Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/121/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119201729
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4119201729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: V. V., nar: XX.XX.XXXX, trvalé bytom U.
XXX/XX, XXX XX M. Y., zastúpeného: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra
proti žalovanému: K.. U. U., nar.XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q. XXX/XXX, XXX XX M. Y., zastúpenom:
Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o.. so sídlom Žitavanská 20, XXX 93 Topoľčianky, o ochranu
osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 06. augusta 2020 pod č.k.
18C/13/2019-218 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Priznal žalovanému nárok na náhradu
trov konania voči žalobcovi vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 06.06.2018 bol uverejnený na internetovom
portáli www.facebook.com príspevok žalobcu, v rámci ktorého sa vyjadroval k viacerým skutočnostiam
týkajúcich sa fungovania obce M.. K príspevku žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý o.i. uviedol, že

"Zlikvidovalo sa množstvo nelegálnych splátok a zberný dvor bol naplánovaný po ukončení dlhodobej
nájomnej zmluvy na pozemok, ešte v období, keď udavač ani netušil, že bude mať susedský spor",
" Ja nie som žiadny fackovací panák a kľudne, ak to udavač berie ako pomstu si to môže prísť za
mnou vyriešiť ako chlap". V rámci diskusie sa vyjadrili ďalší prispievatelia, Y. H., ktorý uviedol "H. za
pravdu starostovi a ako sa má nazývať človek, ktorý v jednom kuse žaluje .... žalobaba ? udavač,
bonzák je kopu názvov", R. L. sa vyjadril " zakomplexovaný debil V.", ako i ďalší, napr. H. U., T. H.,
C. R.. Dňa 07.06.2018 bol uverejnený na internetovom portáli www.facebook.com príspevok žalobcu,

v rámci ktorého sa vyjadroval k viacerým skutočnostiam týkajúcich sa fungovania obce M. Y.. V rámci
reakcie na príspevok sa vyjadril aj žalovaný, ktorý sa vyjadril k fungovaniu obci, poplatkov za odpad, k
zápisniciam, uviedol, že " To ,že sa udaním zatiaľ stopol vývoz do kontajnerov". Zároveň uviedol, "ale
nemienim okrádať svoju rodinu o čas s vypisovaním zákerného človeka, ktorý sa aktivuje, aby mi škodil",
"..občania, kt. chcú riešiť veci, ale to pán K. dobre vie....". V Protokole o kontrole Okresného úradu A.
Y., odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 12.06.2017, o.i. je uvedené, že žalovaný sa vyjadril"
jedná sa o osobu, ktorá je v obci známa ako chronický sťažovateľ a z počutia iných osôb má za to, že

má záujem konať proti záujmom obce". Žalovaný v podaní zo dňa 14.01.2019 oznámil žalobcovi, že
predmetom jeho príspevkov bolo zhodnotenie viacerých tém, prípadne slovných názorov, osôb žijúcich
v M. Y.. Ak sa ho niektorý z jeho príspevkov dotkol, tak sa ospravedlnil hlavne z dôvodu, že cieľom jeho
príspevkov nebolo poškodiť žiadneho prispievateľa na uvedenom portály.1.2. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 11 ,§ 13 ods. 1 ,2, 3 Občianskeho zákonníka a
uviedol, že prvotne riešil pasívnu legitimáciu žalovaného. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
žalovaný sa v komunikácii na sociálnej sieti nevyjadroval v pozícii verejného činiteľa - starostu obce, ale

ako fyzická osoba. Preto mal za to, že žalovanýbol pasívne legitimovaný v spore.
1.3. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby sa mu žalovaný písomne ospravedlnil, nakoľko informácie,
ktoré boli uverejnené dňa 06.06.2018, 07.06.2018, spolu s informáciou uvedenou v Protokole o kontrole
zo dňa 12.06.2017, že žalobca je udavač, chronický sťažovateľ nie sú pravdivé, podložené, urážajúce
a nedôvodné zasahujú do práva na ochranu osobnosti. Zároveň sa domáhal zaplatenia sumy 2 000

