Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 16, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219200182
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4219200182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu Mgr.

Erika Németha a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: v I. rade Auctionor s.r.o., Sústružnícka 1368/3, Komárno,
IČO: 35 917 938, v II. rade Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X, J. I., prechodne H. X, X. - W. P.,
zastúpený:SVITOKaspol.,s.r.o.,sosídlomTomášikova23/C,Bratislava,IČO:36863980,ozaplatenie
6.957,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
5Cb/4/2019 - 319 zo dňa 25 februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/4/2019 - 319 zo dňa 25. februára 2020 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v II. rade náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 % na účet právneho zástupcu žalovaného v II. rade do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie o žalobe žalobcu zo dňa 14.01.2019 rozhodol napadnutým rozsudkom tak, že
žalovanému v I. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.957,52 eura s 5 % ročným úrokom z

omeškania od 16.03.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V ďalšom výroku
súd žalobu voči žalovanému v II. rade zamietol a zároveň žalovanému v II. rade priznal vo vzťahu k
žalobcovi plnú náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal proti žalovaným v I. a v II. rade vydania rozsudku na uloženie povinnosti žalovaným spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 6.957,52 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 16.03.2017

do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil titulom regresného nároku za
porušenie povinností žalovaným v I. a v II. rade. Žalobca je právnická osoba zriadená zákonom
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý
definuje jej pôsobnosť a nezávislosť v rámci výkonu jej činnosti, a je zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Po, vložka č. 983/B.

Žalovaný v I. rade je právnická osoba - držiteľ motorového vozidla zn. S. s EČV: X.-XXXGC, ktorého
prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný v II. rade je fyzická osoba - vodič motorového vozidla zn.
S. s EČV: X.-XXXGC, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 15.12.2013 spôsobil žalovaný v
II. rade ako vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody materiálnu škodu na motorovomvozidle zn. V. s EČV: X., ktorého držiteľom bol v tom čase W. J. (ďalej len „poškodený“). Kanceláriou
Systému zelenej karty, ktorá odškodnila nároky poškodeného v súlade s právnym poriadkom krajiny
miesta nehody bola Asociácia poisťovacích spoločností Rakúska .Tá svoje nároky uplatnila u žalobcu

v súlade s čl. 5.1 Internal Regulations. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k
dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikla žalobcovi v zmysle
ustanovenia§24ods.2písm.b)zákonaoPZPpovinnosťuhradiťpoškodenémuzpoistnéhogarančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa

13.02.2017 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 7.472,50 €, z
ktorého suma vo výške 514,98 € predstavuje poplatok systému Zelenej karty, na ktorý si žalobca
nárok neuplatňuje. Túto povinnosť si žalobca splnil v súlade s pravidlami Systému zelenej karty, kedy
za vybavené nároky plnil Kancelárii Systému zelenej karty v krajine miesta nehody. Podľa ust. § 24
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. si žalobca listom zo dňa 15.02.2017 uplatnil u žalovaných právo
na náhradu poistného plnenia vo výške 6.957,52 € a vyzval žalovaných, aby uhradili dlžnú sumu

do 15.03.2017. Žalovaní svoj dlh do dnešného dňa neuhradili ani len čiastočne. Žalobca splnil svoju
povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný v I. rade
nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona o PZP, vznikol žalobcovi voči
žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona o PZP, a to právo proti tomu,
kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 zákona o PZP, na náhradu toho, čo za neho plnil.

3. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný v I. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka
ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového
vozidla a žalovaný v II. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti.

4. Žalovaný v II. rade k doručenému návrhu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
žalovaný v II. rade v čase dopravnej nehody vykonával činnosti pre prevádzkovateľa motorového vozidla
(žalovanéhovI.rade),apretožalovanývII.radezaakúkoľvekprípadnúškoduspôsobenúpoškodenému
nezodpovedá v zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný v II. rade odmieta zodpovednosť za dopravnú nehodu zo dňa 15.12.2013, a teda aj
zodpovednosť za prípadnú škodu vzniknutú poškodenému. Žalovaný v II. rade nebol účastníkom
žiadneho konania, v ktorom by mohol relevantným spôsobom obhajovať svoje postavenie. Z opatrnosti
žalovaný v II. rade namieta aj výšku škody, ktorá mala vzniknúť poškodenému pri uvedenej dopravnej

nehode.

5. Súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní uplatneného právneho nároku z nasledujúcich pre
posúdenie veci podstatných ustanovení:

Podľa § 420 Občianskeho zákonníka

(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 427 Občianskeho zákonníka

(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.

(1) Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ
motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako
osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkommotorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná
zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z.

(2) Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu

b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,

Podľa § 223 ods. 1 (zákona č. 311/2001) Zákonníka práce

(1) Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne
uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu
o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o

prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť
vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

6. Súd výsledkom vykonaného dokazovania mal za preukázané, že nárok žalobcu proti žalovanému
v I. rade je dôvodný. Na pojednávaní dňa 25.02.2020 žalobca navrhol rozhodnúť rozsudkom pre

zmeškanie žalovaného v I. rade, nakoľko sa pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil
včas a s vážnymi okolnosťami. Súd poznamenáva, že žalovaný v I. rade doručenie predvolania mal
riadne vykázané dňom 16.02.2020 a súčasne bol poučený o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre
zmeškanie v prípade, ak sa pojednávania nezúčastní a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi
okolnosťami. Vzhľadom k vyššie uvedenému súd rozhodol podľa § 274 CSP tak , ako je to uvedené vo

výroku napadnutého rozsudku.

7. Výsledkom vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že návrh žalobcu voči žalovanému v
II. rade nie je dôvodný. V úvode súd poukazuje na to, že v ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná
zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý

z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších
ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti
je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou. V ustanovení § 420 odseku 2 je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri
vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu sám, ale za ňu

zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri
vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto
prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na to, či je zamestnávateľ právnickou
alebo fyzickou osobou. V odseku 2 sa ustanovuje, že škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili. Použitie

týchto osôb sa uskutočňuje spravidla na základe pracovnoprávneho pomeru. Formulácia Občianskeho
zákonníka je však taká široká, že postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej alebo
fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho, hoci najčastejšie ide o
vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho pomeru. Skutočnosť, že zodpovednou osobou za
spôsobenieškodyvovzťahukpoškodenémujeprávnickáosobaalebofyzickáosoba,akbolaspôsobená

škoda pri ich činnosti, ešte neznamená, že osoby, ktoré túto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu
vykonávali a pritom tretej osobe spôsobili škodu, vyjdú z tejto konštrukcie bez akýchkoľvek právnych
následkov.

V predmetnej veci súd v prvom rade skúmal pasívnu legitimáciu žalovaného v II. rade, a to tak, či v

jeho prípade sa nejedná o postavenie podľa ods. 2 § 420 Občianskeho zákonníka. Na posúdenie tejto
otázky (dôkaz zaťažuje žalovaného v II. rade) súdu bol navrhnutý svedok, bývalý štatutárny zástupca
žalovaného v I. rade. Menovaný svedok potvrdil skutočnosti, na základe ktorých súd mal za to, že v
prípade žalovaného v II. rade sa jedná o obdobný ako pracovný pomer, čo spôsobuje podľa § 420 ods. 2
Občianskeho zákonníka nedostatok jeho pasívnej legitimácie. Svedok potvrdil , že v mene žalovaného

v I. rade uzatvoril so žalovaným v II. rade dohodu o pracovnej činnosti , ako i skutočnosť, že žalovaný
v II. rade jazdu so sporným motorovým vozidlom vykonal na jeho pokyn , t. j. pri plnení ich činnosti tými
osobami, ktoré na túto činnosť použili. Vzhľadom na skutočnosť, že vo veci vypočutý svedok potvrdil
skutkové tvrdenia žalovaného v II. rade, súd návrh žalobcu voči nemu ako nedôvodný zamietol. Súdďalej poznamenáva vzhľadom na námietky žalobcu, že povinnosť uzatvoriť tak pracovnú zmluvu ako
i dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v písomnej podobe nevyžadujú právne
predpisy. Skutočnosť, že žalovaný v I. rade vznik dohody o vykonaní práce so žalovaným v II. rade

