Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 20, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/41/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4013200368
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4013200368.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. K. D., bytom C. X. E.
XXXX/XX, F., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. apríla 2013 č. 25937-1/2013-BA, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný správny orgán rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa § 59 zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zamietol odvolania žalobcu proti rozhodnutiu

Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č. 19993-10-2013-KN zo dňa 15. marca 2013, o čiastočnom
odmietnutí sprístupnenia informácií a proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č.
19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013 o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií a obidve
rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Komárno č. 19993-10-2013-KN zo dňa 15. marca 2013 a č.
19993-14/2013-KN zo dňa 18. marca 2013, ako vecne správne potvrdil z dôvodu, že sa nestotožnil s
prezentovaným názorom žiadateľa o poskytnutie informácie v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z., pokiaľ ide
o definíciu orgánu verejnej moci a k zverejneniu informácii o vedúcich zamestnancoch.

Žalobca žalobou zo dňa 25. 04. 2013 žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. apríla
2013č.25937-1/2013-BA,akoirozhodnutiasprávnehoorgánuprvéhostupňaavecvrátilžalovanémuna
ďalšie konanie. Žalobca nezákonnosť rozhodnutí žalovaného, ako i prvostupňového správneho orgánu
odôvodnil ukrátením na svojom základnom ústavnom práve na informácie. Rozhodnutím pobočky
žalovaného v Komárne č. 19993-10/2013-KN zo dňa 15. 03. 2013 správny orgán odmietol:
- sprístupnenie osobných údajov vedúcich zamestnancov Sociálnej poisťovne s miestom výkonu práce

v pobočke v rozsahu uvedenom v § 9 ods. 3 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z toho dôvodu, že pracovný
poriadok Sociálnej poisťovne neurčuje obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov na
základe výberového konania,
- sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky pobočky od 1. septembra 2012 do 23. februára 2013,
vrátane všetkých príloh.

Žalobca ďalej uviedol, že druhým rozhodnutím pobočky č. 19993-14/2013-KN zo dňa 18. 03. 2013
správny orgán odmietol všetky písomnosti súvisiace s poverením JUDr. K. P. výkonom funkcie vedúcej
kancelárie riaditeľa pobočky z toho dôvodu, že pracovný poriadok Sociálnej poisťovne neurčuje
obsadenie pracovných miest vedúcich zamestnancov na základe výberového konania. Poukázal na ust.§ 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, lebo žalovaný ako verejnoprávna inštitúcia je povinnou osobou
v zmysle tohto ustanovenia a je aj orgánom verejnej moci. V žalobe cituje jednotlivé state rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu s poukazom na ust. § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ktorý

odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. a konkrétne ust. § 47 ods. 3, ktoré upravuje náležitosti odôvodnenia
rozhodnutia. S odôvodnením žalobou napadnutého rozhodnutia nesúhlasí, pokiaľ žalovaný tvrdí, že
zápisnice z porád riaditeľky pobočky obsahujú informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia
fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu prístupu k informáciám, pretože zákon
o slobode informácií takýto dôvod na obmedzenie prístupu k informáciám neustanovuje a s touto

námietkou sa žalovaný nijak nevyrovnal, a preto porušil Správny poriadok. Žalovaný poukazuje na § 5
ods. 1 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, avšak vo svojom rozhodnutí neuviedol,
ako sa vyrovnal s mojou námietkou, že mal použiť pravidlo selekcie podľa § 12 zákona o slobode
informácií a následne zápisnice z porád riaditeľky pobočky žalovaného v Komárne sprístupniť. V tejto
súvislosti poukázal na článok 26 Ústavy SR a dôvodovú správu zverejnenú na internetovej stránke
Národnej rady SK (v žalobe odcitovaná jej časť), v zmysle ktorého orgány verejnej moci majú povinnosť

primeraným spôsobom poskytnúť informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku, podmienky a spôsob
vykonania ustanoví zákon (ods. 5 článku). Uviedol, že kritériom určenia, či určitý subjekt v konkrétnej
situácii koná ako orgán verejnej moci, je skutočnosť, či tento rozhoduje o právach a povinnostiach
iných osôb a tieto rozhodnutia sú štátnou mocou vynútiteľné, či môže štát do týchto práv a povinností
zasahovať. Sociálna poisťovňa je orgánom verejnej moci, pretože ako zákonom zriadená verejnoprávna

inštitúcia rozhoduje o právach a povinnostiach právnických a fyzických osôb. V ústave vymedzená
povinnosť orgánov verenej moci poskytnúť informácie o svojej činnosti je premietnutá do ust. § 2 ods. 1
zákona o slobode informácií, ktoré ustanovenie definuje povinné osoby. Riaditeľka pobočky, poverená
vedúca kancelárie riaditeľa pobočky, atď. spĺňajú legálnu definíciu § 9 ods. 3 Zákonníka práce, podľa
ktorej vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia

zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné
úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. Na vedúcich
zamestnancov žalovaného sa teda vzťahuje § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií podľa názoru
žalobcu.

Žalobca v súvislosti s prvým rozhodnutím pobočky žalovaného (zápisnice z porád riaditeľky pobočky
od 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013) namieta argumentáciu žalovaného, že nie je možné sprístupniť
takúto informáciu z dôvodu "zabezpečenia aktív patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej
bezpečnosti, aby sa zabránilo narušeniu dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív Sociálnej
poisťovne, ako aj zverených aktív tretích strán - právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z dôvodu, že

zápisniceobsahujúinformácie,ktorésadotýkajúosobnostiasúkromiafyzickejosobyaosobnýchúdajov,
ktoré podliehajú obmedzeniu k informáciám", s poukazom na § 8, § 9, § 10, § 11, § 12 zákona o slobode
informácií (ustanovenia paragrafov, ktoré v žalobe v celom rozsahu cituje, vrátane dôvodovej správy
zverejnenej na internetovej stránke www.nrsr.sk/dl/Browser/Ds/Document?Documentld=289724).

Žalovaný správny orgán na výzvu súdu, podal písomné vyjadrenie k žalobe a predložil administratívny
spis vzťahujúci sa na danú vec, v zmysle ktorého žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo
vyjadrení uviedol, že dňa 24. 02. 2013 bola Sociálnej poisťovni - pobočka Komárno doručená žiadosť
navrhovateľa o sprístupnenie informácii vo veci hodnotenia a priznania odmien zamestnancom tejto
pobočky a všetkých mzdových nárokov, vrátane osobného ohodnotenia JUDr. K. P. a ďalších vedúcich

zamestnancov tejto pobočky a zápisnice z porád riaditeľky pobočky od 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013.

Dňa 15. marca 2013 táto pobočka rozhodnutím o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie č.
19993/10/2013/KN nevyhovela tejto žiadosti a s poukazom na § 3 a § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode
informácií a § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. citovaného zákona.

Dňa 18. marca 2013 bola pobočke doručená ďalšia žiadosť navrhovateľa o sprístupnenie informácií
vo veciach súvisiacich s organizáciou výkonu práce navrhovateľa, jeho osobným hodnotením,
interpersonálnymi vzťahmi v pobočke vo vertikálnej a v horizontálnej línii, ďalej vo veci sprístupnenia
zápisnice o prijímacom konaní JUDr. K. P. z roku 2012, ako aj všetkých ostatných písomností súvisiacich

s jej poverením na výkon funkcie vedúcej kancelárie riaditeľa pobočky, úplné znenie interného predpisu,
Zásady výberu a prijímania zamestnancov sociálnej poisťovne, vrátane jeho všetkých prípadných príloh.
Uvedená pobočka rozhodnutím o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácie č. 19993/14/2013/KN nevyhovela tejto žiadosti navrhovateľa opäť s poukazom na ustanovenia, ako sú uvedené pri prvom
rozhodnutí.

Navrhovateľ podal voči obidvom uvedeným rozhodnutiam pobočky odvolanie, ktoré bolo doručené
pobočke v zákonom stanovenej lehote uvedenej v § 19 ods. 1 prvej vety zákona o slobode informácií.
Odvolací orgán preskúmal okrem včasnosti podania odvolania, i obsah uvedených rozhodnutí a ich
dôvody, celý postup pobočky v konaní o predmetných žiadostiach a stotožnil sa s právnym posúdením
týchto žiadostí z dôvodov uvedených v § 3 ods. 1, § 9 ods. 1, 2 zákona o slobode informácií, keďže

účelom § 9 citovaného zákona je chrániť informácie týkajúce sa súkromia a osobné údaje fyzických
osôb. Právo na ochranu súkromia je právo osoby rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom
rozsahu majú byť skutočnosti jej osobného súkromia sprístupnené iným osobám. Podľa § 3 zákona
o ochrane osobných údajov osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej
osoby, pričom takouto osobu je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe
všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej, či viacerých charakteristík alebo znakov,

ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.
Z ust. § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií vyplýva, akú informáciu povinná osoba môže sprístupniť
na účely informovania verejnosti v súvislosti s osobnými údajmi fyzickej osoby. Ide o informácie, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme, a to za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej
osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej

správe atď., kde sú uvedení i vedúci zamestnanci zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,
nadriadení v služobnom pomere, ktorí sa zúčastňujú na procese rozhodovania o použití verejných
prostriedkov. Žalovaný s poukazom na citované stanovenie zákona zdôraznil, že podľa prvej vety §
9 ods. 3 zákona sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu uvedenia titulu, mena, priezviska, funkcie a
deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej

činnosti, miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť
vykonáva, mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie
alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného
rozpočtu. Žalovaný v súvislosti s definovaním orgánu verejnej moci a k zverejneniu informácií o
vedúcich zamestnancoch uviedol, že zastáva zhodný názor, ako pobočka a požadované informácie

o vedúcich zamestnancoch sociálnej poisťovne, ktorí vykonávajú práce vo verejnom záujme, nie je
možné sprístupniť s poukazom na § 5 ods. 1 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom
záujme, s odkazom na § 9 ods. 3 zákona o slobode informácií, v súvislosti s vedúcimi zamestnancami
vykonávajúcimi práce vo verejnom záujme, podľa ktorého je možné sprístupniť požadované informácie
ibaovedúcichzamestnancoch,ktorýchpracovnémiestasaobsadzujúnazákladevýsledkovvýberového

konania v prípade, ak to určí pracovný poriadok. Pracovný poriadok Sociálnej poisťovne neurčí
obsadzovanie pracovných miest vedúcich zamestnancov na základe výsledkov výberového konania,
preto požadovanú informáciu žiadateľom v tomto smere a rozsahu nie je poisťovňa oprávnená
sprístupniť.

V súlade s politikou informačnej bezpečnosti sociálnej poisťovne poisťovňa žiadateľovi nesprístupnila
v navrhovateľom požadovanom rozsahu, ani všetky zápisnice z porád riaditeľky tak, ako ich žalobca
žiadal vo vymedzenom časovom rozpätí, vrátane všetkých príloh z dôvodu zabezpečenia ochrany
aktív, patriacich do pôsobnosti systému riadenia informačnej bezpečnosti, aby sa zabránilo narušeniu
dôvernosti, dostupnosti a integrity vlastných aktív sociálnej poisťovne, ako aj zverených aktív tretích

strán - právnických osôb a fyzických osôb, ako aj z dôvodu, že zápisnice obsahujú informácie, ktoré sa
dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej osoby a osobných údajov, ktoré podliehajú obmedzeniu prístupu
k informáciám.

Je toho názoru, že pobočka správne rozhodla, keď žiadostiam navrhovateľa podľa § 18 ods. 2 zákona

o slobode informácií, v spojitosti s § 46 a § 47 Správneho poriadku, nevyhovela a vydala rozhodnutia
o čiastočnom odmietnutí sprístupnenia informácií z dôvodu, že ide o informácie, ktoré sa dotýkajú
osobnosti a súkromia fyzickej osoby, ku ktorým je prístup obmedzený podľa § 9 ods. 1 zákona o
slobode informácií, o informácie obsahujúce osobné údaje, ku ktorým je prístup obmedzený podľa §
9 ods. 2 citovaného zákona. Žalovaný správny orgán preto nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie

rozhodnutí, ktoré boli predmetom odvolacieho konania. Navrhovateľ neuviedol na prípadnú zmenu alebo
zrušenie predmetného rozhodnutia v odvolacom konaní relevantné skutočnosti, na základe ktorých by
požadované informácie mohli byť sprístupnené a sociálna poisťovňa v predmetnom prípade postupovala
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi.V danej veci krajský súd vydal dňa 24. 09. 2013 rozsudok, ktorý na odvolanie žalobcu odvolací súd
uznesením zo dňa 28. 01. 2016 č. k. 5Sži/2/2014- 96 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1, § 246a ods. 1 OSP), preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov
žaloby (§ 249 ods. 2 OSP), bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§

3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

Vo veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 250f ods. 2 OSP. Žalobca a
žalovaný súhlasili s prejednaním veci bez pojednávania. Rozsudok súd dňa 20. 04. 2016 verejne vyhlásil
(§ 246c a § 156 ods. 1 OSP).

Úlohou súdu bolo posúdenie zákonnosti postupu a správnosti záverov žalovaného v danej veci.

Podľa čl. 26 ods. 1, 5 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v

štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov platnom v čase
rozhodovania žalovaného, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len

"povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické
osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo
právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa§3ods.1vyššiecitovanéhozákona,každýmáprávonaprístupkinformáciám,ktorémajúpovinné

osoby k dispozícii.

Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona: informácie, ktoré sa dotýkajú osobnosti a súkromia fyzickej
osoby, písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy
týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to

ustanovuje osobitný zákon, alebo s predchádzajúcim písomným súhlasom dotknutej osoby. Ak dotknutá
osoba nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba. Ustanovenia osobitných predpisov tým nie
sú dotknuté.
Informácie o osobných údajoch fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za
podmienok ustanovených zákonom, povinná osoba sprístupní len vtedy, ak to ustanovuje zákon,

alebo na základe predchádzajúceho písomného súhlasu dotknutej osoby. Ak dotknutá osoba nemá
spôsobilosť na právne úkony, taký súhlas môže poskytnúť jej zákonný zástupca. Ak dotknutá osoba
nežije, taký súhlas môže poskytnúť jej blízka osoba.
Povinná osoba sprístupní na účely informovania verejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme za podmienok ustanovených osobitným zákonom o fyzickej

osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom obecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej
službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej
republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky alebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej
republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim práce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom
zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci, nadriadeným v služobnom pomere alebo členom

hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu, ktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o
použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa sprístupňujú osobné údaje v rozsahu : a) titul, b)
meno, c) priezvisko, d) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie, e) pracovné zaradenie
a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, f) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán,
v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, g) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné

náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho
rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.Podľa § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa
určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo
nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých

charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú,
kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, rozhodnutie
musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak

sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Zákon o slobode informácií v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu

k informáciám (§ 1). Obmedzenia práva na slobodný prístup k informáciám sú upravené v § 8 až 13
citovaného zákona, pričom súd sa v danom prípade zaoberal obmedzením na prístup k informáciám
podľa § 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám v znení účinnom v rozhodnom čase, výklad
ktorého je v preskúmavanej veci sporný.

Z ust. § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita
partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť
žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom
musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na
konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva. Konanie správneho súdnictva však nie je

pokračujúcimsprávnymkonaním,súdnevykonávadokazovanie(nenahrádzačinnosťsprávnehoorgánu
pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia (§
250i ods. 1 OSP). Správny súd pri preskúmavaní rozhodnutia správnych orgánov teda nie je súdom
skutkovým(okremprípadovpodľa§250iods.2OSP),alesúdposudzujeibaprávneotázkynapadnutého
postupu alebo rozhodnutia daňového orgánu.

Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, nedefinuje pojem informácia. Za informáciu však vo všeobecnosti možno
považovať správu, údaj alebo poučenie, ktoré fyzická alebo právnická osoba odovzdáva inej fyzickej
alebo právnickej osobe, ktorej dovtedy známa nebola. Zo znenia vyššie citovaného zákona však

nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť zhromažďovanie, vyhľadávanie, resp. spracovanie
údajov podľa požiadaviek a pokynov tohto, kto o poskytnutie informácie žiada. Rovnako tak z neho
nevyplýva povinnosť vykonať šetrenia alebo dokonca vyhodnocovanie údajov na požiadanie oprávnenej
osoby. Oprávnená osoba v zmysle zákona o slobode informácií môže požadovať len také informácie,
ktoré má povinná osoba v reálnej dispozícii v originálnej podobe a ktoré je povinná poskytnúť bez toho,

aby musela tieto informácie spracovať a vyhodnotiť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba
musela požadované informácie spracovať do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú a vyhodnotiť
ich, by zmenil žiadosť o poskytnutie informácie na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom
zákona o slobode informácií. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť oprávnenej osobe
jej neznáme údaje bez toho, aby sa stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej

osoby.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám v žiadnom prípade neukladá povinnej osobe povinnosť
vytvárať na základe žiadosti oprávnenej osoby informácie, ktoré v momente podania žiadosti neexistujú.
Povinná osoba v zmysle tohto zákona nie je povinná, ani oprávnená vykonávať s informáciami, ktoré má

k dispozícii také operácie, ktoré by viedli k vzniku nových informácií, ktoré sú požadované oprávnenou
osobou, ale v momente podania jej žiadosti neexistujú, čo znamená, že nemôže spracúvať už existujúce
informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú nové informácie. Ide najmä o prípadposkytnutia údaju alebo prehľadu, ktorý povinná osoba nemá vytvorený a sprístupnenie informácie by
si vyžiadalo jeho vytvorenie, a teda vytvorenie novej informácie.

O takýto prípad, podľa názoru súdu, v danej veci ide v súvislosti so žiadosťami žalobcu, adresovanými
pobočke žalovaného so sídlom v Komárne dňa 24. 02. 2013 a dňa 18. 03. 2013.

Podľa § 120 ods. 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa je
verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa je právnická osoba

so sídlom v Bratislave. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia plní funkciu prístupového
bodu, príslušnej inštitúcie, inštitúcie miesta bydliska, inštitúcie miesta pobytu, styčného orgánu a
je kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi
inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o
Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie (ods. 4). Podľa § 121 cit.
zákona orgány Sociálnej poisťovne sú generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Dozorná rada Sociálnej

poisťovne a riaditeľ pobočky Sociálnej. Pobočku riadi riaditeľ pobočky a za jej činnosť zodpovedá
generálnemu riaditeľovi. Riaditeľ pobočky koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach
patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený
vedúci zamestnanec pobočky (§ 127 zákona). Používanie údajov zhromaždených v informačnom
systéme je výhradným právom Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa môže poskytovať údaje zo

svojho informačného systému len so súhlasom fyzických osôb a právnických osôb, ktorých sa údaje
priamo týkajú, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa môže údaje
podľa odseku 1 bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb poskytnúť tretím osobám
len v rozsahu potrebnom na výkon činností súvisiacich s vymáhaním a postupovaním pohľadávok (§
170 ods. 1, 2 zákona).

Výberové konanie je spôsob obsadzovania voľného pracovného miesta formou priameho výberu
zamestnávateľom. Z ust. § 5 ods. 1 zák. č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme vyplýva,
že miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa
uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok,

sa obsadzuje na základe výsledku výberového konania. Zákon č. 552/2003 Z. z. účinný do 30. júna
2014 ustanovoval povinnosť uskutočniť výberové konanie len na miesto vedúceho zamestnanca, ktorý
vykonáva funkciu štatutárneho orgánu. Ak interný predpis zamestnávateľa, ktorým je pracovný poriadok,
určí, že miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca sa musí obsadzovať tiež na základe výberového
konania, zamestnávateľ musí toto miesto obsadiť len na základe výsledku výberového konania. V

zmysle uvedeného platí, že ak zamestnávateľ určí okruh vedúcich zamestnancov, na ktorých sa
vzťahuje uvedená povinnosť, tak výberové konanie pre takto určený okruh vedúcich zamestnancov
je povinné. Vedúcimi zamestnancami na účely § 5 zák. č. 552/2003 Z. z. sú štatutárny orgán
zamestnávateľa, ktorý bol do funkcie menovaný na základe výberového konania postupom podľa § 5 cit.
zákona a vedúci organizačných útvarov príslušných zamestnávateľov, podľa vnútorného organizačného

predpisu vydaného štatutárnym orgánom, so zameraním na postup obsadzovania vedúcich miest
výberovým konaním podľa § 5 zák. č. 552/2003 Z. z. Pracovné miesta, ktoré nie sú miestami vedúcich
zamestnancov, nemusí zamestnávateľ obsadiť na základe výsledkov výberového konania.

Žalovaný a jeho pobočka sú inštitúcie, ktoré vykonávajú svoju činnosť vo verejnom záujme na úseku

sociálneho poistenia. Podľa názoru súdu, nejde o orgán verejnej moci, ako to tvrdí žalobca. Vo veci
hodnotenia a priznania odmien zamestnancom tejto pobočky a všetkých mzdových nárokov, vrátane
osobného ohodnotenia JUDr. K. P. a ďalších vedúcich zamestnancov, vrátane údajov o výberovom
konaní na funkciu štatutárneho orgánu u zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 2, a miesto ďalšieho
vedúceho zamestnanca (ak to neurčoval platný Pracovný poriadok žalovaného v podania žiadosti),

podľa názoru súdu, podľa § 9 ods. 1, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám požadovanú
informáciu bolo možné poskytnúť iba v rozsahu tohto ustanovenia, teda iba v rozsahu údajov, ktoré sú
spracúvané v informačnom systéme. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že informáciu povinná
osoba je povinná poskytnúť iba v rozsahu uvedenia titulu, mena, priezviska, funkcie, deň ustanovenia
alebo vymenovania do funkcie, pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti, miesto

výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva, mzda,
plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za výkon
pracovnej činnosti, a to za podmienky, že sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného
rozpočtu.Činnosť sociálnych poisťovní, ich organizácia a riadenie je upravená v zákone o sociálnom poistení a
poskytovať informácie môžu iba o svojej rozhodovacej činnosti, ktorú im zveruje zákonodarca v zmysle

konkrétneho zákona, avšak s prihliadnutím na obmedzenia podľa § 9 zák. č. 211/2000 Z. z. a zák.
č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Z administratívneho spisu žalovaného nie je sporné a
vyplýva, že žalobca v čase mailového podania žiadosti niekoľkokrát v priebehu dňa požadoval detailné
informácie na zamestnancov pobočky o ich činnosti, zaradení a mzdových nárokoch, vrátane seba,
keďže nie je sporné, že u tejto pobočky žalobca pracoval a žiadal informácie i na svoju osobu, ktoré

obsahovo možno zaradiť do výmeny názorov medzi ním a riaditeľkou pobočky, so zistením, prečo
bol ukončený jeho pracovný pomer, aké dôvody k tomu viedli zamestnávateľa a kto zaujme jeho
miesto, resp. prečo vybraná osoba zaujme jeho miesto, resp. prečo iná osoba bola obsadená, resp.
menovaná do konkrétneho miesta na tejto pobočke. Súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca pod
rúškom zák. č. 211/2000 Z. z. viedol akési dokazovanie o skončení jeho pracovného pomeru v pobočke
žalovaného a požadoval informácie, ktoré rozsahom a obsahovo patria do civilného súdneho konania,

ak zamestnanec nie je spokojný s ukončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Zo spisu
vyplýva, v ktorých bodoch správny orgán vyhovel jeho žiadosti v zmysle zák. č. 211/2000 Z. z. a ak
nevyhovel, uviedol vecne a logicky dôvody, pre ktoré nemôže vyhovieť jeho žiadosti na sprístupnenie
informácii vo vzťahu k vedúcim zamestnancom. Pokiaľ ide o sprístupnenie zápisníc z porád riaditeľky
pobočky žalovaného 01. 09. 2012 do 23. 02. 2013, vrátane všetkých príloh, išlo by o informáciu, ktorá

nesúvisí s činnosťou Sociálnej poisťovne podľa článku 26 ods. 5 Ústavy SR, čl. 17 ods. 1, 5 ústavného
zák. č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza listina základných práv a slobôd, ako i zák. č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení, ale išlo by o informáciu, ktorá sa týka osobných údajov zamestnancov tejto inštitúcie
oprávnenej rozhodovať o právach a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Naviac
treba prisvedčiť žalovanému, že v záznamoch z požadovaných porád sa môžu nachádzať i informácie,

ktoré sa týkajú tretích osôb, ktorých integrita je chránená práve zákonom č. 428/2002 Z. z.

Pokiaľ žalobca poukazoval v podanej žalobe na základné princípy práva na slobodu prejavu a práva na
informácie uvedené v i náleze Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že rešpektuje tieto
princípy a pri rozhodovaní v predmetnej veci vychádzal z ustálenej súdnej praxe, judikatúry Najvyššieho

súdu SR (napr. rozsudok zo dňa 27. 05. 2009 v konaní pod sp. zn. 2 Sžo 190/2008, rozsudok zo dňa
09. 12. 2010 pod sp. zn. 8Sži/2/2010), ako i nálezu Ústavného súdu SR v konaní pod sp. zn. II. ÚS
184/2003, v ktorých bolo zaujaté jednoznačné stanovisko, v zmysle ktorého obsahom základného práva
na prijímanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 nie je právo dostávať informácie podľa predstáv

a očakávaní žiadateľa. Povinná osoba môže odmietnuť poskytnúť informácie, na poskytnutie ktorých
nemá žiadateľ právo, pretože sú z okruhu informačnej povinnosti vylúčené. V predmetnej veci teda
žalovaný nebol povinný vyhľadať a zhromaždiť pre žalobcu informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe
v čase podania žiadosti v jeho dokumentácii nenachádzali, a teda nedisponoval nimi. Pokiaľ ide o
zápisnice z porád v požadovanom období a správny orgán by mienil vyhovieť tejto žiadosti žalobcu,

avšak s úpravami, vymazať informácie týkajúce sa osobnosti fyzickej alebo právnickej osoby v zmysle
§ 9 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa názoru súdu by jednoznačne išlo o spracovanie
informácie, teda o poskytnutie informácie, ktorou reálne nedisponuje, a preto neexistuje. Úpravami
zápisníc by vznikla úplne nová informácia.

Z týchto dôvodov sa nemožno ani stotožniť s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je
nedostatočne odôvodnené. Súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu I.ÚS 241/07, č. I.ÚS
342/2010, ktorý vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nezávislosť rozhodovania orgánov verejnej moci sa
uskutočňuje v ústavnom a zákonom, procesnoprávnom, ako i hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny
rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a

nasl. ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na
riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť orgánov presvedčivo správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť, čo v danom prípade podľa názoru súdu
bolo splnené zo strany žalovaného, avšak vychádzajúc zo stanoviska ESĽP, ktorý pripomína, že
rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (napr. García Ruiz

c. Španielsko), avšak judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia, ale iba na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci a vyžaduje sa
špeciálna odpoveď.Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opodstatnenia v
demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Výkladovým pravidlom

pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri
obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Rozsah obmedzení
základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Pri uplatňovaní práva na informácie je
podstatné,abybolototoprávožiadateľomuplatňovanéefektívne,t.j.abynedochádzalokzneužitiutohto
práva a aby žiadosti o informácie nevybočovali zo zákonnej úpravy o reálnej povinnosti povinnej osoby.

Vzhľadom na obsah a rozsah požadovanej informácie žalobcom súd dospel k záveru, že žalobcom
uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobodnom prístupe k informáciám podľa §
9 citovaného zákona, v nadväznosti na § 3 zák. č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov, ktorý
nedovoľuje žalovanému správnemu orgánu, ktorý je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy SR zverejniť iné
informácie, týkajúce sa zamestnancov vo verejnej správe, než tie, ktoré ustanovuje zákon.

S poukazom na vyššie uvedený záver žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojom rozhodnutí,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi
ustanoveniami zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov i Správneho poriadku. Z týchto dôvodov bolo potrebné
rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť.

Žalovaný správny orgán sa logicky a vecne správne vyporiadal s námietkami žalobcu a súd nezistil také
vady konania, na ktoré by podľa § 250i ods. 3 OSP musel prihliadnuť.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250kods.1OSPtak,žežalobcovi,ktorývkonanínemalúspech,
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Bratislave, do 15-tich dní odo dňa doručenia, cestou podpísaného
súdu, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).