Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 4, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120200804
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120200804.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: V. D., I.. XX.XX.XXXX,

B. XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov
163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej: Poštová banka a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02
Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.093,10
eur s prísl. a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia zamieta.
II.Včastiovydaniebezdôvodnéhoobohateniamážalovanývovzťahukžalobcovinároknanáhradutrov

konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere, č. 6406975411, zo dňa 26.5.2011,
v časti 3. Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia, bod 5., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli,
že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto ZoÚ, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú
rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10., II. Časti Všeobecných
obchodných podmienok.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere, č. 6406975411, zo dňa 26.5.2011, v
časti 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 5.6, v znení: „Platby od Klienta
sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záva¨zky bola platba poukázaná, v
nasledujúcomporadí:(1)napoplatkypodľaSadzobníka(2)úrokzomeškania(3)úrokzúveru(4)splátka
istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr
na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. V časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok m á žalobca vo vzťahu k žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením

po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 16.01.2020 žiadal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného
vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 1.093,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z dlžnej sumy od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanej a zároveň určil, že zmluvná
podmienka uvedená v Zmluve o úvere v časti 3 a zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere v časti
5 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril
Spotrebiteľskú zmluvu číslo XXXXXXXXXX zo dňa 26. mája 2011, na základe ktorej mu žalovaný

poskytol úver vo výške 2.000 Eur, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ so
žalovanou, pričom je toho názoru, že predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
k) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy apredpoklady použité na jej výpočet. Z dôvodu, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti, úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň Zmluva o úvere zo dňa 26. mája 2011 neobsahuje správny údaj
o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 27,45 %, hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca

na výpočet RPMN, pričom správna výška RPMN má byť 30,89 %. Uvedené spôsobuje dôsledok, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V Zmluve o úvere zo dňa 26. mája 2011 je rovnako
uvedená nesprávne celková výška nákladov 1.720,80 Eur, pričom skutočná celková výška nákladov má
predstavovať sumu 2.010,30 Eur. Bezdôvodné obohatenie žalobca žaluje vo výške rozdielu medzi jeho
platbami v sume 3.093,10 Eur a výškou poskytnutého úveru 2.000 Eur, t.j. žiada sumu 1.093,10 Eur. O

tom, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil sa žalobca dozvedel od Združenia na ochranu
občana a spotrebiteľa HOOS, o čom predložil čestné prehlásenie zo dňa 02.01.2020. Zmluva o úvere
obsahuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, jej vznik, platnosť a výklad budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou uvedenou v článku 10 druhej časti všeobecných obchodných podmienok. Žalobca poukázal na
rozsudokOkresnéhosúduPrešov24C/182/2015,ktorýbolpotvrdenýrozsudkomKrajskéhosúduPrešov

19Co/88/2018 zo dňa 04. októbra 2018. Rovnako je neprijateľná zmluvná podmienka uvedená v časti 5,
v bode 5.6, a to zápočet platieb. Žalobca je toho názoru, že predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje
žalovanému ako dodávateľovi úveru možnosť započítať jeho platby na iný účel, akým je splatenie istiny
úveru bez ohľadu na jeho vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladaná nevyvážený vzťah medzi žalobcom
a žalovaným pokiaľ ide o započítavanie jeho platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanému

postupovať v tomto smere nepredvídateľné a započítavanie jeho platieb sa tak stáva netransparentné.
2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní zo dňa 06.02.2020, v ktorom žalobu
žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok číslo
2/2017 žalovaný postúpil svoju pohľadávku voči žalobcovi vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere na spoločnosť
R Collectors, s.r.o., aj spolu so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými. Keďže došlo k

postúpeniu pohľadávky, žalovanému v tomto konaní nesvedčí pasívna vecná legitimácia. Žalovaný je
toho názoru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný tak v subjektívnej,
ako aj v objektívnej premlčacej dobe. Žalovaný rozporoval pravdivosť a hodnovernosť prehlásenia
Združenia na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS zo dňa 02.01.2020. Pokiaľ ide o dobu trvania
zmluvy, žalovaný je toho názoru, že v Zmluve o úvere je presne uvedené, že dátum konečnej splatnosti

