Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 13, 2020

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7919010538
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7919010538.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní dňa 13.2.2020 v

Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
B. Y. , nar. X.X.XXXX v B., trvale bytom B., O. XXXX/XX, t.č. vo
väzbe v ÚVVaÚVTOS Q.,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

1/ - v presne nezistený deň v období veľkonočných sviatkov 2019, v presne nezistenom čase v letnej
kuchynke domu č. XXX/XX na X. ulici v obci L. podišiel k svojej sestre mal. R. P., nar. XX.X.XXXX, ktorá
v tom čase spala na bruchu, dal jej dole nohavice, na čo sa ona otočila na chrbát, bila ho a povedala
mu, že s ním nechce mať pohlavný styk, na čo však on nepočúvol a na svoj pohlavný úd si natrel krém a
následne vykonal s maloletou pohlavný styk, pričom počas toho raz udrel maloletú po líci a obchytkával
ju za prsia a v rozkroku, následne s ňou vykonal proti jej vôli análny sexuálny styk, potom podišiel k
svojej sestre mal. A. D., nar. 19.7.2001, ktorá ho posielala preč, on však neuposlúchol a proti jej vôli jej

stiahol nohavice, a hoci ho maloletá kopala nohami do zadku, vykonal s ňou proti jej vôli análny styk a
taktiež presne nezisteného dňa na presne nezistenom mieste v mestskom parku v B. mal. R. P., nar.
XX.X.XXXX chytil ruky a nohy a takto s ňou vykonal proti jej vôli pohlavný styk a análny styk,

2/ - v presne nezistených dňoch na presne nezistenom mieste v B. a v rodinnom dome č. XXX/XX na
ulici X. v obci L. donútil násilím najmenej dvakrát svoju sestru F. Y. k vykonaniu pohlavného styku a
análneho sexuálneho styku, a to tak, že jej zapchal ústa tričkom, aby nemohla kričať,
t e d a

v bode 1/ a 2/ rozsudku:
- násilím donútil ženu k súloži, na taký čin zneužil jej bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe
(na dieťati a na blízkej osobe),
- násilím donútil iného k análnemu styku a k iným sexuálnym praktikám, na takýto čin zneužil jeho
bezbrannosť a čin spáchal na chránenej osobe (na dieťati a na blízkej osobe) a závažnejším spôsobom
konania (na viacerých osobách),
č í m s p á c h a l

v bode 1/ a 2/ rozsudku:
- pokračovací zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona),
- pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona (s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona a § 138 písm. j/ Tr. zákona)

Z a t o m u s ú d u k l a d áPodľa § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, § 199 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§
36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona) ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7 a 1
(sedem a pol) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zákona ukladá obžalovanému ochranné sexuologické liečenie ústavnou

formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaného B. Y. bola na tunajší súd podaná obžaloba pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,
ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Tr. zákona a zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zákona, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr.
zákona, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,
pričom súd prijal jeho vyhlásenie, keďže bolo dostatočne podporené dôkazmi zabezpečenými v
prípravnom konaní (výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom a listinnými dôkazmi), ako aj kladnými
odpoveďami obžalovaného na otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku a

súhlasnýmstanoviskomprokurátora.Dokazovaniebolonahlavnompojednávanívykonanélenlistinnými
dôkazmi a znaleckým posudkom v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o druhu a výške ukladaného
trestu a rozhodnutie o ochrannom opatrení (ochrannom liečení).

Z vykonaných dôkazov, konkrétne zo znaleckého posudku znalca z odvetvia psychiatria, sexuológia,

vyplynulo, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou ani poruchou v zmysle psychózy, trpí však
sexuálnou deviáciou - sexuálnou agresivitou (poruchou psychosexuality, t.j. duševnou poruchou v
širšom slova zmysle), pričom sexuálnou deviáciou trpel aj v čase spáchania prejednávaného skutku.
Obžalovanýmoholrozpoznaťnebezpečenstvosvojhokonaniaajehorozpoznávacieschopnostiboliplne
zachovalé. Schopnosť ovládať svoje konanie bola znížená pod vplyvom sexuálnej deviácie (sexuálnej

agresivity), vymiznutá však nebola. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania a v čase
spáchania skutku si bol schopný uvedomiť aj trestnosť svojho konania. Z hľadiska sexuologického je
jeho pobyt na slobode nebezpečný a obžalovanému je preto potrebné nariadiť ochranné sexuologické
liečenie ústavným spôsobom (u obžalovaného dochádza k sexuálnemu vzrušeniu aj v neerotických
situáciách, pri objekte nejaviacom o jeho osobu záujem). Z posudku zároveň vyplýva, že obžalovaný

netrpí duševnou chorobou v zmysle psychózy, a preto z hľadiska psychiatrického nie je jeho pobyt na
slobode pre spoločnosť nebezpečný. Príznaky závislosti na alkohole ani na iných návykových látkach
u obžalovaného zistené neboli, preto mu nie je potrebné nariadiť ochranné psychiatrické liečenie ani
ochranné protialkoholické liečenie ani ochranné protitoxikomanické liečenie.

Z listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného súd zistil, že z miesta bydliska obžalovaný
nie je bližšie charakterizovaný. Doposiaľ bol celkovo 3x súdne trestaný, a to prevažne pre majetkovú
trestnú činnosť. Naposledy mu bol trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov zo dňa 3.8.2017 sp.zn.
5T/81/2017 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zákona uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý vykonal dňa 21.5.2018. Následne obžalovaný vykonával

aj trest odňatia slobody z jeho predchádzajúcej trestnej veci (trestný rozkaz Okresného súdu Trebišov
zo dňa 11.1.2017 sp.zn. 1T/1/2017), ktorý vykonal dňa 31.1.2019. V registri priestupkov má obžalovaný
za obdobie od 13.1.2015 do 7.5.2019 evidovaných celkovo 20 priestupkov rôznorodého charakteru,
prevládajú však menej závažné priestupky, ktorých sa dopustil v súvislosti s vedením bicykla alebo v
súvislosti s pohybom v priestore železničných dráh.

Z právneho hľadiska súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako pokračovací zločin znásilnenia podľa
§ 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona) a
pokračovací zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona (s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. zákona a § 138 písm. j/ Tr. zákona), ktorých pojmové znaky naplnil

obžalovaný spôsobom konkretizovaným vo výrokovej časti rozsudku.Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej trestnej sadzby je u obžalovaného skutočnosť, že trestný
čin spáchal na chránenej osobe, ktorou sa okrem iných rozumie aj dieťa (§ 139 písm. a/ Tr. zákona),

teda osoba mladšia ako osemnásť rokov (§ 127 ods. 1 Tr. zákona) a taktiež blízka osoba (§ 139 písm.
c/ Tr. zákona), za ktorú je potrebné považovať aj súrodenca. Okolnosťou podmieňujúcou použitie vyššej
trestnej sadzby je pri zločine sexuálneho násilia podľa § 200 aj spáchanie činu závažnejším spôsobom
konania, a to na viacerých osobách (§ 138 písm. j/ Tr. zákona), pričom viacerými osobami sa pre účely
Tr. zákona rozumejú najmenej tri osoby (§ 127 písm. a/ Tr. zákona).

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pri skutku v bode 2/ výroku rozsudku, ktorého sa mal obžalovaný
dopustiť v presne nezistených dňoch, súd pri ustálení právnej kvalifikácie vychádzal z časového rozpätia
spáchania skutku v období od 31.1.2019 (obžalovaný sa v období do 31.1.2019 nachádzal vo výkonu
trestu odňatia slobody) do 7.5.2019, kedy bolo podané trestné oznámenie poškodenou F.. Vzhľadom na
skutočnosť, že skutku v bode 1/ výroku rozsudku sa mal obžalovaný dopustiť v období Veľkonočných

sviatkov roka 2019, boli skutky v bode 1/ a 2/ výroku rozsudku právne posúdené ako čiastkové útoky
pokračovacej trestnej činnosti.

Subjektívna stránka trestného činu je pri všetkých prejednaných trestných činoch daná priamym
úmyslom v zmysle § 15 písm. a/ Tr. zákona, čo rovnako platí aj pre zavinenie obžalovaného k

okolnostiam, ktoré podmieňujú použitie vyššej trestnej sadzby (tie musia byť taktiež pokryté zavinením
obžalovaného).

Svojim konaním obžalovaný porušil záujem štátu na ochrane práva ženy slobodne rozhodovať o
svojom pohlavnom živote ako aj na ochrane morálnej zásady nedovoľujúcej pohlavný styk medzi

najbližšími príbuznými, ktorá vyplýva z biologického ohrozenia potomstva degeneráciou. Vzhľadom na
spoločenský záujem chránený Tr. zákonom je preto potrebné hodnotiť závažnosť konania obžalovaného
ako mimoriadne vysokú.

Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu trestných činov a ich úprimné oľutovanie vyhodnotil súd ako

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je
spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), pričom pod pojmom „viac trestných
činov" je v zmysle zaužívanej súdnej praxe potrebné rozumieť spáchanie viac ako jedného trestného
činu. Iné poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti u obžalovaného zistené neboli. Zároveň je nutné dodať,
že obžalovaný už síce bol pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti odsúdený, jeho nezahladené

odsúdenia v konaniach vedených na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 1T/1/2017 a 5T/81/2017
však súd vzhľadom na ich povahu nezohľadnil ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr.
zákona, keďže sa týkali druhovo úplne inej trestnej činnosti (trestné činy porušovania domovej slobody a
krádeže), ich zohľadnenie v uvedenom smere by navyše znamenalo aj výrazné zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby pri ukladaní trestu obžalovanému z dôvodu následnej prevahy priťažujúcich okolností.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Zároveň bola zohľadnená
aj skutočnosť, že obžalovaný spáchal prejednávanú trestnú činnosť v stave zmenšenej príčetnosti, v

tomto smere však súd uvedenú okolnosť nepovažoval za dôvod pre mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody podľa § 39 ods. 2 písm. c/ Tr. poriadku, a to vzhľadom na mimoriadne vysokú závažnosť konania
obžalovaného, ktorý si aj napriek zmenšenej príčetnosti musel byť vedomí svojho protiprávneho konania
a najmä skutočnosti, že sa ho dopúšťa na svojich sestrách.