eur. S poukazom na vykonané dokazovanie nepovažoval žalobu za dôvodne podanú. Skúmal splnenie
hmotnoprávnych predpokladov s poukazom na § 13 OZ, mieru intenzity tvrdeného porušovaného
základného práva žalobcu. Uviedol, že nebol preukázaný neoprávnený zásah žalovaného do integrity
osobnosti žalobcu, najmä jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, spočívajúce označení žalobcu ako
"udavača", "chronického sťažovateľa" a "osoby, ktorá podáva udania na obec". Žalobca na ktorom
je dôkazné bremeno, v spore neuniesol dôkazné bremeno. Nepreukázal, že uvedené príspevky mali

vyvolať negatívny zásah do jeho osobnostných práv chránených ustanovením § 11 Občianskeho
zákonníka. Žiadnym spôsobom nepreukázal, že by došlo k zníženiu jeho dôstojnosti, vážnosti v rodine, v
mieste bydliska. Túto skutočnosť nad všetky pochybnosti nepotvrdila svedkyňa manželka žalobcu E. V.,
ktorá iba uviedla, že po dedine a po faccbooku sa udávalo, že žalobca je udavač, chronický sťažovateľ,
písalo sa, aby sa smeti nosili pred ich dom. Hovorili o tom Y. H., ako aj ostatní, U., H., Y. H.. Svedkyňa

menovala iné osoby, ktoré sa mali hanlivo vyjadrovať na adresu žalobcu. Z dokazovania vyplynulo, že
žalovaný sa zapojil do diskusie, avšak v príspevkoch neoznačil žalobcu žiadnym hanlivým spôsobom. K
osobe žalobcu sa vyjadrovali diskutujúci prispievatelia na sociálnej sieti, ktorí menovali osobu žalobcu.
Žalobca podával podnety a sťažnosti na obec M. Y., na obyvateľov nájomnej bytovky, na Okresné úrady
ŽP, A. Y., ŠIZP W., Okresnú prokuratúru W., na suseda L. v počte XX, čo sám potvrdil, svedkyňa E. V., a

vyplývatoajzpotvrdeniaObceM.Y..Zostranyžalobcunebolapreukázanáexistenciapríčinnejsúvislosti
medzi zásahom a jeho neoprávnenosťou do práv žalobcu a porušením jeho osobnej sféry. O tom, že
by mu bola spôsobená závažná ujma, neboli doložené žiadne dôkazy, nebolo navrhované dokazovanie,
z ktorého by vyplynulo jeho tvrdenie, že došlo k zásahu do jeho osobnostných práv. Žalovaný mu
realizoval ospravedlnenie, ktoré súd považoval za postačujúce s poukazom na vyjadrenia žalovaného

uverejnené dňa 06.06.2018, 07.06.2018 ako i v Protokole kontroly zo dňa12.06.2017. Pretože žalobca
nepreukázal žiaden skutkový základ na hodnotenie, či vôbec došlo k zníženiu jeho dôstojnosti a vážnosti
v spoločnosti, a ak áno, tak v akej miere, nevznikol mu ani nárok pre priznanie finančnej náhrady . Preto
žalobu v plnom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému
priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti

tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2 CSP).
2. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami a
nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. l písm. f) ,h) CSP. Nestotožnil sa s dôvodmi
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Citoval z rozhodnutí NS SR M Cdo 46/2000 z 27.03.2001, Krajského
súdu v Trnave 9 Co 197/2012 z 30.5.2013, 4 Cdo 212/2007 z 23. 9. 2009, lCdo 113/2009 z 31.1.2011,

ÚS SR II. ÚS 211/08 z 18. 9. 2008, stranu 2005 z Občianskeho zákonníka , zo záverov ktorých vyplýva,
že nemusí byť narušená česť a ani vážnym spôsobom znížená dôstojnosť, aby súd priznal nemajetkovú
ujmu. Pri vyjadrení alebo zásahu do práv iného stačí len objektívna spôsobilosť privodiť ujmu - nie je
potrebné zavŕšenie v podobe vzniku samotnej ujmy. Tvrdenia žalovaného minimálne znásobili alebo
upevnili existenciu negatívnych vzťahov spoluobčanov voči jeho osobe. K ospravedlneniu žalobcu