úveru bol stanovený na deň 15. marca 2017 a rovnako bol uvedený aj počet mesačných splátok, a to
deň splatnosti každej splátky. Doba trvania zmluvy a dátum konečnej splatnosti sú v danom prípade
totožným údajom. Žalobca pri výpočte RPMN vychádzal z internetovej nezáväznej kalkulačky, ktorá
nezohľadňuje novelizáciu právnych ustanovení. Internetové kalkulačky neposkytujú úplné a presné
výpočty, sú orientačným nástrojom, ktorý informatívne počíta RPMN, nemožno na ne pozerať ako na

záväzný dôkaz. Vzhľadom k uvedenému, je akýkoľvek názor žalobcu o nesprávnosti výpočtu RPMN
v predmetnom prípade predčasný. Pokiaľ ide o poistné, žalovaný je toho názoru, že platby poistného
neboli súčasťou celkových nákladov spojených s poskytnutím úveru, a teda správne neboli zohľadnené
ani v RPMN. Táto skutočnosť má zároveň vplyv aj na celkovú výšku nákladov spojených s úverom,
u ktorej má žalovaný za to, že je v Zmluve o úvere uvedená správne. Čo sa týka celkovej čiastky

úveru, táto bola žalovaným určená správne v sume 3.720,80 Eur. Žalobca zjavne nesprávne vypočítal
do celkovej výšky nákladov aj poistné, ktoré však ako bolo podrobne uvedené vyššie, nie je súčasťou
celkových nákladov spojených s úverom. Žalovaný má taktiež za to, že Zmluva o úvere obsahuje všetky
predpoklady pre výpočet RPMN. Z prílohy číslo 2 zákona číslo 129/2010 Z.z. vyplýva, že pre výpočet
RPMN sú potrebné nasledovné premenné, čerpanie, výška čerpania, interval čerpania, číslo poslednej

splátky, výška splátky a interval splátok. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaný je toho
názoru, že rozhodcovská doložka nebola výlučná ako aj vzhľadom k tomu, že žalobca mal možnosť
výberu. Teda mohol vyjadriť nesúhlas s touto rozhodcovskou doložkou. Žalovaný je toho názoru, že tá
nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pokiaľ ide o zápočet platieb, spôsob započítania platieb
na poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru Zmluvy o úvere. Žalovaný má za

to, že nemožno hovoriť o neprijateľnej zmluvnej podmienke, nakoľko pri splnení všetkých zmluvných
podmienok spotrebiteľa neznevýhodňuje. Už pri uzatváraní Zmluvy o úvere spotrebiteľ presne vie, aká
bude celková výška nákladov, ak sa bude pridržiavať ustanovení zmluvy. Z tohto dôvodu žalovaný žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to žaloby zo dňa 16.01.2020, Zmluvou

o úvere, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, prehľadom platieb a úhrad, písomným
podaním žalobcu zo dňa 28. apríla 2020 a zistil tento skutkový stav:
4. Dňa 26. mája 2011 bola medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom podpísaná Zmluva
o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur, ktorýsa zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 57,29 Eur pri celkovej výške nákladov 1.720,80
Eur. Dátum konečnej splatnosti bol dohodnutý na 15.marec 2017, prvá splátka bola splatná dňom
15.06.2011, úroková sadzba predstavovala 24,5 %, počet mesačných splátok bol 70, priemerná RPMN

predstavovala 17,62 % a RPMN bolo vo výške 27,45 %.
5.Včlánku5Zmluvyoúveresazmluvnéstranydohodli,žeakékoľvekspory,ktorévzniknúztejtozmluvy,
vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
uvedenou v článku 10 druhej časti všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že
rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže

domáhať len z dôvodov uvedených v Zákone číslo 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
6. Podľa článku 5.5 Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička - šikovná rezerva, banky od
klienta sa voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná
v nasledujúcom poradí: 1. na poplatky podľa sadzobníka, 2. úrok z omeškania, 3. úrok z úveru, 4. splátka
istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči klientovi sa platby klienta započítavajú najskôr
na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.

7. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, žalobca zaplatil žalovanému titulom poskytnutého
úveru sumu 3.093,10 Eur.
8. Z predloženého prehlásenia zo dňa 02.01.2020 Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
mal súd za preukázané, že dňa 17. mája 2019 žalobca predložil Zmluvu o úvere zo dňa 26. mája 2011.
Združenie ho informovalo, že táto zmluva je bezúročná a bezpoplatková, rovnako obsahuje neprijateľné

zmluvné podmienky, z tohto dôvodu má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume
1.093,10 Eur.
9. Podľa článku 10.2 druhej časti Všeobecných obchodných podmienok, bod 10.22, banka a klient
sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú
z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov alebo vykonávaní

bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy.
10. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 28. apríla 2020 uviedol, že žalovaný postúpil
pohľadávku a nie svoj dlh, z tohto dôvodu námietka pasívnej vecnej legitimácie je v celom rozsahu
nedôvodná. Zároveň mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný ani v objektívnej, ani v subjektívnej
premlčacej dobre. Poukázal na ustálenú súdnu prax. Uviedol, že spotrebiteľ má vždy naliehavý právny

záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok.
11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 4. mája 2020 zotrval na podanej žalobe. Mal za to, že
nárok žalobcu nie je premlčaný, ani v objektívnej, ani v subjektívnej premlčacej dobe. Rovnako žalobu
považoval za dôvodnú v časti určenia neprijateľných zmluvných podmienok.

12. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na ich písomné vyjadrenie.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a ktosa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa§455ods.1,2Občianskehozákonníka,zabezdôvodnéobohateniesanepovažuje,akboloprijaté
plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy. Takisto sa za bezdôvodné
obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie
peňazí požičaných do hry alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.

14. V prvom žalobnom petite sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia titulom toho, že

podľa jeho názoru Zmluva o úvere zo dňa 26. mája 2011 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
Zákonačíslo129/2010Z.z.Vtomtosporežalovanývzniesolvosvojompísomnomvyjadrení,alerovnako
aj cestou svojho právneho zástupcu na pojednávaní námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu
na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd je toho názoru, že vznesená námietka premlčania zo strany

žalovaného je v celom rozsahu dôvodná a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je
premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe.
15. Súd poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka
7Cdo/327/2017,podľaktoréhosubjektívnapremlčaciadobajelimitovanáobjektívnoupremlčacoudobou
a najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Pri práve na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia je stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna,
ktorá je dvojročná a objektívna trojročná, respektíve desaťročná. Ich začiatok je stanovený odlišne
a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé, čo do svojho plynutia jeho začiatku aj
konca. Ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu.

Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 11/2016, ktorý skonštatoval nadmernú
opateru spotrebiteľovi niektorými súdmi Slovenskej republiky súd uvádza, že spotrebiteľské právo je
zaiste súčasťou vytvárania spoločenskej kohézie, ale aktuálna právna úprava svojou zjednodušujúcou
priamočiarosťou vykazuje asymetriu, pretože všetkých dodávateľov stavia akoby na stranu tých zlých a
spotrebiteľov na stranu tých ublížených. Podľa poznatkov zo súdnej praxe však právna úprava svojím

nastavením spôsobuje aj to, že často najneaktívnejším dlžníkom, spotrebiteľom poskytne pomoc, zatiaľ
čo ty zodpovednejší sa často na pojednávanie dostavia a dlh uznajú, čo podľa procesného práva vedie
automaticky k vyhoveniu žalobe rozsudkom pre uznanie.

16. Podľa právneho názoru vyjadreného v rozsudku Krajského súdu v Prešove spisová značka

25Co/84/2018-182 zo dňa 11. apríla 2019, Krajský súd k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
uviedol nasledujúce: „ Odvolací súd konštatuje, že v prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, t.j. subjektívna a objektívna premlčacia doba.
Jej začiatok je upravený odlišne s tým, že tieto dve premlčacie doby začínajú, plynú a končia nezávisle
na sebe. Subjektívna premlčacia doba je kratšia - dvojročná, objektívna premlčacia doba je buď trojročná

v prípade bezdôvodného obohatenia vzniknutého z nedbanlivosti alebo desaťročná, ak ide o úmyselné
bezdôvodné obohatenie. Podľa názoru odvolacieho súdu v posudzovanom prípade je rozhodujúcou
otázka, kedy začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Za rozhodujúci pre začiatok jej
plynutia treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na
jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto ho získa. Nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený

mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. V danom prípade teda nie je podstatná a
rozhodujúca okolnosť, kedy sa žalobkyňa pri riadnej starostlivosti musela alebo mohla dozvedieť, že
na jej úkor došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale je rozhodujúce, kedy sa o tejto okolnosti
skutočnedozvedela.Vdanomprípadetakpriposudzovanívedomostižalobkyneovznikubezdôvodného
obohatenia a o tom v prospech koho k obohateniu došlo, treba z hľadiska § 107 ods. 1 OZ vychádzať

zo dňa (dní), kedy žalobkyňa splatila žalovanému úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného
obohatenia pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
žalobkyňa skutočne vedela o prípadnej neplatnosti zmluvy o úvere v časti poplatkov a úrokov a o tom,
že sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Odvolací súd vychádzal z vyššie uvedeného a dospel k záveru,že žalobkyni začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1 OZ od času,
ako uhradila poslednú splátku žalovanému, teda odo dňa 11.09.2014, pričom nepochybne už týmto
okamihom boli žalobkyni známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie

bezdôvodného obohatenia, t. j. komu plnila a v akej výške, pričom žalobkyňa svoj nárok uplatnila na súde
až po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný v priebehu konania právne relevantným spôsobom
vzniesol námietku premlčania, odvolací súd sa s tým v celom rozsahu stotožnil.“
17. K aplikácií 10 objektívnej premlčacej doby pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení, súd poukazuje
na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25Co/84/2018 zo dňa 11.

apríla 2019, kde odvolací súd poukázal na právny záver vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 1Cdo/238/2017 zo dňa 18.10.2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatoval: „Dovolací súd konštatuje, že samotné všeobecné skutočnosti (fakty) o profesionálnom
podnikateľskompostavenínebankovýchsubjektovvoblastiposkytovaniaúverovadoterajšiasúdnaprax
týkajúca sa ochrany spotrebiteľov v obdobných prípadoch samé o sebe nemôže bez ďalšieho zakladať
nepriamy úmysel nebankového subjektu (veriteľa). Ako už bolo vyššie uvedené, v predmetnom prípade

je nutné dôsledne skúmať vôľovú a vedomostnú zložku zavinenia aplikujúc analógiu podľa trestného
práva hmotného pri právnom posúdení formy zavinenia, a to s dôrazom na čas konania protiprávneho
úkonu, resp. získania neoprávneného majetkového prospechu. Pri bezdôvodnom obohatení je preto
dôležité zistiť, kedy k obohateniu došlo z objektívneho hľadiska a v tom čase preukázať úmysel veriteľa,
resp. jeho zavinenie, aby bolo možné jednoznačne posúdiť, či je potrebné aplikovať 3-ročnú alebo 10-

ročnú premlčaciu lehotu. Z uvedeného teda zákonite vyplýva, že v prvom rade je potrebné správne
právne posúdiť, z akého dôvodu došlo k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 ods. 2 OZ.
Iná situácia nastáva napr. pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu ako pri bezdôvodnom
obohatení z neplatného právneho úkonu z časového hľadiska, kedy k obohateniu reálne došlo. Až
po správnom určení okamihu, kedy k obohateniu došlo, je možné pristúpiť ku skúmaniu zavinenia

veriteľa, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Žalobca musí preukázať, že v čase kedy došlo k
obohateniu, mal žalovaný úmysel získať majetkový prospech na jeho úkor. V prípade nepreukázania
úmyslu žalovaného musí byť aplikovaná všeobecná trojročná objektívna lehota. Zároveň dovolací
súd podotýka, že v prípade, ak nebankový subjekt (veriteľ) koná nekorektne a neuvedie do úverovej
zmluvy všetky zákonom predpísané údaje, je toto jeho konanie zo zákona sankcionované tým, že

zmluva sa stáva bezúročnou a bezpoplatkovou. Čo znamená, že spotrebiteľ je povinný zaplatiť veriteľovi
len samotnú istinu úveru (pôžičky).“ Odvolací súd tak uviedol, že na preukázanie úmyslu konajúcej
osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri
uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, resp. jeho vedomosť o tom, že viaceré jeho nároky uplatnené voči
spotrebiteľom boli v dôsledku súdnej kontroly spotrebiteľských zmlúv súdom vyhlásené za neplatné,

prípadne úvery poskytnuté spotrebiteľom považované za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie
obligatórnychzákonnýchnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere.Odvolacísúdvosvojomrozhodnutí
skonštatoval, že napriek tvrdeniam v žalobe, žalobkyňa nepreukázala úmysel žalovaného sa na jej úkor
bezdôvodne obohatiť, a teda neboli splnené podmienky pre aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej
dobe.

18. V tomto prípade zo zmluvy o úvere zo dňa 26.05.2011 vyplýva konečná splatnosť úveru 15.03.2017,
úverový účet žalobcu bol zrušený ku dňu 05.10.2017 ako to vyplýva z predložených listín a poslednú
splátku úveru uhradil žalobca žalovanému dňom 08.09.2017. Súd má za to, že nárok žalobcu je
premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Posudzovanie plynutia subjektívneho premlčania
opiera súd o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove napr. sp. zn. 21Co 193/2014, ktorým súd potvrdil

rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 9C 521/2013. Odvolací súd uviedol, že žalobcovi
najneskôr ku dňu zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 28.07.2011 od nasledujúceho dňa začala plynúť
dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie svojho nároku. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal aj z citovaného rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 25Co 84/2018-182 zo dňa 11.04.2019, kde
odvolací súd uviedol, ,, subjektívna premlčacia doba žalobcovi na vydanie bezdôvodného obohatenia

začala plynúť od úhrady poslednej zaplatenie splátky žalovanému ako veriteľovi pričom nepochybne už
týmto okamihom boli žalobcovi známe všetky skutkové okolnosti potrebné na podanie žaloby na vydanie
bezdôvodného obohatenia, t. j. komu plnil a v akej výške, pričom žalobca svoj nárok uplatnil na súde
až po uplynutí premlčacej doby. Keďže žalovaný v priebehu konania právne relevantným spôsobom
vzniesol námietku premlčania, odvolací súd sa s tým v celom rozsahu stotožnil.“ Podľa citovaných

rozhodnutí Krajského súdu v Prešove je tak nárok žalobcu premlčaný v dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 16.01.2020, ktorú súd počítal od konečnej
splatnosti úveru t.j. odo dňa 15.03.2017, resp. od zrušenia úverového účtu t.j. odo dňa 05.10.2017.
Súd nevzal do úvahy predložené Prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zodňa 02.01.2020 pre posúdenie plynutia subjektívnej premlčacej doby, nakoľko je súd toho názoru, že
takto je možné predkladať súdu vyhlásenia spotrebiteľov s cieľom prispôsobiť si podanie žaloby v rámci
subjektívnej premlčacej doby. Súd je zároveň toho názoru, že v tomto prípade nemožno aplikovať

desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu, keďže žalobca vo svojich skutkových tvrdeniach neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti z ktorých by mal súd za preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa
obohatiť na úkor žalobcu. Z Uznesenia NS SR sp. zn. 1Cdo 238/2017 zo dňa 18.10.2018 podľa názoru
súdujednoznačnevyplýva,ženapreukázanieúmyslunestačiavšeobecnéskutočnostioprofesionálnom
postavení dodávateľa a doterajšia súdna prax v oblasti ochrany spotrebiteľa.

20. Z dôvodu úspešne vznesenej námietky premlčania žalovaným, súd žalobu žalobcu v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia zamietol.
21. O trovách konania súd rozhodol samostatným výrokom podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol
neúspešný, z tohto dôvodu súd rozhodol o nároku žalovaného vo vzťahu k žalobcovi v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
22. V druhom žalobnom petite sa žalobca domáhal určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej

v časti 3 Zmluvy o úvere, v záverečných ustanoveniach bodu 5, že zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad budú
rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, druhej časti všeobecných
obchodných podmienok.
23. Súd má za to, že táto podmienka je v celom rozsahu neprijateľná. V tejto súvislosti súd poukazuje

na rozhodnutie Okresného súdu Prešov spisová značka 24C/182/2015 zo dňa 21.02.2018, ktorý
bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov 19Co/88/2018 zo dňa 4. októbra 2018, kde súdy
konštatovali, že vo vzťahu k vysloveniu neprijateľnej zmluvnej podmienky odvolací súd uviedol, že
samotné znenie zmluvnej podmienky, že spory budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou
evokuje jej neprijateľnosť, keďže spotrebiteľovi nie je dané na výber rozhodnúť sa pre spôsob

riešenia prípadných sporov z uvedenej úverovej zmluvy. Nezanedbateľným je aj skutočnosť, že
všeobecné obchodné podmienky sú písané výrazne malými písmenami, nečitateľné bez optických
pomôcok. Žalovaný navyše nepreukázal, že uvedená zmluvná podmienka bola individuálne so
žalobcom dohodnutá. Všetky uvedené skutočnosti podporujú záver súdu prvej inštancie o správnosti
vyslovenia uvedenej zmluvnej podmienky za neprijateľnú. Takéto vyslovenie nie je viazané zákonom

iba v čase prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, čo zdôrazňoval žalovaný, že
úverový vzťah medzi stranami sporu už zanikol, preto nie je dôvodná ani ďalšia odvolacia námietka
uvádzaná žalovaným.
24. Táto zmluvná podmienka spôsobuje a je v rozpore s požiadavkou dobrej viery a spôsobuje zjavnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s

generálnou klauzulou stanovenou v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná podmienka
podľa názoru súdu bola skrytá v záverečných častiach Zmluvy o úvere bez toho, aby žalobca ako
spotrebiteľ bol informovaný o následkoch tohto zákonného ustanovenia článku 5. Súd je rovnako
toho názoru, že nebola individuálne dohodnutá a nebol spotrebiteľovi - žalobcovi daný priestor zaujať
stanovisko k tomuto článku 5 Zmluvy o úvere zo dňa 23. mája 2011.

