Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212741
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120212741.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: JUDr. Vitalij Franko, advokát, so sídlom Slovenská 69,
080 01 Prešov, proti žalovanému: A. I., N.., nar. X.X.XXXX, bytom: XX P. I.., J., D. P., P., naposledy na
Slovensku bytom: Š. XXXX/XX, XXX XX N., t.č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, Kp. Nálepku 1, 080 01 Prešov,
o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zriaďuje k nehnuteľnostiam:

- pozemok parc. reg. C J. Č.. XXX, záhrada o výmere 82 m2
- pozemok parc. reg. C J. Č.. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2
- pozemok parc. reg. C J. Č.. XXX/X, záhrada o výmere 139 m2
- rodinný dom súpisné č. 114, postavený na parc. reg. C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 126 m2 evidované na LV č. XXXX, pre katastrálne územie: C. Š., obec: C.J. Š., okres: Prešov,
pod D. v podiele 1 k celku, ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve 1 k celku žalovaného záložné právo

v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky z Dohody o odmene advokáta zo
dňa 10.11.2017 vo výške 11.250,- Eur.

II.Žalobca má vočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,oktorýchsúdrozhodne
samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený
dňa 6.11.2020, domáha za účelom zabezpečenia pohľadávky voči žalovanému vo výške 11.250,- Eur s
príslušenstvom zriadenia záložného práva v jeho prospech vyplývajúcu z Dohody o odmene advokáta
za poskytovania právnych služieb zo dňa 10.11.2017 v spojení so splnomocnením zo dňa 10.11.2017
a 11.11.2017, na základe ktorých žalobca poskytoval žalovanému/klientovi právne služby (obhajobu).
Žalovanému boli dňa 13.03.2019 zaslané vyúčtovania zo dňa 20.02.2019 a 21.02.2019 vyhotovené

v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. MS SR o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnychslužiebvspojenísuzatvorenouDohodouoodmeneadvokátazodňa10.11.2017zaposkytnuté
právne služby. Žalovaný bol predžalobnou výzvou zo dňa 15.05.2019 vyzvaný na úhradu svojho vyššie
uvedeného záväzku. Zo strany žalovaného k splneniu záväzku v dohodnutej lehote nedošlo. Žalovaný
nepristúpil k úhrade svojho záväzku ani v dodatočne poskytnutej lehote 10 dní po doručení Predžalobnej
výzvy zo dňa 15.05.2019. Je pravdou, že žalovaný reagoval na vyššie predložené výzvy a vyúčtovanie

trov právneho zastúpenia listom zo dňa 28.05.2019, v ktorom však žiada opätovne predložiť „rozpis
Vašich výdajov od 29.03.2018 do 03.10.2018 a od 10.05.2018 do 30.08.2018“. Žalobca uvádza, že
rozpis „výdajov“ pričom sa jedná o trovy právneho zastúpenia, ktoré žalovaný požaduje mu boli zaslané
a špecifikované ako vyššie uvedených vyúčtovaniach trov právneho zastúpenia.

2. Ohrozenie exekúcie vidí v tom, že žalovaný je v ostatnom čase trestne stíhaný pre niekoľko trestných

činov v konaniach vedených na Okresnom súde Prešov, sp. zn: 33T/75/2019 a 5T/125/2018 za závažnú
trestnú činnosť. Po právoplatnom odsúdení žalovanému vzhľadom na skutky, ktoré sa mu kladú za vinumu hrozí trest odňatia slobody, kde trestná sadzba sa pohybuje v rozpätí niekoľkých rokov. Vzhľadom
na to, že ide o osobu s cudzou štátnou príslušnosťou je nanajvýš pravdepodobné s poukazom na
medzinárodné zmluvy o vydávaní osôb do cudziny, že sa na žalovaného bude aplikovať predmetné

medzinárodné právo a teda, že samotný žalovaný požiada o svoje vydanie do cudziny konkrétne do
Kanady, teda do krajiny trvalého bydliska za účelom výkonu trestu v krajine jeho trvalého bydliska. S
poukazom na vyššie uvedené má za to, že je vysoká pravdepodobnosť, že sa žalovaný bude chcieť
zbaviť svojho majetku, a to z dôvodu, že výška pohľadávky nie je zanedbateľná ako aj v súvislosti s
výkonom trestu odňatia slobody v krajine trvalého bydliska, čo môže významne ovplyvniť, priam až

znemožniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.

3. Žalovaný je spoluvlastníkom nehnuteľnosti - pozemok parc. reg. C J. Č.. XXX, záhrada o výmere 82
m2 - pozemok parc. reg. C J. Č.. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2 - pozemok
parc. reg. C J. Č.. XXX/X, záhrada o výmere 139 m2 - rodinný dom súpisné č. XXX, postavený na parc.
reg. C J. Č.. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2 evidované na LV č. XXXX, pre

katastrálne územie: C. Š., obec: C. Š., okres: Prešov, pod D. v podiele 1 k celku. Na základe stanovenia
odhadu hodnoty uvedenej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX je hodnota nehnuteľnosti 80 000,-
Eur a hodnota spoluvlastníckeho podielu žalovaného k nehnuteľnosti predstavuje teda 40.000,- Eur.