uviedol, že bolo neadresné, nedozvedeli sa o ňom ostatné osoby, ktoré boli jeho tvrdeniami ovplyvnené,
bolo nekonkrétne, nešpecifické, neobsahovalo dátum a obsah predmetných tvrdení žalovaného.
Žalobca sa v odvolaní podrobne polemizoval s vyjadreniami strán sporu, ostatných pisateľov, závery
odvolania podal na šiestich stranách. Uviedol, že pojem udavač je hrubá urážka a žalovaný musel
vedieť , že jeho použitím mu ublíži na cti. Na základe jeho podaní boli konštatované nedostatky a

porušenia v rámci konania obce M. Y. a j ej štatutárnym zástupcom . Hrubé porušenie žalovaného videl
vtom, že zamlčal podstatné okolnosti, že jeho podaniami sa odstránili viaceré nedostatky v obci , čím u
čitateľa nemohla vzniknúť iná predstava než tá, že je udavač. Čitateľ si nemohol urobiť vlastný obraz o
opisovanej situácii výlučne z dôvodu na strane žalovaného, čím spôsobil nepravdivosť ním poskytnutých
informácií. Napadnutý rozsudok žiadal zmeniť a vyhovieť žalobe.

3. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval
za správne, pretože žalobca nepreukázal neoprávnený zásah do integrity jeho osobnosti, najmä čo sa
týka jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti v označení spočívajúcom ako udavač, chronický sťažovateľ
a osoba podávajúca udania na obec . K žalobcom predloženom listinnom dôkaze k odvolaniu poukázalna novotu v odvolacom konaní, ktorá je neprípustná. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť a uplatnil si
náhradu trov konania.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v

zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie
dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny záver, preto napadnutý rozsudok

podľa§387ods.1CSPakovecnesprávnypotvrdil.Vzhľadomkzáveruovecnejsprávnostinapadnutého
rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať zistený skutkový stav, tie
istépodstatnédôvody,ktorésúobsiahnutévnapadnutomrozsudku,vrátanecitácieustanoveníprávnych
predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
5. Predmetom konania je žaloba žalobcu na ochranu osobnosti v zmysle ust. § 11 a §13 Občianskeho
zákonníka .

Občiansky zákonník v ustanovení § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti,
najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorých môžu byť dotknuté jej
osobnostné práva. Vymedzuje však znaky, zaprítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za
zásah do osobnosti a ktorými sú:

1) objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, 2) neoprávnenosť
zásahu a 3) príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných
práv. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno ohľadne zásahu objektívne spôsobilého vyvolať
nemajetkovú ujmu, ktorá spočíva v porušení, alebo v ohrození osobnosti človeka zaťažuje dotknutého
občana. Naproti tomu na pôvodcovi takto charakterizovaného zásahu je, aby preukázal (v tomto smere

spočíva na ňom dôkazné bremeno), že k zásahu došlo v súlade s právom a že existovala niektorá z
okolností, ktorá podľa právneho poriadku vylučuje neoprávnenosť zásahu. Ak sú v konkrétnom prípade
tieto znaky dané, Občiansky zákonník v ust. § 13 rozlišuje prostriedky ochrany osobnostných práv v
troch smeroch: 1) návrh na upustenie od neoprávnených zásahov (negatórna žaloba),
2) návrh na odstránenie následkov už uskutočnených zásahov (reštitučná žaloba) a 3) návrh

na poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba). Uvedené právne prostriedky
občianskoprávnej ochrany osobnosti je možné podľa okolností konkrétneho prípadu a podľa splnenia
stanovených podmienok buď použiť samostatne, alebo za účelom zvýšenia ochrany a zabezpečenia
efektívnosti aj kumulovať. Všeobecnou podmienkou uplatnenia ochrany osobnosti je, že ide o závažnejší
zásah do psychickej a morálnej integrity osobnosti, ktorý je objektívne spôsobilý fyzickej osobe

privodiť ujmu na jednotlivých stránkach osobnosti. Návrh na upustenie od neoprávnených zásahov do
osobnostného práva musí smerovať k zastaveniu ďalšieho rušenia tým, že sa žiada právne zistenie,
že zasahujúci subjekt nie jc oprávnený na také zásahy, ako aj tým, že sa usiluje o vydanie zákazu
ďalšieho rušenia. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Obč. zákonníka
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti,

má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Obč. zákonníka). Návrh na
poskytnutie primeraného zadosťučinenia (satisfakčná žaloba) sleduje priznanie satisfakcie občanovi,
ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť
obnovením pôvodného stavu. V zmysle ust. § 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka je poskytovaná

občianskoprávna ochrana len proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na
osobnosti subjektu práva.