neoznámil podľa § 231 ods.1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z., príslušnej sociálnej poisťovni, ešte
samo o sebe nespôsobuje neplatnosť, resp. neexistenciu tejto dohody. Povinnosť prihlásenia do registra
zaťažuje zamestnávateľa, žalovaného v I. rade a nie žalovaného v II. rade. V neposlednom rade súd
poukazuje na samotné znenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý vymedzuje okruh osôb, ktorý
za škodu nezodpovedajú nasledovne: „pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili“. Z uvedeného

vyplýva širší okruch osôb, než len zamestnanci na základe pracovnej zmluvy. Nakoľko nedostatok
pasívnej legitimácie spôsobuje neúspešnosť v konaní, súd s ďalšími podmienkami náhrady škody sa
už nezaoberal.

8. Vzhľadom na výsledok sporu rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov
konania vo vzťahu k žalovanému v I. rade, a zároveň žalovanému v II. rade priznal plnú náhradu trov

konania voči žalobcovi, pričom v oboch prípadoch súd prvej inštancie vychádzal z ust. § 255 CSP.

9. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalobca, ktorý napadol výroky č.
II. a IV. rozsudku, ktorými došlo k zamietnutiu žaloby voči žalovanému v II. rade, a s tým súvisiaci aj
výrok o náhrade trov konania.

10. V odôvodnení odvolania žalobca uviedol, že z dikcie ust. § 420 ods. 2 O. z. vyplýva, že jeho aplikácia
prichádza do úvahy za kumulatívneho splnenia týchto predpokladov:
a)škodabolaprotiprávnespôsobenátými,ktorýchprávnickáčifyzickáosobaprisvojejčinnostipoužila,a
b) ku škode došlo pri činnosti (plnení úloh) právnickej alebo fyzickej osoby.

Žalobca zastáva názor, že v súdenom prípade nebolo v konaní vykonanými dôkazmi preukázané
splnenie ani len jedného z vyššie uvedených predpokladov.

V súvislosti s výsluchom žalovaným v II. rade navrhnutého svedka JUDr. O. Z., ktorý mal v konaní

preukázať tvrdenia žalovaného v II. rade ohľadom pracovného pomeru u žalovaného v I. rade v čase
dopravnej nehody, žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie poukazoval na skutočnosť, že funkcia
svedka ako konateľa žalovanej spoločnosti v zmysle Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Nitra skončila ku dňu 11.12.2013. Nakoľko k dopravnej nehode došlo dňa 15.12.2013, teda v čase, keď
už svedok nepôsobil ako konateľ u žalovaného v I. rade, má žalobca za to, že jeho svedecká výpoveď

nebola v konaní pred súdom prvej inštancie relevantná. Svedok JUDr. O. Z. navyše vo svojej výpovedi
uviedol, že žalovaný v II. rade vykonával činnosť pre žalovaného v I. rade v čase jeho pôsobenia v
spoločnosti. K dopravnej nehode však došlo až po skončení jeho funkcie. Dospieť k záveru, že žalovaný
v II. rade nie je pasívne legitimovaný nemožno podľa názoru žalobcu len na základe tvrdení bývalého
konateľa žalovanej spoločnosti, ktorý v čase dopravnej nehody, t. j. ku dňu 15.12.2013 už nepôsobil

u žalovaného v I. rade ako konateľ. Svedok na dotaz sudcu ako by charakterizoval právny vzťah
žalovaného v I. rade a žalovaného v II. rade v priebehu výsluchu uviedol, že vzťah sa dal právne označiť
ako Dohoda o vykonaní práce. Uviedol, že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade nemali uzatvorenú
písomnú dohodu o vykonaní práce, len ústnu.

Žalobca poukazuje na to, že z výpovede svedka navyše vyplýva, že otca žalovaného v II. rade osobne
poznal a práve ten mu odporučil svojho syna na určité činnosti.