25. V ďalšom žalobnom petite sa žalobca domáhal určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej
v bode 5.6 Zmluvy o úvere týkajúcej sa zápočtu platieb.
26. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove spisová značka 6Co/161/2011 „Spotrebitelia môžu právom
očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú
pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Ide o akúsi jednostrannú

kogentnosť ustanovení. Z hľadiska zásad, na ktorých stoja občianskoprávne vzťahy a ich povahy, sa aj
v súčasnej dobe dá vyvodiť to, že pri plnení peňažného dlhu sa plnenie má najprv započítať na istinu a
až potom na úroky v prípade, ak dlžník neurčí inak. Právna úprava však reaguje na situácie, keď priamo
v zmluve si poskytovateľ priamo vymienil, že plnenie dlžníka sa bude najprv započítavať na úroky a
až potom na istinu. Takáto podmienka by mohla byť ponímaná ako neprijateľná podmienka v zmysle

§ 53 Občianskeho zákonníka. Pre slabšiu zmluvnú stranu, ktorá nemala možnosť ovplyvniť podstatu
tejto podmienky nie je jedno, či sa jej plnenie započítava najprv na vysoké úroky a až potom na istinu.
Zákonodarca preto považuje za významné zdôrazniť v občianskoprávnych vzťahoch v právnom myslení
konsenzuálne akceptovateľnú zásadu, že pri čiastočnom plnení peňažného dlhu má právo označiť časť
dlhu, ktorý plní výlučne dlžník a ak tak neučiní, neprechádza toto právo na veriteľa, ale použije sa

dispozitívna právna norma“
27. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS. 55/2001 - 19 zo dňa
24.02.2011, kde Ústavný súd uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskejzmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.
28. Podľa názoru súdu, ak zmluva umožňuje ľubovôľu dodávateľa v tak závažnej otázke akou je

rozhodovanie o účele platby, a teda svojvoľné rozhodovanie o výške nielen príslušenstva, ale v
konečnom dôsledku aj o výške samotnej istiny pohľadávky nerešpektujúc pritom určenie účelu platby zo
strany spotrebiteľa, je zmluva v tejto časti hrubo nevyvážená. Ustanovenia zmluvy vedúce k opísanému
stavu je v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ nie je spotrebiteľom osobitne vyjednané, ale je v rámci
kontraktácie nadiktované v režime tzv. štandardnej typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá v zmysle zákona je absolútne neplatná. Dodávateľ finančnej služby oproti neznalému
spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné zmluvné
podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Žalobca musí počítať s tým, že nárokom majúcich
svoj základ v nekalej podmienke a jej použití súd nemôže poskytnúť právnu ochranu (rozsudok
Krajského súdu v Prešove 6Co/39/2011 - 86 zo dňa 20. septembra 2011).
29. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný v časti o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, preto

súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v časti o určenie
neprijateľných zmluvných podmienok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
30. V tomto spore sa bolo potrebné zaoberať námietkou žalovaného v jeho písomnom vyjadrení
týkajúcou sa pasívnej vecnej legitimácie. Súd je toho názoru, že námietka absencie pasívnej legitimácie
žalovaného z dôvodu postúpenia pohľadávky nie je dôvodná. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia,

postúpenie pohľadávky nemá žiaden vplyv na žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenia, o ktoré
sa na úkor žalobcu obohatil podľa názoru súdu žalovaný a nie jeho právny nástupca. Žalovaný
postúpil pohľadávku a nie svoj dlh. Inštitút postúpenia dlhu mu nie je známy a známym nie je ani
právny inštitút, ktorý by umožňoval žalovanému disponovať s jeho dlhom voči žalobcovi. Pokiaľ ide
o námietku žalovaného vo vzťahu k určeniu neprijateľnej zmluvnej podmienky, súd poukazuje na

rozhodnutie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/29/2017 zo dňa 17. mája 2015, odôvodnenie bod 11.12,
z ktorého vyplýva, že určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky sa žalobca mohol domáhať buď len proti
žalovanému alebo len proti jeho nástupcovi, alebo voči žalovanému, aj proti jeho právnemu nástupcovi.
Žalobca sa rozhodol žalovať žalovaného, rovnako tak aj v časti žalobného petitu prijatia bezdôvodného
obohatenia, ktorého platby prijímal práve žalovaný a nie jeho právny nástupca. Z tohto dôvodu súd

považuje vznesenú námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v celom rozsahu za nedôvodnú.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.