4. Za účelom výkonu trestu v cudzine je vysoká pravdepodobnosť rizika, že žalovaný sa bude chcieť

vyhnúť splneniu svojho záväzku predajom svojho podielu na vyššie uvedených nehnuteľnostiach, čím
sa veriteľ, teda žalobca dostáva do postavenia, kedy úhrada jeho pohľadávky sa predajom vyššie
uvedených nehnuteľností môže stať nevymožiteľnou. Predmetná obava o nevymožiteľnosti pohľadávky
pramení zo skutočnosti, že uvedené nehnuteľností predstavujú jediný majetok, ktorý je známy a ktorého
zabezpečenie môže zaistiť splatenie predmetnej pohľadávky. Podľa vedomostí žalovaný nevlastní

žiaden iný majetok vyššej hodnoty nevlastní. Nakoľko podstata zabezpečovacieho opatrenia spočíva
v možnosti reálneho zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu - veriteľa, a ako potenciálneho
oprávneného v exekučnom konaní, súd teda môže zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka s cieľom zabezpečiť výlučne peňažnú pohľadávku veriteľa teda
žalobcu. S poukazom na uvedený list vlastníctva má za to, že žalovaný sa môže zbaviť svojho majetku

za účelom výkonu trestu odňatia slobody v krajine svojho trvalého bydliska, týmto konaním sa teda
môže znemožniť úhrada peňažnej pohľadávky žalobcu. Na potvrdenie o možnom marení prípadného
exekučného konania zo strany žalovaného svedčí aj to, že sám senát Krajského súdu Prešov v trestnom
konaní uznesením sp. zn.: 5Tpo/29/2017 zo dňa 12.12.2017 ako aj uznesením sp. zn.: 10Tos/17/2018
zo dňa 03.07.2018 okrem iného neprepustil obvineného z väzby na slobodu vzhľadom na to, že mal

obavy, že by po prípadnom prepustení maril trestného konanie vzhľadom na neexistujúce sociálne
väzby v Slovenskej republike ale existujúce sociálne väzby na Holandské kráľovstvo ako štátny občan
Holandského kráľovstva, na Kanadu kde trvale žije ako aj na Filipíny pričom ide o krajinu pôvodu
manželky žalovaného.

5. Žalobca má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí
žalovaného - vzhľadom na výšku pohľadávky a konanie žalovaného ho zabezpečovacie opatrenie
nijakým spôsobom neobmedzí.

6. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

7. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra
2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len
„nariadenie“), ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa

bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

8. Podľa čl. 24 nariadenia, výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko
účastníkov:

1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy
členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza.9. Podľa čl. 35 ods. 1 nariadenia, na súdy členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných
opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto členského
štátu, aj keby mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu.

10. Právomoc súdov Slovenskej republiky v tomto konaní s cudzím prvkom je daná v čl. 24 a 35
nariadenia, nakoľko ide o úpravu vecných práv k nehnuteľnostiam, ktoré sa nachádzajú na území
Slovenskej republiky.

11. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 343 ods. 2 CSP záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.

Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa § 343 ods. 3 CSP výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

15. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325
ods. 1 , inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného

práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Základnými predpokladmi
nanariadeniezabezpečovaciehoopatreniajespôsobilýpredmetzáložnéhopráva,ktorýmmôžubyťveci,
práva a majetkové hodnoty a toto zriadenie záložného práva bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a
zároveň existuje obava z budúceho zmarenia exekúcie. Teda zriadením záložného práva sa má odvrátiť

možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Žalobca musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť zabezpečovacie opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí
žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Súd takisto musí mať za preukázané, že existuje hmotnoprávny
nárok, ktorého ochrany sa domáha, existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca je zaťažený

povinnosťou preukázať súdu dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov
v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia. 21.Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjdek nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť
zásahu, ktorý predstavuje zriadenie záložného práva. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania
(dôkazné bremeno) v tomto smere má len žalobca. 22.Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia

vyplýva, že súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver
o potrebe jeho nariadenia. Súd preto, po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia a listinami pripojenými k návrhu zistil, že žalobca žiada zriadiť záložné právo na spôsobilý
predmet, kde jeho spôsobilosť vyvodzuje z jeho prevoditeľnosti, ktorými sú predmetné nehnuteľnosti,

ktorých vlastníkom je žalovaný. Predpoklad spôsobilosti uplatňovanej pohľadávky žalobcu je daný,
nakoľko pohľadávka je peňažná a vznikla titulom nesplnenia záväzku na základe Dohody o odmene
advokáta za poskytovanie právnych služieb zo dňa 10.11.2017 ai v dodatočnej poskytnutej lehote
10 dní. Oprávnenosť nároku žalobcu a jeho výška môžu byť predmetom dokazovania v ďalšom
konaní.Zriadenímzabezpečovaciehoopatreniasamáodvrátiťmožnosťzmareniauspokojeniapeňažnej
pohľadávky v exekučnom konaní, pre prípad úspechu žalobcu v konaní o veci samej. 20.

23.Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že návrh
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam
je dôvodný, a preto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

24.Súd rozhodol tiež o nároku na náhradu trov konania, ktorý patrí úspešnému žalobcovi podľa § 255
CSP, pričom vychádzal z toho, že žalobca bol v celom rozsahu úspešný a jeho návrhu bolo vyhovené.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Uznesenie je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP).