Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919010657
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919010657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

30.1.2020 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
E. W. , nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom Y., L. XXX/X,

j e v i n n ý , ž e

- dňa 19.7.2019 v čase okolo 21.30 hod. na dvore obývaného rodinného domu s popisným číslom

XXX/X na ulici L. v obci Y. v podnapitom stave a po predchádzajúcich slovných nezhodách fyzicky
napadol svojho nevlastného otca, poškodeného X. U., ktorého niekoľkokrát udrel najprv fackaním a
potom aj päsťami do oblasti tváre a celej hlavy, taktiež ho nohou kopol do oblasti hrude, v dôsledku čoho
poškodený spadol na zem, kde sa z dôvodu omráčenia nemohol poriadne brániť a kde ho obžalovaný
ešte niekoľkokrát päsťami udieral do hlavy, do ucha a do krku, čím mu takto podľa zabezpečeného
znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie, vypracovaného znalcom
MUDr. Dušanom Hrubalom, CSc., spôsobil ľahké zranenia, a to tržnopomliaždenú ranu na ľavej ušnici,

tržno pomliaždenú ranu v pravom obočí, pomliaždenie hornej a dolnej pery, tržno pomliaždené rany na
sliznici hornej a dolnej pery, pomliaždenie mäkkých tkanív v ľavej okoloočnej oblasti s krvnou podliatinou,
dve malé tržné rany na hornej ľavej mihalnici, pomliaždenie očnej gule vľavo s nakrvácaním pod
spojovkou ľavého oka a s nakrvácaním do prednej očnej komory, zlomeninu spodiny očnice a dostrednej
steny očnice vľavo s posunutím úlomkov s nakrvácaním do ľavej čeľustnej dutiny a ľavých čuchových
dutín, trieštivú zlomeninu nosových kostí s malým posunutím úlomkov a otras mozgu ľahkého stupňa
s dobou liečenia a práceneschopnosti minimálne od dňa 19.7.2019 do 9.8.2019, t.j. 21 dní, maximálne
však do dňa 16.8.2019, t.j. 28 dní, pričom vzhľadom na predmet a smer útoku, pri väčšej intenzite násilia,

ktoré smerovalo na oblasť tváre a hlavy poškodeného, mohlo dôjsť aj k ťažkej ujme na zdraví, a to k
poraneniu v oblasti mozgu.

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví
iného, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/, l/ Tr. zákona), §

39 ods. 4 Tr. zákona (per analogiam) trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu
podmienečne odkladá a podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a zároveň
obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.3písm.b)Tr.zákonaukladáobžalovanémuobmedzeniespočívajúcevzákazepožívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zákona ukladá obžalovanému povinnosť osobne sa ospravedlniť

poškodenému X. Karasovi.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného E. W. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona) v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona. Po začatí hlavného pojednávania súd upovedomil procesné strany, že
skutok ktorý je predmetom obžaloby, bude právne posudzovať ako zločin ublíženia na zdraví podľa §

155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona (podľa názoru súdu v prejednávanej
veci nejde o spáchanie trestného činu na blízkej osobe).

Obžalovaný následne na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe (pri jeho súdom upravenej právnej kvalifikácii). Súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo

dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v prípravnom konaní (výpoveďami obžalovaného,
poškodeného a svedkov, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými odpoveďami
obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku, a to aj napriek
nesúhlasnému stanovisku prokurátora, ktorým však súd nie je viazaný. Dokazovanie na hlavnom
pojednávaní bolo vykonané len listinnými dôkazmi v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške

ukladaného trestu.

Z prečítaných listinných dôkazov súd zistil, že obžalovaný nie je z miesta svojho bydliska bližšie
charakterizovaný. Aktuálne je zamestnaný v spoločnosti H. N. H., ktorá vyrába motorové vozidlá zn. J.
a Audi, zamestnávateľom je hodnotený v podstate kladne. A. doposiaľ súdne trestaný nebol, v registri

priestupkov má jeden záznam za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa
24.3.2017, keď porušil povinnosti chodca, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 Eur.

Súčasťou spisového materiálu je aj register priestupkov poškodeného X. U., z ktorého je zrejmé, že
menovaný bol v období rokov 2016 až 2018 celkovo 3x znaný za vinného z priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 Priestupkového zákona z dôvodu fyzického napadnutia obžalovaného
E. W. a jeho matky N. W., ktorého sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Poškodený X. U. sa aj ďalších
evidovaných priestupkov dopustil pod vplyvom alkoholu, pričom pre vykreslenie vzťahu s obžalovaným
E. W. možno uviesť napr. priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Priestupkového zákona zo dňa
1.6.2018, keď pod vplyvom alkoholu odcudzil obžalovanému E. W. bicykel, čím mu spôsobil škodu vo

výške 150 Eur. Z obsahu spisu ako aj z vyjadrení obžalovaného a jeho obhajcu na hlavnom pojednávaní
navyše vyplýva, že aj prejednávanému skutku predchádzal vzájomný konflikt vyvolaný poškodeným
X. U., v rámci ktorého poškodený napadol pod vplyvom alkoholu obžalovaného a ohrozoval aj jeho
maloletého syna, ktorý sa obžalovaný pokúšal vyriešiť volaním na políciu.

Z okolností prejednávaného skutku a vyššie uvedených skutočností možno podľa názoru súdu vyvodiť
záver, že vzájomný vzťah medzi obžalovaným E. W. a poškodeným X. U. je nepochybne negatívny
a nepriateľský, nejde teda o situáciu, že by ujmu, ktorú utrpel jeden z nich, druhý právom pociťoval
ako ujmu vlastnú. Nakoľko poškodený nie je príbuzným obžalovaného v priamom rade (jedná sa o
nevlastného otca obžalovaného), je zrejmé, že poškodený X. U. nie je blízkou osobou obžalovaného E.

W.. Tou sa v zmysle 127 ods. 4 Tr. zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec,
súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke
osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.

Z právneho hľadiska preto súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako zločin ublíženia na zdraví podľa

§ 155 ods. 1 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa obžalovanýdopustil konaním bližšie popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom je potrebné uviesť,
že pri úderoch obžalovaného do hlavy poškodeného pri väčšej intenzite násilia, ktoré smerovalo na
oblasť tváre a hlavy, mohlo u poškodeného dôjsť k ťažkej ujme na zdraví, a to k poraneniam v oblasti

mozgu, teda k poraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. Subjektívna stránka trestného činu
je daná nepriamym úmyslom podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný musel byť minimálne
uzrozumený s tým, že poškodený pri jeho fyzickom útoku môže utrpieť ťažkú ujmu na zdraví.

Súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to vedenie riadneho života pred spáchaním

trestného činu (§ 36 písm. j/ Tr. zákona) a priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné
oľutovanie (§ 36 písm. l/ Tr. zákona). Priťažujúce okolnosti zistené neboli.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd taktiež bral ohľad

j na to, do akej miery sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti
a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo. S poukazom na uvedené a predovšetkým
vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr.
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (ktoré súd prijal), považoval súd za
primerané, spravodlivé a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona za postačujúce

uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to v trvaní
3 roky (dolnú hranicu trestnej sadzby pri prejednávanom trestnom čine stanovuje Tr. zákon na 4 roky),
pričom trest bol u obžalovaného znížený s analogickým použitím § 39 ods. 4 Tr. zákona (uvedené
ustanovenie umožňuje súdu znížiť trest o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej
sadzby v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu).

V súvislosti s takto uloženým trestom (analogicky zníženým podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona) súd poukazuje
na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 27.6.2017 sp.zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého ak možno
páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa
§ 39 ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno uvedené ustanovenie per

analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade
uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), nakoľko
obžalovaný neodvolateľne prijíma všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Výkon uloženého trestu bol zároveň podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, keďže s
prihliadnutím na doterajší život obžalovaného a prostredie, v ktorom obžalovaný žije a pracuje, ako
aj na okolnosti prípadu, sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nejaví okamžitý
výkon uloženého trestu ako nevyhnutný. V prejednávanej veci je zrejmé, že v prípade obžalovaného
ide zjavne iba o ojedinelý protiprávny exces v inak doposiaľ bezúhonnom spôsobe jeho života,

navyše evidentne vyprovokovaný násilným správaním poškodeného, ktorého sa poškodený dopúšťal
vo vzťahu k obžalovanému preukázateľne aj v minulosti, a to opakovane. Súd mal teda za to, že
samotná hrozba výkonu trestu počas stanovenej skúšobnej doby, spojená s dohľadom probačného
a mediačného úradníka, bez okamžitého uväznenia obžalovaného, by mala dostatočne zabezpečiť
ochranu spoločnosti ako aj výchovu obžalovaného k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Nakoľko uložený trest odňatia slobody presahuje dva roky, uložil súd obžalovanému povinne aj probačný
dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorého obligatórnou súčasťou je aj obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok (obžalovaný sa
prejednávaného skutku dopustil pod vplyvom alkoholu) ako aj povinnosť obžalovaného osobne sa

ospravedlniť poškodenému X. U..

Takto uložený trest podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti trestných sankcií ako aj
zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a
súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovaným v budúcnosti.

Záverom možno pre úplnosť uviesť, že súd o náhrade škody (bolestnom) spôsobenej poškodenému X.
U. v trestnom konaní nerozhodoval, keďže ten si náhradu škody voči obžalovanému neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho

vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.