Podľa čl. 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd má každý právo, aby bola zachovaná jeho ľudská
dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno. Na toto ustanovenie v zákonnej rovine

nadväzujeúpravaobsiahnutávustanoveniach§11anasl.Obč.zákonníka.Žalobcasadomáhalochrany
osobnosti za čiastkové zásahy žalovaného, ktoré je potrebné skúmať jednotlivo a vo vzájomných
súvislostiach. Vlastný zásah je potom nutné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na konkrétnu
situáciu za ktorej v neoprávnenému zásahu došlo ( tvz. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria), akoaj k osobe postihnutej fyzickej osoby ( tzv. diferencované uplatnenie objektívneho kritéria).Uplatnením
konkrétnehoadiferencovanéhoobjektívnehohodnoteniaznamená,žeozníženiedôstojnostipostihnutej
fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere pôjde len tam, kde za konkrétnej situácie,

z ktorej k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo, ako aj s prihliadnutím na dotknutú
fyzickú osobu, možno spoľahlivo vyvodiť, že by vzniknutú nemajetkovú ujmu vzhľadom k intenzite
a trvaniu nepriaznivého následku spočívajúceho v znížení jej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti,
pociťovalaakovážnuzvyčajnekaždáfyzickáosobanachádzajúcasanamiesteavpostavenípostihnutej
osoby.

O neoprávnený zásah nejde vtedy, keď je zásah dovolený (resp. jeho možnosť predpokladaná), ak
nie sú prekročené zákonom stanovené medze. Neoprávneným zásahom nie sú ani prejavy, ktoré
podľa obsahu, formy a ciele ,je možné považovať za upozornenia, podnety a žiadosti o objasnenie a
prešetrenie určitých okolností, ak boli urobené v prostredí oprávnenom vec riešiť. Kritériom je preto
vždy posúdenie, či tvrdený zásah je potrebné v konkrétnom prípade ešte podradiť pod kategóriu plnenia
zákonom stanovených povinností, resp. výkonu zákonom predpokladaných oprávaní, alebo sa jedná o

exces z týchto možností.
6. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie v konaní postupoval v zmysle vyššie uvedených
kritérií a vyhodnotil namietané vyjadrenia na facebooku a protokolu o kontrole v súlade s danou situáciu
v obci . Treba vychádzať zo situácie , že žalobca ako prvý zvolil kritiku na internetovom portáli facebook.
V priebehu konania doložil len komunikáciu žalovaného, ale nepredložil ním tvrdený príspevok zo dňa

06.júna a predložil len časť odpovede na príspevok žalovaného zo dňa 06. júna 2020. Žalovaný v
odpovedi na príspevok ani raz nespomenul meno žalobcu, použil termín udavač. Žalobca reagoval na
jehopríspevoknamietajúcoznačenieudavač.Najehopríspevokžalovanýreagovalpríspevkompoužijúc
termíny“ to, že sa udaním“, „zákerného človeka „ opätovne bez menovania žalobcu.

Z komunikácie bolo zrejmé všetkým zúčastneným na besede, že sa jedná o komunikáciu žalobcu
a žalovaného. Komunikácia vyvolala ohlas u občanov v obci a je znej zrejmé, že občania mali
vytvorený názor na žalobcu, o čom svedčia ich príspevky . Situácia bola v obci známa, občania poznali
konanie žalobcu a žalovaného. Preto označenie udavač, zákerný človek nemohlo u žalobcu vyvolať
zníženie jeho cti, dôstojnosti v obci. Negatívne vnímanie žalobcu občanov existovalo a potvrdil to

samotný žalobca vo svojej žalobe, keď uviedol, že tvrdenia žalovaného minimálne znásobili alebo
upevnili existenciu negatívnych vzťahov spoluobčanov voči jeho osobe. V priebehu konania sa žiadnym
spôsobom nevyjadril k zníženiu jeho cti, dôstojnosti, súkromia, jeho života a zdravia. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

Žalovaný bol úspešný v odvolacom konaní. Preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
podľa § 396 ods. 1 v spojení s §262 a § 255 ods. 1 CSP a priznal mu náhradu trov konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha.