteľnostiam, v tom čase ešte zapísaným na LV č. XXX (k prečíslovaniu došlo z
dôvodu pozemkových úprav). Teda, ak ten istý žalobca sa v konaní sp. zn. 3C/150/2014 na Okresnomsúde Kežmarok domáhal určenia práva hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam proti tým istým
žalovaným už žalobou z 6.11.2006 (aj keď až uznesením zo dňa 5.9.2014 súd pripustil zmenu
žaloby o určenie práva hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam) a v konaní vo veci sp. zn.

2C/41/2012 sa ten istý žalobca proti tým istým žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva k tým
istým nehnuteľnostiam (spojených na spoločné konanie pod sp. zn. 2C/139/2010 žalobou doručenou
okresnému súdu dňa 4.3.2012), tak konanie pod sp. zn. 3C/150/2014 (na základe podanej žaloby zo
dňa 6.11.2006) začalo skôr.

4. Zo zistených skutočností tak vyplýva, že žalobca sa v oboch prípadoch domáha určenia vlastníckeho
právaktýmistýmnehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXX,k.ú.C.,obecC.,okresK.amedzitýmiistými
sporovými stranami. Konanie prebiehajúce na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/150/2014 tak predchádza
v rovnakej veci konaniu pod sp. zn. 2C/139/2010.

5. Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie, v zmysle § 161 ods. 2 CSP pre neodstrániteľnú prekážku

(listispedencia), zastavil.

6.Poopätovnompreskúmaníosobitostíprípadu jepotrebnéprerozhodnutieotrováchkonaniaaplikovať
práve ustanovenie § 257 CSP.

7. Podľa názoru súdu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa možno opodstatnene vzhliadnuť
predovšetkým v povahe a okolnostiach sporu ako aj v jedinečnosti procesnej situácie. Jedinečnosť
procesnej situácie (tak na začiatku, ako aj počas konania) zakladá dôvod na to, aby žalobca, i napriek
tomu, že zavinil zastavenie konania, nebol zaviazaný k náhrade trov konania žalovaných.

8. V priebehu konania došlo z dôvodu pozemkových úprav k prečíslovaniu sporných pozemkov,
pôvodne zapísaných na LV č. XXX, k.ú. C., obec C., okres K., v súčasnosti zapísaných už na
LV č. XXX, k.ú. C., obec C., okres K.. Predmet sporu tak tvoria pozemky, ktoré boli v dôsledku
pozemkových úprav prečíslované, čo malo za následok prijatie rozhodnutí o zmene žaloby nielen
v tomto konaní, ale aj v ďalších dvoch konaniach prebiehajúcich na Okresnom súde Kežmarok,

vrátane konania sp.zn. 3C/150/2014, kedy dňa 5.9.2014 súd uznesením pripustil zmenu žaloby o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území C., obec C., okres
Kežmarok, zapísaných na LV č. XXX. V jednotlivých konaniach takisto dochádzalo, vzhľadom na
charakter sporu, aj k spojeniu vecí na spoločné konanie (konanie sp.zn. 3C/150/2014 bolo pôvodne
vedené pod sp.zn. 3C/168/2006). Prečíslovanie pozemkov, zmeny žaloby a spájanie vecí na spoločné

konanie spôsobilo medzi prejedávanými spormi na tunajšom súde zjavnú zmätočnosť nie len pre
žalobcu, ale aj pre konajúci súd, o čom svedčí aj skutočnosť, že až odvolací súd v uznesení č.k.
13Co/121/2016-506,13Co/122/2016-506 zo dňa 26.9.2017 zistil totožnosť sporu sp. zn. 2C/139/2010
so skôr začatým sporom sp. zn. 3C/150/2014.

9. Okolnosti dané v priebehu konania a jedinečnosť procesnej situácie súd považuje za rozhodujúce
a odôvodňujúce pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku rozhodnutia.

10. Proti uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, a to len proti výroku o trovách konania,

pričom navrhli, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. b) CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva a spravodlivý proces.

12.Poukázalinato,žetrebavychádzaťználezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS168/2018z10.10.2018,
v ktorom ústavný súd zaujal postoj k otázke ústavnosti postupu všeobecných súdov pri aplikácii § 237
CSP.

13. Z tohto rozhodnutia ústavného súdu vyplýva záver, podľa ktorého, ak všeobecný súd rozhodne o
trovách konania a postupom podľa § 237 CSP bez toho, aby pred rozhodnutím umožnil dotknutým
stranám zaujať svoj postoj k otázke dôvodnosti aplikácie tohto ustanovenia, zaťaží svoje konanieústavnoprávnou vadou, v príčinnej súvislosti s ktorou dôjde k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

14. Keďže súd pred vydaním napadnutého rozhodnutia neumožnil žalovaným, aby zaujali svoje
stanovisko k otázke dôvodnosti aplikácie pravidla vyplývajúceho z § 237 CSP, tak im v zmysle záverov
ústavného súdu svojím postupom znemožnil, aby vykonávali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého sú v okolnostiach danej veci dôvody hodné osobitného
zreteľa odôvodňujúce nepriznať im právo na náhradu trov konania je nesprávny. Predmetná
procesná situácia nenesie žiadne prvky jedinečnosti, keďže žalobca zastúpený kvalifikovaným právnym
zástupcom konal s plným vedomím, že svojím postupom vytvára v konaní procesnú prekážku pre jeho
ďalšie vedenie. Realizácia pozemkových úprav nijakým spôsobom nevstupovala do úvah žalobcu o
tom či a v akom rozsahu podať žalobu, alebo by nejakým spôsobom legitimovala dôvodnosť postupu,

výsledkom ktorého došlo ku kumulácii súdnych konaní. V okolnostiach danej veci nie je nič, čo
spôsobovalo zjavnú zmätočnosť či už pre žalobcu alebo pre súd, brániacu im vyhodnotiť danú situáciu
od počiatku procesne správny spôsobom.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

17. Poukázal na to, že procesná prekážka v podobe prekážky litispendencie v danom konaní vznikla
až právoplatnosťou uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/94/2013 z 25.3.2014. Za jej vznik v tomto
konaní môže výlučne nesprávny postup súdu v inom konaní, a to pod sp.zn. 3C/150/2014 a nie žalobca.
Boli to práve žalovaní, ktorí svojimi procesnými vyjadreniami prostredníctvom svojho bývalého právneho

zástupcu danú zmätočnosť na strane súdu umocňovali a až do skončenia konania sa bránili pripusteniu
prekážky litispendencie.

18. So zreteľom na obsah odvolania žalovaných, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, a preto výrok

o zastavení konania, ktorý odvolaním žalovaných napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný
nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

19. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

20. Súd prvej inštancie nezistil v prejednávanej veci všetky okolnosti právne významné pre rozhodnutie
o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi sporovými stranami a v tomto smere nesprávne
rozhodol. Okolnosť, že si súd pred rozhodnutím o aplikácii § 257 CSP v tejto otázke nevyžiadal
stanoviská strán, bola nahradená postupom tohto súdu v štádiu odvolacieho konania, kde sa

strany v odvolaní i vo vyjadrení k nemu k tejto otázke riadne vyjadrili. Zrušenie napadnutého
uznesenia v súčasnom štádiu konania a vrátenie veci súdu prvej inštancie už nie je možné, nakoľko
odvolací súd takýto postup už zvolil (uznesenie Krajského súdu v Prešove č.k. 13Co/121/2016-506,
13Co/122/2016-506 z 26.9.2017). V tejto súvislosti treba poukázať na ustanovenie § 390 písm. a) CSP.

21. Podľa § 256 ods. 1, 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná
náhradu týchto trov protistrane.

22. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

23. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že pôvodne začalo konanie na súde prvej
inštancie pod sp.zn. 3C/168/2006 (žaloba bola podaná 6.11.2006), v ktorom sa však žalobca domáhal
určenia práva hospodárenia k predmetným nehnuteľnostiam, pričom pôvodné rozhodnutie súdu prvej

inštancie v tejto veci č.k. 3C/168/2006-183 z 2.12.2010 a rozhodnutie odvolacieho súdu sp.zn.
19Co/51/2011 zo 17.1.2012 boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/94/2013 z
25.3.2014. Až následne uznesením č.k. 3C/150/2014-68 (po zmene spisovej značky tohto konania od
2.6.2014) z 5.9.2014 bola pripustená zmena (spresnenie) žaloby v prejednávanej veci na určenie, ževlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k.ú. C., okres K., je žalobca. Aj najvyšší súd v
uvedenom uznesení konštatoval, že k takejto zmene žaloby nedošlo zatiaľ vo forme jej pripustenia
súdom prvej inštancie, z čoho vyplýva, že otázka určenia vlastníckeho práva sa stala predmetom

konania až uvedeným uznesením súdu prvej inštancie - Okresného súdu Kežmarok, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 17.9.2014.

24. V predchádzajúcich štádiách konania došlo k spojeniu veci, a to uznesením súdu prvej inštancie
č.k. 2C/139/2010-32 z 18.4.2012 tak, že veci vedené pôvodne pod sp.zn. 2C/139/2010 a 2C/41/2012

sa spájajú na spoločné konanie a budú vedené pod sp.zn. 2C/139/2010.

25. V konaní pod sp.zn. 2C/41/2012 (na základe žaloby podanej 14.3.2012) sa žalobca domáhal
proti tým istým žalovaným určenia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Zároveň treba
konštatovať, že vo veci 2C/41/2012 sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam žalobou, ktorá bola podaná pred zmenou žaloby vykonanej uznesením z 5.9.2014.

Pokiaľ následne zmenil žalobu vo veci 3C/150/2014 (3C/168/2006), a to na určenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, hoci konanie o tomto predmete už prebiehalo pod sp.zn 2C/41/2012,
spôsobil tak uvedenú prekážku litispendencie.

26. V prejednávanej veci, t.j. pod sp.zn. 2C/139/2010 sa spis v čase od 23.3.2015 do 5.4.2016 nachádzal

na odvolacom súde (konanie vo veci 13Co/51/2015 Krajského súdu v Prešove) a následne taktiež v
čase od 24.11.2016 do 6.11.2017 (konanie na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn. 13Co/121/2016,
13Co/122/2016), pričom následným podaním doručeným na súd prvej inštancie navrhol žalobca
zastavenie konania s poukazom na uvedenú prekážku litispendencie.

27. Za týchto okolností nesprávne postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ v otázke náhrady trov
konania v prejednávanej veci aplikoval ustanovenie § 257 CSP a nepriznal náhradu trov žiadnej
zo sporových strán. Žalobca totiž v zmysle vyššie uvedeného spôsobil prekážku litispendencie v
prejednávaných veciach tým, že vo veci 3C/150/2014 zmenil žalobu na určenie vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam, hoci takéto konanie už (v zmysle vyššie uvedeného) prebiehalo

pod sp. zn. 2C/41/2012, v ktorom podal žalobu. Následne na základe pokynu odvolacieho súdu sa
muselo konanie v prejednávanej veci pre túto prekážku zastaviť. Nemožno hovoriť (len) o procesnej
zmätočnostisúduprvejinštancievprejednávanejveciavtomtosmereakceptovaťargumentáciužalobcu
v odvolacom konaní, pretože rozhodujúce procesné situácie nastali na základe procesných návrhov a
postupovžalobcu.Pretonemožnoakceptovaťaniargumentáciužalobcu,žežalovanísvojimiprocesnými

návrhmi spôsobili danú procesnú situáciu.

28. Preto postupom podľa § 388 CSP odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil a priznal
žalovaným nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi, ako sporovej strane, ktorá
opísanými procesnými úkonmi spôsobila vytvorenie prekážky pre pokračovanie v konaní a následne

takto nesie procesnú zodpovednosť za zastavenie konania.

29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého žalovaní ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, majú nárok na
náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorí v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto

trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).