Rozsudok Judgement was issued on Monday, November 20, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202522
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o.,Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,právnezast.JUDr.BarborouKorenecovou,advokátkou,
so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému: O. E., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom P.J.E. XXXX/X, T., t.č. Z. a Z. T., V. XX, XXX XX T., občan SR v konaní o zaplatenie 2.031,48
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 1.7.2016 (elektronickým podaním so zaručeným

elektronickým podpisom) domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2.031,48 eur,
zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.031,48 eur od 19.4.2009 do zaplatenia ako
aj nahradenia trov konania; titulom uzatvorenej zmluvy o úvere.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola spolu s poučeniami doručená vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 30.1.2017, v ktorom uviedol, že sa momentálne nachádza v ÚVV Prešov a nevie
označiť žiadne dôkazy, pripojiť žiadne listiny a rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu. Je ochotný

vrátiť dlžnú sumu formou splátkového kalendára, avšak zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo žalovanej sumy od 19.4.2009 do zaplatenia nie je ochotný splatiť, pretože podľa jeho názoru žalobca
nemá právo ho od neho žiadať. Taktiež uviedol, že z Z. a Z. by mal byť prepustený koncom roka XXXX.
Na pojednávaní žalovaný zotrval na svojej argumentácii.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril. Dňa 14.11.2017 žalobca súdu doručil ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní a zároveň súhlasil, aby súdne konanie sa uskutočnilo bez jeho prítomnosti.

Na základe vykonaného dokazovanie a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia súd
považuje.
4. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 18.11.2008 zmluvu o úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie
úveru v sume 40.000,- Sk/1.327,76 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku úveru
vo výške 61.200,- Sk/2.031,47 eur v 6 mesačných splátkach po 10.200,- Sk/338,58 eur počnúc dňom
14.1.2009.

5. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je to, že žalovaný doposiaľ z poskytnutého úveru
neuhradil žiadnu splátku.6. Z pripojeného trestného spisu má súd za preukázanú tú skutočnosť, že samotný žalobca dňa
16.7.2009 podal na žalovaného na Okresnú prokuratúru Kežmarok oznámenie o skutočnostiach
nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, pričom uznesením zo dňa 7.9.2009 Okresné riaditeľstvo PZ,

úrad justičnej a kriminálnej polície Stará Ľubovňa začalo trestné stíhanie voči žalovanému za prečin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák..

7. Trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2T/16/2009 zo dňa 17.12.2009 bol
žalovaný uznaný vinným, že dňa 18.11.2008 v Starej Ľubovni prostredníctvom obchodného zástupcu

spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava požiadal o úver a uzatvoril zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver o výške 40.000,- Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť
s príslušným poplatkom v celkovej výške 61.200,- Sk v šiestich mesačných splátkach po 10.200,- Sk
počnúc dňom 14.1.2009, pričom v žiadosti o úver zo dňa 14.11.2008 uviedol nepravdivý údaj o svojej
finančnej situácii a to, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 16.000,- Sk, čo sa však nezakladalo
na pravde, nakoľko jeho skutočný príjem v tom čase predstavoval sumu vo výške 10.561,- SK, pričom

ak by v žiadosti o úver uviedol skutočnú výšku príjmu, úver by mu poskytnutý nebol, doposiaľ neuhradil
ani jednu splátku, čim spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava spôsobil celkovú
škodu vo výške 2.031,47 eur, s príslušným poplatkom z omeškania, teda vylákal od iného úver tým, že
ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil mu tak malú škodu,
čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za čo bol odsúdený podľa § 222 ods.

1 Tr. zák. za použitia § 37 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1
roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. sa ukladá skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. Bratislava so svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne
konanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.3.2010.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 250/2007 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa (platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

9. Podľa § 4 ods. 2 Zák. č. 250/2007 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
10. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
13. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
15. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
16. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

17. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. Zákon o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd dospel k záveru:
18. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným
zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje
na ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá
orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa
ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu
úpravu, ktorá je priaznivejšia pre žalovaného ako spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že
samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovaným je tzv. absolútnym obchodno-

záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných
strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý
sa vyskytuje tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

19. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že

v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa
postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom
transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy
inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie§ 54

ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu(rozumej
Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom
zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt
informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie
uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť fakt, že sú

to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi
zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne
relativizovaný.

20. Vzhľadom na uvedené, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, súd na

posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009,rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a

6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku,
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.21. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne
vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že
Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava
Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné

ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti
s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší
súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v
zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

22. Súd taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014,
podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy

založené pred jeho účinnosťou. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí zamietol mimoriadne dovolanie
generálneho prokurátora, ktorý namietal postup prvostupňového súdu aj odvolacieho súdu, ktoré oba
zhodne v spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere aplikovali ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom od 01.05.2014 a na premlčanie aplikovali § 101 Občianskeho zákonníka.
Rovnaký právny názor vyslovil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí z 26.11.2015 sp. zn. 4 MCdo17/2014.

23. V zmysle § 5b zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 po novelizácii
zák. č. 103/2014 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať

plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.
V danom prípade ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa normuje procesnú činnosť orgánu
rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy (teda aj súdu), má teda charakter procesnoprávny a
tobezohľadunato,žejeobsiahnutévhmotnoprávnompredpise.Keďžezároveňtátonormaneobsahuje

žiadne intertemporálne ustanovenia o časovej pôsobnosti novely, ktorá ho zaviedla, musí platiť pravidlo
okamžitej aplikability tohto ustanovenia. Ak teda platí, že právna norma § 5b Zákona o ochrane
spotrebiteľa má procesný charakter a zákonodarca nestanovil osobitný právny režim intertemporality,
má súd prihliadať na premlčanie ex officio.

24. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody, na ktorý bol odkázaný trestným rozkazom
tunajšieho súdu zo dňa 19.12.2009 sp. zn. 2T/16/2009. Je nesporné, že vzťah medzi žalobcom a
žalovaným je spotrebiteľským vzťahom vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Preto
súd podľa § 52 ods.1 OZ a § 5b uvedeného vyššie bol povinný prihliadať na premlčanie nároku
uplatneného žalobcom ex officio.

25. Z ustanovenia § 106 OZ vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný
vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že

poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Napríklad ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode a o tom, kto zaň zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v
ustanovení § 106 ods.1 a škodca v súdnom konaní vznesenie námietku premlčania, právo sa premlčalo
aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy objektívna 10 ročná premlčacia
doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2. Subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a na začatie jej plynutia

vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa vedomostí o škode a vedomostí
o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Právo na náhradu škody sa premlčí najneskôr za 3 roky, ak
ide o škodu spôsobenú z nedbanlivosti alebo o škodu, za ktorú sa zodpovedá objektívne, a za 10 rokov,
ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. Toľko z komentára k § 106 OZ. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2CZ129/74 vyplýva, že ak odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, do
uplatnenia práva na náhradu škody uplynie čas uvedený v ustanovení§ 106 ods. 1 OZ a škodca namieta
premlčanie, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy

objektívna 10 ročná premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ.

26. Trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 17.12.2009 sp. zn. 2T/16/2009, ktorým bol žalovaný
uznaný vinným, tak ako je to uvedené vyššie a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný
na občianske súdne konanie nadobudol právoplatnosť dňa 29.3.2010. Žalobca mal vedomosť o osobe

škodcu a rozsahu škody už v čase trestného konania, v ktorom vystupoval ako poškodený s uplatneným
nárokom. Po právoplatnosti trestného rozkazu dňa 29.3.2010, mal žalobca riadne pokračovať v
uplatnenom nároku na náhradu škody. Dvojročná subjektívna premlčacia doba v predmetnej veci začala
plynúť najneskôr dňa 30.3.2010 a uplynula dňa 30.3.2012. Keďže žalobca podal žalobu o náhradu škody
na súde až dňa 1.7.2016, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby. Nárok žalobcu na náhradu škody
proti žalovanému, tak súd považuje za premlčaný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:
27. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. V konaní bola úspešnejší žalovaný, avšak tomuto žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu súd

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný

predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).