S poukazom na uvedené považoval súd za primerané a pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zákona za postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pri spodnej zákonom stanovenej hranici,
pričom horná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby bola v prípade obžalovaného zvýšená o 1/3
z dôvodu aplikácie tzv. asperačnej zásady (§ 41 ods. 2 Tr. zákona). Trest bol obžalovanému ukladaný
ako trest úhrnný s použitím § 41 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona, keďže obžalovaný sa dopustil celkovo

dvoch zločinov vo viacčinnom súbehu, ktoré spáchal dvoma samostatnými skutkami (jednočinný súbeh
trestných činov znásilnenia podľa § 199 Tr. zákona a sexuálneho násilia podľa § 200 Tr. zákona je
vylúčený). Pri ukladaní trestu súd pri zhodnosti trestných sadzieb pri trestných činoch podľa § 199 a §200 považoval za prísnejšie ustanovenie § 199 Tr. zákona z dôvodu jeho prednostnejšieho zaradenia v
osobitnej časti Tr. zákona, vyjadrujúceho väčšiu dôležitosť chráneného spoločenského záujmu.

Zároveň je potrebné opätovne dodať, že aj keď obžalovaný spáchal trestné činy v stave zmenšenej
príčetnosti, vzhľadom na okolnosti prípadu a mimoriadne vysokú závažnosť jeho konania súd
nepovažoval za splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr.
zákona. Na druhej strane uvedené skutočnosti boli zohľadnené pri ukladaní trestu v rámci zákonom
ustanovenej trestnej sadzby a podľa názoru súdu v kombinácii s uloženým ochranným sexuologickým

liečením v ústavnej forme dostatočne odôvodňujú uloženie trestu obžalovanému pri dolnej zákonom
stanovenej hranici.

Takto uložený trest v spojení s ústavným ochranným sexuologickým liečením považoval súd za
plne opodstatnený, keďže obžalovaný sa dopustil prejednávanej trestnej činnosti v stave zmenšenej
príčetnosti, a je nepochybné, že práve jeho sexuálna deviácia mala podstatný vplyv na jeho protiprávne

konanie. V nadväznosti na uvedené súd dodáva, že dôsledkom zmenšenej príčetnosti u páchateľa
trestnej činnosti býva často stav, že takýto páchateľ nie je plne spôsobilým objektom výkonu trestu, ako
je tomu v prípade iných (zdravých) páchateľov. Preto je namieste, najmä s prihliadnutím na sexuálnu
deviáciu obžalovaného, voliť také prostriedky, ktoré by čo najlepšie viedli k cieľu, ktorým je hlavne účinná
ochrana ostatných pred možnými protiprávnymi činmi obžalovaného do budúcnosti. Súd sa pri tom plne

stotožňuje so závermi znaleckého dokazovania, v zmysle ktorých zdravotný stav obžalovaného vyžadu-
je uloženie ochranného sexuologického liečenia v ústavnej forme. Vzhľadom k uvedenému musí byť pri
sankcionovaní obžalovaného dominantné uloženie ochranného sexuologického liečenia ústavnou for-
mou, ktoré tu do určitej miery nahrádza aj trest odňatia slobody, pretože práve osobitným liečebným prís-
tupom možno dosiahnuť ochranu spoločnosti účinnejšie, než výkonom trestu odňatia slobody. Navyše

je zrejmé, že sexuálnu deviáciu obžalovaného nie je možné účinne ovplyvniť výkonom trestu odňatia
slobody, pričom práve ochranné ústavné sexuologické liečenie by malo byť schopné čo najúčinnejšie
eliminovať hrozbu opakovania trestnej činnosti zo strany obžalovaného v budúcnosti.

S poukazom na uvedené má teda súd za to, že okrem uloženia ochranného ústavného sexuologického

liečenia obžalovanému, ktoré musí byť v prípade obžalovaného dominantné, bude u neho postačujúce
uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej zákonom stanovenej hranici, konkrétne v trvaní 7 a pol roka.
Zaradenie obžalovaného pre účely výkonu trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia zodpovedá
kritériám v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona, t.j. skutočnosti, že obžalovaný v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu už bol vo výkone trestu za úmyselný trestný čin.

Pri uložení ochranného sexuologického liečenia v ústavnej forme súd postupoval podľa § 73 ods. 2 písm.
c) Tr. zákona, keďže obžalovaný spáchal trestný čin voči blízkej osobe a vzhľadom na jeho osobu možno
dôvodne predpokladať, že by mohol v násilnom konaní pokračovať (pod násilím je v danom prípade
potrebné rozumieť sexuálne násilie).

Takto uložený trest odňatia slobody spolu s uloženým ochranným sexuologickým liečením v ústavnej
forme podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti a individualizácie trestných sankcií,
možno ho považovať za postačujúci z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie (vrátane
dostatočnej ochrany spoločnosti), a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej

činnosti obdobného charakteru obžalovaným v budúcnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.

Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,

okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jehovyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.