Žalobca sa v dôsledku vyššie uvedeného nestotožňuje ani so záverom súdu, že povinnosť uzatvoriť tak
pracovnú zmluvu ako i dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v písomnej podobe

nevyžadujú právne predpisy. V súvislosti s tým žalobca poukazuje na ust. zákona č. 311/2007 Z. z.
Zákonník práce v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody.

V dôsledku vyššie uvedených skutočností považuje žalobca tvrdenia žalovaného v II. rade a svedka
ohľadom pracovného pomeru za účelové, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spôsobenú škodu.

11. Na podporu svojich tvrdení žalobca podporne poukazuje na uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa
20.05.2015, č. k. 13Cob/60/2015-133.Žalobca zastáva názor, že žalovaný v II. rade v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal ani len jeden z vyššie uvedených zákonných predpokladov pre aplikáciu ust.
§ 420 ods. 2 OZ.

Žalobca má za to, že účelové tvrdenia žalovaného v II. rade a výpoveď svedka, ktorého funkcia - ako
konateľa žalovanej spoločnosti bola ku dňu dopravnej nehody skončená, nemohli preukázať naplnenie
náležitostí, ktoré ust. § 420 ods. 2 OZ vyžaduje, pričom dôkazné bremeno preukázania naplnenia týchto
náležitostí spočívalo na žalovanom v II. rade.

Na základe uvedeného žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal
a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku ho v napadnutej časti zmenil tak, že zaviaže
žalovaného v II. rade k zaplateniu sumy vo výške 6.957,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 6.957,52 € od 16.03.2017 do zaplatenia a prizná žalobcovi voči žalovanému v II.
rade nárok na náhradu trov konania.

12. Žalovaný v II. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP, pričom dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že sa cíti byť rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a zároveň
sa cíti byť viazaný aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie.

15. Odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie súdu
prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v rovine skutkových zistení, ako aj v prevažnej časti právneho
posúdenia.

Odvolací súd k vyššie uvedenému uvádza, že sa nestotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, v zmysle

ktorého na dohody o prácach mimopracovného pomeru sa nevyžaduje písomná forma, nakoľko z ust.
§ 223 a nasl. Zákonníka práce vyplýva opak. Keďže ale v danom prípade súd len reagoval na námietku
žalobcu, ktorú odvolací súd nepovažoval za relevantnú vo vzťahu k aplikácii ust. § 420 ods. 2 O. z.,
nepovažuje takýto záver súdu prvej inštancie za taký, ktorý by zvrátil výrok napadnutého rozhodnutia.

16. Tak ako žalobca v podanom odvolaní správne uvádza, na to, aby sa žalovaný vyvinil zo
zodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, musia byť
kumulatívne splnené dve podmienky, a to, že:
- škoda bola protiprávne spôsobená tými, ktorých právnická či fyzická osoba pri svojej činnosti použila, a
- ku škode došlo pri činnosti (plnení úloh) právnickej alebo fyzickej osoby.

Odvolací súd sa však nestotožňuje so záverom odvolateľa, že v konaní nebolo vykonaným dokazovaním
preukázané splnenie ani len jedného z vyššie uvedených predpokladov.

17. Vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a následným zisteným skutkovým

stavom, ktorým sa odvolací súd cíti byť viazaný, je zrejmé, že v konaní bolo preukázané slnenie oboch
podmienok, ktoré ustanovenie § 420 ods. 2 OZ predpokladá na to, aby sa žalovaný v II. rade svojej
zodpovednosti zbavil. Ako podstatnú pre toto konštatovanie, považuje odvolací súd výpoveď svedka
JUDr. O. Z.. Ten vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil, že v čase vzniku škodovej udalosti, t. j.
15.12.2013 žalovaným v II. rade, tento vykonával činnosť v prospech žalovaného v I. rade, keď mal

na základe jeho pokynov prevziať vozidlo, o ktoré prejavil záujem klient žalovaného v I. rade, toto mal
vziať do umyvárky áut, a potom do servisu klientovi, pričom svedok vylúčil, že by žalovaný v II. rade
mohol vozidlo použiť pre svoju vlastnú potrebu. Žalovaný v II. rade tak musel vykonávať konkrétne úkony
smerujúce k predaju vozidla žalovaného v I. rade jeho klientovi - záujemcovi. Na tom nič nemení ani
skutočnosť, že svedok ku dňu 15.12.2013 už konateľom žalovaného v I. rade nebol, keď podľa výpisu z

OR jeho funkcia skončila ku dňu 11.12.2013. Svedok vo svojej doplňujúcej výpovedi pred súdom prvej
inštancie logicky a dôveryhodne vysvetlil, že aj po tomto čase musel doriešiť záležitosti spoločnosti,
pripravovať podklady pre odovzdanie spoločnosti. Dôležité je, že svedok potvrdil, že poverenie na
činnosť žalovaného v II. rade dňa 15.12.2013 vydal ešte ako konateľ spoločnosti žalovaného v I. rade.18. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vzniku škodovej udalosti, t. j. dňa 15.12.2013, ktorú spôsobil
žalovaný v II. rade, túto spôsobil pri plnení úloh, ktoré mu dal žalovaný v I. rade.

Žalovaný v I. rade teda použil žalovaného v II. rade na plnenie svojich úloh, pri plnení ktorých spôsobil
žalovaný v II. rade škodu, pričom zákon v ustanovení § 420 ods. 2 OZ nestanovuje, že takouto osobou
musí byť len osoba, ktorá je u žalovaného v I. rade v pracovnoprávnom vzťahu ako jeho zamestnanec,
alebo v inom Zákonníkom práce predpokladanom vzťahu, a to na zmluvnom podklade, či už ústnom

alebo písomnom. Zákon v ust. § 420 ods. 2 OZ predpokladá, že škoda musí byť spôsobená pri činnosti
právnickej alebo fyzickej osoby tými, ktorých na túto činnosť použili.

19. Tak ako z komentára k citovanému ustanoveniu, ale aj z judikatúry súdov vyplýva, takýmito osobami
môžu byť štatutárne orgány právnickej osoby, zákonní zástupcovia tejto osoby, zamestnanci právnickej
alebo fyzickej osoby, ale aj ďalšie osoby, ktoré postupovali podľa ich pokynov, ktoré boli oprávnené takto

konať, a to bez ohľadu na druh právneho vzťahu medzi právnickou osobou a osobou za ňu konajúcou.

20. Rozhodujúce v predmetnej veci teda bolo preukázať, v prípade žalovaného v II. rade, že škodu
spôsobil pri činnosti, ktorú vykonával pre žalovaného v I. rade, a že táto činnosť spadala do jeho
pôsobnosti. Do rámca činnosti právnickej alebo fyzickej osoby spadá totiž nielen výkon zamestnania v

pracovnom pomere, ale aj taká činnosť právnickej alebo fyzickej osoby, ktorej nechýba miestny, časový
a vecný vzťah k činnosti tejto osoby.

21. Žalobca sa preto nesprávne domnieva, resp. argumentuje tým, že nebol preukázaný žiadny
pracovnoprávny alebo obdobný vzťah predpokladaný Zákonníkom práce, a preto nemôžu byť splnené

podmienky na zbavenie zodpovednosti žalovaného v II. rade za ním spôsobenú škodu.

22. Ak žalobca chcel byť v konaní proti žalovanému v II. rade úspešný, bolo jeho úlohou nielen tvrdiť, ale
aj preukázať opak, t. j. že žalovaný v II. rade nespôsobil škodu pri činnosti vykonávanej pre žalovaného
v I. rade, a že na túto činnosť bol pre žalovaného v I. rade oprávnený.

Žalobca nepredložil a neoznačil žiadny dôkaz, ktorý by vyvrátil alebo spochybnil svedeckú výpoveď
JUDr. Z., a preto nemohol byť v konaní vo vzťahu k žalovanému v II. rade úspešný.

23. Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil

vykonané dokazovanie a správne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že za škodu zodpovedá v
zmysle § 420 ods. 2 OZ len žalovaný v I. rade.

24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Tomuto výroku zodpovedá aj výrok o náhrade trov odvolacieho konania, súd priznal žalovanému v
II. rade právo na ich náhradu v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý bol v konaní pred odvolacím súdom
neúspešný (§ 255 a § 262 CSP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej

inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľamusia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.